Členem od 15. listopadu 2022
Naposledy aktivní:
*Gabriell takýto deň nemohol prirodzene vynechať. Posledné dni trávil v rodinnom sídle, kde sa rodina pripravovala na príchod spoločne. Trúfal si tvrdiť, že posledné generácie boli pevne zomknuté nie len krvou. Ako zvyčajne bol jeho krok tichý, jemný akoby sa strácal v jemných červených látkach, ktoré mu objímali telo. Tušil, že na nich padne nejedno oko, avšak to už bolo dané osudom. Rodové insígnie mu zdobili hruď ale aj rukávy, avšak on nebol ten kto bol v rodine podstatný. Jeho najmladšie sestry, dvojičky dosiahli veku kedy na ne prizrel nejeden mladý lovec. Boli krásne po matke, avšak mali na tvári sebaistotu svojho otca. Sám Gabriell však ešte nevedel, že Chan Wei už má chlapca, ktorý jej ukradol srdce ešte na akadémií. Aj napriek veľkému menu však každý člen rodiny pri príchode do Siene Dohôd mlčal. Gabriell tak prižmúrenými očami pozoroval okolitých návštevníkov. Skutočne nechýbal nik kto v ich svete čokoľvek znamenal. Keby bol mladší určite by sa neotáľal pristúpiť k rôznym hlavám rodu, otvoriť debatu či diskusiu pripliesť sa k náhodným konverzáciám. Avšak dnes? Jeho výrečnosť ubúdala z vekom, a značne ubudla aj s odchodom jeho parabatai z New Yorkského Inštitútu. Okrem učenia a tréningov sa tak prichytil, že rozprával do vetra, aby si pripomenul, ako znie jeho hlas. Neďaleko v dave si povšimol Kylu Grayraven, len kývnutím hlavy naznačí pozdrav a naďalej pristal pri svojich sestrách. Nemohol si však odoprieť myšlienku od šálky čaju.*
*Otočí se směrem k Joshuovi Fairlawovi s jemným úsměvem na tváři, který však nedokáže zcela zakrýt drobné napětí, jež se zaleskne v jejích očích. Její úsměv je vlídný a vřelý, jak je pro ni typické, ale nepatrný záblesk ostražitosti a vnímavosti prozrazuje, že ví, s kým má tu čest. Už dlouho zná Fairlawovu ambici, jeho touhu po kontrole a síle – v určitém ohledu jej chápe, ale zároveň si uvědomuje, že jeho představa řádu může mít nebezpečné následky. Po celá léta byla ona tím klidným hlasem rozvahy a rozumu. A teď stojí tváří v tvář muži, který, jak tuší, má plány, jež mohou tuto rovnováhu narušit. * Pane Fairlaw. *Přivítá ho s lehkým úklonem hlavy, jejíž pohyb je elegantní a přesný, jako kdyby byla sama symbolem harmonie a disciplíny, kterou Spolek představuje. *Jsem ráda, že jste dnes večer zde. V takových chvílích je důležité, aby se představitelé našich rodů sešli pod jednou střechou.*Její hlas je klidný, avšak pevný, a její slova nesou lehkou váhu, která má připomenout hodnoty, na kterých je Spolek postaven – hodnoty, které ví, že Joshua vnímá jinak než ona. Yasmine si dovolí na okamžik prohlédnout jeho výraz. Joshua Fairlaw je muž, který umí skrývat své skutečné úmysly za dokonalým úsměvem a uhlazenými gesty, a ona si je toho velmi dobře vědoma. Přesto ji nepřekvapuje, že na jeho tváři zahlédne náznak uspokojení, který jasně naznačuje, že se Joshua cítí jistě, téměř až vítězně. V jeho očích čte nevyřčená slova o tom, co považuje za nezbytné změny. Změny, které si, jak ona tuší, mohou vyžádat vysokou cenu.* Ano, překvapení jsou dnes jistě na místě. *Odpoví s lehkým nádechem ironie, sotva znatelným pro toho, kdo Yasmine dobře nezná. Její oči se přitom zaměří na Fairlawův výraz, který zůstává nemilosrdně klidný a kontrolovaný, jakoby v sobě již nesl rozhodnutí o osudu všech, kteří ho dnes sledují. Ta bezchybná maska sebejistoty a kontroly působí jako ocelová zbroj.*Nicméně. *Pokračuje Yasmine jemným, ale pevným tónem. *Doufám, že dnes večer všichni společně nalezneme směr, který povede k posílení Spolku. Směr, který nás nebude nutit vzdát se soucitu a úcty k našim závazkům.*Tato slova vyřkne s klidnou rozhodností, dávajíc jasně najevo, že ví, jaké myšlenky a hodnoty stojí za jejím přístupem. Ví, že Joshua by mohl nesouhlasit, že by mohl věřit v sílu spíše než v porozumění, ale ona není ochotná poddat se cestě, která by popřela základní hodnoty jejich světa. Na okamžik přeruší pohled a rozhlédne se po Síni Dohod, jako by hledala ostatní přítomné, spojence, kteří vnímají svět stejně jako ona. Přestože její slova zůstávají neutrální, v její tváři je patrný jemný výraz obavy – nebo možná pouhého připomenutí toho, že moc bez rozumu může vést ke zkáze. Ví, že Joshua má své vlastní představy o řádu a disciplíně, ale ona je tady proto, aby zajistila, že Spolek neztratí svou lidskou stránku.*
*Aj keď nerád sa účastnil tohto dňa, ale predsa len to bola jeho povinnosť, ako člena rady. Nemal práve najlepšiu náladu a nechcelo sa mu hrať s bratom na frašku, pričom samozrejme zaujal svoje miesto po boku svojej rodiny. Pričom pohľadom zdrbával svojho mladšieho brata, pretože sa nevedel spratať do kože. Na sebe mal červený smoking, cez ktorý mal prehodený plášť rady. Oblečenie mu zdobili strieborné insignie a rodový znak. Mal zdvihnutú hlavu, keďže pozoroval, čo sa okolo neho dialo a moc sa mu nechcelo zapájať do diania, keďže to chcel mať čím skôr z krku.* Uži si to v New Yorku. Aspoň konečne môžem ukázať, čo vo mne je. *Počuje slová brata, ktorý rozhodne nemal problém si do neho zabŕdnuť počas toho, ako sa účastnili tejto slávnosti. Ušrnie sa na neho, pričom mu povýšene odpovie tým istým tónom, ktorým si začal aj on.* Tak to toho máš veľa pred sebou. Ale stále nemáš šancu ma dohnať. *Na to ho začne ignorovať, pretože vedel, že dnes nemá náladu na popichovanie sa s bratom.* /Ako keby som išiel do New Yorku dobrovolne./ *Pomyslí si, pričom mu samozrejme padne pohľad na člena rodiny Tsai, ktorý sa tam objavil, ale zatiaľ ho nechával na pokoji. Nemal aj tak v pláne sa s niekým dnes kamarádičkovať.*
*Podarí sa jej nájsť si pohárik nealkoholického nápoja, dnes večer chce mať čistú hlavu, a zamieša sa do davu. Všimne si Caleba a Hailey ale nechá ich na pokoje kedže sa zdá že majú vážnejší rozhovor s Calebovím otcom chvílku ďalej prechádza sieňou keď uvidí vstúpiť Gabriela. Sama pre seba sa pousmeje a vydá sa k svojmu oblúbenému kolegovi. *Ahoj, vizeráš dobre. *Zloží mu kompliment a pohadom preletí mladé ženy pri ktorých stojí.* Dobrí večer. *Pozdravý zdvorilo s miernim prikívnutím. Hneď na to uprie spítaví pohlad na Gabriela ako bi sa pítala či ich predstaví.*
*Gabriellov pohľad len letmo prechádzal po stoloch s občerstvením keď mu do uší preletí pomerne známy hlas. Severský prízvuk, ktorý si Kyla aj napriek času v americkej metropole naďalej udržiavala. Úctivo mu padne hlava na pozdrav zatiaľ čo jeho chrbát nepozná ani náznak hrbenia. Bol to jeden zo zlozvykov, ktorý z neho ešte v mladých rokoch vycepovali. Aj napriek faktu, že Kylu považoval za pomerne schopnú jeho pohľad prebehol po okolí Sály s miernou neistotou. V tomto momente bola jednou z jeho zverencov aj keď by boli vekovo pomerne blízko.* Zdravím Kyla. *Na tvári sa mu vynorí jemný úsmev a rukou jej pokynie k jedlu, o niečo ďalej od jeho sestier. On sám už netúžil budovať politickú kariéru, bol to už mŕtvy sen, ktorý mu z pod rúk uniklo pred rokmi, avšak nechcel týmto spojením pošpiniť svoje sestry. Boli mladé, nádejné a plné života nehovoriac o tom, že v Sále bola už tak ponurá atmosféra. Výber nových vodcov tvoril vrásky na každého čele. Mohlo sa to tak zdať kruté, ale vždy bola jeho rodina a ich meno na prvom mieste.* Neočakával som, že sa tu objavia aj New Yorčania. *Pousmeje sa zatiaľ čo si prepojí dlane a kráča k stolíku s čajmi. Jeho tvár postrádala široké okuliare s hrubými sklami a tak dostal nejden zmätený pohľad od okoloidúcich. Povšimol si aj mladého muža, ktorý už chodil po chodbách v New Yorku. Kvôli jeho absencií sa však ešte nemali šancu plnohodnotne spoznať. Nechal to však na neskoršie jednanie.* Nie, že by som mal nízke mienky o ich zodpovednosti.. *Pokúsi sa o vtip avšak bolo verejne známe, že na jeho humore sa pomaly podpisuje jeho vek.* Ako sa cítite? *Opýta sa opatrne zatiaľ čo ruku natiahne k šálke s čajom.*
*Michael se zamračeně podívá na svého syna, jeho černá róba zdůrazňuje vážnost celého večera, a ještě více kontrastuje s Calebovým ležérním postojem. Calebův ironický podtón a zjevný nedostatek respektu k formálnímu významu večera v něm vyvolává nesouhlas, který není ani trochu zakrytý. Stojí tam se založenými pažemi a jeho pohled sklouzne od Caleba k Hailey, která se snaží vypadat nenápadně, ale Michael ví, že si je její přítomnosti všimne každý, kdo v Síni Dohod má co říct.* Humor si nech na jiné dny, synu.* Pronese chladně, tónem, který jasně dává najevo, že Calebova lehkovážnost v této chvíli není vítána.* Tahle událost má význam nejen pro Spolek, ale i pro náš rod. Hawkstone tu nejsou diváci, ale součást dějin. Dnes se rozhoduje o budoucnosti, a já nemám v úmyslu dovolit, aby ses tomu vysmíval.*Jeho pohled se opět upře na Hailey, tentokrát kriticky hodnotící, jako by se díval na něco, co zcela nezapadá do jeho světa. Povzdechne si, lehce zakroutí hlavou, jakoby tím gestem chtěl vyjádřit svou skepsi nad celou situací.* A co se týče tvé - společnosti. *Pronesl s ledovým odstupem, záměrně nepoužívaje Haileyino jméno, aby ukázal svůj distanc. *Není důvod ji členit mezi nás na takové události, když ještě ani neprošla proměnou. Což, upřímně řečeno, pochybuji, že vůbec zvládne.* Tahle slova pronese bez sebemenšího náznaku empatie či pochopení, jen s tvrdou, chladnou praktičností, která pro něj byla charakteristická. Michaelovi oči se vrátí zpět ke Calebovi, tentokrát se v jeho pohledu objeví něco jako tiché varování, jakoby ho chtěl upozornit na to, že ne všechno se dá odbýt sarkasmem a sebevědomým úsměvem.*
/No tak predstavovanie asi nič./ *Povie si sklamane keď jej Gabriel pokinie k občerstveniu a nasleduje ho. Jeho nie velmi dobrí vtip prejde miernim zdvihnutím kútikov. Potom ale pokrčí plecami. V našom svete existujú dve bojeská. Na jednom sa bojuje čepelami..*úsporním ale velavravním gestom ukáže na selú sieň...* na druhom slovami. Je dobré mať prehlad o tom čo sa deje na oboch. *Vysvetlí a pohladom zaletí k politickej smotánke.* Len tak mimochodom kto sú tie slečni čo ti robili spoločnoť? *Prejde pohladom od politikov a pozrie na Gabrielove sestri.* Hádala by som príbuzné. že? *Poznamená, viberie si zo stola bilinkoví čaj a napije sa. Až potom odpovie na jeho otázku.* Vlastnne je mi dobre. Ak mám pravdu povedať sa tu cítim viac doma než na iných miestach.* Žila som tu od trinástich až kím ma neposlali d oNew Yorku.
*Pokud jí něco dělalo vždy podvědomě vrásky byl to rozhodně jeho otec. Fakt, že její syn bude vyrůstat blízkosti někoho, kdo má v hlavě jen řád a ani špetku empatie. Narozdíl od jeho matky, která se ke svému vnukovi chovala rozhodně vřeleji než by čekala. Ale to neměnilo nic na věci, že i když je matkou jejich vnuka to ONA není vítana. Není ani vítán fakt, že se tu dnes nachomýtá v jeho společnosti. Jeho syna. Měla chuť si promnout kořen nosu, ale neudělá to a ani si nepovzdechne. Bylo by to příliš neformální, příliš troufalé takto na veřejnosti. Namísto toho zachová chladnou hlavu. Nedovolí si ani na minutu změnit postoj těla do lehké nejistoty, nedovolí si ani zrakem mu uhnout. Naopak se zdá, že se ho snaží odhadnout a to taky dělá. Čekala slovní útok, ale opět mířen na Caleba. Jako kdyby tam nestála, bavit se o ní před ní jako kdyby bylo normální. Nebo jako kdyby mu nestála za slova, někdo kdo je mu méněcenný. A možná proto se jí na rtech objeví nenucená lehký a zdvořilí úsměv.*Nemusíte se obávat, že bych narušila Váš velkolepí večer. Pokud by ho něco mohlo zkazit, tak fakt, že mě tu neustále budete označovat za civila. Jen klidně to řekněte hlasitěji ať se ještě víc očí otočí.* pronese pevním hlasem a pak svůj hlas o oktávu sníží, tak aby to slyšel jen oni dva.*Mimochodem, když mátě chuť mluvit o mně tak se mnou. Ne s vašim synem, pokud máte chuť mě urážet tak mě. Ale asi přestávám chápat jedno jsem civil, co vám znepříjemňuje večer a mohl narušit plány nebo civil, co nestojí ani za řeč natož s ním mluvit. Dost si protiřečíte pane Hawkstone.* pronese tonem, který ho varuje. Že ona nebo Caleb jeho cílem rozhodně dnes nebudou. Pohledem se podívá ke Calebovi a zdvořile se dotkne jeho předloktí se slovy.*Nechtěl jsi mi ještě něco ukázat?* nadhodí s nadějí, že její narážku pochopí a věnuje ještě krátkou pozornost jeho otci.* O tom jestli přežiju nerozhodujete vy. Přeji Vám dnes hodně štěstí a co se stane stane se pane Hawkstone.* pokud něco Hailey rozhodně nebyla, tak někdo, kdo ze sebe nechá dělat něčí slabost nebo cíl. Možná jí to Caleb bude mít za zlé, že si dovolila promluvit. Ale nesnesla fakt, že jí urážek zaobaleně a i Caleba.*
To je určite pravda. *Prikývne a hľadí na sálu, tiché šumy, rodinné rozboje, vypnuté hrude.. všetci cítili podstatnosť dnešku. Naladenie spoločnosti bolo vypäté, nehľadiac na rasu či kraj, nefilim sa tomuto fenoménu taktiež nevyhli. Obával sa tak, že skutočný boj ešte len vypukne. Jeho tvár tak na moment zdala byť ako z kameňa, ponorená do myšlienok zatiaľ čo si predstavoval možné situácie čo ich čakajú. Z diaľky sa mohol ponášať priam na nehybnú sochu uprostred galérie, aj keď vzhľadom mal od renesančných diel ďaleko.* Áno, mladšie sestry. Ešte bez manželov takže som ich chcel aspoň na chvíľu ochrániť pred náletmi mladých mužov. *Nejeden rod posielal návrhy k dohodám o sňatku, ich meno malo váhu či už išlo o syna či dcéru. Ich šťastie bolo, že sa nezdalo, že otec sa potreboval prikloniť k dohodám a zatiaľ im nechával voľnú ruku. Lyžicu stočí v šálke a s tichým cinknutím si odpije.* Idris má svoje čaro a vo svojej podstate je to domovina nás všetkých. V tejto dobe jedna z mála vecí čo nás skutočné spája. *Usmeje sa smerom ku Kyle, istým spôsobom ju chcel upokojiť avšak zdalo sa, že žena bola rozvážna, priam chladná.* Máte tu ešte nejaké známosti? *Opýta sa nezáväzne skôr zo zvedavosti, chcel vedieť s kým si miešanka dala dole štíty, ak vôbec pred niekým.* Priatelia z mladých čias?
*Caleb cítí, jak mu tělem projede náhlá vlna šoku, když slyší Haileyina slova. To, že se rozhodla promluvit tak otevřeně a odvážně k jeho otci, mu zanechává pocit jemného sevření v hrudi, jakoby jeho sebejistota najednou zakolísala. Sice si vždycky vážil její síly a odvahy, ale tahle situace byla něco úplně jiného. Toto nebylo obyčejné setkání, nebyla to žádná bezvýznamná debata. Tady stál jeho otec, Michael Hawkstone, muž s nespornou autoritou a vlivem, obzvláště v politických záležitostech Spolku. Beze slova natáhne ruku a jemně uchopí Hailey za zápěstí, palcem jí mírně stiskne. Jeho pohled se na chvíli střetne s jejím, a přestože jeho výraz zůstává vnějškově klidný, oči jí jasně signalizují – "Ticho. Teď ne." Otočí se k otci, snaží se potlačit jakýkoliv náznak nervozity a přistoupí k věci s pečlivě voleným klidem, tentokrát bez obvyklého humoru. Protože pod povrchem té ledabylé, flegmatické vrstvy, se nachází i jeho inteligentní a diplomatická schránka, nakolik si ji schovává pro chvíle, jako je právě tato. Calebův pohled se přesune zpět k Hailey na krátký okamžik, ale pak se opět zaměří na svého otce, jeho oči jsou chladné a vypočítavé. Caleb ví, že politická hra jeho otce je komplikovaná, ale pokud tu má stát a hájit svá rozhodnutí, udělá to s rozvahou a jistotou.* Každý nový nefilim je pro nás přínosem, zvláště v této době, kdy se náš svět mění. Možná bychom se všichni měli zamyslet nad tím, co to znamená mít někoho, kdo je ochoten obětovat vše, aby se stal jedním z nás.* Calebův hlas je pevný, ale ani na okamžik neztrácí svou diplomatickou zdrženlivost. Ví, že teď není čas na projevy odvahy nebo vzdoru. Ví, že jakékoli jeho slovo může Hailey stát její budoucnost jako nefilim, pokud se nevyjádří opatrně.* Koneckonců. *Dodá Caleb, jeho tón je nyní měkčí, ale stále vážný.* Možná by ses měl zamyslet nad tím, kdyby to nebyla ochotna podstoupit. A projevit přinejmenším uznání, když ne vděk, že riskuje svůj krk za vyžehlení mých přešlapů a pověst tvého odkazu. *Jeho slova zůstávají viset ve vzduchu jako jemná, ale zároveň neodbytná výzva. Caleb ví, že nebude snadné změnit otcův názor, ale udělal vše, co bylo v jeho silách, aby ho přiměl vidět Haileyinu přítomnost jako akt statečnosti a nikoliv hanby.*
Nezáleží na tom kde sme sa narodili tu sme vždy doma. Jediné miesto kde sa nemusíme pred nikím skrívať. *Prisvečí na jeho slová o domovine a napije sa čaju.* Mám tu stríka ale na oslave nieje. Tieto naškrobené párty ako tomu hovorí niesú nič pre neho. Inak tu mám niekolko známich kolegov zo služby ale to sú len kolegovia. *Odpovie a hneď na to musí potlačiť zachichotanie keď sa znova pozrie ku Gabrielovím sestrám. Práve sa k nim pripojila dvojica mladíkov- Zdá sa že vo svojej úlohe garde trochu zlihávaš. *Podpichne ho.*
*Aj napriek svojim vlastným slovám sám nemal príliš silný vzťah k Idrisu. Prirodzene išlo o krajinu na ktorej mu záležalo avšak pri výbere medzi Inštitútom v ktorom vyrastal a Idrisom jeho voľba by bola nadmieru jasná. Peking bol pre neho záchranné hniezdo, priestor kde vždy počul na chodbách ľahký smiech svojej rodiny a sestier. Teraz keď bola jeho staršia sestra Li Fang matkou po novom sa objavovali aj zvonivé hlásky detí, novej generácie rodiny Tsai. V tomto smere mal isté svetlé nádeje do budúcna, dúfal, že budú schopní im zaistiť život, ktorý si zaslúžia. Pri pohľade na sálu však v tomto tvrdení strácal sebavedomie.* Neviem či by som dnešok nazval práve.. party. *Narovná sa a dopije šálku čaju. Nebol najlepší avšak gurmánstvo ani neočakával.* Už sú sebestačné, predpokladám, že si tú chvíľu svoje sukne obránia aj samé. *Pousmeje sa a prezrie si dvojicu chlapcov.* Ešte sami nevedia k čomu skutočne pristúpili. *Vydrie sa mu z hrudi chrapľaví smiech, pokiaľ niekto v ich pokolení bol ten typ čo by sa bezmyšlienkovo natiahol rukou k úderu boli by to práve ony dve. Len potichu tak pozoroval ako chlapci so stiahnutými chvostami odstúpili a šli radšej k jedlu.* Moja prítomnosť bol asi len prejavom nadbytočnej opatery. *Prizná a pozrie sa smerom k rodine Hawkstone, ktorá sa zdala, že prišla do úzkych.*
*Lotty bola presvedčená, že sa bude musieť zúčastniť tejto ceremonie. Ale tak predsa len sa zúčastní, predsa len to bola jej povinnosť aby sa toho zúčastnila. Mala na sebe čierne šaty, pričom sa snažila pôsobiť, že tam patrí. To že ešte nemala tak vysoké sebavedomie moc nepomáhalo. Akadémia ju vyškoli, že lovci sú nafúkaný a lepšie je pritakať ako sa púšťať do vojny, ktorú by človek prehral. Vojde do Haly trochu neskôr, pričom dala aspoň Sebastianovi vedieť, že sa trochu bude potĺkať, ale nebude robiť blbosti alebo provokovať. To rozhodne nemala v pláne. Trochu sa potĺka pri občerstvení, pričom sa nejako dostane do blízkosti. Caleba s jeho otcom a Hailey, čo fakt dobrá kombinácia nebola. Trochu si vypočuje ich rozhovor, čo smeroval veľmi zlým smerom.* /To neznie moc dobre./ *Pomyslí si a trochu uvažuje, či tam ísť a pomôcť alebo počkať na Sebastiana. Nakoniec sa rozíde ich smerom.* Dobrý večer. *Povie všetkým trom, pričom sa rozhodne, trochu tváriť nezaujato, pretože vie, že by moc zasahovať nemala.* Ďakujem, že sa môžem účastniť tejto udalosti. *Povie smerom ku Michaelovi, pričom sa obráti smerom k Hailey a chytí ju za ruku.* Nechceš si ísť so mnou prezrieť sál? *Opýta sa jej a naznačuje jej, že je lepšie vypadnúť nech to viac nezhorší.*
*Vstoupí do síně dohod a ihned ji zasáhne tíživá atmosféra týhle prestižní události. Brzy si uvědomí, že nemá čas ztrácet se v obdivování dekorací, který ani po kotníky nesahají těm magickým ve Faerii…. Zhluboka se nadechne a drží si pohled upřený přímo před sebe, aniž by přitahovala pozornost…. ví, že by měla zůstat co nejvíc neviditelná. Vlasy má v jednoduchým upnutým culíku. Její černá uniforma lovce stínů bez symbolů či znaků rodu se odlišuje od ostatních, který nesou znak svého rodu s hrdostí a elegancí. Cítí jak se její hruď svírá strachem, ikdyž má svůj výraz pod kontrolou. Hlavou jí probleskují různý myšlenky o tom, koho zde možná potká … spojence i protivníky. Postaví se poblíž jedný z bočních stěn, kde stojí v ústraní, ale stále má dobrý přehled o celý síni. Vidí jak se hosti jemně klaní a potřásají si rukama a konverzují v tlumených hlasech. Nechce na sebe přitáhnout pozornost…. Je tu jen jako formální reprezentant, voják, aby vyjádřila diplomatickou přítomnost a tím splnila povinnost vůči Spolku. Ikdyž stojí v pozadí, její smysly jsou napnutý k prasknutí. Každý pohled, každý pohyb, každý závan vůně kadidla v ní probouzí pocity nejistoty.. A zároveň ví, že zde nesmí udělat chybu. Zůstává teda stát ve stínu, napůl skrytá, s očima upřenýma na přítomné a připravená rychle reagovat, pokud by si její přítomnosti někdo všiml.*
Hej skôr sa to podobá na mínové pole. Prisvedčí a same si je plne vedomá napetia v miestnosti ktoré by sa dalo krájať a čím dalej tím hustlo. Starí odchádzajú... prejde pohladom na konzulku a inkvizitora ...a noví prichádzajú. Len kto tí noví asi tak budú? Spíta sa skôr rečnícku otázku. Jej úvahy nahlas preruší až Gabrielov smiech a rýchlo ju vráti do diania okolo. Keď vidí ako chalani odchádzajú musí sa ich sklamaním tváram sama zasmiať. Jej pozornosť však rýchlo upúta niečo iné. Čo myslíš o čom tam hovoria. Starý Hawkstone sa tvára akoby ho mal trafiť šlak. Ukáže bradov smerom kde stoja Caleb s Hailey a jeho otcom.
*Michael se zamračeně podívá na Caleba, jeho výraz zůstává tvrdý, avšak v očích se na okamžik mihne náznak uznání. Calebova diplomatická odpověď ho zřejmě přiměla alespoň trochu přehodnotit svůj přístup. Přesto jeho pohled sklouzne zpět k Hailey, a ten dřívější náznak měkkosti se ztratí v chladném záblesku nedůvěry. Michael ví, že jakékoliv slabosti nebo nedostatky v rámci nefilim komunity nejsou jen osobní problémy, ale mohou se rychle stát hrozbou pro celý Spolek. A přestože Calebova slova ocenil, Haileyina troufalost mu stále leží v žaludku.*Synu.* Začne pomalu, jeho hlas je hluboký a pevný, jakoby každé slovo mělo svou vlastní váhu.* Tvá slova mají svá opodstatnění.* Na okamžik se odmlčí a pohled jeho ostrých, ocelově modrých očí přechází z Caleba na Hailey. Pokud v jeho výrazu byla chvíli předtím nějaká měkčí emoce, nyní je pryč, nahrazená chladnou profesionalitou a možná i náznakem pohrdání. *Ale. *Jeho hlas je nyní o poznání tvrdší, zaměřený přímo na Hailey. *Každý, kdo se chce stát nefilim, by měl také znát své místo. Zůstat pokorný. Uvědomit si, co to obnáší – přijetí Spolku, plné oddanosti jeho kodexu a pravidel.* Podívá se na ni s pohledem, který by snadno mohl přimět i ty nejodhodlanější k pokusu o ústup.* Naše řady jsou už tak dost narušené pochybnostmi a politickými hrami, nepotřebujeme další potíže.* Přesune se zpět ke Calebovi, lehce přikývne, jakoby chtěl naznačit, že jeho argumenty byly slyšeny a že jsou určité věci, které uznává. Nicméně jeho tvář zůstává napjatá a jeho pohled neústupný. Poté, aniž by se na Hailey ještě jednou podíval, přejde dál, jeho pohled upřený do davu, jakoby hledal někoho jiného, komu by se mohl věnovat. Zejména ve chvíli, kdy je rozhovor narušen mladou nefilim, o které zatím slyšel poskrovnu, a která se zdá být s Hailey známá. Pouze ji přívětivě přikývne na pozdrav a nechá dámy dámami.*
*Nemohla to nechat být, nemohla být zticha šoupat nohama. Ne ona musela zas otevřít tu svoji neukázněnou pusu a říct pravdu, i když to ví všichni přítomní. Sakra. Nemohla své slova vrátit zpět, nemohla se začít ani omlouvat. Jen by to tím mohla zhoršit a dle výrazu Caleba pochopila jak chyba to byla a možná proto poraženecky klopí pohled. Lehce a ošije a lehce couvne o krok zpět. Semkne rty do úzké linky. Pochopila kde je její místo a mělo by být. Vzadu a v tichosti. Nedovolila si ze svých úst vyřknout další slova, ani ve chvíli kdy jeho otec opět promluvil. Kdy vlastně jí s jasným uvědoměním Caleb zachránil tu její civiliskou zadnici před problémy, které mohli nastat, ale ani to neznamená že všechny problémy jsou vyřešeny. Můžou být řešeny později. Její nepokora a drzost. Zatne čelisti a tiše poví.*Máte pravdu Pane Hawkstone.* vic nepoví. Jen Caleb vedle ní mohl slyšet jak skřípe tiše zuby, aby držela jazyk za zuby. Ale neštěstí přijde Lotta, aby jí zachránila z této dusné atmosféry.*Ráda, děkuji. poví a přidá se k ní mezitím se zdvořile s obouma rozloučí a přidá se raději k Charlott. Kdy jsou dost daleko od nich tiše poví. *Můžeme o tomto incidentu s nemluvit nebo dělat, že nebyl? Vím, že to byla chyba.* vydechne tiše. Jenže když šlo o Tobiase nebo Caleba jednoduše nepřemýšlela racionálně a to byl její problém. Který by mohl v budoucnu přerůst v pohromu.*
*Seojun svojho brata ignoroval, keďže sa ho snažil vyprovokovať k bitke, ale on o ňu nemal záujem. Nie na verejnosti. V súkromí si mohli robiť, čo chceli, ale na verejnosti sa mali obaja chovať, tak aby neboli moc zlý. To ale neplatilo u jeho brata Sang-wona, ktorý rozhodne mal v pláne ho vyprovokovať.* Ako keby si bol v niečom lepší. *Ofrkne mu jeho brat, pričom sa na neho Seojun iba pozrel, že ho naozaj zaškrtí, ale oprie sa do nich ich mladší brat.* Prestaňte s tým. Tu nie. *Pričom Seojun mu len kývne, že chápe a nechá to tak. Tým sa ale jeho pohľad uprie na lovca, ktorý určite nechcel byť videný, pretože sa schovával v tieňoch. Čo pre neho pôsobilo oveľa viac nepríjemnejšie ako rozhovor s rodinou. Kývne rukou, pričom sa vyberie smerom k žene, ktorá celkom určitý čas spôsobila rozruch. Počul o nej a aj vedel ako vyzerá, keďže sa o také veci musel zaujímať, keďže mu ich hodili na krk. Povzdychne si a prihovorí sa Grace, keďže moc dobre neurobila, že sa objavila takýmto štýlom.* Schovávať sa je hlúposť, keď všetci vedia ako vyzeráte. *Povie jej, pričom upozorní na to, že to nebol dobrý nápad.* Lepšie by im bolo ukázať, že ste niečo dokázala. *No aj keď možno hej, ale pre neho to nič neznamenalo. Zovrie pery, pričom ich ohrnie, pretože tu skutočne nie je rád.* /Radšej by som lovil démonov, ako sa baviť na takomto mieste./ *Pomyslí si, pričom sa venuje opäť Grace.*
*Caleb se v duchu uvolní, když Hailey pochopí jeho jemný signál a nakonec ustoupí od dalších slovních výměn. Uleví se mu i nad tím, že jeho otec – přestože pevný a neústupný – nemá zcela zavřené oči a uši vůči argumentům, které mu předložil. Přinejmenším byl ochoten Calebova slova zvážit, což nebylo vždy samozřejmostí. Caleb si na okamžik dovolí letmý úsměv, když vidí, jak jeho otec pokračuje dál ve své neústupné cestě za kontrolou, zatímco Charlotte mezitím odvádí Hailey někam stranou. Než se však stačí plně uvolnit, všimne si, že jeho otec stále něco – nebo spíš někoho – vyhlíží. Caleb přejede pohledem po místnosti, zvědavě se rozhlíží, aby zjistil, koho to otec hledá. V ten moment mu zrak sklouzne na postavu, kterou by za normálních okolností snad ani nevnímal, kdyby nebylo její podoby, která mu připadá až příliš známá. Grace. Myslel si, že je mrtvá. Že zmizela navždy, když před rokem beze stopy zmizela a po ní nezůstalo jediné hlášení ani zpráva. Myšlenka, že je Grace naživu, v něm okamžitě vzbudí zmatek a rozhořčení. Bez dalšího zaváhání zamumlá směrem k otci, aniž by čekal na jakoukoli odpověď.* Pokud mě omluvíš.* Otočí se a okamžitě zamíří směrem k Grace, pohyb rychlý, ale kontrolovaný. Jak se přibližuje k postavě, kterou považoval za mrtvou, jeho kroky se zpomalují, jakoby si stále potřeboval ujasnit, jestli to, co vidí, je skutečné nebo jen nějaký podvod. Jakmile k ní dorazí, zastaví se a jeho hlas je pevný, ale skrývá v sobě nevyřčený hněv a zmatek.* Myslel jsem, že jsi mrtvá.* Pronesl bez jakýchkoli okolků, přičemž jeho oči prozrazují směsici otázek, které se mu hromadí v hlavě. Stále udržuje svůj obvyklý klidný tón, ale je zřejmé, že tahle situace ho zasáhla hlouběji, než by chtěl dát najevo.* Co tu děláš? Kde jsi byla celý rok? *Zadívá se na ni, jakoby se snažil vyčíst odpovědi přímo z jejího pohledu. V tom afektu naprosto přehlédne, že byla doposud zapředena do konverzace s novým přírůstkem Institutu, kterého ještě neměl příležitost osobně přivítat.* Omlouvám se za mou nezdvořilost. *Kývne na podzrav Yeomovi, ale v tento překotný moment se nezdá vhodný na formální představení.*
*Lotty sa pousmeje na Hailey, pričom vie že nebolo jednoduché sa postaviť niekomu takému. Sama to zažila a tiež sa moc nezachovala milo pred radou. Zatiaľ čo Hailey mala iba problém s Mikailom, tak Lotty sa pustila do inkvizitora, čo bolo oveľa horšie. Pokrúti hlavou a povie jej.* Spravila som väčšiu blbosť, takže viem aký je to pocit. *Povie jej, ale nehovorí nič, čo by jej pomohlo.* Môžem niečo poradiť? *Navrhne jej.* Lepšie je si to myslieť v hlave, pričom sa chovať priamo naopak. To som sa naučila na akademii, kde som mala problém s inými lovcami. Slová nie vždy všetko vyriešia, keď sú povedané v hneve. *Povie je, pričom aj ona si začala dávať pozor na to, čo hovorila.* Ako keby to neexistovalo. *Povie jej s úsmevom, pričom zmení tému.* Dáš si niečo na pitie? To pomôže, aby si si nevšímala pohľadov, ktoré sa upierajú. *Sama ich nemala rada, pričom pár členov rady sa na ňu pozerali, keďže ju spoznali z jej riešenia, ktoré nebolo moc príjemné. Radšej sa im vyhýbala.*
*Podívá na Seojuna který k ní právě přišel a zdá se být milý... a pokusí se potlačit svojí nepřirozenou nervozitu. Zhodnotí ho rychlým pohledem a uvědomuje si, že má bystrý zrak a očividně mu nic neuniká. Na jeho slova o schovávání odpoví mírně odtažitým, ale přátelským tónem.* Díky za radu. *Řekne s malým úsměvem a krátce kývne, jakoby si chtěla udržet odstup, ale zároveň ocenit jeho upřímnost.* Jen plním své povinnosti… ale máte pravdu, možná bych ...* V tom však její pohled sklouzne ke Calebovi, který se k nim blíží rychlým, avšak kontrolovaným krokem. Ihned si všimne, že nevypadá vůbec spokojeně. Srdce se jí trochu zrychlí, protože si není jistá jak tahle nečekaná konfrontace dopadne. Jeho pohled je pevný, ale v jeho očích zahlédne něco hlubšího ... rozhořčení, možná i zmatek. Když je Caleb u nich, zhluboka se nadechne a rychlým pohledem se podívá na Seojuna čímž Calebovi naznačí, že tahle konverzace možná není vhodná pro další uši. Když Caleb pronese svoje první slova bez obalu, což ji zasáhne, odpoví s lehkým nádechem sarkasmu a pokousí se odlehčit situaci.* Taky tě ráda vidím. *pronese s trochu ironickým úsměvem, i když uvnitř cítí napětí.... Calebova reakce ji trochu znervózňuje, ale doufá že si uvědomí, že teď nemůže být zcela otevřená.. že nemůže mluvito ničem nahlas. Její pohled zůstává na něm upřený, tichá prosba o pochopení, že svoje slova nemyslí vážně.*
*Joshua se na moment zastaví, když mu Yasmine Elderhood odpoví, a jeho rysy zůstanou klidné, přestože v jeho pohledu probleskne náznak pobavení. Jeho ústa se zformují do jemného úsměvu, který však působí stejně chladně a odtažitě, jako by byl z mramoru. To, jak Yasmine promlouvá o síle a důstojnosti, jej jen utvrdí v jeho přesvědčení, že Spolek potřebuje výraznou změnu – a to především v tom, co se týče přístupu k podsvěťanům. Vidí v jejích slovech sentiment a falešnou víru ve staré hodnoty, které podle něj již dávno ztratily na významu. Zaregistruje i osobu, o které slyšel. KYLU Grayraven.* /Ohavnost./ *Joshua si dovolí krátký pohled na Kylu, jeho tvář se zkroutí do znechucené grimasy. Jeho oči však zůstávají klidné, téměř ledově chladné. Pomalu, jako by si vážil každého slova, odpoví.* Ctihodnosti. *Řekne s pokorným skloněním hlavy, ale jeho tón je lehce ironický, jakoby jen přehrával roli zdvořilého účastníka ceremonie. *Vaše slova jsou opravdu inspirativní. Odpovědnost, důstojnost, soudržnost – to jsou krásné ideály. Nepochybuji, že pro Spolek a naše budoucí vůdci budou mít význam. *Jeho úsměv se rozšíří, ale oči zůstávají tvrdé, jakoby si plně uvědomoval, že jeho skutečný názor by mohl vyvolat u Yasmine nepříjemné reakce.* Ovšem někdy je třeba jít ještě o krok dál. *Dodá tiše, jeho hlas má v sobě téměř hadovitý tón. * Někdy nestačí držet se pouze starých hodnot. Musíme si připustit, že svět se mění, a musíme být připraveni reagovat, abychom nebyli zaskočeni. Spolek potřebuje vedení, které je připraveno čelit novým výzvám a přetvářet staré struktury tak, aby sloužily našim skutečným potřebám.* Joshua si dá záležet, aby jeho slova nezněla jako otevřený útok na její víru ve stabilitu a tradiční hodnoty, přesto v jeho řeči zaznívá náznak kritiky, tak jemný, že ho nelze snadno vyčíst. Na okamžik se rozhlédne po Síni Dohod a v duchu si představí, jak by vše mohlo být jiné pod jeho vedením. Jeho pohled zůstane na okamžik na Calebovi, ačkoli se zdá, že mladý Hawkstone má vlastní problémy, jak se zaměřuje na ženu, o které Joshua též slyšel, po svém boku.* Dnešek je však o oslavě. *Řekne s mírným úsměvem, jakoby jen mezi řečí. Jeho hlas se vrátil k vlídnému tónu, který může na povrchu působit laskavě, avšak každý jeho detail zrazuje chladnou vypočítavost. *Doufám, že dnešní večer Spolku připomene, že pravá síla nespočívá jen v jednotě, ale také v neústupné vůli přizpůsobit se. Možná právě proto máme dnes tuto příležitost setkat se a oslavit - změnu.* Joshua přikývne Yasmine jako na závěr své řeči, přičemž jeho pohled je neproniknutelný a bez přímého výrazu – jen ledový klid a chladná jistota muže, který má vše naplánované do posledního detailu. Ví, že Yasmine nemá ponětí, jak daleko je ochoten zajít, aby Spolek vedl směrem, který on považuje za správný.*
*Bolo to už dlho, čo nevidel svojich kolegov z New Yorku, ale vedel, že dnešným dňom nastal čas sa vrátiť. Aj tak sa stretnutia zúčastniť musel, takže sa aj s celou rodinou vychytali, načo sa presunuli do Idrisu cez blízky portál. Po svojom pravom boku mu kráčal mladší brat, po ľavom mladé dievčatko menom Luna, ktorú si Sunil adoptoval potom, čo jej rodičia zahynuli v boji. Zvyšok rodiny kráčal pred nimi alebo za nimi, keď do hlavnej miestnosti vošli. Hneď pozeral, či niekde nezahliadne niekoho, koho z Ameriky pozná, ale zatiaľ sa držal v úzadí pri rodine. Nervózne si povzdychne, a prehrabne si prstami skrátené vlasy.*
*Do siene vstúpil s mysľou vyostrenou a pohľadom, ktorým by možno aj vraždil, keby sa to dalo. Nie je znova pripravený na tieto formality a očakávania, hlavne nie po sklamaniach, ktoré dokázal vytvoriť nie len lovcom, ale aj rodine. Možno to znie, že príliš dramatizuje, ale ťažoba volieb a celého tohto veľkého slávnostného stretnutia robí aj z obyčajnej diskusie dramatický výstup v divadle. Vie, že musí mať istý krok, bradu zdvihnutú a sledovať, počúvať, vnímať svoje okolie. Vyhýbal sa pri tom pohľadom, ktoré by mu mohli priviesť nechcenú spoločnosť, keby s nimi nadviazal očný kontakt. Jeho červené sako s čiernym rolákom pod tým, sú pomaly ako kazajka, z ktorej sa chce vyškriabať a vrátiť sa do svojich pohodlných kožených topánok a tréningovým paliciam. Pri tom, aký veľký muž to je, snaží sa nevynikať, a skoro mu to aj vychádza, nebyť toho, ako zahliadne CALEBA a HAILEY a jeho reakcia je skoro až počuteľná, pretočiac očami do strany. Radšej tak sleduje hlavné body diania a tak nejako si v hlave celý ten čas preberá, kto bude následovník a čo to zmení. Či vstupujú do temnej éry, alebo tej zlatej. Či budú veci pri starom, alebo sa úpadok Spolku o to viac urýchli. Nie je si istý, koho chce vidieť v pozícii Inkvizitora a Konzula, ale je jasné, že to môže zmeniť príliš veľa vecí, na ktorých teraz stoja jeho dni. A či sa ako člen Rady bude musieť podriaďovať horším mysliam, než stretol doteraz.* /To ešte len uvidíme. Každopádne čo by malo byť, tak sa stane./ *Napadne mu, snažiac sa udržať svoju pozornosť iba na jednom bode, nerozptyľovať sa spoločnosťou, okolím, alkoholom, alebo samotnými myšlienkami, čo mu ako bláznivé skáču do hlavy.*
*Yasmine se mírně pousměje, když Joshua dokončí svou řeč. Na okamžik si ho pozorně prohlédne, její oči jsou klidné, avšak v jejich hloubce se skrývá sotva znatelný stín nelibosti. Jeho slova o změně, o přizpůsobení, jí zanechávají mírnou pachuť. Ví, že Joshua bude za okamžik vyhlášen jako nový Inkvizitor, a přestože vždy respektovala rozhodnutí Rady, tato konverzace ji rozhodně nepřesvědčila o tom, že by mu s radostí předávala otěže moci. S diplomatickým úsměvem nakonec přikývne.* Pane Fairlaw. *Pronese zdvořile, její hlas je jemný a klidný. *Vaše slova jistě budou rezonovat v nás všech. Děkuji vám za váš pohled.* Na okamžik skloní hlavu v pozdravu, poté však o krok ustoupí a rozhlédne se po Síni Dohod. Cítí, jak se v místnosti pomalu usazuje očekávání, napětí visí ve vzduchu, jako by všichni přítomní tušili, že významný okamžik je na dosah. Zhluboka se nadechne a vědomě si zachová klidnou, vlídnou tvář, zatímco se vydá směrem k čelu ceremonie. Jakmile dorazí na pódium, gestem ruky si vyžádá ticho a všechny oči se okamžitě upřou na ni. *VÁŽENÍ ČLENOVÉ SPOLKU. *Začne klidným, ale autoritativním tónem, který má moc upoutat každého v místnosti. *Děkuji vám všem, že jste dnes zde, abychom společně oslavili významný okamžik v historii našeho Spolku. Stojíme zde jako zástupci všech rodin nefilim, sjednoceni v naší misi chránit tento svět před temnotou, která ho ohrožuje.* Yasmine se krátce odmlčí, nechává svá slova doznít a sleduje, jak přítomní napjatě naslouchají. *Pozice Konzula není jen funkcí nebo titulem, ale především závazkem, který jsem přijala s hlubokým respektem k našim hodnotám, k našemu odkazu. Všichni jsme zde proto, že věříme v sílu Spolku, v loajalitu, kterou jsme přísahali, a v závazek chránit svět, i když to znamená, že často musíme čelit nepředstavitelným výzvám. *Její pohled jemně sklouzne po všech přítomných a na okamžik se setká s očima Joshuovy, než se vrátí zpět ke všem ostatním. *Nefilim nejsou silní jen svou oddaností, ale především jednotou, kterou máme navzdory všem rozdílům mezi námi. Ať už jde o odhodlané bojovníky z Institutů nebo o moudré členy Rady, každý z vás zde představuje důležitou část našeho společenství. Snad mohu v této chvíli říct, že život ve službě Spolku v pozici Konzula nebyl pro mne pouze povinností, ale především ctí. *Yasmine znovu přikývne, její pohled se zaleskne náznakem slz, avšak její hlas nabere opět sílu, když přidá závěrečná slova. *Dnes však je čas, abychom se ohlédli za tím, co jsme dosáhli, a přivítali ty, kteří nás povedou vpřed. Než ale oznámím výsledky, ráda bych předala slovo našemu Inkvizitorovi, Mikaelu Rougerenardovi, aby s vámi sdílel svá závěrečná slova. *Yasmine se otočí směrem k Mikaelovi Rougerenardovi a lehce pokyne rukou, aby jej pozvala na pódium. S nepatrným úsměvem na rtech ustoupí stranou, uvolňujíc mu místo, a se zdvořilostí ho vyzývá, aby nyní promluvil před všemi přítomnými.*
*Pobavene ju sleduje, pretože vidí, že je nervózna a jemu je to absolútne jedno, z ktorého dôvodu to je. On jej ale nedával radu. Lovci boli supi pripravený kohokoľvek zdrbať, keď nevyhovoval podmienkam. Má byť pripravená na to, že lovci ju nenechajú na pokoji. Nie keď vedia aké riziko predstavuje. On si to veľmi dobre uvedomuje, preto sleduje jej reakcie a slová, ktoré mu potvrdzovali, že sa nehodila k nim. Bola jednou z nich, ale nemala to chovanie, ktoré by potrebovala.* Povinnosti sú jedna vec. Ja som tu tiež z povinnosti a nebavím sa vôbec. *Povie jej, pričom keď sa pridá Caleb je mu jasné, že si to ešte viac užije, pretože jej chovanie sa zmenilo ešte viac. Ak nechcela ukázať, že niečo spolu mali, tak to nemala robiť tak okato. Jej ironický pozdrav ho dostal. On len kývne takisto na pozdrav Calebovi, ale rozhodne sa odmietne pohnúť preč.* /To vyzerá ako nejaké drama. Ako keby som pred chvíľou neodišiel z jedného do druhého./ *Pomyslí si a na jej výraz len mykne plecami.* Nie na darmo má väčšina Soulských lovcov neznáša. *Povie.* Ja nie som práve z tých najmilších. *Pričom jeho pohľad sa zmení na chladný, aký mal obvykle. Od jeho smrti parbataia nebol práve osobou, s ktorou by ste chceli spolupracovať. Hlavne bol nepríjemnejší ako obvykle.* Je jedno kto bude konzul. Aj tak sa nič nezmení. *Povie vlastnú poznámku, keď sa otočí smerom, kde rozprávala aktuálna konzulka, ktorá už ňou čoskoro nebude.*
*Rougerenard klidným, avšak autoritativním krokem přistoupí k pultu. Stále ve své charakteristické šedé róbě, která se díky světlu vrhá do různých odstínů, se postaví před shromáždění a rozhlédne se po Síni Dohod. Jeho oči, chladné a pevné, přejedou přes řady nefilim a zástupců hlavních rodů. Mikael vždy věřil v pevnou ruku, v neústupnost a v sílu, a jeho výraz to odráží. Pomalu si rozloží své poznámky na pult, vyrovná je a po krátké odmlce začne číst připravený projev.* Dámy a pánové, vážení členové Spolku.* jeho hlas je pevný a důstojný, nesoucí se místností s naprostou jistotou. *Než začnu, rád bych poděkoval naší ctěné Konzulce, Yasmine Elderhood, za její laskavá slova a především za její neúnavnou službu Spolku. Vím, že ve své roli působila s důstojností a oddaností, kterou mnozí z nás obdivují. *Jeho oči na okamžik spočinou na Yasmine a přikývne jí s výrazem respektu, poté se však jeho pohled opět upře na shromáždění. *Dnes stojím před vámi, abych se rozloučil s pozicí Inkvizitora, funkcí, kterou jsem nesl s hrdostí a vědomím hluboké odpovědnosti. Sloužit Spolku v této roli bylo nepochybně jedním z nejdůležitějších a nejnáročnějších období mého života, ale také obdobím, které mi přineslo obrovské uspokojení a příležitost postavit se před výzvy, které zpevnily naši komunitu. Přede mnou dnes stojí vznešení potomci naší tradice, a když se ohlédnu zpět na dobu svého mandátu jako Inkvizitora, nemohu necítit hlubokou hrdost na to, co jsme společně dokázali. Jsem hrdý na jméno rodu Rougerenard, který nesl tuto zodpovědnost s odhodláním a bezchybností, jaká se od nejstarších linií nefilim očekává.* Jeho hlas je pyšný jako páv, téměř triumfální, když pokračuje dál.* Za mého mandátu jsme stáli pevně a neústupně tváří v tvář mnoha nebezpečím. Podařilo se nám porazit víly v Zimní válce – konfliktu, který mnozí považovali za nevyhnutelný – konfliktu, který si žádal pevnou ruku a neústupnost vůči kompromisům. To bylo mé rozhodnutí a mé kroky, které vedly k tomu, že naše řady zůstaly silné a neporušené. Také jsme obstáli v těžké zkoušce během démonické nákazy, známé mezi lidmi jako COVID-19, která zasáhla celý svět. A přestože démonická přítomnost ohrožovala náš svět více než kdy jindy, byl to můj přístup, mé směrnice, které zajistily, že se Spolek nevzdálil od své mise. Zajistili jsme, že každý nefilim věděl, co má dělat, a že neexistuje prostor pro chaos.* Mikael se na okamžik odmlčí, jakoby chtěl nechat svá slova doznít v myslích všech přítomných. Jeho hlas se nyní zdá být téměř radostný, když mluví o své vlastní roli v historii Spolku, nechává svou osobní hrdost probublat na povrch. Jeho oči se setkají s pohledy některých přítomných, a v jeho výrazu je cosi výhružného – jako by se opovažoval kohokoliv z nich zpochybnit jeho zásluhy.* A nyní, s vědomím, že jsem splnil svou povinnost na nejvyšší úrovni, předávám slovo zpět naší ctěné Konzulce, Yasmine Elderhood, aby oznámila výsledky této významné volby. Ať Spolek pokračuje v síle, kterou jsem mu po svém odchodu zanechal.*Ukloní se formálně, jeho oči stále plné pýchy, a ustoupí stranou, přičemž jeho výraz jasně říká, že tento okamžik považuje za své osobní vítězství a že jeho odkaz v Spolku bude trvat navždy. S těmito slovy ustoupí o krok zpět, lehce se ukloní a uvolní pódium Yasmine Elderhood, zatímco jeho pohled zůstává přísný a nesmlouvavý. Mikael Rougerenard ví, že nastává nový čas, ale v jeho srdci zůstává hluboká hrdost na vše, čeho dosáhl během svého mandátu.*
*Yasmine Elderhood sleduje, jak Mikael Rougerenard dokončuje svůj proslov a s pýchou a triumfem ustupuje z pódia. Když si s ním vyměňuje místo, její klidný, diplomatický úsměv zůstává nedotčený, ale v jejích očích se mihne stín pochybností. Nepřekvapilo ji, že si Mikael přisvojil zásluhy za každý triumf, každé vítězství, jako by byly výhradně jeho přičiněním. Mírně přikývne, jako by si v duchu říkala, že přesně takový proslov od něj očekávala. Znalost jeho pýchy a potřeby uznání ji však nezastaví; chápe, že i jeho způsob vedení měl svůj význam, i když pro ni osobně měl ten přístup k jednotě nefilim daleko jiný nádech. Jakmile zaujme jeho místo za pultem, nechává chvíli ticho rezonovat místností, aby přítomní mohli strávit Mikaelova slova. Poté se mírně nadechne a znovu zvedne pohled k publiku, přičemž její klidný a vlídný hlas pronikne tichem.* Vážení členové Spolku.* Začne, její tón je tichý, ale pevný a autoritativní.* Dnešní ceremonie se chýlí ke svému vrcholu, a je mi ctí, že mohu oznámit rozhodnutí Rady, která s pečlivostí a rozvahou zvolila naše nové vůdce. Vůdce, kteří povedou Spolek do nové éry a zajistí, aby náš odkaz a závazek chránit tento svět zůstal neotřesen.* Její pohled se jemně posune mezi hosty a na okamžik se zastaví na několika významných tvářích – rodinách, které představují sílu a historii Spolku. Každý pohled odráží její hlubokou úctu a zároveň jemné povzbuzení. Yasmine věří, že jednotu a sílu nelze prosazovat jen přísností; pro ni je to závazek, který je zakořeněn v každém z nich. * Jménem Spolku oznamuji, že Rada rozhodla, aby mou pozici Konzula převzal muž, jehož jméno je v naší historii hluboce zakořeněné, a jehož rod si získal respekt díky dlouholetým zásluhám a odhodlání chránit naši věc. Vážení členové Spolku, Konzul – Michael Hawkstone.* Yasmine odmlčí na krátký okamžik, aby nechala doznít potlesk, který zaplňuje Síň Dohod. Pohledem zachytí Michaela Hawkstona, který stojí v publiku s neochvějným klidem a sebevědomím. Jakmile se potlesk utiší, Yasmine se znovu ujme slova, tentokrát její tón zněl více formálně, avšak stále klidně.* Funkce Inkvizitora, pozice, která si žádá železnou disciplínu, pevný morální kompas a bezmeznou loajalitu Spolku. Rada vybrala někoho, kdo má hluboké pochopení pro hodnoty naší společnosti, někoho, kdo neuhne, když přijde čas na nelehké volby.* Její pohled se zastaví na Joshuy Fairlawovi, který stojí s nevyřčeným triumfem v očích, jako by se na tuto chvíli připravoval dlouhé měsíce.* S velkou důvěrou a odhodláním Rada jmenuje novým Inkvizitorem – Joshua Fairlaw.* Tentokrát je reakce publika smíšená, zatímco potlesk se pomalu rozléhá prostorem. Yasmine vnímá, že někteří z přítomných přivítali toto jmenování s jistou rezervovaností, zatímco jiní nadšeně tleskají novému Inkvizitorovi. Snaží se udržet svůj výraz neutrální, ale v jejím pohledu lze číst drobnou stopu klidu, jako by i ona přijímala tuto volbu s určitou obezřetností. *Děkuji vám všem za vaši oddanost a přítomnost zde dnes večer. Společně budeme pokračovat v boji za naši věc a v posilování jednoty Spolku. Děkuji. *Yasmine mírně přikývne, uzavře svůj proslov a ustoupí stranou, aby přenechala prostor novým vůdcům, kteří nyní ponesou břímě zodpovědnosti za osud Spolku.*
Nyní mají vaše postavy prostor na reakce. Inaugurační projevy budou herně za 2 hodiny - v reálném čase až zítra dopoledne. Pokud musíte ze hry odejít, můžete se odebrat ze Síně Dohod - Quest bude stále započítán. Můžete ve hře pokračovat i zítra a pozítří.
*Rozhovor s Kylou aj keď pomerne príjemný bol prerušení oficiálnymi výsledkami. Naznačil jej tak, aby sa obaja stíšili a letmo skočí pohľadom k svojmu otcov. Aj napriek svojmu veku na ňom nikdy neboli vidieť vrásky, avšak teraz si všimol slabú čiaru, ktorá sa mu vytvorila na čele. Slová oboch figúr sa mu dostávali pod kožu, bolo očividné, že rečníctvo im nebolo cudzie. Sám cítil, ako mu v pľúcach slabo stojí vzduch, obával sa nadýchnuť akoby každý ďalší pohyb pľúc spôsoboval pálenie. Pri vyslovení mien, akoby v Sále padla lavína, slov, citov, emócií, potlesku. Gabriell v tomto momente len tlieskal spolu so sálou, avšak jeho pohľad smeroval k jeho otcovi. Tvár mal nečitateľnú, sám nevedel uznať či je s výsledkom spokojný, alebo nie.* Ospravedlňujem sa, avšak je na mieste sa pripojiť k zvyšku rodiny. Stretneme sa v New Yorku Kyla. *Povie a jemne sa pokloní, jeho krok sa už nezdal tak ladný, ako pri príchode. Ruky mal však stále pevne prepletené pri hrudi. Pripojil sa tak ku svojmu otcovi. Práve teraz bolo potrebné pri ňom ostať našľapovať v jeho tieni, avšak vedel, že jeho návšteva nebude príliš dlhá.*
To je príjemná informácia na takýto večer. *Gabriell v tomto čase sedel za prácou pri stole. Bol obklopený papiermi a evidenciami, ktoré v tomto momente predstavovali najvyšší level urgentnosti. Z očí si zloží okuliare a otočí sa smerom na Samanthu. Tušil o čo asi šlo, avšak nechcel v ničom predbiehať. Za ucho si zastrčil prameň čiernych vlasov, ktoré sa mu počas jeho aktivity vyslobodili z strnulého copu.* Niečo také som asi očakával, ale nie tak skoro. *Prizná pomerne neisto zatiaľ čo si v dlani pohráva s perom. So Samanthou nebývali od seba príliš dlho. Cesty vždy podnikali spolu, prešli si spoločne školou. Okno kedy spolu neboli bolo značne menšie než, kedy áno. Vedel, že raz to príde, ale nikdy nevedel, ako sa k tej veci postaví keď skutočne nastane.* Kedy.. kedy?
*Gabriell bol vo výcvikovej sále už dlhšie, ako sám očakával. Pred spoločným tréningom si chcel ešte sám zoradiť svoje poznámky a poznatky, avšak jeho pojem o čase sa vytratil z jeho vnímania. Odrazu ho hánky neboleli z opakovaného udierania do vreca nakoľko jeho telo a myseľ bola plne ponorená do pohybu. Na sebe mal pomerne jednoduché oblečenie na tréning. Voľnejšie nohavice a obtiahnuté tielko. Bol sám a tak s výstrojom sám nerátal. Avšak vzhľadom na to, že sa onedlho mali v sále objavovať členovia Inštitútu len si otrel pot z čela do umelej tkaniny a začal aspoň čiastočne upratovať sálu. Dúfal, že všetky svoje body si pamätal z hlavy, avšak svoje dokumenty si opakoval často a tak sa príliš neobával.*
*Přišel do tréninkového sálu a společný trénink, ku podivu dnes dokonce i na čas. Poslední dobou se moc s nikým v institutu nebavil a stal se z něj spíš takový vlk samotář, někdy mu to ale vyhovovalo, takže si nějak extra nestěžoval. Vešel tam a pozdravil TSAI* Ahoj *a potom si stoupl do prostoru a čekal než trénink začne, měl na sobě černé tričko a černé kalhoty, nic extra výrazného.*
*Ráno se vzbudil předčasně, tak se ještě nějakou dobu převaloval v posteli. Když ho to přestalo bavit, postavil se na nohy a začal s krátkou rozcvičkou v malém prostoru jeho pokoje. Původní plán byl ten, že si před tréninkem dá nějakou malou snídani, kávu a ranní psaníčko, jenomže se mu natolik nechtělo, že to vzdal. Nikdy moc nesnídal, avšak to párkrát do roka chtěl zkusit změnit. Pokaždé si řekne, že ráno vstane dříve, udělá si snídani a příjemné ráno, ale záhadným způsobem se to nikdy nevydařilo. Když už se schylovalo k času srazu, hodil na sebe oblečení. Nebyla to žádná výstroj, jen pohodlné oblečení na trénink. Byly to černé tepláky, docela úplé a zároveň pořád pohodlně volné, a k tomu bílé tílko, které zvýrazňovalo jeho vypracované tělo. Přesunul se do výcvikového sálu, kde se pozdravil s ostatními hned po průchodu dveřmi. Viděl někoho (MATTHEW), koho ještě neznal, proto přešel k němu a podal mu ruku.* Ahoj, jsem Javier, jsem tu nový. *Představil se s úsměvem a pak se postavil vedle něj a čekal, co se bude dít a kolik se ještě dostaví lidí.*
*Nie že by sa mu dnes veľmi chcelo tráviť čas s členmi inštitútu, čo je vlastne pre neho typické asi každý deň, ale na spoločný tréning musí ísť už len z toho dôvodu, že je to naozaj potrebné. Buď lovcov zlepšiť, alebo ich niečo naučiť. Rovnako si musí pozisťovať, ako na tom všetci sú, vediac, že majú nového člena, ktorého sa mu ešte nepodarilo nikde zastihnúť a celkovo je za to rád - nebude s ním musieť udržiavať nejakú trápnu jednoduchú konverzáciu, ktorá nikam nebude viesť. Takto tam budú ľudia, ktorí nového člena zabavia omnoho viac. Ráno vstal celkom skoro a už sa iba prevaľoval v posteli, na raňajky si bol niečo uchmatnúť z kuchyne, dúfajúc, že tam na nikoho nenarazí - kuchyňa býva jednou z najživších miestností, preto ho aj potešilo a zároveň prekvapilo, že tam nikoho nenašiel. Nakoniec sa pomaly prichystal na tréning, bol skontrolovať nástenku a papiere. Potrebuje sa ešte porozprávať najlepšie s Calebom, alebo s Tsaiom, ktorého na tréningu určite očakáva, ale nie je si istý, či aj tento tréning chce stráviť s rovnocenným súperom, ktorým Tsai určite je. Keď vstúpi do miestnosti, známa tvár ho vôbec neprekvapí a už vôbec nie v tom, že na ňom vidieť čas, ktorý už v miestnosti strávil. Zrejme tam Tsai pobudol už dlhšie než ostatní dvaja členovia inštitútu, na ktorých mu padne jeho zrak. Kývne na pozdrav všetkým, ale ostane potichu, než sa presunie hlbšie do miestnosti, uloží si svoj malý uterák a vodu na zem a zatiaľ čo sa začne pomaly prechádzať do kolečka, naťahuje si krk a ruky.*
*Překvapivě vyšla mnohem dřív, než by sama čekala, svrběly ji pomalu prsty, jak chtěla zachytit zbraň, jestli ono to nemělo, co dočinění s tím, že ke svatebním šatům dnes ráno přibyly také svatební střevíčky. Její strýc nemínil vycouvat, ona se jen tiše modlila, že Sander požádá Sunila o ruku, ač na druhou stranu se v ní přel pocit splnit povinnosti a vzdor, protože to byl její bratranec, po rodičích nejbližší pokrevní příbuzný zřejmě, syn otcovy sestry. Na sobě měla přiléhavé legíny a tílko, tenisky potřísněné barvou. Na krku jí chyběl řetízek s prstenem, měla jen svůj prsten na pravém ukazováčku s rodovým symbolem. Její kroky míří do tréninkové místnosti, před níž se ještě zhluboka nadechne, narovná se a sepne ruce za zády.* Zdravím všechny přítomné. Doufám, že všichni se před tréninkem protahují, ať nemáte úraz ještě před samotným začátkem pořádného tréninku. *Ozve se ztichlou místností její hlas a lovkyně kývne lovcům s vážným výrazem, protože dnes tu byli nakonec jako trenéři, ne jako přátelé a ona jako průměrně vysoká dívka šlachovité, i když tréninkem zpevněné postavy mnoho autority nebudila, ne tolik jako její vysoký parabatai. Zamíří však k SEBASTIANOVI poté, co kývne TSAIOVI na pozdrav, který byl zástupcem.* Nevíte, zda na trénink dorazí také Váš bratr a Hailey, která se má zacvičit? *Zeptá se, protože by ji zajímalo, kde dívka je, má se stát lovcem, zřejmě.*
*Po chvíli vstúpi aj ďalšia osoba.* /Konečne aj nejaká lovkyňa./ *Napadne mu, pretože doteraz sa mu zdalo, že je ticho len preto, lebo to nemal kto oživiť, všetko podivne páchlo mužským pižmom a zase mu je zvláštne, že sa toľko lovcov neukázalo doteraz a to ani nespomína Grace, ktorá vymeškáva dostatočne.* /Asi na ňu budem musieť byť prísnejší./ *Napadne mu, len čo uvidí vojsť SAMANTHU a aj jej kývne na pozdrav, než pokračuje ďalej v precvičovaní ramien a chrbta. Počúva ju iba tak na jedno ucho, počítajúc si svoje pohyby a mumlajúc si popod nos dovtedy, kým periférne nezahliadne, že ryšavka ide priamo k nemu a tak sa narovná, zopárkrát ešte zatrasie rukami a pozrie na o dosť nižšiu dievčinu, čo sa mu prihovorila. Na odpoveď najskôr zamručí.* Úprimne netuším čo má môj brat v pláne, či už so svojou profesiou alebo rodinným životom. *Odpovie najskôr skoro nevraživo, akoby tým chcel SAM od seba odohnať, no napriek tomu si aj tak sťažka vzdychne a pretočí očami, než si začne precvičovať členky.* Zrejme sa zas niekde zatúlali ako má môj brat vo zvyku. *Odpovie nakoniec, ale sám v sebe dúfa, že by sa dnes mohol jeho brat objaviť. Už dlho spolu netrénovali. Ale ak sa neukáže, možno pred ním práve stojí jeho dnešná partnerka na boj. Uvidí sa.*
Zdá sa, že dneska bude účasť pomerne skromná. Zdá sa, že za vymeškávanie bude potrebné vrhať vyššie penalizácie. *Povie pomerne chladno keď sa hľadí na hrstku lovcov pred nimi. Grace, Hawkstone, a mladá civilka všetci unikali jeho záštite. Čo však vedel tak to, že mladý Saggitarius bol na poslednej hliadke zranený a dnes tak vymešká. A ako tomu bolo zvykom, kde nebol Sander nebol ani Sunil. Len však kývol na pozdrav všetkým príchodzím.* Zdá sa, že dnes máte šťastie. Zdá sa, že tu máme viac učiteľov, ako žiakov. Takže predpokladám, že si z dnešku odnesiete, aspoň trochu. *Pousmeje sa na Samanthu, ktorá už trochu vírila vzduch v miestnosti. Bol za svoju prabatai rád, aj napriek svojej útlej postave sa niesla s istou seba vedomosťou.* Takže spadne jeden učiteľ na jedného žiaka. A tretí môže pomáhať, prípadne si na moment vydýchnuť. *Povie na úvod zatiaľ čo si spomenie na Javiera, ktorý stál neďaleko neho.* /Aj napriek tomu, že sa oficiálne predstavenia od Grace vyžadovali, sama nie je schopná sa dostaviť./ *Zodvihne dlaňou navrh smerom k vyššiemu mužovi.* Pokiaľ by niekto nevedel, toto je náš nový člen. Javier Armytage, prišiel k nám až zo St. Louis. Viem, že niektorý z vás s ním už mali tú česť, pevne verím, že si medzi nami nájdeš miesto. *Pousmeje sa smerom k chlapcovi na čo sa spätne otočí na SEBASTIÁNA a SAMANTHU.* Máte návrh na rozdelenie?
*Matthew stal v prostoru místnosti a nějak se do žádné konverzace nezapojoval, a potichu čekal než trénink začne. Upřímně..čekal tu více lidí ale co už, aspoň to tu nebude tak narvané. Byl celkem i rád že bude trénink, protože poslední dobu mu moc nedával. Jenom občas chodil běhat.*
Pro začátek můžeme začít tím, že si zkusíme boj na dálku, protože i ten je někdy třeba a zkušenosti a zlepšování může zachránit životy. *Navrhne, protože boj na dálku, ať lukostřelbu nebo vrhání zbraněmi k tomu určenými, v tomto Institutu při tréninku ještě necvičili. Trochu ještě doufala, že se někdo dostaví, ať Sunil, Kyla, Charlotte, Hailey nebo samotný vedoucí Institutu. S tím se podívá na oba dnešní trenéry, zda jsou pro nebo proti.*
*Zdá sa mu, že viac ich asi ani nebude. Venuje svoj pohľad SAMANTHE, než sa pozrie k JAVIEROVI a mimovoľne na neho kývne hlavou hneď po tom, ako ho TSAI predstaví. Síce sa neozve, ale zdá sa, že tento nový lovec by mohol mať už svoje schopnosti na lepšej úrovni ako trebárs Lotty, ktorá sa dnes tiež nezúčastní, tak ju bude musieť pokárať, keď s ňou zas bude trénovať. Prikývne na TSAIA.* Navrhujem spoločnú rozcvičku, päť, desať minút a môžeme sa na to vrhnúť. Doslova. *Ani sa nepokúša o hlúpy vtip pri narážke na slová SAMANTHY, že by mohli využiť vrhaciu techniku.* Pokojne si vezmem za výučbu vrh nožmi, ak nie ste proti. Ani sekery nie sú zlé. *Podotkne, podíde k stojanom a siahne po prvej zbrani, ktorú si trochu povyhodí, tá sa otočí raz vo vzduchu a znova chytí za rúčku.* Môžeme si najskôr otestovať ako každý z nás hádže. *Navrhne, nadvihne jedno obočie a zbraň hodí do svojho terča tak, že ak by bola pravá, zabodla by sa celkom hlboko.*
*Slabo sa pousmeje keď Samantha navrhne boj na diaľku. Vo svojej podstate mala pravdu, boj na diaľku bol pomerne zanedbávaný. Predsa len lukostreľba sa v sále dala trénovať, ale len pri malom počte ľudí. Možno keď sa zlepší počasie by sa však dalo niečo podobné viesť vo Svätyni.* Minimálne na začiatok to neznie práve zle. *Súhlasne prikývne pri čom podíde ku jednému zo stanovísk kde boli poukladané vrhacie nože.* MATTHEW je dnes pomerne tichý. *Prehodí pri čom na moment sa zdá, že siahne po nožoch, avšak odrazu vezme jednu zo sekier a podá ju chlapcovi. Chlapec bol lukostrelcom, avšak nezdal sa, ako typ na ťažšie zbrane. Gabriell chcel vidieť čo v ňom bolo.* Môžeš sa chytiť vyučovať čokoľvek len chceš. *Slabo sa pousmeje na Sebastiána. Sám nemal príliš veľké očakávania od svojich schopností. Vrhacie zbrane boli pre neho priemernou disciplínou. Mirjam bola v tomto smere vždy lepšia, ako on. Vezme tak do ruky pár hviezdic, ktoré sa v jeho rukách zdali byť až komicky malé. Podá si ich medzi prstami zatiaľ čo vystrie ruky smerom k terču.* Alebo by som mal zvoliť lepšiu techniku? *Nadvihne pomerne uvoľnene na SAMANTHU, chcel vedieť či ho jeho parabatai podpichne, alebo nie.*
*Matthew tam potichu stál a čekal co se bude dít, přeci jenom byla asi i výhoda, že jich nebylo na tréninku tolik. Bude totiž víc prostoru na to na co se většinou zapomíná nebo na to není prostor. Když uslyšel že se bude jednat o boj na dálku tak byl lehce rád. Bylo to totiž něco, co mu šlo trochu více. Ano boj na blízko mu problém nedělal ale luka šípy byli jeho. Když mu GABRIEL podal do ruky jednu se seker tak si ji vzal do ruky a zjišťoval jakl jje cca těžká aby nějak dokázal odhadnout hod. Čekal ještě na to než mu GABRIEL řekne že může házet, přeci jenom může něco chtít nebo něco pobného.*
*Rozcvička zřejmě bude přeskočena a ponechána na tom, aby se lovci, kteří se nerozcvičili, poučili pro příště, až je to bude bolet. Když si Sebastian vezme sekeru a nože, Tsai hvězdice, ona si vezme luk s šípy.* Ne myslím, že jemná motorika ti půjde. *Jemné popíchnutí odkazující na jeho výšku, dlouhé končetiny a podobně. Sama si protočí mezi prsty šíp a kývne Mattovi, který vyčkával očividně na povel.* Házej. Až ti to půjde nebo zkontrolujeme tvou techniku přesuneš se. Dnes to uděláme jako stanoviště.*
*Zatiaľ, čo sa všetci postupne chystajú, on si zase poťažká ďalšiu zo zbraní v ruke a pozrie na JAVIERA, ktorý tam bol nový a predsa len je zrejme dôležité zapojiť ho, aby si nemyslel, že postojí opodiaľ a bude sa pozerať.* Fajn, náš nový prírastok, môžeš nám ukázať svoje znalosti v tomto type boja. *Navrhne mu a otočí sa k nemu čelom, zatiaľ čo za jeho chrbtom počuje SAMANTHU, ako si uťahuje z TSAIA a ako dáva povel MATTOVi, nech hádže. Vidí, že obaja sa chytili jedného lovca a JAVIER tak ostal jemu, aby ho keď tak mohol lepšie zaučiť, ak by náhodou potreboval zlepšiť. Keďže je nový, Sebastian bude rád, ak uvidí jeho znalosti. Síce by rád začal najskôr pästnými súbojmi, silu, obratnosť a obranu, spojenú s útokom, potom jednoručný boj s mečom, ktorý je dôležitý pre anjelské ostrie, nie je ani zlé začínať s bojom na diaľku, v ktorom síce ani on sám nie je úplne dokonalý, hádzanie sekier nie je najlepšie, ale nože mu idú dobre.* Môžeš si vybrať. Sekera, nôž, hviezda? *Navrhne mu a v očiach sa mu zablysne.*
*Jelikož MATTHEW vyignoroval jeho představení a potřes ruky, stál tam cítíc se lehce trapně. Odmítnutou rukou se tedy pošrábal na zátylku a poodstoupil od něj.* /No, tak nic./ *Proběhlo mu hlavou a dále tam jen stál a rozhlížel se po sále. Bylo tam několik terčů, hodně různých stanovišť, dokonce i posilovací stroje. Když přerušil tok svých pozorovacích myšlenek, všiml si, že se objevili další dva lovci. Jednoho z nich neznal, a druhý byl SAMANTHA, kterou už znal ze společné hlídky. Všem kývnul zpátky na pozdravy a pomalým krokem se rozešel směrem ke stanovišti, kde jsou zbraně na dálku. Jelikož se už rozcvičil v pokoji, oficiální rozcvičku přeskočil. Po vyzvání k předvedení schopností oním pro něj zatím neznámým lovcem (SEBASTIAN) k němu došel, zamyslel se nad možnostmi, které nabídl a jen se pro sebe uchechtl. Když už měl ukázat své zkušenosti v boji na dálku, sáhl po luku a toulci s pár šípy, ten si dal přes rameno na záda, postavil se naproti terči, rozhlédl se po okolí, aby nikoho netrefil a když shledal, že má cestu volnou, nasadil své obvyklé střílecí tempo a bez jakéholiv zaváhání sáhl dozadu pro šíp, natáhl ho v luku, loket měl zvedlý v rovině s ramenem a s přesností vystřelil přesně do středu terče. Jelikož si v této parketě byl docela sebevědomí, chtěl ho rovnou předvést. Jakoby se nechumelilo se natáhl pro druhý šíp, napnul s ním tětivu luku a na poslední chvíli se natočil trupem doleva a pod úhlem se trefil do středu terče hned vedle. Pak luk sklonil a otočil se čelem k SEBASTIANOVI a čekal na jeho verdikt.*
Som rád, že mi takto krásne dôveruješ. *Pousmeje sa smerom ku svojej parabatai. Zatiaľ čo kútikom oka pozoruje, ako si Sebastián vezme na starosť Javiera. Či už to bolo z jeho dobrej mienky, alebo k tomu bol donútení okolnosťami bolo defakto nepodstatné. Na moment sa tak zahľadí na Javoera kedy len pozoruje jeho streľbu. Sám o sebe v tomto smere neexceloval. Nakoľko boj na diaľku vyučovala zvyčajne Samantha, jeho to osobne ani príliš nebavilo. Okrem toho, lukostreľba bola veľmi náročná na skutočné využitie a luk si tak bral skutočne len málokto. Nakoľko sa zdalo, že MATTHEWOVI sa príliš rchlo hádzať nechcelo sám sa sústredil na vrh s hviezdicami, ktoré sa mu priam strácali medzi prstami. Aj napriek tomu však bol jeho hod promptný podporený dobrým švihom. Či však išlo o skutočnú presnosť bolo otázne. Terč trafil, ale rozhodne nie kam sám skutočne chcel. Chvíľu tak pokračoval kým mu hviezdice nedošli. V tom momente sa otočil na mladšieho lovca, ktorý bol teraz na rade. Chcel vidieť dobrý hod, so silou a pevnou rukou. Sústreďoval sa tak na jeho chrbát a prácu v zápästí. Neďaleko chlapca tak stál a čakal čo predvedie.* Tak do toho.
/Vpádov? Dúfam, že tento štandart nebude prenášať./ *Sám sa otrasie, aby z jeho úst nevypadla poznámka, akejkoľvek nátury. Brány Inštitútu sú posvätné, bezpečné. Je to miesto ktoré sa len zriedka dostane pod nátlak démonov či iných rás. Naposledy o ktorom počul boli útoky v Nemecku od miestnych klanov, avšak aj tie už opadli. Na žiadosť Javiera prikývne a poukáže mu na schody na poschodie, kde ležala okrem iného aj knižnica. Chlapcovi otvoril dvere a pokynul mu, aby vošiel. Okrem toho o dolnosveťanoch nechcel príliš hovoriť uprostred chodieb. Nie v čase, ako tento. Okrem toho nechcel riskovať, že by niečo mohla začuť napríklad Kyla.* Tvoje osobné skúsenosti a postoje sú len to. Osobné. Takých osôb je v inštitúte mnoho a kategorizovať ich je nemožné. *Pohľady boli mnohé, Samantha ktorá vyjadrovala istú nechuť kvôli výchove, podobne tak Sander smerom ku vílam. Na druhej strane však stál niekto, ako Kyla ktorá bola polovičný fér, alebo Matthew ktorý... asi nepremýšľal nad ničím moc do hĺbky. Zhrnúť to tak bolo nemožné.* Dúfam však, že tvoje prejavy náklonnosti ťa nijak nebudú zastavovať v práci. Okrem iného toto zahŕňa aj čipovanie, zatiaľ sa kvóty nevyžadujú, ale je potrebné, aby bolo aktívne. *Povie pri čom sa posadí ku veľkému stolu uprostred miestnosti. Na nej mal niekoľko spisov, knižiek bol tam neporiadok to sa musel priznať.* Na dolnosvet je potrebné si dávať pozor najmä v New Yorku. Je potrebné preverovať, dúfam, že to prízvukovať nemusím.
Určitě mě to ovlivňovat v práci nebude. *Ujistil ho a posadil se k němu. Začal si prohlížet místnost a ústa se mu lehce pootevřely při nepatrném tichém Wow.* /Tady se fakt nudit nebudu. Tolik knih jsem pohromadě už dlouho neviděl! Je to krása./ *Při této myšlence se mu rty opět roztáhly do úsměvu.* Tak s čím tedy začneme? *Zeptal se po konečném probuzení z tranzu. Představoval si totiž, jak tady sedí, čte si knihy, a nebo dokonce píše své vlastní.*
Poviem ti už len o pár zásadách, ktoré tu máme zavedené. *Začne jednoducho a spojí si prsty na stole kým jeho ruky len v pokoji oddychujú.* Bude ti neskôr pridelená časť Inštitútu ktorú budeš musieť upratovať. Budeš ju mať na zodpovednosť a pokiaľ nebude v dobrom stave bude to na tvoju zodpovednosť. Ešte si nie som istý čo to bude ale rozpis nájdeš dole v kuchyni. Okrem iného práve v kuchyni bude rozpis hliadok. *Začne svoju skvelo naučenú básničku, akoby sa nechumelilo. Hovoril to už mnohokrát či na stretávke, keď prišiel, alebo aj keď sa opakoval lebo ho niektorý jedinci nepočúvali.* Na hliadky sa chodí zo zásady vo dvojici aby sme mali prevenciu pred zraneniami a prípadnými stratami. Obzvlášť na to bdiem pri nových členoch nakoľko New York ešte tak dobre nepoznáš. Z každej hliadky, diplomatického stretnutia, alebo akéhokoľvek pracovného jednania očakávame čo najskôr hlásenie. Hlásenia môžeš odkladať do štósu v kuchyni. Všetko je pri jednej skrinke a je tam toho dosť. OD telefónnych čísel na ostatných lovcov po službu kto ide na nákup. *Pokračuje kým si napraví okuliare a pozrie sa do boku, kým uvažuje čo ešte.* Tréningy sú na práci každého jedného lovca individuálne, spoločné tréningy sú však každé ráno v sobotu a účasť je povinná. Pokiaľ by si chcel mať hodinu so mnou, alebo iným učiteľom v Inštitúte stačí nám dať vedieť a dohodneme sa. *Zloží čierne rámy a pretrie si úzke čokoládové oči.* Poprosím, aby si dodržiaval základné pravidlá Inštitútu, dohody a nakázania Spolku. Teraz sa sústreďujeme najmä na čipovanie takže je potrebné si na to zvyknúť.
V čem teda spočívá to čipování? Kdy a jak? To bude asi poslední otázka. *O čipování už slyšel, ale ještě se mu nepoštěstilo se toho osobně účastnit. Poškrábal se na paži a opřel se lokty o stůl a hlavu si podepřel semknutými dlaněmi.* A to kdy a kde mám být se dozvím jen z toho papíru? Takže ho budu muset chodit každý den sledovat? *Vychrlil nakonec a trochu se zastyděl, že je tak hr.* /Co si o mně pomyslí? Že jsem asi úplně neschopný./
Čipovanie podsveťanov bolo uvedené do éteru... asi 4 roky späť. Bolo to však značne spomalené covidom kedy sa takmer úplne prestalo. *Vysvetlí mu drobnú históriu tohto procesu.* Ide o monitoring dolnosveťanom kedy Inštitúty a Preator musia očipovať podsvet. Čipovacie pištole sú v zbrojnici, pokiaľ si s nimi ešte nenarábal môžem ti to vysvetliť keď bude potrebné. Prípadne to vysvetlí ten s ktorým budeš na hliadke, musíš ich nosiť na každej hliadke. *Dodá pomerne výrazne pri čom na znak nesúhlasu len zakrúti hlavou.* Rozpis je na týždeň dopredu a pokiaľ by sa stalo, že si zranený, alebo niečo podobné stačí mi dať vedieť a zmením ho. *Javier asi nemal príliš skúseností jemne sa bál toho, že sa bude viac paktovať s podsvetom, ako pracovať. Nedal to však na sebe príliš znať.* Z mojej strany je to všetko, pokiaľ máš ešte nejaké otázky máš na to teraz priestor ak nie, mám pár vecí ešte dnes na práci.
*Na chvíli se zamyslel.* Asi nemám. Děkuji za přivítání a asi půjdu rovnou zpátky do hotelu pro věci. *Zvedl se od stolu a čekal až se Gabriell taky postaví. Podal mu ruku.* Těším se na svůj pobyt tady s vámi. *Potřásl si s ním a vydal se na odchod.* Tak zatím! *Rozloučil se a vydal se po schodech zpět dolů, v pokoji si vyzvedl svůj batoh a vydal se zpět do hotelu. Rozhodl se jít pěšky a pokochat se přírodou. Míjel parky, stromy, keře, pobíhající civily. Tyto chvilky měl opravdu rád. Mohl tak pozorovat okolní život. Vždy mu přišlo, že civilové v tomto ohledu mají trochu výhodu. Nemusí se potýkat s podsvětem ani démony. Pokud na ně teda nezaútočí. Být lovcem pro něj znamenalo opravdu příliš, ale zároveň vždy trochu záviděl civilům. Prošel stromovou alejí, která byla symetricky seřazená a koruny stromu dělaly stříšku tunelu.* /Krásná to symetrie přírody. Tohle bych taky mohl pozorovat celý den./ *Pomyslel si a na konci tunelu se nacházel hotel. Vešel do něj a mířil rovnou do svého pokoje, kde si začal balit všechny věci.*
Aj my sa budeme tešiť. *Potrasie mu opäť rukou zatiaľ čo len pozoruje, ako chlapec odíde z miestnosti. Nechcel svoj úsudok nechať poblázniť prvým dojmom. Nedovoľoval si to už len z osobného princípu. Následne keď sa zavrú dvere si len vydýchne. Tieto formálne veci mu neprekážali, avšak niekedy by ich najradšej vynechal pokiaľ by mohol. Potom si už len položí okuliare na hlavu kým sa pozrie na zaprataný stôl. Bolo už na čase, aby si aj on po sebe upratal.*
*Vysoký muž v upravenej bielej košeli už nejaký ten čas čakal v vstupnej sále Inštitútu a nedočkavo sa pozeral na hodinky. Po pomerne dlhej dobe sa mala v New Yorku objaviť nová krv. Javier Armytage.. o mužovi prd tým, ako sa jeho karta objavila na stole vedenia príliš nevedel. Neboli podobný ročník v Akadémií sa tak minuli a na cestách sa s ním tiež nestretol. Bol mladší, nezdal sa však neschopný a jeho resume nebolo zlé. Samozrejme v 24 sa nedajú spraviť zázraky, ale neťažila ho zlá povesť. Teda aspoň to jeho karta neprezradila. Gabriell sa ešte raz pozrie na hodinky kým ladným pohybom len uhladí bok svojich vlasov, ktoré boli spojené v nízkom cope. Jeho vlasy neboli príliš dlhé, avšak čierne pramienky sa počas jeho práce museli skrotiť nakoľko ho vyrušovali. Mierne si napraví okuliare na nose zatiaľ čo pozoruje dvere, ktoré stále boli bez pohybu. *Nedochviľnosť.. môže si podať ruku so Samanthou. *Šepne po čínsky zatiaľ čo sa oprie o jednu zo skriniek v sále. Aby si skrátil čas zatiaľ sa plne ponoril do svojej mysle. Ruky síce napravovali jeho rukávy košele, avšak v hlave uvažoval nad novými hláseniami, rovnako, ako integráciou nového člena.*
*Dnes ho čekal první den v institutu. Zaspal. Sice ne moc, jen o asi půl hodiny, ale pořád to vše bylo zvládnutelné.* Holt si vezmu taxíka. *Zamumlal si pod nosem a belhal se do koupelny, aby si před odchodem stihl dát studenou ranní sprchu. Za pomalé chůze ze sebe pomalu stahoval černé boxerky, které mu obtahovaly jeho mužské křivky. Jedna z jeho předností byl pevný, kulatý zadek. Stoupl si pod tekoucí vodu a chladivé proudíky vody si nechal volně stékat po hlavě dolů až ke špičkám prstů u nohou.* /Miluju takovou ranní spršku. Vždy mě dokázala úplně probrat./ *Pomyslel si a napěnil si vlasy šamponem. Začala se objevovat hutná pěna, proto ji hned spláchnul a s ní i veškeré mydlinky, které se mu nacházely na pokožce. Po sprše se oblékl, vzal si telefon a zavolal taxi službu. Do institutu by to stihl krásně na 10:00, jak byli domluveni, jenomže řidič byl nějaký starý vietnamec, a nerozuměl mu správně adresu, tudíž ho zavezl úplně jinam.* /No to se mi snad jenom zdá!/ *Nadával v duchu a u toho se snažil s řidičem domluvit na správné adrese. Na podruhé už to vyšlo a sice s třicetiminutovým zpožděním konečně stál před hlavní bránou New Yorského institutu.* /Super první dojem jsi udělal, Javi./ *Vynadal si a zapřel se o dveře, aby je oteřel. Uviděl nějakého poměrně vysokého muže, který pohledem propaloval vchod do institutu, podle toho tedy usoudil, že to on na něj čeká.* Já se moc omlouvám za to zpoždění... Narazil jsem na nějakého frajera taxikáře, který očividně asi neumí anglicky, protože mě zavezl někam do háje místo tady... *Pronesl s upřímností v hlase, přičemž přišel přímo k mladíkovi.*
*Keď si povšimne pohyb dvier narovná sa a rukou sa odtlačí od skrinky o ktorú sa opieral. Jeho pohľad mhol byť pomerne zastrašujúci. Išlo však len o kombináciu, výšky zvhľadu a postrádanie príliš jasného úsmevu. Najmä čo sa týkalo faktu, že Javier meškal.* Dúfam, že ide o výnimku nie pravidlo. *Odvetí jednoducho zatiaľ čo vystrie ruku smerom k mladíkovi. Sám už prijal západné zvyky. Predsa len dá sa povedať že mimo Číny žil v tomto momente dlhšie, ako vo svojej domovine. Niekedy mu tieto tradície chýbali, avšak vždy boli prítomne na rodinných stretnutiach. Gabriell sa nedal považovať za niekoho na kom bolo jeho svalstvo viditeľné. Jeho telo bolo útlejšie v porovnaní so Sebastiánom, alebo Calebom. Aj keď mal silu, pod košeľou a s okuliarmi sa často nedostala výzorovo na povrch.* Som Tsai Mei Lan, som miestny učiteľ, ale v neprítomnosti vedúceho Caleba Hawkstona sme spolu s mojou parabatai vedúcimi. *Predstaví sa zatiaľ čo úpenlivo premeriava mladíka.* Ubytujem vás, vysvetlím základné pravidlá a pokiaľ budú otázky rád ich zodpoviem. *Kývne ku Javierovi, ktorý vyzeral staršie, ako na vek ktorý bol písaný v jeho dokumentoch.* Môžete ma však volať Gabriell. *Dodá nakoľko jeho čínske meno v New Yorku príliš nepoužíval, nakoľko by dochádzalo len k skomoleninám, ktoré s mu zdali znehodnocujúce. Takto to bolo jednoduchšie pre obe strany. Spojí si dlane zatiaľ čo kývne do jednej z chodieb, aby ho mladík následoval.* Aké sú prvotné dojmy z New Yorku?
Já jsem Javier Armytage. *Přijal ruku a potřísl si s ním. Prohlédl si ho a říkal si, že na lovce vypadá docela slabě.* /Určitě ho ale nebudu podceňovat. Pokud je tak vysoko postavený, asi nebude zas tak neschopný./ *Pomyslel si, a vydal se za Gabriellem. Prohlížel si vzhled hlavní haly a byl z ní docela unešený. Jejich institut v St. Louisu vypadal podobně, ale ne tak honosně.* Zatím se mi tady líbí. Byl jsem se i podívat v Pandemoniu, jak tam byla ta party, abych poznal pár lidí. Někteří byli dost zajímaví, ale byla tam i jedna milá holčina. Bohužel jsem ale neměl moc příležitost s ní mluvit. *Svěřil se Gabrielli, zatímco ho stále následoval a rozplýval se nad vzhledem institutu.* Přijel jsem v pátek, takže jsem si to tu zatím moc neprohlédl, ale kromě toho týpka v taxíku, je to tady zatím příjemné. *Zasmál se nervózně a prohrábl své tmavohnědé kadeře. Poškrábal se u toho na zátylku a na chvilku se pozastavil, aby si mohl více z blízky prohlédnout ty gotické řežby.*
Pandemonium? *Nadvihne zľahka obočie po tom, ako od muža stiahne ruku a natiahne sa do vrecka po kľúče od jeho izby. Momentálne ich príliš veľa voľných neostávalo. Chodba ktorou šli bola hneď na prízemí a jednu celú chodbu tak lemovali izby obývané lovcami. Po chodbe prešiel aj jeden svetlovlasý mladík, ktorý obom len kývol na pozdrav a išiel v spoločnosti šedej mačky ďalej.* Pandemonium, je často plné problémov. Vlastní ho jeden z najvyšších čarodejov Malachai. Je potrebné si tam dávať pozor. *Varuje chlapca pomerne stroho. Gabriell tam vždy bol len pracovne na hliadke, zvyčajne keď dohliadal práve na niečo, ako dolnosveťanskú party. Nebolo neobvyklé, že sa tam počas splnu objavil besný vlkolak, alebo čokoľvek podobné.* New York má špecifický charakter, nie každému sadne. Niekto si ho však dokáže veľmi rýchlo zamilovať. *Vysvetlí pri čom skoro všetky jeho pohyby boli vyrovnané, pomalšie a v istom smere ladné.* Pripadá ti izba číslo 12. *Zastaví sa pri masívnych drevených dverách s ceduľkou a pomocou kľúčikov otvorí dvere a pokynie Javierovi, aby si odložil batožinu.* Tento zväzok ostane tebe, keby sa s nimi čokoľvek stalo máš stéle, ale zároveň máme aj záložné. *Povie pri čom na moment počká.* Všetky dvere majú svoj význam napísaný na dverách. Na tejto chodbe máme primárne izby a na konci je lokalizovaná kuchyňa. Keď pôjdeš oproti nájdeš aj schody do podzemia a tam máme tréningovú sálu. Na poschodí sa potom nachádzajú viac funkčné miestnosti, ako knižnica, salón, spoločenská miestnosť, zbrojnica a podobne. Všetky sú ti voľne dostupné a môžeš ísť kedykoľvek kdekoľvek. Úplne hore je v neposlednom rade skleník. Obstaráva ho jeden z našich lovcov, ale nepohrdne pokiaľ mu s tým pomôžeš. *Vysvetlí v skratke jednoduchú rozlohu inštitútu.* Oh a ošetrovňa je na rovnakej strane, ako sála. Takže pokiaľ prídeš počas tréningu k zraneniu je to pomerne blízko. *Dodá pri čom pozoruje jeho tichý úžaš.* Yorkshire je pomerne starý Inštitút, či nie je rovnako veľký? *Opýta sa pre svoju zaujímavosť zatiaľ čo si napraví tmavý rám okuliarov.* Nejaké otázky k Inštitútu prípadne? *Opýta sa ešte pred tým, než sa presunie k organizačným informáciám. Nechcel chlapca zahltiť hneď naraz.*
*Zmateně se na něj díval a snažil se zorientovat v té směsi místností, kterou na něj vychrlil.* /Určitě to kdyžtak nějak najdu./ *Pomyslel si a u toho si sundával z ramene malý batoh, ve kterém měl jen peněženku, mobil a klíče. Zbytek si zatím nechal na hotelu. Vylezl zpět na chodbu a zadíval se na Gabriella na důkaz toho, že můžou pokračovat.* V Yorkshiru jsem byl pouze rok na stáži, ale řekl bych, že je zhruba stejně velký. Možná o chlup menší, těžko říct. Ale v St. Louisu je ještě o trošku menší. *Vysvětlil poměrně hrdě a postavil se zpátky vedle něj.* Možná jen jeden dotaz. Jak často jsou zde nějaké potyčky s démony? Ať už tady v institutu, nebo mimo něj? V St. Louisu to bylo docela drsné posledních pár let. *Vychrlil na Gabriella a než stihl nějak zareagovat, vypadla z něj další otázka.* A ještě jedna. Jaký zde máte postoj k podsvěťanům? Spíše přátelský, nepřátelský? /Snad řekne přátelský. Za několik posledních měsíců, možná i let, jsem se dost bavil s podsvětem. Hlavně teda s ženami./
Britské Inštitúty si pomerne bdeli na reprezentácií takže to nie je nič nezvyčajné. *Pristane na jeho slová. V Yorkshire nikdy nebol, poznal pár lovcov, ktorý toto miesto volali domovom, jemu však nehovorilo nič. Postrácalo pre neho akýkoľvek emocionálny spád.* Ah áno St. Louis, čítal som o ňom vo vašej zložke. *Prizná a prikývne. Každý bol hrdý na svoji domovinu, teda zvyčajne. Aj Gabriell rád hovoril o chrámoch, ktoré boli sídlom nefilim v Číne či Japonsku kde sa zdržiaval. Pre neho išlo najmä o rozdielne rozloženie, nešlo o katedrálu v zmysle, ako to poznali všetci. Mal už však vek, aby toto pre neho príliš neznamenalo. *V Inštitúte?* Nadvihne tázavo obočie. *Pokiaľ v St. Louis bol Inštitút infiltrovaný démonmi pravdepodobne potrebuje väčšiu pomoc, ako my tu. *Prizná neisto pri čom si sám vytvorí mentálnu poznámku sa o týchto útokoch viac informovať.* New York je mesto s takmer najvyššou démonskou aktivitou. Preto nie je príliš atraktívne pre mnohých nefilim. Pár rokov späť tu bol otvorený portál do pekla, s týmito následkami sa vypriadavame ešte dnes. *Vysvetlí Javierovi kým len ľahko mávne rukou.* Vzhľadom na rozlohu sú démonske náleziská časté takmer na každej hliadke. Len zriedkavo sa stane, že lokalita je úplne prázdna. Momentálne máme veľké výskyty v Bronxe, snažíme sa však zistiť prečo. Okrem toho tu boli posledné roky identifikovaný 2 vyšší démoni, dúfame však, že sa to už opakovať nebude. *Utiahne si cop zatiaľ čo mu pokynie späť k sále, pri čom mu nenápadne ponúkal či sa chce niekam sám vydať tak môže. Predsa len uvítanie by bolo vhodnejšie v knižnici či svätyni. Mužovi to však prenechával na jeho uvážení.* Pýtaš sa zlé otázky Javier. *Mierne ho skarhá zatiaľ čo mu spadnú kútiky.* Nie je to otázka Inštitútu a ani otázka priateľstva. Nefilim sú pre dolnosvet ochrancovia nie priatelia.
*Gabriell sa dopočul o plese dolnosveťanov, pokiaľ si však sám bol vedomí nefilim zákaz vstupu nemali. Bol tak pečlivý, aby ho nebolo možné rozoznať. Chcel vedieť, aká atmosféra panovala medzi ostatnými rasami po navrátení aktívneho čipovania. So sebou prekvapivo nemal zbraň, len stéle, ktorú mal skrytú pri topánkach. So svojho šatníka vybral jedno zo svojich hanfu, tentokrát v čiernej farbe bez výrazného zdobenia. Len pri vyššom límci sa nachádzal drobný kvetovaní detail. Nebyť toho jeden by ho v tieni ani nezazrel. Vlasy mal zopnuté do uhľadeného copu a tvár mu zakrývala jednoduchá čierna maska. Na dlaniach sa nachádzali rukavice a tak možnosť, aby bol spozorovaný sa nenaskytovala. Okrem toho, keby sa naskytol nejaký problém, Samanthe hovoril kam ide a rátal, že sa na ňu môže spoľahnúť. Aj keď by pravdepodobne prišla už neskoro, stále sa neobával. Pomalým krokom tak prešiel s maskou na tvári ku vstupu, kde sa už vyskytovalo pár ľudí. Všetci mizli na jednom mieste a tak nezaháľal a pridal sa do sprievodu. Netrvalo dlho kým sa objavil vo veľkej sále, netváril sa však ohúrene či prekvapene. Bol nezaujatý a len prešiel ku strane kým pozoroval príchody hostí. Niektorý sa skutočne extravagancie nestránili, neďaleko videl muža s maskou páva, inde jeleňa.* /Zdá sa, že si na výstrednosť mnohý potrpia/
*To, že se nedaleko koná maškarní ples, který je určen převážně pro podsvěťany, tedy vlastně co tak pochopil, tak nejspíše jen pro podsvěťany, se doneslo i k Dominicovi, který byl v podstatě většinu času poslední dobou od té chvíle, co se do New Yorku nedávno přestěhoval, zalezlý doma, a sjížděl různé weby, fóra, a zkrátka tak nějak čerpal inspirace ke svému programování. Měl sice na zakázku momentálně tvorbu jednoho celého webu se vším všudy, ale jelikož na tom pracoval skutečně dnem i nocí, tak se rozhodli trošku zvonit a tak nějak si užít. Proto se rozhodl, že se tedy vydá na onen maškarní ples, a trošku si užije, možná tam čapne i nějakou krásnou dívku, nebo mladíka. Jako svůj outfit zvolil jednoduchý černý oblek a černé kalhoty, ovšem jedna strana černého obleku byla lemována zlatými výšivkami, které jako kdyby připomínaly větve. Vlasy si sčísly jednoduše dozadu, a na hlavu si nasadil masku, která držela na gumičku, byla zlatá a v horní části se nacházelo několik zlatých lístků a Jelení parohy, které už tak dodávaly dojem, že je se svými skoro dvěma metry ještě vyšší. Na místo konání se dostal v podstatě ihned, své auto nechal zaparkované kousek od místa dění, načež vystoupil a vydal se směrem, kde se vše konalo. Prošel vstupem, a okamžitě se mu naskytl pohled na spoustu bytostí. Spokojeně se usmál, načeš se posadil k jednomu z volných stolů, a jel se navíc se ze sklenky šampaňského jež bylo na stole. Hned poté se rozhlédl kolem sebe, a přemýšlel, co bude provádět.*
*Istý čas len stál pri boku a pozoroval, keď sa však zdalo, že si ľudia skôr sadali než tancovali, nechal sa strhnúť davom a obhliadol sa po voľných miestach. Do oka mu padol jeden stôl na okraji. Zdalo sa, že mal primárne voľné miesta, pokiaľ jeho osadenci už nečakali na svoju spoločnosť. Narovnal sa zatiaľ čo už tak sa týčil nad ženami na opätkoch, rovnako, ako nad mužmi. Nemyslel si o sebe, že vyzerá, ako nefilim. Zvyčajne pri takej veci sa predstaví statný muž, alebo žena ponášajúca sa na Grace. Gabriell bol o niečo chudší aj keď stále dobre stavaný. Nesála však z neho nadradenosť, alebo nefilská majestátnosť, aspoň by to o sebe rád povedal. Prechádzal tak ku stolu keď jedenému z čašníkov vypadla tácka s pitím a niekoľko pohárov tak letelo k zemi. Niektoré by takmer zasiahli DOMINICA, pokiaľ si toho nevšimol. Gabriell niektoré kúsky skla chytil, nemal však dostatok rúk na to, aby sa na zemi neobjavili črepiny. Náhle ospravedlňovanie sa čašníka Gabriella prekvapí a len dvihne ruky na znak toho, že to je v poriadku.* Nič sa neudialo, pokiaľ sa postaráte o črepiny a uistíte sa, že pán je v poriadku. *Povie pokojne a len popoženie čašníka, ktorý tak skákal od podlahy k DOMINICOVI, aby sa mu ospravedlnil, pomaly aj za to čo sa nestalo.* Nebojíte sa, že by ste tou maskou niekomu spôsobili ujmu? *Opýta sa ľahko keď čašník odíde a nastane aspoň dočasné ticho. Masku mal pohľadnú, pekne upravenú aj keď nebola Gabriellov štýl. Od zvyku by vystrel ruku a predstavil sa, avšak tu chcel mať trochu ostrejšie lakte. Len sa tak posadí na jedno z voľných miest a vezme sklenku medzi prsty.*
*Dominic tam seděl, rozhlížel se kolem sebe, užíval si hudbu, která hrála i lidi, který chodili kolem něho, zkrátka tu pro něj byla pastva jak pro uši, tak i pro oči. Byl tak zaobraný do toho rozhlížet se kolem sebe po všech ostatních, že si ani nevšiml toho, že na něj padaly skleničky plné šampaňského. Stačil jen tak tak uskočit, a proto jej díky bohu polila jen jedna sklenka, která se mu vylila na rameno. Hned na to se otočil na číšníka, sjel jsi nejprve pohledem ale pak přeci jen pokynul hlavou.* /Stát se to může každému, tak proč se čertit./ *Pomyslel si a potom se sklonil, aby dobře viděl na střepy, které botou odsunul směrem ke stolu, aby, než číšník přijde zpátky, se o ně ještě nikdo nezranil. Potom se podíval na muže (GABRIELL), který přišel k němu., a zlehka se po usmál.* Ani ne, nemyslím si, že tohle je něco, co by mělo někomu způsobit újmu. Věřte mi, viděl jsem už i šílenější věci, než je zlatá maska jelena. *Pronesl a usmála se na něj. Potom si sedl zpátky ke stolu, i ono se jal skleničky a napil se z ní.* Bavíte se dobře? *Zeptal se Dominic GABREILLA a podíval se na něj.*
Vzhľadom na nešikovnosť mnohých by som si nebol príliš istý. *Prehodí zatiaľ čo si z lepšej blízkosti prezrie masku muža oproti. Musel uznať, že sa zdala byť kvalitná, pompézne Benátske a iné masky mu prišli skvelé. Pre neho však nemali úžitku. Mužovi sa pozeral do očí, boli podobne vysoký a tak to nebol problém.* Ako napríklad? *Pokynie k mužovi kým mu ľahko pohárom naznačí, aby hovoril. Gabriell nebol rečník, v takýchto situáciách však nemal na výber a jedným byť musel. Bez rozhovoru sa jeden k informáciám, ktoré potrebuje nedostane. Pery priloží k poháru, do nosu mu udrela aróma šampanského, nenávidel alkohol a tak sa skutočne snažil, aby sa na jeho tvári neobjavila grimasa. Trochu si však odpije, ale bol si istý, že po druhý glg sa už nenatiahne.* Zábava ešte nemala začať či? *Nadvihne obočie kým prehodí nohu cez nohu.* Všetci ešte len prichádzajú, nemôžem začať večer skorej, ako ostatný, potom by to bolo nudné. *Slabo sa pousmeje a pozrie naokolo.* Ale možno, je to len moje zmýšľanie a vy už priam skáčete od zábavy. *Presmeruje pozornosť na muža a prepletie si prsty pod bradou.* Čakáte na niekoho? Alebo ste si len ukradli voľné miesta keď boli k mání?
*Caitlin se těšila na maškarní ples jen, co se o něm dozvěděla. Bylo to poprvé, co se rozhodla vzdát se svého běžného samotářského života a zúčastnit se takového společenského události. Vybrala si kostým, který jí dával pocit síly a nezávislosti. Byla to kombinace vlčí masky a směsi viktoriánského a gotického oblečení, která jí dodávala tajemný vzhled. Její plášť z tmavého sametu šustil, když se procházela svou ložnicí, aby si udělala poslední úpravy. Přesně v ten večer cítila Caitlin, že se stává jednou s nočním městem. Měla plány a naděje na to, že to bude večer, který jí přinese nové dobrodružství a možná i nějakou nečekanou známost. S maskou na obličeji, která ji skrývala před světem, se vydala na maškarní ples. Byla trochu nervózní, ale ani trochu to neovlivnilo její chůzi a nedovolila si vytvořit žádnou chybu. Dokázala si udržet i jistý vnitřní klid, který ji držel s čistou myslí. Vkročila do ruin, aby nakonec odhalila krásné místo, které bylo uspořádáno pro ples. Bylo zde už pár účastníků, které si pro začátek moc neprohlížela, i když postava muže sedícího u stolu s tím, že působil dost vysoký o parohách nemluvě, ji neunikla, ale to asi nikomu zde. Začala na chvilku rozjímat u stolu s pitím zda se zde neobjeví Castor nebo Chris, ať tak či onak by je s největší pravděpodobností nepoznala, kdyby se opravdu nezaměřila na detaily. U žen to bylo vždy snazší, i když masky dávali jakousi výzvu v tomhle ohledu. V jednu chvíli nad jejím rozjímáním ji vyrušil zvuk rozbitého skla. Musela se tiše pro sebe zasmát, jelikož jelen očividně přitahoval jistou smůlu, ale i pohledné muže. Rozhodla se usadit k jednomu stolu a začít pozorovat okolí. Ve svém oblečení se cítila sebevědomě. Byla na samotném počátku těhotenství a hodlala si užít ještě možnost, že vypadá atraktivně, proto se rozhodla vybírat s rozumem ty které osloví ať už kvůli zajímavé debatě, či jiným úmyslům kvůli kterým přišla.*
*Dominic se na GABRIELLA pousmál a pak se naoko zamyslel.* No, nežiju první den, a ono se většinou najde dost bizárů. Tady jsme v NY, drahý pane. Tady není na bizár nouze. Takže pokud bych měl zmínit nějaké podivnosti, jež mne potkaly jen tady, v New Yorku, i tak by to byl příběh na dlouhé hodiny. Věřte mi, když říkám, že věci jsou i divnější. *Usmál se na něj, pak zvedl svou sklenku jako kdyby mu pokynul na přípitek, než se napil. Pak se zmyslelnad jeho otázkou.* No, tak spíš to bylo myšleno tak, jak se vám tu líbí? Jistě, zábava teprve začne. *usmál se.* Abych se přiznal na takové akce nejsem, ale jsem rád, že jsme sem šel. Je to tu...vcelku i pěkné, řekl bych. *Uculil se.* A ne, na nikoho nečekám, jsme tu sám, ale, kdo ví, třeba v průběhu večera nebudu. *Zauvažoval nahlas.* Vy čekáte někoho? nebo jste se sem taky jen přišel podívat, pobavit a zabít čas? *Zajímal se dál. Pak se porozhlédl, jeho pozornost upoutala žena v gotickém oblečení s vlčí maskou (CAITLIN). Chvilku se na ni díval, a pokud mu pohled opětovala, nadzvedl koutek úst a zvedl k ní svou sklenku na znamení přípitku.*
*Alessandra už byla na cestě. Musela dodělat nějaké věci a tak se tedy s Remim měli vidět až na místě. Seděla na zadním sedadle a sledovala dění kolem, dnes jí řidiče dělal Jeff. Když pak auto zastavilo, mladý upír rychle vystoupil a Aless galantně pomohl z auta. Ta se na něj jen usmála.* S odvozem si nedělej starosti, kdyby co zavolám nebo se nějak už zpět dostaneme. *Pronesla, načež se rozloučila a zamířil na dál. Po chvíli prošla vstupem dovnitř, kde se zastavila, aby se rozhlédla a mezi těmi všemi návštěvníky našla toho jednoho - REMIHO. Na sobě měla dlouhé černé šaty, které se od půlky barvily do tmavě modré barvy, jen s jedním ramínkem, jež bylo zdobené bílými perlami. K tou jí ladily černé kotníkové boty na vysokém podpatku. Tvář jí pak zdobila maska kočky, který nesla stejné barvy jako její celý outfit. Jelikož tak nějak věděla, co měl mít na sobě on, začala to tam pomalu procházet, než jej nakonec uviděla u jednoho stolu, jak popíjel nějaký drink. S úsměve zamířila jeho směrem.* Zdraví mi amore, musím říct, že ti to dneska neskutečně sluší. *Pousmála se upírka a hned si od číšníka vzala sklenku šampaňského.*
*Rozprava muža nebola to čo očakával. Niekoho kto na sebe nosil zlaté parohy si predstavoval viac elegantného, možno honosného. Dolnosveťanov ktorých poznal sa tak zvyčajne správali. Je pravda, že komunikoval skôr na diplomatickej úrovni a nie takejto. Možno aj najvyšší čarodej v Paríži by komunikoval rovnakým spôsobom, keby sedeli pri pohári vína.* New York je svojský, myslím, že ide skôr o to čo vás vyvedie z miery. *Gabriell nepovažoval jeho masku za podivnú, ale aj tak sa zdalo, že sa týmto smerom ich konverzácia prirodzene ubrala. Nebránil sa tomu, stále sa však v myšlienkach snažil rozhodnúť kto muž skutočne bol.* Zdá sa, že skutočne nebudete. *Podpichne muža, ktorý už kýval k neznámej žene, ktorá práve vošla do miestnosti.* V mieste nie som dlho, takže tak trochu oboje. *Pousmeje sa kým sa rozhliada naokolo, sála bola značne plnšia, ako pár minút späť.* Na ženy sa takto nemáva, myslím, že by ste neznámej mali venovať slušnejšiu pozornosť.
*Hned, jakmile ji spatřil jak vešla, jako kdyby se ozářil celý prostor. Zasněně se na svou dívku dívala usmíval se od ucha k uchu. Když se k němu přiblížila, tak vzal její ruku a už už jí chtěl políbit na dlaň, když mu došlo, že přes zobák to asi jen těžko zvládne. proto se jen zasmál, načež ji jemně objal a pak se odtáhl.* A co mám říkat já o tobě, moje milá? Jsi skutečně úžasná, tohle je dobrý výběr. *Usmál se. Pamatoval si, že si jen řekli jaká bude barva a druh kostýmu, finální verze pro ně byla oba překvapením. Remi ji pak opět vzal za ruku a rozhlédl se.* Sedneme si a já ti přinesu něco k pití? Co by si moje milá dala? *Usmál se na ni, a pohledem už hledal volný stůl, kam by mohl svou dívku i sebe usadit.*
*Dominic se pousmál a otočils e opět na GABRIELLA* To víte, no, ono by se toho skutečně našlo hodně, jak říkám. Vyvede mě ale poslední dobou z míry už máloco. Kdysi, no, kdysi to bylo vše jinak, ale teď? Teď už ne. Přestávám být překvapen. *Usmál se a pak jej poslouchal dál. Nad jeho poznámkou se jen ušklíbl. Pak se rozhodl vyjádřit až k další větě.* Ach, jistě, no, tak snad se vám bude večer líbit. Jak jsem říkal. Častěji chodím do barů a klubů, než na plesy, ale myslím si, že si nějaký brzy opět zopakuji. *Zhodnotila. Nad další poznámkou muže se jen uchechtl, povzdechl si a pak jen zavrtěl hlavou.* Děláte, jako kdyby na ni mával a povykoval přes celý sál. Jen jsem lehce zvedl ruku. *Ujasnil, s pocitem se bránit, ale nakonec se od tohoto tématu tak nějak odloučil a podíval se kolem sebe. Když kolem prošel další čísník, jen si vyžádal další sklenku šampaňského, které, když se mu dostala, se s úsměvem jal a rovnou se napil.*
*Axel se o tomhle plese dozvěděl nedávno a i tak věděl, že bude muset dorazit. Byl ale docela stará škola, proto chtěl jít s doprovodem. Mads se mu neozvala tak předpokládal, že je asi zaneprázděná. Tak se ozval svému dalšímu kontaktu, víle se kteoru udělal dohodu. Nebylo tak těžké ji kontaktovat jak si myslel. Proto jí dal vědět a pak šel ke krejčímu si nechat udělat oblek. Jistě mohl si jej prostě vyčarovat, ale bylo jisté kouzlo v tom jít na měření a zkoušky a prostě si to nechat ušít. Stejně jako prostě jen přeskočil velkou loži do itálie a šel si sehnat tu krásnou masku. Pak v den plesu se jen připravil a vydal se k Renwick’s Ruin. Jakmile tma odrazí tak čeká. Čeká dost dlouho až začne stepovat na místě zatím co se kouká na hodinky. Měl dvoje. Jediny cibulačky, které byly bohužel nefukční ale byla to starožitnost kterou si střežil a pak i obyčejné hodinky na ruce. Pokud se jeho doprovod neobjeví do dalších pěti minut jde do vnitř.*
*Kdyby mohla začervenala by se.* Děkuju, musím říct, že jsem byla hodně zvědavá na to jak budeš nakonec vypadat, ale tohle asi předčilo veškeré mě představy. *Zazubila se a sjela si ho mlsně pohledem, pak mu stiskla ruku a rozhlédla se kolem sebe.* Klidně si pojďme sednou a hm co bych si dala, no jelikož už pití mám, tak bych řekla, že tebe, ale to si nechám na doma. *Skousla si spodní ret a i s REMIM se vydala k volnému stolu, který viděli. Když došli, posadili se. Aless si odložila sklenku na stul a z malé taštičky si vybrala malou placatku z té si pak do šampaňského vlila trochu krve, aby se jí to lépe pilo. Když jí pak opět schovala do tašky, napila se a koukla na REMIHO.* Musím uznat, že to tady vypadá vážně dokonale.
*Rune přijde na ples. Je zde dnes však hlavně kvůli kontaktům. Sice chtěl ukrást Davida, ale nepovedlo se. Na sobě má tmavě šedý oblek, bílou košili, černou kravatu a velice pěkné boty černé boty. Na roce má hodinky a drží hůl. Jde o hůl, která připomíná jeho zamaskovaný meč, ale nejde o něj. Je to prostě jen hůl, která je taky dobrá někoho ji umlátit. Vlasy má sčesané a uhlazené dozadu. Vypadá jako by přišel z minulého století. Dost tomu napomáhají i manžetové knoflíčky se svastikou. Šedivo modré oči jsou dnes obzvláště chladné. Vyrazí dovnitř a hned se u vchodu setká s AXELEM.* Zdravím.* Pozdraví a lehce se ušklíbne a odhalí své tesáky. Iluzi má totiž jen na ocasu a uších. Zuby si nechává odhalené. Projde kolem něj a vyjde dovnitř.*
*Remi se na ni usmál, stiskl jí ruku, než jí nabídl rámě a pokud jej přijala, tak si ji odvedl s úsměvem ke svému stolu. Tam ji podržel židli, počkal, až si sedne a pak ji přisunul, než si sedl i on. když kolem procházel číšník, tak si od něj vzal dvě sklenky šampaňského, jedno položil před svou dívku a tu druhou před sebe.* To i já na tebe, pořád, moje milá, to moc dobře víš. *Mrkl na ni spiklenecky, než si přejel jazykem po rtech.* A ano, máš pravdu, že je to tu krásné, musím říct, že se jim to povedlo. *Zhodnotil, pak koukl ale opět na ALESS, než nadzvedl sklenku a zadíval se jí do očí.* Tak, má nejdražší, na co si připijeme? *Optal se jí a po tváři se mu přelil zářivý úsměv.*
*Posadila se a vzala si sklenku, pak na něj pohlédla a usmála se. * Myslím, že ty chutě jeden na druhého máme oboustranně, ty moje páví vílo. *Uculila se a pozvedla sklenku, přemýšlejíc chvíli na co by si mohli připít.* Připijeme si na dnešní skvělý večer a hlavně na nás. *Pousmála se, načež si oba pak přiťukli a Aless se napila. Sklenku pak odložila na stůl před sebou, položila si jednu svou ruku na REMIHO stehno a rozkoukávala se kolem sebe. Všude bylo tolik lidí a tolik rozmanitých masek.* Tyhle akce, kdy nevíš, kdo je kdo jsou nejlepší, jsem ráda, že jsme nakonec šli. *Usmála se pak na svého nastávajícího.*
*Ve Faerii se nezdržela dlouho, i když to měla v plánu. Nemohla odmítnout nabídku čaroděje, který si ji vyžádal jako doprovod na ples. Avšak jak to u Gwyndolin bývá, neplánovala přijít včas. Vlastně to ani nebylo možné, jelikož výběr šatů a masky nechala na poslední chvíli. I když stačilo nahlédnout do jejího šatníku, sladit masku s oblečením bylo obtížnější. Nakonec se přece objevila na půdě Renwick´s Ruin. Vlasy měla volně rozpuštěné a občas se mezi nimi mihl tenký copánek. Dlouhé šaty sahaly až na zem a při chůzi odhalily levou nohu a bosá chodidla. Gwyn nepospíchala, i když věděla, že se zde měla objevit dřív. Navíc nechtěla riskovat, že zakopne, když maska zakrývala celý její obličej. Hledala svůj doprovod, ale před vchodem jej již neměla možnost spatřit. Vklouzla tedy dovnitř, načež se po tak zvláštním místě porozhlédla. Nakonec zde nebyla první, jak si myslela. AXEL byl již uvnitř, vlastně ho zastihla chvíli poté, co ho netrpělivost donutila vstoupit. Postavila se po jeho boku a s pohledem upřeným na ostatní jej oslovila: * Tak jsem přišla, snad ses tady beze mě moc nenudil. *Nebylo překvapením, že v jejím tónu byl nádech arogance.*
*Remis e usmál, přikývl na souhlas, a nakonec si tedy zvedl sklenku ke rtům a napils e-. Poté se zadíval na svou dívku a jemně se pousmál.* Jiistě, to máš pravdu, i když, na druhou stranu mě to zlehka tak nějak znervozňuje, přeci jen, nevědomost je nevědomost, ale, no, na druhou stranu, i kdyby tu seděl největší nepřítel, může nám to být jedno zasmál se, a pak se zvedl, než jí nabídl ráme.* Projdeme se tu trošku? prokoukneme to? Co ty na to? *Usmál se na Alessandru, načež zasunul židli, poupravil si oblek a pak se na svou dívku zadíval. ještě pak ale rychle dopil sklenku prázdnou vrátil jednomu z procházejících číšníků na tácek.*
Nezdáte sa, ako niekto kto by toho mal zažitého tak veľa. *Povie vo všetkej úprimnosti zatiaľ čo len ľahko prstom klepká po pohári. Tekutina dnu sa len slabo chvela. Gabriell vyzeral byť stále pomerne strohý aj keď jemný úsmev pomedzi prispieval ku troške náklonnosti. Napraví si kožené rukavice a silnejšie si ich pritiahne okolo zápästia.* Myslím, že budete mať ešte mnoho možností sa dostať na plesy pokiaľ sa vám zapáči tento. Predsa len sezóna ešte len bude začínať. *Mykne zľahka plecom kým si neďaleko všimne jedla na okraji sály. Nebol príliš hladný, avšak rozhodne by niečím nepohrdol.* Hm stále sa to javí pomerne neohrabane. *Pousmeje sa nad defenzívnosťou muža kým sa len postaví z miesta.* Ospravedlňte ma. *Kývne k mužovi kým sa s pohárom v ruke vydá smerom k jedlu. Nevedel, aký rýchli či pomalý jeho výlet bude, avšak drobné chlebíčky a zákusky k nemu volali. Pomerne dlho nejedol nakoľko Samantha mala opäť patálie v kychyni.*
*Dominic se upřímně zasmál a pak se omluvně podíval na GABRIELLA zvedl i dlaň na gesto toho, že se za svůj smích omlouvá.* Omluvte mne, jen mě to pobavilo. Ale věřte, mám toho odžito už dost. Alespoň v porovnání s určitou většinou, sto procentně. *Usmál se nakonec Dom.* Ach ano, taky si myslím, a rozhodně toho využiji! protože, toto je skvělé, a hlavně, přijde mi to i jako super možnost, se seznámit, i když myslím si, že seznámení na maškarním plese zůstane jen u seznámení na maškarním plese. Kdo by chtěl kazit to kouzlo nevědomosti, no ne? *Usmál se pak na d svou doěmnkou.* Tak, možná, že takový jsem, nejsem totiž, no, jak to říct, ukázková gentelman. *Mrkl na něj, a pak mu pokynul,. když vstal. On sám zůstal ale sedět, čekajíc, jestli se jeho doteď společník vrátí, a nebo ne. Nakonec ale vstal a vydal se za mužem, ne proto, aby jej snad sledoval, ale proto, že už byl na suchu a chtěl si nalít něčeho jiného, než šampaňského. Jakmile se opět postavil vedle GABRIELLA, tak se na něj nevinně usmál.* No, a co vy? Vy jste plesový typ, nebo je tenhle jen takový ples jednou za uherský rok, jak by se řeklo? *Uculil se.*
Ale to je na tom právě to tajemné a úžasné, že nevíš. Tahle si můžeš nerušeně užívat večer, aniž by tě otravoval někdo, koho třeba ani nechceš potkat. *Pousmál se a i Aless do sebe hodila celý obsah sklenky, načež jí pak položila číšníkovi na tác, chytila se REMIHO a postavila se.* O jaký jsi galantní, to se mi líbí. *Zavrněla spokojeně. Pak se oba pomalu vydali obhlédnout všechno, co tam měli.* Mají tady i výběr jídla, můžeš si pak něco dát i za mě. *Pronesla s úsměvem a dál se koukala kolem sebe. Celkově jí bylo fuk, kdo tam byl, pro ni byl hlavní on a to jí ke spokojenosti stačilo.* Zatančíme si pak? *Optala se po chvíli, když začala kolem hrát i příjemná hudba a ona mu o něco víc stiskla ruku, za kterou ho držela.*
*Jakmile řekla, že tam, je i výběr jídla, tak se Remi usmál.* Neboj se, já už jsme si tak nějak všiml, a taky se neboj, mám v plánu se na to v průběhu večera vrhnout. *Mrkl na ni Remi, než se začali procházet kolem lidí. Prošli hned kolem několik, a Remi tak mohl taky obdivovat, jak hezké a originální masky někteří z nich měli.* Jistě, že si zatančíme, to se spolehni. *Zavrněl a pak se k ní naklonil.* Mimochodem, to jsme ti chtěl říct, v dalkším týdnu by měl být nějakou taneček na podzimním dvoře, nějaká jen hospodská tancovačka, co takhle ti nahodit u tvoji hezkou iluzi a vzít tě tam? Šla by jsi se mnou? *Usmál se na ni a jemně jí položil ruku na zdá a přitáhl tak k sobě.*
*Když jej pozdraví mužský hlas tak seAxel jen zdvořile usměje, ne že by to šlo pod tou jeho celoobličejovou maskou vidět, ale stále.* Zdravím. *Kývne slabě na pozdrav ačkoliv jeh jeho hlas docela tlumený kvůli masce. Jeho pět minut vyprší a když nevidí Gwydolin tak prostě vklouszne na ples. Chvílku se orzhlíží kolem koho by oslovil, protože neplánoval tady stát jak solný sloup ale dřív než se rozhoupal k někomu jít uslyší hlas Gwyndolin. Jen se postaví rovněj a koukne se na ni. Jak vidí také zvolila celotvářovou masku. Nad tím se sám pro sebe ušklíbne, stejně tak jako nad jejími slovy.* Vidím, že jsi dochvilnost sama. *Pronese sarkasticky a natáhne k ní ruku, aby přijala jeho rámě a zatím si ji prohlédne.* Opět bosá? *Otázka se mu odrazí i v očích, které jsou vlastně jediné co jde vidět. Dokonce upustil trochu iluzi, aby šly vidět jeho hadí oči, které jsou jedním z jeho čarodějných znamení.*
*Nezdalo sa, že sa na mužovi podpísal jeho vek. Mohol len hádať avšak pri takých slovách boli stovky rokov jednoznačne v reči. Fakt, že takéto bytosti chodia po svete ho často fascinovalo. Pre Gabriella bol tak vysoký vek niečím.. ohromným. Ako nefilim už jeho vek bol prekvapivo vysoký. Aj keď prekvapivejšie bolo to, že stále nemal rodinu a potomstvo. Muž po jeho boku pravdepodobne tiež nemal príliš veľa potomkov vzhľadom na predispozície niektorých rás.* Možno nakoniec zavrhnete vaše obšubované bary pre príjemné tancovanie. *Kývne ľahko plecom, bolo to niečo čo aj Gabriella pomerne bavilo. Viazalo sa to však s tým, že obľuboval spoločenské tance. Aj keď na to nevyzeral jeho otec si na tieto galantské veci celkom potrpel. A sem tam prevetrať svoje "pekné oblečenie".* Tak to ste potom značnou výnimkou. *Na mnohých dlhovekých tvoroch sa práve iná doma poznačila. Neschopnosť s elektronikou, zastaralé názory a iné to často ukazovali. Keď sa muž opäť objavi vedľa neho pri jedle, začne byť už mierne podozrievaví. Žeby niečo tušil?* Obľubujem ich, rád tancujem a sú to pomerne decentné podujatia, aj keď sa konajú v opustených nemocniciach. *Usmeje sa a len si vezme pohár na stopke s čistou vodou zatiaľ čo konverzáciu nechá len vyšumieť.*
*Gabriell bol ohľadom stretnutia pomerne polarizovaný. On sám si bol vedomí, že od momentu čo prišli so Samanthou do Inštitútu čipovanie nebola ich priorita. Samozrejme tak nejak sa základy očakávali, ale zlé výsledky mali nepochybne svoj dôvod. Ak však mal byť úprimný pomerne sa tešil stretnutia, ktoré bude viesť Caleb. Možno mal od Hawkstona pomerne vysoké očakávania a zaujímalo ho či ich skutočne vyplní, alebo nie. Na sebe mal bielu košeľu a slušné nohavice v ktorých ho bolo možné vidieť pomerne často. Vojde do miestnosti kedy na osadenstvo už len kývne hlavou a vzhľadom na to, že na mieste nebol samotný vedúci spravil si čaj, kedy jednu šálku položil aj pred Samanthu a druhú si vzal do ruky on. Dnes chcel, aby išlo o niečo rýchle. Reské. Na mieste kde sedel však mal položených pár papierov, primárne hlásenia z hliadok, keby na to padla reč. Nemal však v záujme ich prezentovať sám od seba. Dnes si chcel ušetriť hlasivky.*
*Dlouho váhal nad tím, zda je vhodné Hailey brát na schůzi Institutu. Jakožto civil neměla mít vůbec ponětí o Světě stínů, ale jako matka jeho syna a aspirant na Povznesení, by měla být minimálně představena, aby se předešlo zbytečný konfliktům. Proto ji měl za sebou v závěsu, když kráčel do knihovny o několik minut později, než by chtěl. Na schodišti slyšel kroky ostatních nefilim, kteří se chystali do knihovny.* /Složky, izolepa, pití, Hailey. Na nic jsem snad nezapomněl./ *Pohlédl na ní postranním pohledem, ale zůstával mlčet. Zkrátka vešel do místnosti a pohledem skenoval přítomné. Všichni mlčeli.* To jsme v slušném počtu. Díky, že jste si udělali čas. *Odtáhl si jednu židli od stolu a přitáhl si ji k vysoké zastaralé tabuli, kterou měl v úmyslu použít při schůzi. Pohledem Hailey vybídl, aby se posadila ke stolu k ostatním.* Hailey se k nám pro dnešek přidá. Jakožto aspirující lovec stínů bude fér, když bude mít přehled do čeho jde. *S pohledem upřeným na otevřenou složku v ruce se snažil tvářit nezaujatě a doufal, že její přítomnost nevyvolá velký rozruch, že to zkrátka všichni přijmou jakkoliv nestandardní to je.*
*Skutečnost, že netušila, jak dnešní den bude probíhat jí snad znervózňovalo víc než by tušila. Ale na řeči svého těla dokázala udržet si samotný klid jako vodní hladina. Vlastně si připadal trochu jako blázen v rukou svírala dva koláče ceesecake s lesními plody a v druhé ruce slaný koláč se špenátem. Vlastně ani netušila kdy se octila za Calebem div neupustila jídla. Trošku to bylo vtipné, že se rozhodla nakrmit snad celý institut jídlem. Ale na druhou stranu od toho neočekávala nic. Jen to, že jsou věčně v pohybu a pochybuje, že někdo z nich při nabitém rozvrhu měl čas zaběhnout do kuchyně. Kdyby mohla přemýšlet raději nad koláči ve svých rukách než nad tím faktem, že ted se musí zocelit a smířit s pohledy druhých. Nikdy neřešila názory ostatních, ale tady šlo o víc, ale díky bohu dneska hlavním tématem schůzky bylo něco jiného než ona a doufala, že tam zapluje nenápadne.*
*Usmeje sa na svojho priateľa, ktorého hlas hneď rozpoznal.* Dá sa...ale oveľa lepšie, keď ťa vidím. *Žmurkne naňho. Áno, nebol nijako veľmi diskrétny, ale všetko sa dá uhrať do autu, no nie? Ak by sa niekto spýtal, mohli by povedať, že je to Sunilova prirodzená flirtovacia nátura.* A čo ty? *Uistí sa ešte raz. Očami mu automaticky prejde po rukách schovaných pod kompresnou látkou, ale nijak viac to nekomentuje. Radšej si iba užíva, že je ten pokoj, kým je. Obával sa toho, čo sa dnes bude na stretnutí vyťahovať, a aký bude na tom mať postoj, nakoľko vždy na všetko reagoval pravdivo, bez masky na tvári. Všetkým vždy hlavou kývne, a tak to je aj vtedy, keď dovnútra vojde Caleb s neznámou ženou, ktorú chvíľku na to predstaví. Prekvapivo mu zrazu do reči veľmi nie je. Ale určite dostane chuť na to, čo zacíti, čo potvrdí aj jeho brucho hlasným zakručaním. Definitívne bol ochotný si nabrať ako prvý, len čo to bude možné.*
Jelikož se Matthew jeví naposled aktivní před 16 minutami, bude přeskočen. Stále sedí a poslouchá, více se neprojevuje. Sander je na řadě.
Celkom dobre, stihol som navariť pomerne rýchlo.. *Sander mierne odmerane pozoroval novo prichádzajúcich. Obzvlášť mierne odignoroval Sebastiána a Kylu. Aj na prekvapenie jeho samotného však venoval Samanthe mierný úsmev. Aj keď ho to netešilo, možno fakt, že v nepeknej kaši boli spolu ho nútila k viac náklonnému správaniu. Stoličkou sa mierne posunul k Sunilovi, aby pre všetkých spravil miesto zatiaľ čo spozoruje mladú ženu prísť do miestnosti po boku Caleba. Poznal ju, minimálne z videnia. Pamätal si ju ešte z času keď prišiel. Nepamätal si mnoho, ale minimálne mu utkvela jej tvár. Meno, keby ho Caleb neprezradil, by nevedel.* /Povznesenie hm?/ *Pomyslí si a ženu si prezrie. Na pohľad vyzerala mlado, avšak človek mohol len hádať jej vek. Nerobil to, nakoľko sa to nepatrilo, ale.. uvažoval či by pre ňu povznesenie nebolo už vekovo rizikom? Minimálne 3 roky sa pohybovala v okolí dolnosveta a stále sa neposunula? alebo to má možno celkom blízko.. Ťažko povedať.* /Tie koláče tam dlho nebudú ak ostanú pri Sunilovi./
*Sklouzne pohledem přicházející lovce a místo pozdravu kývne Calebovi, když se objeví a mlčky čeká na další slova, ač si Hailey sklouzne nedůvěřivým pohledem. Očekávala, že se dnes nebude probírat snadné téma a zejména se bude točit okolo případů a povinností a tak se neozývala, aby nijak nekradla Calebovi nit.*
*Jemne nadvihne obočie.* /Dobrá účasť. Som prekvapený./ *Pomyslí si a aj keď má tvár nečitateľnú, jemne mu vyskočí jedno obočie dohora. Nejaký pohľad venuje aspoň Tsaiovi, ktorý sa zjavil vo dverách medzi poslednými a zrejme nemal túto schôdzu na starosť ako minule.* /Grace tu nie je. Mohol som to čakať. Potom jej o tom poviem… Možno./ *Prebehne mu hlavou trochu mrzuto a sleduje, ako sa lovci začínajú naberať pri stole. Nakoniec vstúpi aj jeho brat a za jeho pätami… Hailey.* /Kde nechali Tobiasa?/ *Prebehne mu hlavou a stále ostáva sedieť nehybne, počúvajúc, čo sa ide riešiť, keď Caleb prejde k tabuli a Hailey sa usadí ku stolu. Nemá asi k tomu čo povedať, mohol očakávať, že sa v inštitúte civilka znova objaví, ale kým to nebola Adeline, nerieši to. Aj koláče a občerstvenie odignoruje. Nechce sa zapájať do žiadnych debát a rozhovorov, ktoré sa netýkajú toho, prečo tu prišiel, preto iba hľadí na svojho brata.*
*Nedôverčivo pozoroval možný budúci prírastok. Nepochyboval, že ide o niekoho s kým mal Caleb blízko. Neodhodlal sa však hádať. Venoval však mladej žene úsmev. Mierne ho prekvapovalo vysoký počet ryšavých obyvateľov. Pokiaľ by išlo o stereotyp takéto zloženie by očakával v Írsku a nie tu. Spokojne si pritiahne šálku čaju k telu zatiaľ čo jeho pomerne strohý pohľad sa zameria na tabuľu ku ktorej sa postaví meškajúci Hawkstone. Prekvapovala ho účasť, postrádanie mladej Lenghtorn ho trochu prekvapilo, podobne, ako u Charlotte. S jej režimom jej však občasné stretávky dokázal odpustiť, pokiaľ išlo o skutočne pádny dôvod.* Príjemný pohľad. *Prehodí s ľahkým úsmevom, avšak jeho tón by sa dal vysvetliť, ako pochvala.*
*Stále skenoval jednoho lovce po druhém, zaražený jejich mlčenlivostí.* Je tohle schůze Institutu nebo Města z Kostí. Snad tu nejste jak na popravě. *Vyhodil rukama do vzduchu, přičemž naznačil, že se klidně mohou pustit do koláčů a spolupracovat mezi řečí, zatímco se přebíral v složkách a hledal, čím vlastně chtěl začít. Trochu ho zamrzelo, že se nikdo neměl k tomu, aby se Hailey sám od sebe představil. Holt to ale za ně dělat nebude a nechá tomu přirozený průběh.* Žádnou osnovu jsem si nepřipravil. Chci se zeptat na ten Bronx, kolik toho víme, jaké máte strategie. A co se udělalo s mrtvolami těch Zavržených. Jednu bych potřeboval mít v Institutu. /A pak jednu čerstvou, o tom později./ *Opřel zády o tabuli a složil ruce na hrudi.*
* Chápavě pohlédne na neznámého lovce, a jak je hned možné odloží tohle menší občerstvení mezi ně. Když jej odloží usadí se na jakékoliv volné místo bez dalších řečí, aby Caleba nepřerušoval a tiše pokývne na pozdrav. Rozhodně se nedalo říct, že by byla nahrbená nebo vyděšená naopak tvářil se klidně, možná v očích se jí zračila lehká zvědavost, ale držela tělo vzpřímeně. Byl to dlouholetý zvyk, když se na ní lidi dívali přes prsty. Přeci jen mladá dívka s dítětem, ale také to zocelilo, jediná věc na světě co snad byla slabinou jí samotné byla rodina, jinak byla klidný člověk, hodně. Navíc jí neuniklo jak se Caleb zatvářil, jen pokrčí rameny. Byla s tím smířena. A chápala, že někteří chtěli bud jen čas to vstřebat nebo spíš se snažili vyhodnotit zda tu zůstane nebo a že to nebylo jisté všechno záleželo na povznesení a zda ho ve svém věku přežije. Takže byla svým způsobem kus mrtvého masa, ironie. Ale byla i ráda, že jí nikdo nevyslýchá, stále je toho hodně, co se musí naučit a pochopit. *
*Rýchlo sa natiahne za slaným koláčom, ktorým si narve líca, a tak ostáva ticho. Na svojho priateľa sa len láskyplne usmeje, keďže bral jeho varenie ako úspech a bol mu za to vďačný. Ale momentálne bol stále hladný, takže len prežúva, a sleduje, či niektorý z lovcov vo vedení sa chopia slova, aby začali hovoriť o nejakom probléme...alebo či len budú na seba ticho pozerať, mimo jedenia.*
Si vo veľmi dobrej útočnej pozícií. Takýmto tempom je do dvoch minút polovica preč. *Ľahko drgne do Sunila lakťom. Povedzme si úprimne už boli snahy ľudí v Inštitúte rozrozprávať. Sander však do nedávna rozprával len s Mirjam a Sunilom. Po tom čo sa Mirjam premenila na vlkolaka mu tak každý deň ostal len Sunil. Rozhodne si nesťažoval nakoľko práve on ho dokázal skvelo podržať. Okrem toho? Samanthu do nedávna nenávidel a dal sa s ňou na spoločnú vlnu len kvôli dohodnutému sňatku. Sebastián na neho útočil len sa nadýchol a na Kylu zas útočil on. Niekedy sa jednoducho nepodarí.* Nechaj mi aspoň kúsok. *Pripomenie mu pri čom ho len ľahko zaťahá za vlasy, aby sa od tácky s koláčom odtiahol. Kúsok si tak ukradne kým sa opäť pozrie na Sunila.* Vy ste niekoho chytili či nie? Vtedy v Queense? *Preskočí medzi Sunilom a Sebastiánom. To hlásenie si čítal. On sám so zavrženými tú česť nemal, informácie mal len z tých častí čo si prečítal.*
*Sedí a divá se okolo sebe, civilku která tam přišla neznal a nijak extra ji ani neřešil. Dal si slaný koláč a čekal co se bude dít*
*Ucukne jí při "vtipu" koutek a opře se o opěrku židle, na níž seděla, aby ostatní lépe na Caleba viděli bez předklánění. Na hlídce v Bronxu v poslední době nebyla, neměla tedy tolik, co dodat k tomuto tématu.*
*Pretočí oči nad Calebovymi slovami a obzrie sa po tvárach ostatných, ktorí sú potichu, ale viacerých ich zaujalo jedlo, ktoré Hailey priniesla. Svoj pohľad nasmeruje aj k Sunilovi, či teda bude niečo hovoriť, hneď na to na Sandera, ktorý sa ozve namiesto neho, ale keď sa mu zdá, že Sunil nepovie nič, zakusne si do líca a svoje oči zabodne do Caleba. Vzdychne a odkašle si.* Na hliadke s Matthewom sme našli mŕtvolu, ktorá je s týmto možno spojená. Muž, dobodaný. So Sunilom na cintoríne… *Mykne hlavou k ryšavému lovcovi, ale z Caleba nespúšťa pohľad.* Dve mŕtvoly s runou Zraku na čele a pravdepodobne lovkyňa, ktorá to spôsobila. Myslím si, že to nebude len jej robota. *Povie jednoducho. Mykne plecami a pozrie na Tsaia, či povie niečo viac ohľadom tohto prípadu. On to teda začal riešiť skôr a tak všetko, čo Sebastian počul predtým, než mŕtvoly našiel, sa dozvedel od Tsaia.* Kvôli telám a lovkyni som kontaktoval Spolok. Ak chceš mŕtvolu, popýtaj ich, možno majú požičovňu. *Dopovie ešte nízko postaveným hlasom a nakloní hlavu na stranu.*
*Sedí opretá o operadlo stoličky a potichu pozoruje miestnosť. Prechádza pohladom po všetkých zúčasnených a zároveň poičúva čo Caleb hovorí.* Súhlasím, zatial je ohladom toho nejak ticho ale myslím že sa sme zatial nevideli to najhoršie. *Povie keď príde reč na mrtvoli na cintoríme.* Neverím že tá žena pracovala sama. A keď sme už pri tom, ako dopadli naše previerky? *Spíta saCaleba s nadvihnutím obočím.* Nie že bi som verila že v tom ide niekto od nás ale je dobré mať jasno a birokraciu za sebou.
Bronx je rušný už posledné mesiace. Ešte na jar sa tam objavovali drevaci bez zubov. Bola to však len vec ktorá sa našla jeden krát. Anomália. Bližšie informácie sme k nim nenašli. Objavili sa však v čase jednej party na ktorej sa objavili dolnosveťanské drogy. Prítomný však boli aj civilisti. *Napraví si na očiach okuliare, ktoré sa mu mierne šmýkali po nose. Dnes netúžil príliš rozprávať, ale zdalo sa, že mu nič iné neostávalo. Zverenci boli dnes tichý, alebo sa venovali koláčom. Úplne sa tomu nedivil, ale čo mal spraviť všakže. Pohľad tak zameria na Caleba zatiaľ čo loví v pamäti.* Prvá obeť sa našla v júly, tá bola už dávno odovzdaná. Muž nemal žiadne spojenie k svetu tieňov. Vtedy išlo o runu odvahy. Na mieste boli dvaja mŕtvi civilisti. Ten podnik je odvtedy zavretý. *Dodá, hovoril pomerne pomaly, akoby sa snažil vysvetliť všetko zrozumiteľne.* Runa bola precízne nakreslená. Je možné, že muž bol už v bezvedomí, keď bola na neho kreslená. Nezdalo sa, že javil odpor. *Zhrnul tak prvý prípad na ktorom bol prítomný aj on, spoločne s Kylou.* Čo sa týka zatratených tak sa našli ďalší teda v Queense. Vtedy bola už zatknutá lovkyňa, či prešla vypočúvaním už som v kompetencií nemal. *Dodá, ani jej meno sa mu nedostalo do uší. Aj to by v podstate stačilo k napojení sa, avšak nemali ho. On sám ženu nevypočúval, a vzhľadom na miestnosť asi to nespravil ani niekto iný. Bola však už väznená inde, vypočúvanie tak nemuselo byť len na nich.*
*Stále nebyl spokojený s tichou atmosférou, která schůzi opanovala. Navíc se ještě začali dohadovat o jídlo, jako kdyby toho Hailey nepřinesla po kýblech.* /Mohlo mě napadnout, že jakmile před ně postavím žrádlo, pozornost bude jinde./ *Věnoval vědoucí pohled Hailey a pak se podíval na Sebastiana, který překvapivě byl sdílnější, než všichni ostatní zde dohromady.* Ten muž byl, předpokládám, civil. *Doplnil za bratra, neb rád měl ve věcech jasno. Poté se podíval na Kylu lehce unaaveně.* /Byrokracie asi není to slovo, které chceš použít. To je teď jedno./ Nevím, nejsme tu od toho, abychom na sebe ukazovali prstem a ještě měli konflikty mezi sebou. Prostě budu věřit, že z Institutu to není. Nemám žádný způsob, jak to dokázat. *Uzavřel téma loajality ,ačkoliv několik sledovacích prvků by se možná našla, ačkoliv i ty smetl ze stolu, neboť se daly kouzlem snadno zmanipulovat. Poté obrátil pozornost ke Gabriellovi, jehož sdílnost ocenil občasným přikývnutím.* Strategie žádná na stolení. *Položil mezi ně otázku, která vyzněla spíše jako oznámení.* Zatímse nemáme čeho pořádně chytit. *Odlepil se tabule za sebou a postavil se k ní čelem, načež na ní napsal řadu několik číslic.* Tohle je číslo na čaroděje Axela Queens. Jestliže naleznete mrtvolu, budete urgentně volat mně a jemu, abychom se dostavili na místo činu a mohli zajistit čerstvé stopy. *Obrátil opět zpět k nim, věděl, že to není nejlepší strategie, ale bez vodítek nemohl pomalu nic.* Do té doby platí zvýšená hlídková aktivita v Bronxu. *Obeznámil je a než přešel k další věci, nechal jim ještě možnost klást otázky či návrhy.*
*Prekvapilo ho, keď Kyla navrhla, že mali všetci prejsť nejakými previerkami. Aspoň Sunil veril, že to nikto z inštitútu nemohol spraviť, lebo by si navzájom už dýchali na krku. Preto si radšej plní líca až do momentu, kedy ho Sander bolestivo potiahne za vlasy. Rýchlo sa teda od koláčov odtiahne, ale ten, čo už má v ruke, naďalej spokojne prežúva. Očami iba prebieha medzi hovoriacimi zástupcami inštitútu, a telefón si vytiahne až vtedy, keď si všimne čísla na tabuli. Meno dobre nerozumel, takže si osobu uložil jednoducho len ako "kráľovná Alexandra - mŕtvoly".* Je to ale dobrý nápad? Už o nás vedia. Keď sme po dievča bežali, a potom sa vrátili k mŕtvolám, celú dobu som mal pocit, že nás ešte niekto sleduje, ale boli sme v nevýhode, a potrebovali sme vyriešiť problém pred nami, takže som to nemal ako skontrolovať. Ak sa teraz presunieme prevažne do Bronxu, dáme tak páchateľom viac priestoru v iných sekciách mesta. A ak sú to lovci, potom nebudú mať problém presunúť svoju základňu rýchlo a svižne. *Dodá. Väčšinou dobré nápady nemal, ale tento sa mu viac než pozdával.*
*Sander miloval keď Sunil bol raz za čas múdry. Nekrivdil mu, ale keď skutočne videl ako chlapec uvažuje obľuboval to.* Prečo kontaktujeme Axela Queensa? Nie je to práca Vyšších Čarodejov? *Mávne rukou zatiaľ čo sa oprie do stoličky. Jeho svetlé oči pozorovali Caleba. Nikdy sa moc nerozprávali, ale stále muža rešpektoval aj keď o ňom nemal práve skvelú mienku. Aj napriek jeho nechuti si vyberie telefón a číslo si naň odfotí. Teraz sa mu písať nechcelo.* Nevieme čo boli zač tie posledné obete? Náhodné vyberanie ľudí na zatratenych mi príde.. hlúpe. *Všetko mu to prišlo v celku bizarné. Načo by to niekto robil? Ak išlo o organizovanú skupinu ako hovoril Sunil a Sebastián.. nevidel v tom benefity viac menej pre nikoho.* Tak vedieť o nás museli už od začiatku, a našli sa telá v Bronxe aj v Queensa. Neviem či práve Bronx je ich cieľom. *Mykne slabo plecami so Sunilom tak na istej línii súhlasil. Otázku či by to mohol spôsobovať niekto z nich však radšej vyradil.* Ale zas.. hľadať ich ako ihlu v kope sena.. *Sám zaprie svoj návrh. Možno informácie zo zatknutej by im boli viac než len na úžitok.*
*Hodí trochu nesouhlasným pohledem po obou mužích - Sanderovi a Sunilovi, protože se trochu pošťuchovali, co jí nepřišlo košér, to že si byli blízcí a vlastně jak moc se jí řešit nechtělo, měla trochu vážnější problém, než co Sander dělá ve volném čase. Pokud to výrazně nekazí jméno jeho rodiny. Poslouchala pečlivě vše, co v místnosti bylo řečeno, aby jí nic neuniklo, tiše kalkulovala výsledky, které však nebyly tak jednoznačné.* Rozumím. *Přikývne na pokyn, aby jej nenechala s nulovou odezvou a ohlédne se na Sandera, který vyslal do éteru otázku na niž souhlasně přikývla, také by ji to zajímalo. Po slovech Sunila polkne tón, který by byl shovívavý, protože svým způsobem dokázala pochopit proč slova formuloval jak formuloval.* Myslím, že krýt to bylo myšleno tak, že hlídky v dané oblasti budou frekventovanější, ale stále budeme hlídkovat i na ostatních místech. Vzhledem ke stále zvýšené aktivitě démonů po otevření brány do Pekla si nemůžeme dovolit zcela odříznout ostatní části města... *Poté se očí na Caleba a pokračuje myšlenkou, která ji napadla k tématu.* Možná se můžeme zkusit zaměřit na to, zda nedávno neopustil nějaký lovec některý z Institutů, či Idris, aniž by se někde nahlásil, třeba to bude zběh, připadně se zkusit zaměřit na rodiny nefilim, kteří byli připraveni o runy či jejich členové v minulosti zmizeli, klidně i v období Kruhu. Mohli mít potomky, či by to mohla být jejich práce. Dle hlášení, jestli se nemýlím, zatknutá žena byla staršího věku, co by mohlo i odpovídat? *Navrhne nějaký další postup, který by snad mohl přinést nějaké ovoce.*
*Prikývne na bratovu poznámku súhlasne. Muž bol civil. Je rád, keď sa k rozhovoru pripojí aj Tsai a nie je to debete medzi dvoma bratmi, ktorí sa o tom teoreticky bavili pred pár dňami. Vypočuje si aj ten prípad v Bronxe a prikývne, zamysliac sa.* /Jasné, tá párty…/ *Prebehne mu hlavou a je rád, že tam vtedy bol, aby si to nemusel iba predstavovať, ale má informácie z vlastnej skúsenosti.* Keď už spomíname toho… čarodeja… *Začne hovoriť a zamračene mrkne smerom k číslu na tabuli a je vidieť, že k nemu zrejme nemá dobrý vzťah.* … na jeho párty sa tiež objavil démon. Bol to… Du'sien, myslím. *Doplní. Je to zrejme informácia, ktorú mnohí z lovcov zabudli, aj keď tam bola Grace otrávená démonickým jedom, ktorý u nej liečil a za to zrejme dostal mínusové body u Mirjam, ale tá tu nie je, pochopiteľne. Je to informácia, ktorú len tak vypustí medzi tým, ako rozprávajú Caleb, Tsai a na to aj Sunil, ktorý vyjadril svoje informácie. Na Sanderovu poznámku tiež súhlasne prikývne. Nerozumie, prečo sa musí Axel všade ťahať, no… nejde podrypávať bratove rozhodnutia, možno vie Axel o tom niečo viac.* No, zdá sa, že osoby z cintorína boli turisti. Aspoň to si so Sunilom myslíme. *Pre potvrdenie jeho slov pozrel na Sunila, no aj tak potom dvihne plecia.* Ale to my nemáme odkiaľ vedieť. *Zamrmle nakoniec a ohľadom hliadok v Bronxe iba stíchne. Mykne hlavou do strany, ale nepovie nič. Je zvedavý, ako na Sunilovu poznámku zareaguje jeho brat. No to sa už ozve Samantha. Ako ju počúva, popod nos si so súhlasom zamrmle. V hlave sa snaží vytvoriť si akúsi mapu, aby porozumel tomu, čo sa tu debatuje a aby si vedel informácie zaradiť a zároveň premyslieť návrhy, ktoré padnú.*
*Gabriel bol milo prekvapený, že sa niekto do debaty zapojil. Možno milo, než čokoľvek iné. Sander a Sunil sa u neho zatiaľ nezapísali, ako rečnícke typy. Možno prítomnosť vedúceho ich donútila sa zapojiť do konverzácie viac, ako zvyčajne.* Obete v Queense pri sebe nemali doklady? *Opýta sa dodatkovú informáciu keď začuje možnú informáciu. Napadalo mu všeličo. Pomsta kruhu, ničenie stratených loveckých príslušníkov. Obete však stále museli byť ľuďmi. * Možno čarodejka Bronxu by mala niečo pre nás užitočné. *Dodá keď rozhovor padol na pôdu o Axelovi. O mužovi mnoho nevedel, len to čo mu ponúkli spisy, zatiaľ nemal tu česť ho stretnúť tvárou v tvár.* Myslíš si, že by boli tí lovci oficiálne dokumentovaný pri presunoch? *Pozrie sa na Samanthu zatiaľ čo jeho šálka s čajom len ležala na boku a chladla.* Neboli prípadne nejaké úniky z vezení? *Dodá k nápadom Samanthy, ktoré sa mu pomerne páčili. Oficiálna časť im v tomto smere mohla pomôcť najlepšie. Prípadne by im vedela povedať viac ďalšia obeť.*
*Už se chystal Sunilovi odpovědět, ale jak se stihl nadechnout, vstoupila mu do toho Samantha a v podstatě jako kdyby mu přečetla myšlenku, odpověděla Sunilovi dřív. Zvedl koutek rtů a s náznakem vděku přikývl.* /Ta holka by mi ještě mohla dělat mluvčího./ Nevidím důvod, proč ho nekontaktovat. *Pozvedl ramena s pohledem na Sagittarúse.* Již dříve nám pomohl zavírat portály a odhadnout toky magie. *Odpověděl, ale poněkud vztahovačně. Samanthy návrhy s úvahami Gabriela byly asi jediné, nad čím skutečně přemýšlel a co mu dávalo smysl.* Líbí se mi nápad prověřit bývalé stoupence Kruhu, i kohokoliv spojeného s vílami. Může to být stále pouhé odvedení pozornosti od něčeho většího.* Poznamenal na adresu Samanthinina návrh a zkoušel neupínat přílišnou pozornost na Kylu, které se nechtěl vědomě dotknout, ačkoliv nemohl kolem tématu našlapovat.* Věc další. Jelikož jsou to měsíce, co jsme se moc nepohnuli, pandemie ustala, Spolek vyžaduje progresi v čipování podsvěťanů. Nyní. *Pozastavil se a přešel ke stolu, kde si opět založil ruce na hrudi.* Vůbec nám nenáleží tohle rozhodnutí soudit, nebo se mu vzpírat. Mějte své osobní názory, já je mám též. Ale jsme vojáci, musíme plnit rozkazy. *Podíval se na každého z nich, aby přečetl ve tvářích jejich náladu.*
*K väčšine nemal čo dodať, ale rád si obhájil aspoň svoj vlastný nápad.* Je mi jasné, že hliadky inde určite nebudú pozastavené, ale ak sa hliadky hocijako naklonia k tomu, aby sa chodilo do Bronxu, môžu si všimnúť zmeny v našom rozdelení, a tie navyše dni bez kontroly ostatných častí využiť proti nám. *Dodá. Nebol až tak hlúpy, aj keď tak vyzeral. Spokojne sa za svoje inteligentné poznámky ponúkne sladkým ovocným koláčikom.* Démonom je jedno, kedy chodíme von, hodinky ani kalendár nemajú. Ale ak sú to lovci, alebo hocijaké iné inteligentné stvorenia, vedia to využiť proti nám. *Spokojne si odkusne, a zamľaská si. Počká na pokračovanie Sebastiana, načo sa pridá svojím ďalším pozorovaním.* Keď sme cintorín prehľadávali, mali tam jeden hrob otvorený pre turistov. Väčšina sviečok už vyhorela, ale boli tam aj dve, ktoré museli byť stále čerstvé. Mohli byť zapálené maximálne 10 minút. A nikoho sme pri našom príchode nevideli. Takže zrejme to museli byť oni dvaja - žena a muž, ktorí sa prišli pozrieť na inú kultúru tesne po tom, čo sa zatvára. *Cítil sa veľmi dobre so svojou dedukciou. Spokojne si zlíže džem z prstov. Zasekne sa, keď počuje o čipovaní. Bolo to niečo, s čím nesúhlasil ani trochu.* A to máme čipovať všetkých? Aj tých, čo boli premenení bez svojej vôle, a žijú medzi civilmi bez najmenšieho problému? Pri spáde celej situácie by sme skôr mali čipovať už aj lovcov, nie? *Áno, bol odporný, ale nerozumel niečomu takému. Ak bol niekto kriminálnik, mali by ho chytiť a vyriešiť. Takto sa im Dolnosvet ešte viac postaví chrbtom, a ich vzťahy budú na prasknutie.* AK chceme nejakú dôveru od Dolnosvetu, toto nie je najlepší krok. Iba podotýkam. *Snaží sa trochu zmierniť svoj tón. Už nemá chuť ani na koláče pred sebou.*
Pořadí: Sunil, Matthew, Sander, Samantha, Sebastian, Kyla, Tsai, Caleb, Hailey. /Pokud zrovna nereagujete, oznamte do NonRPG, že můžete být přeskočeni./
Spíš si myslím, že právě mohli mít potvrzené převelení, nebo byli nahlášení zmizení či prostě odchod z Institutu, ale nikde jinde se už neobjevili. *Vysvětli Tsaiovi, se Sunilem vesměs souhlasila na téma hlídek, na druhou stranu...museli se někde odpíchnout a našpulí zamyšleně rty a kývne, když ji její parabatai doplní, na co se výmluvně natáhne s bezhlesným "můžu?" pro jeho čaj, aby svlažila hrdlo. Nechtěla však nějak narušovat konverzaci, takže to jen naznačila rty a pokud by snad svolil, odpije mu z čaje. Sama si pro žádný nešla, jinak by přišla pozdě, co by dobrou vizitku neudělalo. Téma, na které však navážou poté jí udělá uzel na vnitřnostech metaforicky. Nemusela mít podsvěťany ráda, aby nesouhlasila s čipováním, už když se s ním přišlo. Stačila jich jejich reakce jen na samotné jednání o něm, vlastně i na to, když prvně probíhalo. Copak Spolek neviděl, že tohle je žene jen do další války, jaká proběhla jen před pár lety s vílami, ač ne z tohoto důvodu? Tolik si věřili, i když počtově byli v nevýhodě a pouze to mohlo podnítit podsvěťany k tomu aby proměňovali civily ve velkém, nechávali démony plodit čaroděje a kdoví co ještě, jen aby se Spolku vzepřeli? Ne, že by četla budoucnost, ale přišlo jí to jako pravděpodobná reakce vzpoury - verbovat stoupence do války. Už tak vztahy s nimi byli napjaté. Polkne nelibost a s nádechem protlačí na tvář pečlivě nečitelný výraz, opět v tichém souznění se slovy zrzka.*
Ak budeme čas hliadok pravidelne obmieňať v každej časti New Yorku, nebudú si môcť nájsť štruktúru. A nemyslím, že budú sledovať každého z nás a naše povinnosti. *Prenesie zamyslene na Sunilovu poznámku, ale prakticky s ním aj súhlasí a potom už naďalej zmĺkne a prikyvuje na jeho dedukciu z kobky, v ktorej našli dve telá spoločne. Debata sa viac rozprúdila, takže už nemá potrebu niečo dodávať, pokiaľ by to nemalo byť dôležité a nakoniec s niečím takým aj Caleb príde, ale nezdá sa mu to ako správny čas na to, aby reagoval. Nakoniec sa zahľadí na povrch stola pred sebou a zamračene mlčí. Caleb ho prekvapil jeho poznámkou.* /Teraz? Prečo?/ *Napadne mu, pričom si začne nervózne jednou rukou klepať po lakti na druhej ruke. Nechce sa k tomu nahlas vyjadriť. Zdá sa mu, že lovci budú proti tomuto rozhodnutiu Spolku a sám si nie je úplne stopercentne istý, vzhľadom na to, aké meno má Spolok v posledných rokoch, spolu s ich korupciou a s tým, aké naštrbené vzťahy sú medzi lovcami a podsveťanmi už teraz.*
*Počúva čo hovoria ostatný a sama pre seba si prikivuje. Vstane od stola a naleje si čaj.* Mali by sme preveriť aj mrtvich. Teda aspoň tých čo boli za mrtvich prehlásený ale nenašli sa telá. Biť mrtvi je dobré kritie. *Povie a potom znova počúva o čom jej kolegovia hovoria. Až kím sa nespomenie čipovanie. Zabodne pohlad do dosky stola a mimovolne zovrie svoj hrnček tak že praskne a po stole sa rozleje horúci čaj a krv.* Náš vlči kontakt u polície nám pomôže získať telá a zamaskovať miesto činu, čarodej z qeensu pomlže s višetrovaním..... *Hovorí pričom stále pozerá do stola ale je jasné že robí čo môže abi sa ovládala.* ....a potom do nich napálime čipi ako by to boli nejaké zvieratá čo je treba ddržať na reťazi. Povec čo od toho čakáš okrem toho že nás začne nenávidieť celí podsvet?
*Vec bola otázkou času kým sa reč preklopila. Lovci boli po vojne frustrovaný a unavený, chceli zmenu aj ju dosiahli. Či už však zmena bola objektívne dobrá a viedla rasu a celý spolok k dobrému rozhodnutiu bolo veľmi otázne. Gabriell svoje city do týchto problémov nevkladal. Jeho rodina mala isté konekcie v politike, práve jeho ujo bol na mieste hlasovania. Dlhé večeri sa debatovalo za rodinným stolom o čipovaní, nikdy však neprišli k dobrej definícií. Samotný Gabriell predsudok pre dolnosveťanov neprechovával. Musel však uznať, že vzhľadom na vec práce to bolo benefitujúce. Pre neho? Nie zlý nápad, ale jednoznačne zlé podanie. Už sa za tie roky naučil udržiavať svoj bezslovný výraz.* Máme na čipovanie nejaké kvóty? *Opýta sa medzi rečou zatiaľ čo cítil, že atmosféra ztuhla. Aj jeho parabatai sa zdržala slova a to u nej bolo menej časté. Slová Sunila mierne odtlačil, nepridával do ohňa benzín. Chlapec by dokázal spustiť viac, keby bol k tomu vyzvaný, alebo by sa jeho názoru venovala pozornosť. Ku Samanthe tak posunie svoju šálku čaju zatiaľ čo len vyčkáva, kedy sa ku slovu dostane Kyla. Vedel, že mladá miešanka by to nenechala bez slov.* Zákon je tvrdý.. *Nechá slová jednoducho odznieť zatiaľ čo predpokladal, že všetci v miestnosti si boli schopný slová doplniť.* Vedenie Inštitútu nie je miesto pre filtráciu vašej nespokojnosti k tomu musíte siahať vyššie. *Dodá zatiaľ čo sa oprie do stoličky a prehodí si jednu nohu cez nohu. Tu bol každý pánom, avšak riešiť vec politicky, sa stával pre mnohých problém. ž len základné diplomatické zasiahnutie bolo pre mnohých náročné. Spolok teraz nespokojnosť podsveťanov netrápila, išlo im ešte do nedávna o kožu.*
Je úplně jedno, kde budeme. Jestli, jak říkáte, nás sledují, pak se vždycky přesunou na místa, kde nebudeme. Důležité jsou důkazy a stopy, které ještě objevené nebyly. Pokud je epicentrem Bronx, jak se domníváme podle té party, pak toho nejvíc bude tam. *Zkoušel Sunilovi vysvětlit, že návrhy, které mu předesílá, řádně promyslel. Když se ale otevřeně začal stavit proti čipování, ačkoliv se dost hlasitě snažil této debatě vyhnout.* /Věděl jsem, že jsem tohle měl nechat až nakonec./ *Protřel si unaveně tvář dlaní a na chvilku se odmlčel, aby Sunilovi uštědřil pohled, který naznačoval, aby držel hubu. * Všichni. * Odpověděl mu úsečně. Nestávalo se často, že by se nechal vyvést z míry, ale když mu někdo předhodí jeho vlastní bezmocnost spolu s tím, že za tím nenese žádnou odpovědnost, nahromadilo se toho příliš. Když se k nespokojenosti přidala ještě se svými výroky Kyla, nejraději by bouchl pěstí do stolu, aby další komentáře zarazil. Nakonec se zhluboka nadechne, je lovec stínů, trénovaný v sebedisciplíně.* A co si vy dva myslíte. Že jsem si to vycucal sám z prstu? *Procházel kolem nich, což dělal vždy, když se potřeboval sebrat.* Že mám možnost říct Spolku, že nesouhlasíme a dělat to nebudeme? *Nespokojeně mlaskl. Chtěl, aby se nejdříve zamýšleli a pak mluvili. Aby se též rozmysleli, co vlastně po něm chtějí za odpověď. Nic z toho nebylo v jeho síle ovlivnit.* Zatím ne. *Odpověděl po dlouhé odmlce Gabriellovi.* Ale s tímhle přístupem přesné kvóty brzy budou. *Pohledem směřoval směrem ke Kyle a Sunilovi, a zatím nechával stranou, že Kyla bude též muset být očipovaná. Nechtěl přilévat do ohně víc, alespoň ne před všemi.* Nastřelovací zbraně naleznete ve Zbrojnici. Čip se nastřeluje do krku. Jsem si jist, že si mnozí z vás ještě pamatují. Za další. *Přestal stepovat po místnosti a vzal si do ruky papíry, ve kterých měl zaznamená velmi hrubě s čím dál, neb už tohle chtěl mít z krku vzhledem k dusné atmosféře ohledně čipování.* Hailey bude trénovat s Charlotte, která tady zrovna není. *Pronesl nespokojeně směrem ke dveřím a poté mírně vyčítavě pohledem zavadil o Sebastiana.* Což mě přivádí k dalším hromadný tréninkům se mnou, které budou probíhat nějaký všední den. To ještě určíme. *Četl dál, ačkoliv příliš připravený nebyl.* Hlavně proto, abyste byli více kompatibilní na hlídkách. Ohledně nálezu mrtvol, postup je jasný. Zavolat mě a Axela. Bronx bude více hlídkově frekventovaný, abychom zajistili více vodítek. Čipování bude probíhat u všech podsvěťanů nehledě na pohlaví, rasu, věk. V případě jejich nespolupráce jste pověřeni je zatknout, v případě útoku. *Pozastavil se a povzdechl.* Máte nárok na jakoukoliv sebeobranu. *Dokončil s výrazem značně nespokojeným. Nejenom s morálkou Institutu, ale i s bezmocí a svízelností situace.* Nějaké otázky? /Kromě výkřiků o čipování. Nejsem vás psycholog./ Pokud ne, můžete si jít plnit povinnosti. *Kývl hlavou ke dveřím.*
Matthew měl na toto svůj vlastní názor ale nechtěl ho nějak vyjadřova, viděl že když se o to snažili lovci před ním tak to stejnak nic nezměnilo a tak jen poslouchá a potom odjede
*Sunil cítil, ako v ňom zovrela krv. Kyla mala prekvapivo pravdu. Bola polovičný fér, takže má teraz čipovanie platiť aj na ňu? A to skutočne má prísť k nejakej rodinke vlkolakov, ktorá by ani muchu nezabila, ale jednoducho im všetkým násilne streliť niečo do krku? Aj ďeťom? Už dávno cítil, že so Spolkom zrejme nemôže byť niečo v poriadku, ale nečakal, že to zájde až takto ďaleko. Svižne sa zdvihne.* Môžte pokračovať v konverzácii, ale so mnou nerátajte. To si už radšej dám snať vlastné runy, ako násilne a bolestivo kontrolovať nevinných a deti. *Povie rázne. Ukradne si zo stola posledný sladký aj slaný koláč, a vypochoduje z miestnosti, aby sa šiel upokojiť do svojho raja - sklenníka. Bol rád za tých pár, čo sa postavili na tú istú stranu, ale teraz potreboval vychladnúť.*
*Pri počúvaní diania mal takmer chuť položiť Sunilovi ruku na hruď, aby ho mierne pribrzdil. Sander bol v istom spôsobe rebelnej povahy, ale veľmi silne záležalo, že v čom. Pokiaľ mohol robiť naprieč svojmu otcovi takmer nikdy neváhal, ale pri veciach Spolku sa držal z krátka. Cítil, ako z jeho priateľa koluje hnev, nebol si istý, kedy niečo také videl naposledy. Počas slov Caleba aj Gabriella tak len mlčal. Tak, ako bol naučený, počúvať príkazy. Vedel, že čipovanie nie je príjemné pre nihoko, ale.. čo mali robiť iné? Nečipovanie môže niesť len ďalšie problémy pre všetkých. Nechcel, aby sa Sunilovi niečo stalo kvôli jeho morálnym zásadám. Musel sa k veci donútiť. Nevedel, ako sa s ním o tomto porozpráva. Sander nebol rečník a tak len dúfal, že na neho Sunil dá. Keď sa Sunil postaví a odíde, na chvíľu len bezradne sleduje. Akoby si nebol istý či skutočne môže odísť.* Ďakujem za stretnutie. *Kývne jednoducho pri čom pomerne rýchlo za sebou len zasunie stoličku a vybehne za Sunilom.*
*Jak řekl Gabriell, zákon je tvrdý...ale je to zákon. Mínila se, byť s nelibostí, rozkazům podřídit. Žádné protesty z její strany nepřišly, raději se natáhla po přisunutém čaji a...vlastně ho Tsaiovi nechtíc vypila, aby něco dělala při hutné atmosféře. Vytáhne si mobil, aby si zapsala číslo Axela, načež polkne. Smrt jako taková byla nutnost, netěšilo ji být popravčí četou a věřila, že jí co nevidět bude, jak se to mezi podsvěťany více rozšíří.* Je někde místo, kam ti budeme dávat nějaký seznam se jmény očipovaných nebo tak něco? Je žádoucí se spojit s vůdci jednotlivých ras - ať jde o nejvyšší čaroděje nebo třeba alfu? Nebo to necháváme náhodnému průběhu na koho při hlídce narazíme? *Položí sama dotaz. Raději by momentálně, vzhledem k nespokojenosti ostatních s čipováním - i té její - volila metodu náhodného výběru, než mobilizovat ihned skupiny proti lovcům. Za Sunilem se neohlížela, nechávalo jí to hořkou pachuť na jazyku a úzkostný pocit. Nechtěla sama přilévat do ohně tématu.* Sandere... *Osloví svého bratrance, ale s určitou naléhavostí a pohledem skočí na dveře, jimiž odešel Sunil. Zřejmě si byli dost blízcí. Bezhlesně tak nabádala bratrance, aby přítele přivedl k rozumu, než o něj přijde stejně jako o parabatai. V pohledu měla obavy a tělo držela napjatě, víc ale neřekla.*
*Počúva Caleba a pošúcha si dlaňou čelo. Keď si predstaví, že by mal teraz zobrať zbraň a čipovať Triss, nepríde mu to správne, napriek tomu sa neozve, pretože je to rozkaz. Pomaly sleduje, ako Sunil naštvane odchádza a chápavo mykne hlavou do strany.* /Nemôžeme riskovať, že nás budú brať ako vzbúrencov a nakoniec si nás podajú zaradom./ *Napadne mu, jeho pohľad popreskakuje medzi ostatnými lovcami pri stole, sledujúc následne odísť aj Sandera. Nakoniec zabodne svoj zamračený pohľad do tváre svojho brata. Pomaly vstane, opretý dlaňami o stôl.* Fajn. *Zamrmle si, kývne hlavou k ostatným, prejde okolo stola a podíde k svojmu bratovi, chytí ho za rameno a slabo sa k nemu nakloní, aby mohol rozprávať potichšie.* Asi to nie je vtip. Vieš, že sa vzpierať nebudem, zákon je zákon, ale… *Odkašle si, trochu sa stiahne a pozrie Calebovi do tváre.* … z tohto nebude nič dobré. *Dokončí nakoniec skôr akosi… neisto, určite nie nepriateľsky voči Calebovi, pretože mu rozumie a zrejme budú musieť poslúchnuť oni všetci. Kývne na brata hlavou a odpochoduje z miestnosti vážne a rázne rovno do zbrojnice.*
*Bolo zrejmé, že Sunil bol Talianskej krvi. Jeho vášnivosť bola v niektorom smere obdivuhodná, ale nie teraz. Len si položí okuliare na stôl a pretrie si oči, akoby ho už celé stretnutie pálili. Z pľúc sa mu predrať tichý povzdych. Stále bol však rád, že Caleb ukončil dnešnú debatu pomerne ručne a stručne bez akýchkoľvek okolkov. Bol to oznam, nie vec pre debatu. Sám to tak niesol bolo to niečo čo niesť musel. Istá frustrácia však dopadala na každého nakoľko oni boli tí pešci v poli, ktorý budú túto ťarchu niesť.* Pokiaľ bude potrebné niečo prejsť rád pomôžem. *Dodá pri slovách o učení Hailey a Charlotte kým si siahne späť po čierne rámy.* Dnes mám ešte pár vecí v kalendári. *Dodá jednoducho zatiaľ čo si pozbiera pár papierov, ale pred odchodom ešte vezme jednu knihu z regálu. Kým kývne smerom na odchod.*
*Gabriell práve sedel za stolom pri papieroch z posledných hliadok. Po jeho pravej ruke ležala šálka čaju z ktorej ešte stálal teplý vzduch. Bol jeden z tých ranných typov, stával spolu so slnkom kým nešlo o niečo veľmi závažné. Tak nejak očakával, že Samantha sa čoskoro príde priznať s tým čo sa skutočne dialo. Jeho pľúca boli niekedy ťažené jej náladou. Cítil v momenty kedy niečo nebolo v poriadku. Parabatai puto im umožňoval si všímať drobné výkyvy, ako tieto. Gabriell v osobných prípadoch však často vyčkával, kým sa Samantha rozhodne mu priznať farbu. Neraz sa z nej snažil páčiť veci, keď na to nebola pripravená a dokopy to neprospelo ničomu. Preto sa tak otočí na stoličke tak, aby smeroval k ryšavke kým si čierne rámy okuliarov položí na hlavu.* Magnus? *Opýta sa nechápavo, vedel, že vzťah s mužom mala Samantha na pozitívnej stránke, niečo takéto sa mu tak zdalo.. podivné.* Magnus? Si si istá. že sa rozprávame o tom istom? *Opýta sa na rovinu kým na ňu hľadí. Nevedel o čo išlo, spojil si, že po zvolaní Sandera aj Samanthy sa niečo udialo. Mohlo však ísť o veľa a Gabriell si nedovoľoval hádať.*
Zasnoubili nás! On nás zasnoubil! *Prskne a rozčíleně, když to konečně pustila ven, vyskočí na nohy, protože pohopsávat netrpělivě na posteli nebylo dostačující. Začne se přecházet po pokoji.* Vždyť je to incest! Měla jsem ho za moudrého, ale tohle je naprostá...naprostá....agh! *Sekne se na své neschopnosti klít sprostě. Velmi málokdy klela hůř než "sakra", "u anděla" a v podobném duchu. Ani nyní ji to nedovolilo. A tak jen zvedne pěsti a trhne s nimi k tělu a znovu rukami bezradně rozhodí.* Prý je to domluvené a probíhají přípravy. *Zatváří se oproti předchozí ráži poraženě a s rukama při těle, hlavou sklopenou. Tělo držela najednou nahrbeně, jakoby váha oné skutečnosti byla neunesitelná.*
*Gabriellovi chvíľu trvá kým skutočne porozumie, že Samantha si z neho len neuťahuje. Jeho oči sa tak zdali mnohonásobne väčšie, ako zvyčajne a musel si dávať pozor, aby mu jemne nepadla sánka.* Čože? *Opýta sa aj keď slová Samanthy boli jasné a zrejmé. Nepríjemná situácia o ktorej asi ani jedna strana doteraz nevedela. Gabriell sa tak postaví zo stoličky kým jej lietajúcu ruku na moment chytí a zastaví ju.* Oznámil vám to vtedy? Po tréningu? *Opýta sa priamo, zatiaľ čo prvotný hnev na tvári svojej blízkej začal pomaly padať do smútku. Incest bol v rádoch nefilim.. nejasný. V histórií nebýval tak odsudzovaný, obzvlášť nie, pri bratrancoch a sesterniciach. Avšak moderná doba toto už nepraktikovala, zriedkavo.* Čo.. čo idete robiť? *Hlesne kým si ryšavku pritiahne do náručia. Nebol moc osobný či dotykoví typ, avšak v týchto momentoch bral svoje pohodlie, ako za niečo nepodstatné.* Presvedčiť tvojich rodičov by bolo možno najjednoduchšie či nie? Dať im trochu múdrosti do hlavy.. *Začne pomaly dávať nápady, aj keď si bol istý, že Samanthe tieto veci už napadli.* Prečo.. si mi to nepovedala skorej?
*Prudce se zastaví, když ji chytne za ruku a rázně kývne.* A málem zlomil Sanderovi nos, protože neměl slova tak zaútočil. *Nezní, že by souhlasila s jednáním jednoho nebo druhého muže, ale z volby slov jde cítit, že bratrance svým způsobem obhajuje. Zajede si prsty do neučesaných vlasů, ale to si ji už přitáhne, takže se zvedne na špičky, aby kolem něj ruku neprotahovala dolů. Místo toho ji omotá okolo jeho krku. Ani jeden si na doteky příliš nepotrpěly, a tak přicházely pouze ve správnou chvíli, kdy to mělo vydat za všechna slova.* Já...nevím. *Kývne, když řekne, ať promluví s rodiči, ale spíš jakoby potvrzovala fakt, že ji to už napadlo. Dokonce s nimi i volala, na ohnivou zprávu totiž neodpověděli a kvůli hlídce už neměla prostor odejít. Ani pro ty po nich. Čekala na volný den, kdy si s nimi bude moct sednout, ale z rozhovoru vyplynulo, že Magnus je plně dostal na svou stranu. Snad poprvé v životě se na svého strýce zlobila a nedokázala objevit odůvodnění nebo omluvu pro jeho jednání. Cítila se, jakoby dostala kudlu do zad. Objetí poměrně rychle ukončí, potřebovala spíš volno a možnost dýchat, už tak ji svazoval tíživý pocit domluveného sňatku.* Potřebovala jsem to sama nějak...vstřebat. A zavolat rodičům, ne že by to nějak něco změnilo. *Nakrčí nos.* Bojím se, že Sander udělá nějakou hloupost. Jako jediné východisko vidí smrt a já...nevím, co mám dělat. *Povzdechne si a snaží se vypadat vyrovnaně. Zuby si však drží spodní ret, jakoby se jí z toho zoufalství a bezradnosti chtělo brečet a nakonec sáhne po hrnku čaje. Trochu upije, primárně však hrnek přitiskne k čelu a pomalu jej posune ke spánku, jakoby teplo uvolňovalo skutečně nervy a stres.*
*Gabriell strýka Samanthy príliš dobre nepoznal. Nakoľko počul niekoľko jeho výrokov, necítil sa v jeho okolí príliš komfortne. Keď sa stretávali na verejných akciách šlo skôr o profesionálny prístup, číra diplomacia. Muž sa mu zdal radikálny, ale vedel, že pre jeho parabatai bol podstatnou figúrou vo vývoji. Nechcel sa tak sám bez dôvodu tlačiť dostredu. Bol tak zvyčajne len pozorovateľ, avšak teraz? Sám cítil istú potrebu pomôcť Samanthe z tejto situácie aj keď si nebol istý či bude na to stačiť. Chvíľu sa tak držali v náručí a aspoň trochu spomalili stres, ktorý sa naokolo budoval. Prejde tak trochu späť kým sa oprie o stôl. Chápal ju, on sám si nevedel predstaviť niečo tak zväzujúce, ako dohodnutý sňatok, ktorý bol oznámený tak neskoro. Možno Magnus cítil povinnosť Samanthu vydať, nakoľko jej vek už bol hodný začatia rodiny. Nemohol však sám rozhodnúť o pracovaní hlavy Magnusa a tak len načúval Samanthe nakoľko to bolo to najlepšie čo mohol.* Myslíš, že by to skutočne spravil? *Nakrčí obočie keď Samantha opíše situáciu s mladším bratrancom. Chlapec bol pre neho ešte nejasná mozaika, skutočne sa od neho nedalo príliš veľa vecí očakávať.* To by bol značne väčší problém, ako dohodnutí sňatok. *Povie skôr pre seba kým si založí ruky na hrudi. Do pľúc tak vpustil hlboký nádych, akoby išlo o dychové cvičenie.* Nemôžu vás donútiť, stále to stojí na vás a na stele vo vašich rukách, aby ste nakreslili svadobnú runu, alebo nie?
To netuším, právě proto se toho tolik bojím. *Povzdechne si a promne si kořen nosu.* Pořád je rodina, jestli udělá něco takového...neochráním ho. I jen při pokusu si zničí celý život a vrhne stín i na mě. Což to zase přenese k tobě... *Byl by to šílený dominový efekt. Ráda by se tomu vyhnula kvůli všem zúčastněným stranám. Nevesele se pousměje.* A jak to vypadá, když od oltáře jeden z nás zdrhne? Pošpiní to jeho čest a potupí druhou rodinu. Tak či tak je to patová situace na každý pád. *Hudební sluch neměla, právě naopak, takže rým ve vlastních slovech ani nepostřehne a obranně si založí ruce na prsou.* A kdyby i jeden z nás měl jiného partnera a vzal si jej, rodiny nás zavázaly sobě, stále bude výsledek stejný... potupa, pošpinění rodinné cti a památky. *Vydechne dlouze a hrnek vrátí zpět ke rtům.*
Ide o zákon, nikto by ho neochránil, pokiaľ by porušil tak podstatný zákon. Určite.. sú to len emócie, ktoré z neho hovoria. *Sám dúfal, že to čo hovorí je pravdivé. Sander sa nezdal byť zlým lovcovm, ale niekedy sa skutočne dal označiť za hlupáka z jednania, ktoré od neho vydel.* O mňa sa nestaraj, potrebujeme ochrániť teba. Áno? *Uzrozumí svoju parabatai, áno vo väčšine problémov boli spolu avšak v tomto momente bolo podstatné vydvihnúť, že o neho nešlo. Gabriell by sa nezaplietol do neradostného manželstva.* A keď sa neobjaví ani jeden? Išlo by o zrejmý protest nespokojnosti. Česť je jedna vec, ale stojí ti mať česť pokiaľ nie si so svojím životom spokojná v manželstve.. so Sanderom? *Opýta sa jej vážne kým na ňu uprene hľadí. Nemyslel nič zle, chcel len to najlepšie pre Samanthu a všetkých prepletených, ale.. potreboval ujasniť priority.* Potupu na rodinu by vzniesli tí, ktorý to iniciovali, alebo nie? Okrem toho, ty máš vysokú cenu pre Spolok. Si najlepší lovec, ktorého poznám a svoju hodnotu si vybudovala aj bez rodiny.
A myslíš, že nám dovolí se neobjevit? Magnus ví, že to nechceme.. *Vydechne nakonec a promne si kořen nosu a váhavě přikývne na jeho slova. Pak se vděčně usměje.* Snad máš pravdu, ať to dopadne jakkoliv... *A dopije mu čaj. Tak nějak ji ho nevzal a nevztáhl na něj nárok, takže upíjela, dokud měla čaj v rukách.*
Dovoliť? Určite nie, pravdepodobne sa po takom niečom nebudete schopný už so strýkom vidieť. Nevidím však iné, či lepšie riešenie. *Prizná kým pozoruje, ako mu Samantha začala prirodzene okupovať čas. Prejde tak po novú šálku a sám si jeden pohárik naleje.* Dopadne to dobre, všetko bude zvládnuté. Tak, ako tomu Anjeli dajú. *Pousmeje sa na svoju parabatai. Nevedel či by im to skutočne vyšlo. Prinútiť však niekoho kresliť runu po ktorej sám netúži.. bolo to nepravdepodobné. Hrdosť rodiny bola podstatná v momentoch kedy samotná rodina na svojho člena nezavrhla.* Poď, dostaneme ťa dnes na iné myšlienky. *Usmeje sa zatiaľ čo jej naleje ešte jednu šálku čaju. Či by išlo o tréning, lov, alebo len tiché čítanie kníh.. dnes od Samanthy očakával len odych.*
*Aj napriek tomu, že sa spoločné tréningy zvyčajne datovali na sobotu, dnes bola výnimka. Sám si potreboval vydýchnuť od svojej práce a vyhlásil tak tréning.. ktorý stále vo svojej podstate bol jeho prácou. Do sály vošiel s časom na rukách. Vlasy mal zopnuté v nízkom cope, nakoľko pokiaľ by ho položil vyššie, cítil by sa, ako Samantha. Jeho oblečenie bolo tvorené s voľných teplákov čiernej farby a obtiahnutým športovým tričkom. Obľuboval ich boli praktické, pohodlné a vhodné na niečo také, ako boj na blízko. Musel dať za pravdu, že civili boli schopný tvorenia dobrého oblečenia na šport. V boji na život a na smrť by neobstáli, ale inak? Nemohol namietať o svojej spokojnosti. Vedel, že na tréningy boli predpísané špeciálne úbory tie však vyžadoval primárne od tých, ktorý výcvik nemajú dokončený. Prípadne dnešok mal v pláne niesť s istou nadsázkou, nepotreboval nič príliš oficiálne. Okrem toho zvolenie úboru padlo na každého rozhodnutie. Sála bola zatiaľ prázdna, v tomto čase tak poupratoval, nakoľko sa zdalo, že pri poslednej návšteve na to nezostal čas a palice a iné pomôcky boli rozložené na stred. Túto činnosť len sprevádzalo ticho zamumlanie, náznak nespokojnosti. Nechcel to však Kyle sypať na hlavu hneď, ako sa objaví. Možno jej to len nenápadne podstrčí, prípadne vyzistí či to opäť nebol Sander a Nurgaliev.*
*Nie je práve v nálade, aby svoj tréningový čas zdieľal s ďalšími osobami, o ktorých počte nemá ani poňatia. Ak sa nakoniec objavia dvaja, bude za to rád, ale zároveň jeho vedúca časť osoby pevne verí, že sa zúčastní čo najväčší počet a prevažne tí, ktorí to potrebujú. Mala by prísť aj Grace, ale tá má svoje veci na starosť a aj keď ho to štve, nebude jej do toho zasahovať. Hlavne bude potrebné stiahnuť na tréning mladšie prírastky, ale on si vlastne nie je istý, či tréning úplne neodignorujú. Keď si ešte napravuje popruh na ruke, práve vchádza do miestnosti s hlavou sklonenou a keď ju zdvihne, zbadá pred sebou poriadne upratanú miestnosť a v nej zatiaľ postáva iba jediná osoba - Tsai.* Zdravím. *Prenesie a v miestnosti sa jeho hlas trochu ozve, ale nerieši to. Vôbec ho neprekvapuje, že sú tam zatiaľ iba oni dvaja a aj keď to poteší jeho teraz nespoločenskú náladu, teda viac nespoločenskú ako zvyčajne, nechá ten pocit zmiznúť v pozadí mysle. Teraz nie je čas a ani miesto na to, aby sa sťahoval do seba a udržiaval si od všetkých odstup, ako sa len dá. Preto pristúpi k druhému vysokému lovcovi, kývne mu ešte hlavou na pozdrav, spustí ruky a sám sa poobzerá okolo.* Zdá sa mi, alebo tu čakáte už dlhšie a nudili ste sa? *Podpichne trochu detinsky, založí si ruky na bokoch a potom vydýchne. Vlastne to ani nemala byť kyslá poznámka, ale skôr akési prejavenie vďaky alebo čoho. To on nikdy nevie sám, čo z neho vylezie a potom že s ním chce ledva niekto trénovať alebo chodiť na hliadky. Nakoniec, posledná hliadka ale nebola vôbec zlá, Matthew sa zdal ako schopný strelec, aj keď by si mohol dnes prísť zatrénovať trochu na boj zblízka - nebude mať vždy šancu strieľať zo svojho luku.*
*Nachystaná na tréning sa iba prešla po izbe, predtým ako z nej odišla. Dúfala, že nikto nevytiahne ten zapálený kostol, pričom sa k tomu ešte nemala možnosť priznať, aj keď radšej by bola, keby to nikto nevytiahol, pretože vážne sa jej k tomu nechcelo priznávať. Ale určite by mala priznať k tej dohode s upírom, pretože s tou si nevedela dať rady, pretože vážne netušila čo po nej bude chcieť. No zatiaľ na to nebol nejako čas a nevedela, čo by na to povedali ostatný. Povzdychne si, keď sa už rozhodne výjsť zo svojej izby oblečená v čiernych športových nohaviciach a čiernom tričku s dlhými rukávmi. Poučená z tréningov nenechať si holé ruky, pretože inak zásah bolí viac akoby chcela. Trochu si sama pre seba zívne, pretože sa jej moc do toho nechcelo, ale už to bolo na dennom poriadku, takže si niečo také zvykla a hlavne občas musela používať sál sama. Po ceste si ponaťahuje ruky, pričom keď vstupuje do sály, tak vidí zatiaľ iba dve osoby a to Sebastiana a Tsaia. Povzdychne si a je rada, že vôbec nemešká. Bolo vidieť ako zvyšok to má na háku a nechce sa im prichádzať skôr.* /Aspoň sa vyhnem nadávkam za to, že idem neskoro./ *Pomyslí si.* Nemal to byť náhodou spoločný tréning? *Opýta sa ako vojde do miestnosti, pričom v jej hlase znieť ironická poznámka. No viac k tomu nedodáva, pretože zatiaľ tam sú traja a z toho obaja majú na starosti jej výcvik, čo jej príde dostatočne ironické. Oprie sa o stenu a radšej si počká na to, kedy dôjde niekto iný, pretože samej sa jej nechcelo trénovať.*
*Sander sa moc neponáhľal len pred chvíľou dovaril jedlo na najbližšie dni a tak v čase tréningu bol ešte len v izbe kde si nasadil úbor. Sám nevedel, aký má mať pocit z dnešku. Nebol si istý či sa tam objaví Samantha, Kyla.. či Sebastián. Vedel však, že Sunil s veľkou pravdepodobnosťou nepríde. Nebol si ani istý prečo ráno mu to len rýchlo spomenul a bez vysvetlenia zmizol z izby. Mal pocit, že má v Inštitúte viac nepriateľov, ako priateľov. Jeden by začal uvažovať či to skutočne bolo jeho činením, po tom, ako odišla Mirjam však mal pocit, že musí mať o to ostrejšie lakte, aby sa ubránil pred svojim okolím. Bolo možno päť minút po dohodnutom čase, keď schádzal točité schodisko do podzemia. Na rukách mal svoje čierne bandáže, ktoré mu skrývali predlaktia a dlhé nohavice mu udržiavali svetlú pokožku pred svetom. Jeho kroky boli tiché a do miestnosti vošiel tesne za Charlotte. S mladou dievčinou ešte nemali príliš veľa priestoru na rozhovory, alebo čokoľvek iné. Aj keď medzi nimi príliš veľa rokov nebolo. Na oko sa mu však nezdala, ako niekto s kým by si dokázal príliš veľa povedať. Aj keď bola pravda, že to isté tvrdil o Sunilovi* Som rád, že sem aj naďalej lákame davy. *Prizná kým si prekríži ruky na hrudi čo dopomôže jeho chrbtu sa narovnať. Ak by mal však byť úprimný bol rád, že nikde nevidel Samanthu.*
*Jeho dlane pokryté mozoľmi sa len slabo pretrú v čase keď sa Sebastián dostane do miestnosti. Ich samota však dlho netrvala aj keď by si rád dal tréning len so starším Hawkstonom. Stále chcel podrobne prezrieť fungovanie lovcov v New Yorku a aj keď na spoločných hliadkach boli, stále nemal dostatočnú istotu.* Zdravím. *Prehodí cez rameno kým sa k mužovi neotočí na priamo. Sebastián bol jeden z mála, ktorému sa mohol pozerať do očí priamo.* Príliš dlho nie, s tendenciami miestnych obyvateľov by som tu nemusel byť ani ďalšiu hodinu a bol by som tu na čas. *Odvetí pri čom mu slabo mykne kútik do jemného úsmevu. Gabriell sa dokázal usmievať, avšak nebol to častý pohľad. Zvyčajne sa tak javil bez emócií čo nebolo pre každého.* Vždy je však dobré využiť svoj čas pozitívne či nie? *Vysloví rečnícku otázku, ktorá bola rovnako ľahkou odpoveďou, ako bola Sebastiánova otázka. Pri príchode Charlotte len ľahko mlčí kým si všíma jej mladistvý nezáujem. Očakával ho, každý si ním prešiel do istého meradla. Skloní sa tak ku stojanu so zbraňami odkiaľ vyberie ľahkú drevenú repliku noža.* Nefilim v tréningu nemajú nárok na neužitočné opieranie. *Povie k mladej blondíne a hodí jej dnešnú zbraň smerom k nej. Iróniu zatiaľ akceptoval, podobne, ako Sanderovi, ktorý vyzeral byť robení z podobného cesta.* Zatiaľ kým zistíme počty sa môžete venovať figurínam a rozcvičke. *Odvetí jednoducho a rukou poukáže k rohu.* Tréningový čas už predsa len začal. *Dodá stroho kým sa pozrie smerom k Hawkstonovi.* Je konkrétna žiadosť na rozdelenie? *Opýta sa k veci a dlane si skryje za chrbát. Dúfal, že dnes sa vyhnú zbytočným konfliktom, ako pri Kyle a Sanderovi naposledy.*
*Pobavene si odfrkne pri Tsaiovej poznámke o dochádzke lovcov a prekríži si ruky na hrudi.* To je fakt. *Povie vážne a súhlasne prikývne. Pre každého je robenie pozitívnych vecí inou záležitosťou a po tom, ako vstúpi Charlotte a všimne si jej tvár, tak sa zdá, že ona tréning za príliš pozitívnu vec nepovažuje, čo ho ani neprekvapuje.Namiesto pozdravu k nim pošle otázku, ktorá donúti jedno Sebastianovo obočie povyskočiť a pozrie na hodiny.* Spoločný mal byť, ale s dochvíľnosťou tu bude každý trénovať sám o inom čase. *Povie trochu prísne a nechá Charlotte podísť k nim bez toho, aby sa čo i len pohol z miesta, iba ju sleduje serióznym pohľadom. Je ale nakoniec rád, že sa objavila - každý tréning jej prospeje a spoločný tréning asi každému z nich, len aby zistili slabé a silné stránky ostatných lovcov. Sleduje Tsaia, sám uvoľní ruky a podíde k stojanom, len aby si zobral jednu drevenú napodobeninu noža, ktorá by v správnych rukách mohla byť tiež nebezpečnou zbraňou. Mykne jedným plecom.* Najlepšie bude, ak sa vystriedame všetci. Zatiaľ to nechajme na náhodný výber. *Podotkne a tým dáva najavo, že z týchto troch lovcov, ktorí tu pred ním stoja, nie je ani jedna zlá možnosť, aj keď by rád niečo naučil Matthewa v boji s nožmi. So Sanderom už spolu bojovali proti démonom, Charlotte trénuje pravidelne a Tsaia videl bojovať na spoločnom love, kde to nevyzeralo, že by bol zlý, ale zas toľko o ňom so Sanderom nevie. Najlepšie tu pozná mladú lovkyňu, na ktorú prísne pozrie, ale nie vyčítavo. Očakáva, že bude najlepšie, ak by išla proti niekomu ďalšiemu a verí, že Tsai to rozdelí sám tak, aby to vyhovovalo. Neplánuje ísť proti jeho rozhodnutiu, nemá na to chuť a náladu.*
*Lotty na Tsaiovu poznámku iba pozdvihne obočie a aj keď by sa k tomu nemala moc vyjadrovať, ale predsa len to urobí. Predsa len nebude ticho.* To nie je neužitočne. Je to normálne, aspoň som tu nie ako iný. Aby nebolo moc ľúto tak som prišla. Keby nie tak by som dostala zdrba o neho. *Povie, pričom ukáže na Sebastiana. Ale brala to normálne keďže aj tak každý deň mala tréning a nevynwchavala ho.* Ako keby to nebolo jedno, predsa len to dopadne aj tak, že v skutočnosti budú robiť to čo nemajú a nedohodnú sa. *Povie, pričom si poťažká drevený nôž, ktorý v jej rukách už nebol až tak bezpečný. To sa overilo nedávno pri tom ako si poradila v mladým upírom. No mohla len dúfať, že bol ticho, aj keď po tých udalostiach pochybovala. Pri tom ako ju Sebastian sleduje, tak mykne plecami a vie že chce aby išla k niekomu inému ako ku nemu. Nemusel jej to ani hovoriť, predsa len to už dobre poznala vďaka tomu koľko času spolu strávili. Nakoniec sa vyberie pred Sandera, pretože nevedela čo by jej spravil Tsai a aj tak sa ku nemu dostane na radu. Mykne plecami a povie.* Sú aj horšie veci ako tréning. *Ale je zvedavá čo sa bude diať.*
*Nechcel skončiť s malým dievčaťom. Skutočne nie. On nebol typ čo by v prvom rade vedel príliš veľa teórie o boji z blízka. Keď prišiel do New Yorku práve naopak v ňom mal obrovské rezervy. Ešte stále sa nevidel na úrovni na ktorej chcel. Tak či tak vedel, že má len jedno nastavenie keď bojuje a to, že ide na plno. Nedokázal sa držať na uzde a jeho ovládanie malo značné medzery. Obával sa tak, že by Charlotte ublížil skôr než by sa čokoľvek mohlo stať. Zdalo sa však, že dievča chcelo uniknúť pred svojimi učiteľmi a otočilo sa smerom k nemu. Sander tak len nadvihol obočie a otočí sa na Sebastiána a Tsaia.* To ju chcete hodiť mne? *Povie nechápavo nakoľko Sander mladej lovkyni mohol predať lukostrelectvo, ale bolo možné, že v boji na blízko by od neho prebrala nie úplne férové techniky. Na koniec sa však otočí k dievčaťu, bez toho, aby si vzal sám drevenú zbraň do dlane. Bolo to možno aspoň trochu fér.* Toto beriem len, ako prvotnú rozcvičku. *Poznamená popod nos aj keď ho bolo pomerne dobre počuť. Trochu poskáče na mieste, aby sa jeho svaly zahriali a pritiahol si ruky k telu, skôr do defenzívneho postoja. Mal v pláne útoky mladej dievčiny primárne odrážať, nech zistí, ako hľadať okná vhodné na útok. Pre neho to bude aspoň trochu záživné.*
Si jediný člen Inštitútu bez dokončeného výcviku. Tréningy sú teraz tvojou jedinou povinnosťou. *Povie pokojne, ale s prísnym pohľadom. Dievčina by na neho ani len nedočiahla a sám netúžil po tom, aby mu skákala po hlave. Ide o prirodzený rešpekt, ktorý si zatiaľ nevyslúžila. Minimálne nie v jeho očiach. Sebastián sa ta na oko zbavil svojho rozhodnutia zatiaľ čo Charlotte sa rozhodla aj keď nemala. Prižmúri oči kým kývne a pozrie na Sebastiána.* Dáme si krátku rozcvičku potom sa premeníme. *Povie jednoducho kým si utiahne vlasy a ešte chvíľu pozoruje Charlotte a Sandera, ktorý pomaly začínali.* Dúfam, že nebudem šetrený. *Povie smerom k Sebastiánovi ktorého už priam prebodávali Gabriellove tmavé oči. Jeho postoj bol otvorený k ofenzíve. Vystreté dlane smerovali na muža, ktorý bol o trochu nižší ale zásadne mohutnejší. Vedel, že jeho údery by nezastavil, ale to ani neplánoval. Potichu však vyčkával kým bol Sebastián pripravený, nechcel predsa hrať nefér.*
To si píš, že by si dostala zdrba. A nesťažuj sa. Budeš rada, keď spoznáš svojich kolegov. Nie každý ti bude ochotný zachraňovať zadok. *Prenesie ako odpoveď seriózne, pričom má ruky prekrížené. Sledovať Charlotte ako si sama od seba vybrala Sandera je pre neho trochu dôvodom k zamračeniu sa. Nie je si istý, či je to dobré na začiatok, ale vybrala si sama, aj keď jej poznámky sú dosť mládežnícke, čo dúfal, že si odpustí. Ani Samder teda nevyzerá nadšene a to trochu zdvihne Sebastianove kútiky úst.* Ani vonku si nevyberáš s kým budeš bojovať. *Zamrmle jeho smerom a naráža tým na posledný veľký lov, keď démon vyzeral ako malé dievča a to v takom prípade malo istý vplyv na ich premýšľanie - kto by predsa zabil malé dievča?* Charlotte je lovec a musí sa naučiť prijímať rany. *Ešte doplní a chvíľu ešte sleduje tých dvoch, nech sa otočí na Tsaia. Je celkom rád, že skúsi tréning so sebe výškovo podobným lovcom. Sleduje jeho zmenu výrazu tváre a sám sa usmeje.* Ani na stotinu. *Odpovie Tsaiovi a pevne zovrie drevený nôž v ruke. Sebastian síce je mohutný, ale na boj jeden proti jednému je dobrý, naozaj dobrý, v útoku i v úhybe. Presunie jednu nohu dopredu, druhú dozadu, trup natočí do strany a obe ruky dvihne, jednu v pästi, druhú s nožom čepeľou dodola. Ruku s nožom v sekunde stiahne k hrudi a urobí rýchly výpad dopredu na Tsaia a jeho ruku. Nebude zaostávať, je to tréning a kým sa vystriedajú, rád by vyskúšal Tsaiove schopnosti čo najlepšie. Jeho nohy fungujú ako pohybujúci sa mechanizmus a on tak môže ustupovať alebo útočiť ľahko a prudko. Sleduje pohyby lovca oproti sebe, nestráca koncentráciu, aj keď periférne sa snaží odhadovať situáciu aj vedľa, kde sa práve trénujú Sander a Charlotte.*
*Mierne ho prekvapilo jednanie Sebastiána so Charlotte. Na prvý pohľad pre jeho neznalé oko sa zdali priam súrodenecky. Rozumel, že keď spolu trávili tak mnoho času nemohli byť k sebe tak vzdialený. Už len nútenou blízkosťou si k sebe museli nachádzať neformálnu cestu. Stále to však v ňom vyvolávalo.. prekvapenie aspoň v prvom rade. Ďalej však výmenu medzi lovcami nekomentoval. Tak, ako Charlotte aj Sander sa museli naučiť niekedy jednoducho mlčať. Zdržať sa komentáru okrem iného. Musel sa však priznať, že úsmev na perách Sebastiána neočakával. Dokonca to v ňom vyvolalo istú radosť, že práve tréning a vízia boja bolo to čo muža dotiahlo k úsmevu. Sebastián bol skúsený, nepochyboval o tom, sám Gabriell preferoval boj s palicou, dlhšou zbraňou, ale vzhľadom na svoju pozíciu učiteľa ovládal takmer všetko na slušnej úrovni. Pri Sebastiánovi sa nemohol spoliehať na vytvorené chyby, musel ho len priamo prekonať rozumom a schopnosťou. Drevo sa mu tak drží v pravej ruke, kým vyčkáva na začatie od Sebastiánovej strany. Prvý útok však nebolo niečo čo by ho príliš prekvapilo či zaskočilo. Jeho úhyn, aj keď nie príliš ostrý, pozostával z uskočenia vzad, podobným pohybom nôh, ako pri šerme. Vytvoril tak medzi nimi hluchú zónu a medzeru, kde sa museli opäť približovať k sebe. Sám tak vzal túto iniciatívu dlaň obopínala celú čepeľ, začal tak pomerne prudkým výpadom z pravej strany. Jeho prázdna ľavá ruka však ihneď nasledovala zo spodu na jeho tvár. Pokiaľ by zasiahol, bol by to úder priamo do jeho sánky. Sám sa však znížil, nakoľko dúfal, že onedlho bude môcť získať výhodu pomocou nôh, nakoľko z veľkej vzdialenosti v ktorej boli sa stalo minimum. Gabriell sa snažil natlačiť do bližšej zóny čo najviac a najrýchlejšie to šlo.*
*Ma chuť pri Tsaiových slovách pretočiť očami. No nakoniec to neurobí a aj sa radsej zahryzne do jazyka. Pretože by mu mohla odseknúť niečo veľmi hnusneho, čo by nechcel.* /Ako keby som to nevedela. Všetci tréning a tréning. Áno viem veľmi dobre že to treba. Netreba mi to opakovať, keď si to plním./ *Pomysli si a nad Sebastianovimi slovami sa nepozastavuje. Len sa pousmeje zo Sanderovho nešťastného výrazu, že si vybrala práve jeho. Sleduje ho, pričom ona si skôr pevne zovrie drevený nôž v ruke. A sleduje ako sa dal do defenzívneho postavenia. Ak aj mal v pláne zaútočiť tak asi potom čo si ju otuka, ale skor to neriešila a vyrazila proti nemu a najprv išla pravou rukou po jeho rukách a potom ten nôž pustila do druhej ruky, aby mu išla po nohách a dostala sa mu za chrbat.*
/Aspoň sám od seba nemusím biť malé dievčatá./ *Pomyslí si, aj keď predstava posadnutého dievčatka bola stále nepríjemná, dovolil by si tvrdiť, že sa na seba so Charlotte podobali. Aj keď až tak nezapáchala, tá posadnutá teda.* /Som nesmierne vtipný./ *Zagúľa nad sebou očami a pozrie sa na blondínu pred ním. Jej meno mu nikdy moc nehovorilo, Dearborn.. rozhodne neboli v Londýne či Nórsku. Charlotte si tak nevedel zaradiť do kategórie, zaujímalo ho však či svoje reči dokázala ustáť aj v boji. Sander bol rýchli, na prekvapenie každého. Mierne ho však jej pustenie zbrane prekvapilo. Prišlo mu to, ako niečo zbytočné, prakticky sa sama na istý čas odzbrojila a v boji? Predpokladal, že si nemohla byť istá, že jej nôž padne do ruky. A teraz? Mala ho v ruke ktorá sa nezdala byť dominantnou. Spravil tak len uhyň do boku, aby sa vyhol jej prvotnému zásahu. Za ním však bola celkom blízko stena a tak nemohol cúvať až príliš. Charlotte bola od neho značne nižšia, rozhodol sa tak siahnuť oboma rukami po jej ozbrojenej. Tá, ktorá bola pravdepodobne slabšia. Z jeho strany tak vyšiel silný úder k jej predlaktiu. Chcel, aby sa jej ruka stiahla od bolesti na ktorú ešte lovkyňa pravdepodobne moc zvyknutá nebola. Pokiaľ by sa skutočne trafil a všetko išlo podľa jeho plánu, dokázal lovkyňu ruku oblapiť tými svojimi a následne ju odzbrojiť. Stále tak však bolo veľké ale. Sám však do ofenzívy nešiel, chcel ju len zbaviť jej zbrane.*
*Keby to bol boj s päsťami, bolo by to pre neho ešte o niečo ľahšie, ale ani takýto boj mu nerobí nijako problém, plus si zopakoval základy pri tréningu so Charlotte a pokiaľ nemá čo robiť, cvičí skoro neustále, ak teda neupratuje zbrojnicu, nechodí kontrolovať chladničku či na jedlo von a netrávi čas tým, že chodí na obchôdzky - tak to teraz začal volať namiesto hliadok. Tsaiov útok zo strany, rovnako ako jeho útok, nebol úplne nečakanou záležitosťou, no útok druhou rukou bol niečím, čo nečakal, aj keď sa tomu vyhol. Na perách mu stále hrá jemný úsmev. Zdá sa mu, že Tsaiovi ide boj od ruky - doslova. Síce nedostal ranu a je rád, že sa tomu vyhol, aj keď to bolo tesne.* Pekne. *Zašepká si sám pre seba. V rýchlosti urobí zopár za sebou nasledovaných výpadov, posúvajúc sa na nohách dopredu, no potom však zaútočí na Tsaia s nožom zhora, akoby ho chcel bodnúť do ramena, zatiaľ čo druhou rukou si kryje trup. Sleduje Tsaiove pohyby, ale aj on je dostatočne rýchly a tak sa zdá, akoby s ich postavami bol boj vyrovnaný.*
Zistil si niečo o prípade? *Prehodí medzi tým čo mu takmer zasiahol tvár. Gabriell rád do boju zasahoval, nakoľko to pridávalo istú mieru roztržitosti s ktorou bolo potrebné pracovať. Pri mladších lovcov to fungovalo skvele na precvičenie sústredenia, avšak pri Sebastiánovi ho skôr táto vec zaujímala a nebol priestor o nej komunikovať pred tým. Ofenzíva medzi nimi sa však pravidelne striedala, akoby bol boj nacvičený. Jeho oči sa však rozšíria keď si povšimne úder zhora, ktorý mu nezachytil stred ramena, ako pôvodne mal, ale rozhodne by mu nechal nepekný šrám poniže pleca.* Hm.. *Vybehne mu z pier na znak svojej nespokojnosti. Nemá však priestor na ratovanie sa a tak skôr, ako Sebastián sa pokúsi tiahnuť svoju ozbrojenú ruku, Gabriell vyštartuje, aby mu ju zakliesnil medzi jeho zbraňou a päsťou. Vedel, že išlo o niečo riskantné, nakoľko jeho telo ostávalo nekryté kým sa snažil muža odzbrojiť. Pokiaľ by to však vyšlo, bol by to úspech nakoľko s dvoma dýkami sa cítil o niečo sebavedomejšie.*
*Přeci jen se dnes nakonec vyloupla ze stínu od chodby ryšavá hlava a pro Sanderovu smůlu to nebyl mladý pán Nurgaliev. Vlasy měla v přísném drdolu, kterému nedovolovala aby se uvolnil, na rukou měla látkové, bezprsté rukavice, které měly funkci bandáže prakticky a k tomu tílko a legíny černých barev. Jen tenisky zářily barvami podzimu, který se rychle a jistě blížil. Těšila se na něj, v jejím výrazu však nebylo k vyčtení nic, dala si na tom záležet, když s botami od dávno zaschlých barev vkročila do místnosti. Kolem krku se tentokrát zcela odhalen lesknul a zlehka pohupoval prsten Sanderova rodu, zapomněla na něj. Přežije to s ním však. Do její ruky padla dvojice, kterou tvořili světlovlasí lovci a ona potlačila otrávený povzdech, který v ní skrze věčnou rivalitu vyburcoval Magnus. Nebyla to nenávist, ale rozhodně nemohla tvrdit, že krom jakýchsi ochranářských pudů vůči členovi rodiny cítí nějak závratně pozitivní emoce. Do ruky jí padne tréninková dýka, dvojče té, kterou svíral nejnovější člen Institutu.* Využij spíše své výšky a rychlosti. Pokud to nezvládneš, musíš na nich zapracovat. *Zahlásí k CHARLOTTE bez pozdravu přísným tónem, nezní ale káravě, jde spíše o radu do života. Nižší lovci jednoduše musí cvičit hlavně rychlost a ženské lovkyně tím tuplem, protože fyziologicky jim bylo dopřáno méně svalové hmoty. Musely se naučit pracovat s tím, co mají, ne se snažit o sílu.* A hledej slabiny. *Pro Samanthu by to bylo lehčí najít u bratrance slabinu. Přiblíží se k boji a v rychlosti natáhne k Lotty ruku s nožem. Trefit se do dřeva nakonec i Sandera zabolí. Věnuje mu tvrdý pohled.* Poraž ji, aniž ji odzbrojíš, to by bylo příliš snadné. *Nabádá ho, aby se pokusil o promyšlenější strategii, než připravit protivníka o zbraně. Chtěla zachování stejných šancí, i když byl lovec viditelně lepší, trénoval také mnohem déle. Poodstoupí a spokojeně si založí ruce za záda, nesepne je však, pouze si je opírá o tělo, připravena ruku vystřelit proti možné letící zbrani a nebo ráně.
*Medzi tým, ako venuje svoju pozornosť Tsaiovi, nevšimne si, že sa k tréningu pridala ďalšia osoba a to Samantha. Tú vídaval ešte menej než niekoľkých ďalších lovcov. Pri istých krokoch však zachytil jej postavu, no nemal teraz čas reagovať na ňu, hlavne ak sa teraz sústredil na odpoveď pre muža oproti sebe.* Na hliadke sme narazili s Matthewom na telo. *Začne hovoriť, urobí zopár výpadov a úhybov a pokúsi sa znova zaútočiť, ale Tsai mu znova úder vyblokuje. Keď Tsai reaguje na jeho ozbrojenú ruku vo vzduchu, trochu nakrčí kolená, prázdnu ruku natiahne a pustí do nej svoju zbraň, aby mohol v rýchlosti bodnúť do Tsaiovych rebier. Sťažka vydýchne, keď už je jeho ruka veľmi blízko. Teraz má pri útoku aj on odhalené rameno, ale to mu nevadí. Buď Tsai vykryje útok, alebo na neho tiež zaútočí.* Písal som to do hlásení, ale mám aj fotografie. *Pokračuje sťažka a reaguje na Tsaia podľa toho, ako sa rozhodol urobiť svoj ďalší krok.* Neviem, či to má niečo s prípadom spoločné… *Ťažko vsaje vzduch do svojich pľúc, keď sa uhne a trochu sa narovná.* … ale bude dobré počítať s tým, že to mohol byť jeden z podobných útokov ako ten v knižnici. *Dokončí a na chvíľu sa stiahne, aby to mohol dopovedať a aj sa trochu nadýchnuť. Tsai vôbec nie je zlý, práve naopak. Musel mať v minulosti veľmi dobrý výcvik, nech už sa vytrénoval s niekým alebo sám.*
*Charlotte čakala, že jej práve pôjde po tej ruke, ktorú mala slabšiu a práve preto do nej dala zbraň. No trochu ju zaskočili slova inej lovkyne, tak nedokončila práve svoj plán ako ho zraziť k zemi. Mala v pláne po zásahu ho chytit druhou rukou za jeho ruky a kopnúť ho z boku do rebier, kde by využila svoju silu z otočky. A tým že bol dosť pri stene by mohol so nej naraziť. Ale tým že narazil na jej zbran vďaka úchopu lovkyne, tak to radšej nedokončila tým spôsobom, ale tým že jej išiel po zbraní tak ho chytila za ruku a nohou mu išla okamžite po kolene. Bola mala, ale vedela presne kde sú slabiny, aby po nej niekto šiel a úder do kolena by bol lepší síce zo zadu, ale aj tak to mohlo dosť bolieť.*
*Keď si všimol červené vlasy takmer sa narovnal a na tvári sa mu samovoľne vytvoril úsmev. Pri bližšom pozorovaní a zbadaní SAMANTHY mu všetka dobrá nálada zmizla tak rýchlo, ako prišla. Na oko ho prekvapilo, že nebol prvým cieľom kritiky. Zdalo sa takmer, že sa bude aspoň snažiť byť nestranná. Keď si však povšimne drobného šperku okolo jej krku, jeho krv v žilách začala priam vrieť. Pokračoval tak v odrážaní útokov a následnej snahe o odzbrojenie. Toto bolo však narušené svetlou rukou jeho sesternice.* Snažím sa ju odzbrojiť preto, aby som vašej študentke neublížil. *Odvrkne, jednoducho. Málokto by sa dával do priameho boja s lovcom, zvyčajne sa práve snažia zbaviť priamej nástrahy ktorou bola zbraň. Charlotte sa tak pomerne bezočivo dostala na dosah jeho rúk, aj keď by bol kop dostatočne efektívny, bola pre neho stále ľahučká, kým sa tak mohla k jeho kolenám dostať Sander prehmatol ruku Charlotte tak, že primárnou silou sa stal on a keby chcel dokázal by dievčine zvrtnúť celou rukou. Snahu o kop, by však od Charlotte dokázal ustáť, nakoľko jej sila nebola nič oproti tej Sunilovej s ktorým trénoval najčastejšie.. jeho údery kamkoľvek skutočne boleli. Dievča tak zvrtne kým jej zakliesni ruku za jej chrbtom a následne ju pustí. Vybíjal si hnev na Samanthu na Charlotte? Určite, bolo to vidno už len pri jeho pohľade, ktorý bol venovaný ryšavke a jej krku a nie dievčine, ktorú mal pod svojou rukou.* Daj si ten prsteň dole. *Dodá pri čom Charlotte len pustí a praskne si pár kostí na rukách.*
Videl som hlásenie.. máme tušenia kto tí ľudia sú? *Prehodí medzi dychom aj keď nešlo o tak náročný boj. V teréne by sa rozhodne zapotil viac. Adrenalín v krvi robí v takých situáciách mnoho. Po týchto hláseniach sa mu zdalo podivné koľko tiel sa teraz skutočne objavovalo. Niečo sa dialo, nevedel špecifikovať či išlo o problém s zabudnutými, alebo išlo o niečo úplne iné. Musel ísť čo najskôr do terénu. Potreboval jednak zistiť či šperk od Hellera bol niečo podstatné a taktiež sa musel zastaviť na polícií, aby mohol špecifikovať obete. Opäť.. práca. V jeho myšlienkach sa zabudol a útok SEBASTIÁNA na jeho hruď ho dostala do úzkych. Jediné čo stihol spraviť bolo uhnúť sa celým telom čo by ho za normálnych okolností zasiahlo.* Zdá sa, že som vyrušil viac seba. *Poznamená kým mu na tvár spadne pár pramienkov z úzkeho copu. Vnímal však, že do miestnosti sa, ako vždy, neskoro dohrnula Samantha. Mal tak ešte pár minút kým kontrolovala druhú dvojicu. Sám sa však stiahol, spravil kroky vzad kým hlavou kývol smerom ku SAMANTHE.* Prestriedame sa, avšak do budúcna rád uvítam pokračovanie. *Prizná kým svoju pozornosť neprenesie na svoju parabatai.* Čakal som, že prídeš neskôr. *Povie so slabým úsmevom, ktorý bol väčšinou špeciálne uchovaný pre ňu. Vedel, že ryšavka už zaujala svoju pracovnú náturu, Sander sa však zdal opäť viac agresívny, ako bolo potrebné ani mu nebolo treba na chlapca prizerať príliš dlho.* CHARLOTTE pôjdeš ku mne, pokiaľ mi to teda od Sebastiána bude povolené. *Povie čím naznačí dievčine, aby prešla na druhú stranu a nechala chlapcovi priestor na upokojenie. Pokiaľ nie on sám, tušil, že Samantha sa o svoju rodinu bude schopná postarať.*
*Než stihne odpovedať, pomaly sa ich boj skončí. Narovná sa na mieste a vydýchne. Kývne na Tsaia s vážnym výrazom, ale vo vnútri ho teší, že je v inštitúte niekto tak schopný.* Fajn. *Prenesie a postúpi ďalej, aby si vymenil pohľad medzi dvoma lovcami - Tsaiom a Samanthou -, ktorí k sebe nasmerujú kroky a bavia sa.* /Lepšie bude porozprávať sa o tom potom./ *Napadne mu, keď sa vzdiali, drevený nôž uloží zatiaľ do stojana a spojí si vystreté ruky pred sebou. Trochu sa začne na mieste pohybovať, akoby sa rozcvičoval. Dobrý tréning mu vie urobiť náladu, aj keď sem prišiel s nechuťou socializovať sa. Sleduje teraz očami, počas toho, ako si naťahuje nohy, mladú Charlotte spolu so Sanderom. Nakrčí trochu nos. Zdá sa mu, že meškajúca lovkyňa nepridala na nálade Sandera, a Charlotte ako trénujúca lovkyňa zas pôsobila pri boji divoko, improvizujúco - to býva niekedy dobrá schopnosť, ale vedieť, čo lovec robí, je podstatnejšie, no ona to zvládala a akosi ho to aj potešilo - v pre neho zvláštnom význame slova. Keď pozrie na Charlotte a na Tsaia, trochu ho pobaví ten pohľad a uvedomuje si, že podobne musia vyzerať aj on a Lotty, keď spolu trénujú. No Tsai s jeho schopnosťami bude pre mladú lovkyňu dobrým tréningom.*
Takovou neúctu si vůči tvému otci nedovolím. *Odvětí naprosto klidně, ale zachytí šňůrku na ramínku podprsenky, kterou si zvykla nosit, právě kvůli prstenu a délce řetízku, nepotřebovala, aby prsten zasáhl její čelist, nos či oko, nebylo by to příjemné a zbytečně by se dostávala do nevýhodné situace. Pohled stočí na Gabriella, na něhož se usměje a uctivě kývne také Sebastianovi.* Fajn. *Kývne stroze a zaměří se na zbraně.* Tak co si vybereš? Dýky? Meče? Hůl? *Až na hůl mu nenabídla žádnou hračku, která by byla tupá a cvičná. Tím vlastně Sandera vyzve vyloženě, aby přenesl agresi jejím směrem a dali si pořádný trénink, který prospěje jim oběma. To, že spolu uměli bojovat jim poskytovalo dobrý souboj, kde museli hodně uvažovat, jak se dostat druhému pod kůži a porazit jej, ať už by to přiznali nebo ne.*
*Zabolelo ju to ako jej skrútil ruku za chrbát, ale predsa len bola aj horšia bolesť, ktorú zažila a hlavne nemala ešte tak moc dobrú techniku, aby si bola istá ju použiť. Musela veľmi veľa improvizovať, aby nahradila ten výcvik, ktorý mali iný lovci. Otočí sa ešte smerom na neho, ale nič nepovie. Mala ešte čo doháňať oproti niekomu, kto v tom žil celý život a len si vybil hnev na nej. Natiahne si ruku, aby z nej dostala zvyšok tej bolesti, ktorá ju prd chvíľou zasiahla, ale predsa len nič nepovie na to. Postaví sa pred Tsaia a čaká čo od neho bude mať za tréning. Možno keby sa tá druhá lovkyňa neukázala, tak by neurobil nič také, ale tak pokiaľ ho chcela vyprovokovať, tak to bolo dostatočné. Lenže ani nechápala k čomu jej to bolo, len tým robila hlúpe rozbroje.* Čo teda mám robiť? *Opýta sa a vezme teda nôž do svojej ruky, ktorú väčšinou používala. No najradšej by mala v ruke meč, ako nôž. Ale ona o tréningu nerozhodovala.*
*Nahlas si odrfkne zatiaľ čo si rukou prejde po čele, aby stiahol drobné kvapky potu. Hnevalo ho, že ten prsteň mala. Neúcta k otcovi.. Fuj. Ona aj otec sa mu splývali do jedného obrázku. Vychoval z nej čo skutočne chcel, vytvoril tak Sanderovu nočnú moru a ňou aj bola. Drásalo ním, že tam nebol Sunil. Rukou si siahne ku krku, kde mu visel náhrdelník rodu Scarborough a podobne, ako Samantha si ho založil za tričko. Jeho srdce mu tĺklo až v hlave. Nevedel však či to bola zlosť, alebo adrenalín, ktorý v ňom stúpal. Na moment hľadel na zbrane, Samanthu poznal a mohol si vybrať niekoľko možností. Inštinktívne by siahol po dýkach nakoľko boli tie, ktorú išli jemu najlepšie. Meč bol pre neho pomalý a neohrabaný. Nemal s ním prílišné skúsenosti čo Samantha naopak mala. Palica by bola vyrovnaná, viac menej stále vedel, že bude v nevýhode. Nebol v boji tak dobrý, ako Samantha. Nie na blízko, pri lukostreľbe by si však dovolil v tomto porovnaní nesúhlasiť.* Meče. *Vyhlási bezhlavo. Jeho jazyk nepočkal na výsledok jeho rozumu, tak ako už bolo zvykom. Prejde tak ku stojanu zatiaľ čo do ruky vezme krátky meč. Meč bol desivejší a akýkoľvek jeho úder zabolel viac, ako ten dýky. To však nebol jeho problém, na začiatok tak drží zbraň oboma rukami v širokom postoji.* Alebo chceš niečo iné?
Sleduje jaký meč si vybírá a přesně to je moment, kdy se mohl pokusit vyvážit jejich možnosti. Dýky měl on, její byly krátké meče. Kdyby si vzali každý své gro, šance by byly vyrovnané - on by měl výhodu lehčí zbraně, ona výhodu délky a vlastní obratnosti. Na druhou stranu tím, že zvolil jeden meč bude mít spíš výhodu volné ruky než ona. Neobávala se toho však natolik, aby si podle vzala dva.* Ukaž, jak moc jsi pracoval na nedostatcích. *Odvětí místo toho a vezme jiný z mečů. Ani jedna z těch zbraní nebyla dělaná speciálně pro ně do ruky, oba byli ovšem dost zkušení, jak předpokládala, aby to rozdíl vymazalo. Odejde od stojanů se zbraněmi do prostoru a ještě než se zastaví na místě, kde mínila bojovat udělá dvěma kroky rychlý výpad vpřed, rovnou bodne po břiše lovce, dává si však pozor natolik, aby mohl využít v případě nouze runu iratze a neskončil na ošetřovně. Tanec smrti mohl začít - pouze s rozdílem, že nezemře ani jeden z nich, co byl zanedbatelný detail vzhledem k tomu, s jakou přesností, vskutku smrtící, kolem sebe uměli kroužit.*
*Ešte raz kývne k Sebastiánovi zatiaľ čo sa pozrie na Samanthu, ktorá ponúkla zbrane.* Nezmrzačte sa príliš. Dnes máte hliadku. *Dodá DVOJICI kým svoju pozornosť neprenesie na Charlotte.* Všetko v poriadku? *Uistí sa prv než sa pred lovkyňu postaví.* Pokiaľ ťa niečo bolí nanesieme runu. *Dodá zatiaľ čo skúma tvár mladej Dearborn. Či skutočne niesla svoje meno pri srdci bolo otázne, avšak on charakter v tak mladej osobe nechcel hodnotiť. Stále rozumel zmene, ktorou si prešla a zdalo sa, že zatiaľ ju akceptovala a zvládala.* Trénovať. *Dodá jednoducho čím si vezme drevenú dýku opäť do dlane a poťažká ju. Ani zďaleka nemala ten pravý pocit, ktorý niesli iné zbrane na tréning však bola dostačujúca. Napraví si vlasy kým pokynie Charlotte, aby vykročila proti nemu.* Zdá sa, že bojuješ od duše nie od rozumu. Musíme ti trochu usmerniť techniku inak skončíš, ako mladý Nurgaliev. *Ryšavý muž bol čisto impulzívnym bojovníkom, ktorý fungoval na báze svojej zbrane. Nebolo to v princípe zlé, avšak skúsený bojovník by tieto nedostatky mohol zneužiť.* Rob, ako to zatiaľ cítiš a uznáš za správne. *Pokynie jej zatiaľ čo sa trochu skrčí a upevní svoje nohy na zemi.*
*Nemusel jej preukazovať nič. To minimálne vedel, jeho ruky sa však trhali len pri predstave, že by mohol mečom zabodnúť do Samanthy. Ani jeden z nich nemal výzbroj a rany tak boli isté. Krvi sa nebál, skôr ju očakával. Jej zbraň ktorá tak ihneď vyrazila k jeho bruchu, nenechal by sa však udrieť už pri prvej rane, ktorá by bola tak priama. Zodvihne tak lakte a oboma rukami, pre podporu meč odrazí. Keby kov podoprel len jednou sesternica by ho pretlačila a ostrie by sa objavilo v jeho žalúdku. Miestnosťou sa roznieslo rinčanie zatiaľ čo Sander neváhal a pretočil zápästie kedy meč prechádzal po kruhových tratiach. Špička však mierila na hruď Samanthy nie na hlavu, ako by tomu bolo v teréne. Rád by jej hlavu odsekol, ale teraz na to nebol čas. Spraví niekoľko výpadov kedy jeho nohy prechádzajú od pohybu len dopredu a dozadu aj do boku a začína Samanthu do istej miery obchádzať. Jeho útoky však záležali na tom, akým spôsobom ho Samantha odrazí. Nemohol rátať, že by pri jednoduchom výpade by ju dokázal prevážiť. U nej nič nebolo tak jednoduché a priamočiare.*
*Přesune se mu z dosahu a trhne zbraní k sobě, aby se navedla do otočky, která jí pomůže zbraň využít v plné síle. Tentokrát je to ale pouze falešný úder, i když ztratí na okamžik na rovnováze. Sander se nakonec přesouvá a v pohybu do strany tento útok tolik k ničemu nebyl a tak udělá výpad zespod, jakoby mu chtěla rozpárat břicho po hlavu. Nebyla na to ale dost blízko, aby jej skutečně tak zranila, špičkou by maximálně zavadila a rozřízla svrchní vrstvu, která jej kryla a i to ne přílš daleko. Udělá však přirozeně oblouček, jakoby začínala kreslit svislou smyčku nekonečna, a sekne víc šikmo dolů tak, že by se měč zakousl do půlky jeho paže od ramene k lokti. Na poslední chvíli však vytočí meč plochou stranou, aby se skutečně zaseknout až o kost nemohl, pokud by Sander nestihl reagovat. Bolet však úder bude tak či tak a jedna z hran se pravděpodobně při prudkém stažení do pokožky zarýt může. Toto stažení využije ke skutečnému útoku s otočkou a to, když se otočí a klesne při tom do podřepu, aby mohla za sebe natáhnout nohu a lovce podmést. Nezdržuje se ale v nevýhodné pozici a při úspěchu i opaku se rychle narovná a odstupuje, dokud a pokud ještě neprovedl výpad.*
*Pohyby Samanthy sa príliš nezmenili od časov keď s ňou ešte trénoval on. Bolo to v istom smere skutočne dávno. Možno päť rokov naspäť ešte pred tým, ako odišiel do Londýna. Bolo zvláštne stáť opäť proti nej, avšak teraz mal istejší krok a o niečo silnejšie ruky. Meč si presunie len do jednej dlane kým sa snaží udržať svojho protivníka pod kontrolou. Samantha však bola šikovnejšia, ako on a sám musel potlačiť svoju prirodzenú agresiu, aby nespravil zbytočné a roztržité chyby. Niekedy sa však toto rozhodnutie nedalo dodržať a po smyčke, ktorú Samantha vytvorila ucítil len silnú bolesť v jeho ruke. Na dlaň mu začala kvapkať slabo krv, nezasiahla však nič podstatné a rana bola hlbšia, ale nie tak, že by bol odpísaný. Pri rane sa však prirodzene stiahol a snaha o podkop tak nebola úspešná. Otočky Samanthy považoval za celkom pomalé a nahnal si tak čas. Zranenú ruku si položil na dominatnú s ktorou držal meč a vystrel ho priamo k Samanthe. Snažil sa ju dostať k výpadu pri čom pri jej ofenzívnom pohybe mal v pláne jej zachytiť ruku a obmedziť jej tak pohyb. Chcel jej izolovať celú pažu a pokiaľ by to bolo možné zaviesť úder do hlavy. Všetko však záležalo na pohybe Samanthy a vzhľadom na to, že Sander sa často snažil dostať ku svojmu protivníkovi. Nedivil by sa, keby si lovkyňa držala svoj odstup. Meč tak smeroval v pravidelnom rytme kedy úder išiel z pravej strany na ľavú.*
*Pozvedne obočí, když na ni namíří meč a protočí tím svým v ruce. Kyvadlový pohyb ji přiměl chvíli čekat na útok, když si ale držel obranu, tak uskočí, aby k němu stála bokem a sekne po meči, aby jej srazila a on ji neřekl hranou. Pokud by se pokusil, meč se zarazí o rukojeť s nepříjemným skřípěním u něhož by nakrčila nos. Pokud se jí povede prudce dupne po místě, kde se meče střetávaly, čímž může odzbrojit jeho, ale také sebe, takže by zůstali bez zbraně. Nemínila tak ale zůstat dlouho. Dlouze kopne, protože pěstmi na blízko by neměla šanci. Když nohu stahuje, prudce s ní přejde po zemi, aby kopla meče za sebe, kam vzápětí odskočí. S trochou štěstí pro oba meče, s menším pro jeden z nich. Pokud by se jí však odzbrojení ani sražení nepovedlo, několika kroky si získá odstup a meč nechá zdánlivě uvolněně podél bloku. Započne kroužení. V postoji jde ale vidět napětí a lehké pohyby prsty volné ruky odkazují na připravenost k rychlému manévru. Nepodniká však nic, pokud nezačne.*
*Jeho snaha sa k lovkyni dostať blízko bola neúspešná. Jej nohy boli rýchle a tak jeho kroky v pred boli vždy vyrovnané tými jej. V ľavej ruke cítil slabosť, ktorú mu rana spôsobovala. Jeho tričko na jeho pleci tak nevsiaklo len pot, ale aj krv a čierne tričko sa tak zdalo ešte tmavšie. Netrvalo však dlho kým sa ich zbrane stretli s nepríjemným rinčaním na uši. Následné udupnutie do strany Samanthy neočakával a donúti ho tak pustiť jeho zbraň na zem. Avšak fakt, že sa presunula do nôh mu dávalo nádeje. Cítil tak úder na prstoch kým si sá sám neznížil, po svojej sesternici sa však pokúsil len dupnúť. V snahe nie úplne si prinavrátiť ležiace zbrane ale prinútiť ju tam ostať. Pokiaľ by zasiahol priamo jej koleno, mohlo by to zanechať aspoň chvíľu na prinavrátenie jeden zo zbraní od ktorej však nebol ďaleko. Dva meče proti voľným rukám nebolo výhodné, ale možnosť pracovať s prázdnymi rukami mu otváralo možnosti. Jeho telo sa však potilo čo bolo vidno aj na fľakoch na nohaviciach pri chrbte. Pokiaľ by sa mu jej nohu podarilo zasiahnuť, pokračoval by v podseknutí aj druhej, kedy by stratila stabilitu. V rukách by však aj naďalej mohla mať meče, Sander však chcel, aby ostala dole čo najdlhšie bez pevnej zeme. Vystavoval sa však riziku, že mu môže kedykoľvek seknúť do nôh, pokiaľ by nebol opatrný.*
*Nepovede si jí zcela utlumit krátký výkřik při náhlé bolesti kolene, heknutí při dopadu na záda s tím však pomůže. Vybičovaným reflexem však prudce vykopne proti Sanderovi, aby mu zabránila ve snaze ihned přiskočit blíže a toto nadzvednutí spodní části těla zároveň využije k tomu se zapřít o předloktí, byť na okamžik to vypadá, že se sekne meči, které kvůli dráze pohybu vzad musí stočit. Nenakopnutou nohou dopadne na chodidlo, druhou moment ponechá v kleče a prudce vypustí vzduch, stejně tak jej nasaje, aby nechala odeznít bolest. Pnutí se jí však drží, když se sbírá na nohy a protočí oba meče v rukách. Jeden protočí tak, že si celou délku ostří opře o předloktí jako by to měl být nátepník, druhý drží stále stejně, jako zbraň s níž mohla bodat. Krátce odlehčí nohu, aby s ní trhla ve vzduchu a zbavila se zbytkového brnění z kopu a aniž ji položí na zem, odrazí se ze stojné vpřed a bodne proti Sanderovu břichu opět. Byla dost daleko, pokud nestihne včas zareagovat špička se do jeho těla nezanoří příliš hluboko. Krev však poteče. Dopad na nohu byl trochu těžší. Jak stáhne bodnutí, tak pokud se snad Sander pohne jejím směrem, protože se začne stahovat pomaleji, než by měla - úmyslně jakožto past - rukou, na jejímž předloktí leží meč provede hák ve výšce jeho žeber, při něm se v úrovni před jejím tělem meč přestane dotýkat její odhalené pokožky a trčí kolmo od ní v seknutí po jeho torzu.*
*Keď sa mu do uší dostane jej výkrik jeho pery sa skrivia do úsmevu. Ani zďaleka však nebolo vyhraté a úsmev sa tak vytratil rovnako rýchlo, ako prišiel. Natiahol sa tak do kopu, ktorý namieril ku jej boku, akoby bola len kus zvieraťa na zemi. Išlo o niečo netaktické a primitívne, niečo čo Sander v takýchto situáciách mal tendenciu spraviť. Netrvalo tak dlho kým sa k nemu Samantha dostala a jeho brucho si obdržalo ranu. Z jeho pier sa predral ston zatiaľ čo sa mu ruky reflexívne pohli k miestu rany a nohy ustúpili. Mala obrovskú výhodu a Sanderovo telo pomaly vypovedalo na schopnosti uvažovania. Ruky a nohy sa mu zdali ťažké a ostrá bolesť na ruke a teraz aj na bruchu ho spomaľovala.* Moje obľúbené tričko. *Odvrkne si keď vidí, aké diery na látke skutočne boli. Držal si však aj naďalej odstup a len tak tak sa stihol vyhnúť háku, ktorý Samantha vytvorila. V jeho ústupe ho však zastavila stena, ktorá sa za jeho chrbtom objavila. Samantha ho tak mala v úzkych. Sander tak mohol ísť na ústup popod nohy Samanthy, pokiaľ by si niečo tak zrejmé nekryla. V Sanderovej hlave sa však začala objavovať rebrina, ktorú za sebou nahmatal. Pokiaľ by mal čas, bol by schopný sa vyšvihnúť a Samanthu zmiatnúť len čírim prekvapením. Oboje však boli len ústupné manévre, nakoľko si sám uzavrel vhodné cestičky.*
Ponaučení, nenos na trénink, co nechceš, aby se zničilo. *Odtuší Samantha a tlačí jej ke zdi. Očekávala podlejší obranu, když měl za sebou žebřiny, ne pouhé vyšvihnutí se, takže to vyřešila jednoduše i přes chvilkového překvapení. Prostě vyskočila a plochou stranou meče švihla Sandera po ruce, aby se pustil. V ten moment se však mezi jejími prsty začala objevovat ohnivá zpráva a pár vteřin na to i v té Sanderově. Lovkyně tak jen pozvedne obočí a odstoupí, svěšíc zbraně. Vlastně si meče zachytí jen do jedné ruky.* Tvůj otec. *Řekne tiše a proletí zprávu očima.* S námi chce mluvit. *Odtuší a když se ujistí, že pochopil, že trénink je u konce, tak k němu kývne.* Nanes si iratze, půjdeme. *Vyzve jej a zamíří s tím obeznámit Gabriella.*
*Sleduje súboje, ktoré sa pred ním odohrávajú a zatiaľ, čo ostatní trénujú, on sa sem-tam nejako natiahne. Ruku, nohu, krk. Úpenlivo však jeho oči spočívajú na pohyboch prevažne Charlotte s Tsaiom. Od začiatku sa zlepšila, ale nebola na tom určite tak dobre ako Tsai. Nechce ju však upozorňovať, potom jej prenesie všetky chyby, ale aj to, čo robila správne, aby nabudúce vedela svoj boj znova o niečo zlepšiť. Ani si poriadne nevšíma súboj Samanthy a Sandera, ale keď sa k nim obzrie, vyzerajú trochu vyčerpane a je zjavné, že tréning posunuli trochu ďalej, než bolo potrebné. Keď už sa pohne ich smerom, zahliadne ohnivé správy, ktoré sa pred nimi objavia a tak zastane.* Tréning sa zrejme končí. *Zamrmle a otočí sa smerom k Tsaiovi.* Myslím, že to ukončíme. *Zavolá omnoho hlasnejšie na vysokého lovca a podíde k nemu so Charlotte, aby si vzal do rúk ich zbrane, ktoré používali, aby ich odložil a udržal poriadok aspoň taký, ako bol, keď sem vošiel.* Vďaka, že ste prišli, bude ale potrebné viacero takýchto tréningov a nabudúce dúfam, že budeme viacerí. *Prenesie ku všetkým seriózne, otočí sa na päte a keď odloží drevené repliky, kývne na pozdrav Tsaiovi a odíde z miestnosti. Sám si síce potrénoval iba trochu, ale s dorbým súperom, a keď bude chcieť, príde aj sám. Síce to nie je úplne rovnaké ako proti súperovi, ale stále je to lepšie, než nerobiť nič. Potrebuje to, nech je akokoľvek vytrénovaný. Musí sa udržiavať v kondícii.*
*Nad slovami Samanthy len ľahko zagúľal očami. Nič iné z jej úst neočakával. Avšak v tom momente ho viac desil fakt, že sa v jeho dlani objavuje správa a nie, Samantha ktorá by ho mohlo jednoducho seknúť mečom. Ani jeden však list v ruke nebrali na ľahkú váhu. Otec písal len vtedy keď to bolo podstatné a teraz určite išlo o to isté. List tak pre svoj vlastný pokoj na chvíľu založí kym si vyberie stelé a nad rameno si nanesie úhľadnú a peknú iratze. Jehom telom tak prejde prvotné pálenie kým Gabriellovi len kývne na odchod. Prvý krát tak bez slova následoval Samanthu, možno to bolo aj posledný krát.*
*Výcvik s Charlotte išiel pomerne od ruky. Niekoľko krát ju usmernil a poukázal na medzery v technike. Preferoval keď tieto veci ukazoval hneď na rozdiel od Sebastiána. Každý mal iný prístup. Samantha a Sander sa do seba však pustili viac, ako by očakával, avšak svojej parabatai dôveroval. Samantha bola múdra a aj keď sa zdalo, že Sander mával problémy s kontrolou hnevu, zdal sa byť držaný na kratšej uzde, ako keď išiel proti Kyle. Stále nevedel, ako tieto vzťahy efektívne utriasť, to bola asi len otázka času. Tréning sa tak rozpustil a len vďačne kývne ku Sebastiánovi. Všetko sa poukladalo a sám sa presunul späť ku svojej práci.*
*Prítomnosť Gabriella by sa dala zhrnúť pod záštitu náhody. Behanie po zelenej tráve a vonanie kvetov nebola práve jeho najväčšia životná záľuba. Práve naopak, často zo silnej arómy kýchal. Avšak okoloidúca ho stiahla za ruku k miestu diania kým bol na svojom večernom behu. Mal tak na sebe len elastické obtiahnuté tričko, voľnejšie kraťasy a vlasy zopnuté v cope. Hneď ako sa však dostal do dosahu žien na hlavu mu bola položená koruna kvetov a v ruke sa mu objavil ružový drink. Alkoholu neholdoval, po tychto okolnostiach sa však rozhodol, že sa musí priučiť umeniu odmietania. V New Yorku kedy na každom rohu ziadali o almužnu, alebo rozdavali náhodne skamy. Neraz sa objavil s ružou v ruke a pri pýtaní peňazí len reskym krokom odišiel. l*
*Dopije kafe a vyhodí kelímek do koše. Vyrazí mezi stánky a prohlíží, co tam mají. Mrská ocasem, aby se vyhnul lidem kolem. Kočičí uši škubou, jak mu je nepříjemný, když někdo přijde moc blízko. Zrovna jde od jednoho stánku když do ruky dostane hyacint. Má fialovou barvu a docela ho zaujme, že ho vidí. Dlouho je neviděl. Naposledy v Evropě. Tehdy ho měla jeho domácí v Německu. Sice byla silná rasistka a podporovatelka tehdejšího kancléře. Mluvit s ní bylo o migrénu. Přesto její zahrádka byla krásná. Jen si vždy všimla, když ji sebral nějakou tu kytku do lektvaru. Ušklíbne se na květinu a s úsměvem ji předá dívce silnější postavy, která se začervená a i Robert pozná, že její tepová frekvence se zvýšila. On však od ni odejde a opět mu škubnou uši.*
*Gabriell sa snažil nenápadne uniknúť hudbe a všetkým kvetom, ktoré mu dráždili oči. Jeho oči len preskakovali medzi na oko jednoduchými civilmi. Nebolo to pre neho niečo podstatné na behy chodieval s pripnutým senzorom a všeobecná aktivita nebola zaznamenaná. Keď si všimne muža so znamením len nadvihne obočie. V hlave sa mu tak objaví jednoduchý plán, obzvlášť po tom, čo muža spozná z kresby na hlásení. Podíde tak pomalým krokom k nemu zatiaľ čo mu podá drink a veniec si zloží z hlavy.* Zdá sa, že toto bude pre vás mať väčší úžitok, ako pre mňa. *Povie jednoducho a vystrie k čarodejovi ruky. Jeho tvár však bola neutrálna nečitateľná. Sám príliš ani len necítil. Išlo len o jednoduchú otázky alebo nie?*
*Podívá se na chlapce asijského původu, který se k němu až moc cíleně dostal. Škubne ušima a podívá se na to, co mu podává.* Ne děkuji. Na těchto akcí po poslední zkušenosti už nepiji nic, co mi dá někdo jiný.* Odmítne zdvořile a v hlase mu je slyšet silný přízvuk. Prohrábne si vlasy a podívá se směrem k jednomu ze stánků a zamíří tím směrem. Nechce dnes moc s někým se zaplést. Hlavně proto, že musí v noci na schůzku se sestrou, aby ji udělal ochranné předměty pro její dívky, které se nalézají mrtvé. Marilyn to však vždy rychle vyřeší a často je jejich smrt odsunuta, jako umlácení klientem.*
*Muž bol múdrejší, ako by očakával. Len tak s porozumením prikývne. Vo svojej podstate išlo o pádny dôvod. Drink tak len položí na najbližší stolík. Zdalo sa, že sám unikol oku ženy , ktorá ho neustále ťahala do tanca. Možno to bola snaha o prejav náklonnosti. Gabriell však toto nevnímal ako príjemný akt. Jedným okom však len pozoroval muža, ktorý sa zdal, že odišiel na odchod. Nemal v pláne ho zastavovať, doprosovať sa netúžil okrem toho, jeho excentrické prejavovanie a výjav ho nezaujal. Nenápadne tak len odloží veniec na jeden zo stolíkov a len poďakuje žene, ktorá ho s nadšeným prevzalam Drink ďalej putoval do kríkov kym si chvíľu držal pohárik kym nenápadne cuval preč. Jeho tempo už tak muselo byť hrozné.*
*Robert se zastaví u stánku s nějakými šperky a prohlíží si je.* Hmm... To vypadá jako dobrý nosič.* Prohlásí a zazubí se. Všimne si ceny a moc se mu nelíbí. Vidí, že nejde o ruční práci, kámen je taky jen naleštěný křemen a jde o obyčejný drátek. Vrátí šperk na místo, nebo aspoň tak se to zdá, ale vrací jen iluzi, zatímco skutečný šperk je v jeho ruce pod iluzí. Odejde od stánku a projde opět kolem asijského chlapce a chichotá se u toho.* Mám pro vás dárek.* Zazubí se a vezme jeho ruku do niž vloží přívěšek s kamenem a z drátků udělaná květina. Pak jeho ruku pustí a vyrazí od něj. Luskne a iluze šperku ve stánku zmizí.*
*Robert si všimne, jak k němu míří malá blondýna. Na sobě má dost vyzývavé šaty. Dojde k němu a hned ho políbí.* Nazdárek bráško, myslím, že bychom měli jít.* Řekne a popadne ho za ruku, aby ho odtáhla pryč z parku k místu, kde stojí její limuzína.* Víš, že bych přišel sám, že?* Prohlásí otráveně a sedne do auta.* Jistě, ale teď je jiný problém. Takže pojedeš semnou a řeknu ti o co jde.* Vysvětlí zatímco si sedá k němu. Pak oba v limuzíně odjedou pryč.*
*Gabriell pod podozrievavý šperku, ktorý sa mu mužovým gestom dostal do ruky. Úsmev muža v ňom vyvolal istý odpor. Vzhľadom na to čo vedel pre neho nebol bezpečnou osobou od ktorého mohol primať dary. Nevedel či išlo o očarovaný šperk, alebo čokoľvek iné. Nedával si ho v žiadnom prípade na seba. Odložil ho do taštičky na behanie a plánoval ho nechať pred Inštitútom, nechcel ho brať za brány. Vedel však, že musí prezistiť či niesol kúzlo, alebo nie. Dal sa tak na útek.. doslova, bežal pred ženou v šatách tak rýchlo, že len ťažko by ho dobiehala.*
*Gabriell bol v knižnici už nejaký ten čas. Okrem príjemnej a tichej atmosféry to bolo jedno z tých miest kde dokázal mať dostatočne veľký stôl na prácu. Nikdy nebol príliš vizuálny typ, zvyčajne mu stačia slová, avšak keď sa snažil zorientovať v dlhých spisoch, ktoré na seba navzájom vytvárali referencie potreboval ich mať dostatočne rozložené, len pre orientáciu. Na sebe mal bielu košeľu ktorej rukávy boli vyhrnuté na jeho predlaktia. Zopnuté vlasy a okuliare na nose pomerne zrejme značili jeho pracovné nasadanie. Cez jeho bielu košeľu však okrem rún bolo vidno aj tetovanie, ktoré sa nezhodovalo s tvarmi rún. Nad týmto faktom však nebdel, nakoľko tento fakt nikdy ani neskrýval. Aj keď by uvítal čítanie svojej vybranej literatúry, v zápisoch sa snažil objaviť predošlé zmienky na zabudnutých. Chcel si overiť či sa niečo takéto naskytlo, od polície zatiaľ nedostal žiaden výsledok. V tomto však vyčkával, nakoľko tušil, že rovnako, ako oni aj polícia má svoj čas na vykonávanie povinností. Tieto činiteľné orgány sa zdali byť rovnaké, všade. Oprie sa o stôl z dreveného masívu zatiaľ čo si ticho odfúkne. Zdalo sa, že sa objavil v slepej uličke.*
*Keď naposledy trénovali s Charlotte, úpenlivo začal odvtedy premýšľať nad tým, že sa vráti do svojich starých čias na akadémii a preštuduje si staré knihy a spisy, týkajúce sa vojen lovcov. Nie že by ich nepoznal alebo by sa v nich nevyznal až príliš dobre, ale niekedy sú dni v inštitúte tak stereotypné, až má pocit, že ho z toho chytí ešte väčšia melanchólia, než v ktorej sa nachádza už teraz. Teraz je presne ten čas, kedy je priskoro na hliadku, ktorú by mal mať, ale zároveň už mu je zle z jeho vlastnej izby. Nie že by si neužíval čas osamote, práve naopak, no niekedy je zvláštne ticho s prázdnotou inštitútu tak naliehajúce, až mu z toho ide vybuchnúť hlava a z toho nemá práve dobrú náladu. Preto sa rozhodol zájsť do knižnice, stráviť tam nejaký ten čas, a odtiaľ sa rovno vybral do zbrojnice a na hliadku. Tak aj jeho oblečenie napovedá tomu, že sa do svojej izby už vracať nebude, keď z knižnice bude odchádzať. Kráča chodbou, ruky vo vreckách a v tvári vpísaný výraz “Nechajte ma tak”, čo je však jeho bežný výraz, bez ktorého ho často vidí iba malý počet ľudí. Keď vstúpi do miestnosti, vôbec na ňom nie je vidieť prekvapenie po tom, čo tam nájde pri stole usadeného Tsaia nad hŕbou spisov. Jemne si odkašle, aby si vyčistil hrdlo, no nepozdraví sa. Zdá sa mu, že Tsai je až príliš zahĺbený do čítania a tak ho nebude rušiť, aj keď si o ňom potom vysoký lovec bude myslieť, že je nevychovaný - robí to iba pre jeho vlastné dobro. Podíde k policiam s knihami a začne si ich prezerať, hľadajúc jednu, ktorú čítal v dobe, keď na akadémii bol posledný rok. Niekoľko ďalších už prečítal za posledný mesiac a teraz si len uvedomuje, ako rýchlo mu ten čas prešiel, keď striedal aktívnu účasť na hliadkach, výcvik Lotty a čítanie kníh. Knihu však nevie nájsť.* Kur*a, čo som slepý? *Zašepká si potichu pre seba a použije aj prst, aby sa keď tak lepšie sústredil na názvy. No knihu nevie nájsť.* /Možno ju má niekto so sebou?/ *Napadne mu a mimovoľne nakrčí obočie k sebe.*
Aj ja ťa rád vidím. *Odvetí pomerne s ľahkosťou keď sa do miestnosti priveje nová duša. So Sebastiánom pravdepodobne nezačali v tým najlepším spôsobom, aj keď sám si nebol istý, podľa akého návodu sa pri mužovi mal riadiť. Nedostal ho do ruky a zdalo sa, že aj keď by sa k nejakému dostal pravdepodobne by nebol dostatočne efektívny. Sebastiána na moment pozoruje, ako úpenlivo hľadá titul medzi policami, bral to, ako možnosť, aby si jeho oči oddýchli a aj sám zloží okuliare, aby ich mohol látkou jeho košele mierne pretrieť. Pravdepodobne by už potreboval iné dioptrie, ale nejak sa nemal k tomu na tom niečo meniť. Pokiaľ jeho oči neplanuli v bolestiach bral to, ako dostatočnú pomoc.* Odchádza sa na hliadku, alebo z hliadky? *Narovná si chrbát zatiaľ čo sa postaví zo stoličky a prejde popred stola, aby sa oň mohol oprieť. Nechecl sa priamo pýtať s kým na hliadku išiel. Gabriell tak nejak tušil, že Sebastián nechodil na hliadky s partnerom, ako sa malo. Nešiel správnym príkladom, ale nechcel do muža špárať, ako do osieho hniezda. Miesto toho ho pečlivo pozoruje zatiaľ čo sa v tichosti trápi. Asi nikdy nebol vedený k tomu o pomoc požiadať. Gabriell rád analyzoval svojich kolegov, sám si viedol dlhý zápis o silných, slabých stránkach rovnako, ako schopnostiach nefilim v jeho okolí. Pri Sebastiánovi a Grace sa však zarazil nakoľko s nimi dostatočné stretnutia a skúsenosti nemal. * Hľadáme niečo konkrétne? *Nahodí nakoľko si bol celkom istý, že by dokázal pomôcť. Knižnicu mal, ako na dlani a dokázal sa v nej vyznať, celkom sxhopne.*
*Prehľadáva knihy v tichosti, až sa za jeho chrbtom ozve hlas. Otočí hlavu a cez rameno zazrie na Tsaia, teraz hľadiaceho priamo smerom k nemu.* Nechcel som vyrušovať. *Povie trochu ironicky, no hlavne seriózne a bezvýrazne. Hneď na to sa obzrie smerom ku knihám a prejde ďalej.* /Možno to niekto založil./ *Napadne mu a jemne si zavrčí popod nos, frustrovaný, že nie je kniha tam, kde by mala byť - na svojom mieste. Chváľku je ticho, keď sa hlas za ním znova ozve a počuje pohyby, ako sa Tsai presúva.* Kto povedal, že idem na hliadku? *Odpovie spätnou otázkou, ale nespomenie, že ide sám, aj keď mu je jasné, že to Tsai vie aj bez jeho spomenutia. Áno, vie, že by na hliadky nemal chodiť sám, ale väčšinou sa na nich nič neudeje a on sa vráti do inštitútu, akoby sa iba išiel prejsť von. Čoskoro by mal mať hliadku s Matthewom, ktorého však akosi v inštitúte nedokáže zastihnúť. Navrhol by aj Tsaiovi, či sa nepridá, predsa len aspoň dodrží to, čo sa má, čo vlastne on sám oceňuje, aj keď to teraz pôsobí až moc pokrytecky. Nestáva sa často, že by išiel proti pravidlám, no niekedy sa jednoducho tomu vyhne i on sám. Založí si ruky na bokoch, skloní hlavu a vzdychne.* Nájdem si to. *Prenesie nakoniec, aj keď by bolo možno jednoduchšie, keby mu s tým Tsai pomohol. Obzrie sa k druhému lovcovi s nakrčeným obočím a potom mrkne k spisom, rozloženým na stole.* Netreba s tým pomôcť? *Navrhne nakoniec a bradou mykne k stolu, aby Tsaiovi naznačil, čo tým má na mysli. Vtedy si všimne, že niekde na stolíku vedľa je kniha, kvôli ktorej prišiel a tak iritovane vydýchne nosom a podíde dlhými krokmi ku knihe, vezme ju do ruky a spokojne si ju prezrie.* /Niekto tu pos ebe nevie upratovať./ *Preblesne mu hlavou a v jeho tvári je vidieť, že ho to neteší.*
Nevyrušuješ. *Vyrušovala by ho Kyla, Samantha, pravdepodobne Sunil. Ryšavý chlapec ho niekedy mierne unavoval a to ani nemusel otvoriť ústa. Zdalo sa, že v poslednej dobe sa neustále zašíva, tak nejak mu došlo prečo nakoľko ani mladého Sagittarüsa nevidel tak často, ako pred tým. Možno to však bolo kvôli strate Mirjam to nevylučoval. Pri pohľade na frustrovaného Sebastiána sa mu ponášal na mladé dieťa, ktoré sa potichu hnevalo. Prišlo mu to verné jeho charakteru. Uvažoval či je rovnaký aj za zavretými dverami. Založí si v ľahkovážnom geste ruky na hrudi zatiaľ čo mu slabo padne hlava na stranu.* Vizuálne odvodenie. *Prehodí aj keď nebolo tajomstvom, že po odchode Mirjam mali voľné dni len skutočne málokedy.* Nečakal som, že si práve čítateľ. *Povie v úprimnosti zatiaľ čo vyčkáva aspoň nejaké reakciu v jeho tvári. Vedel, že politika je zlodejom duší a emocií, ale nečakal by, že až do takéhoto rozmeru. Ocenil však odhodlanosť Sebastiána a tak sa sám odrazí od stolu zatiaľ čo prejde k oknám, ktoré mierne pootvorí. Síce bolo gotické, ale kúsok skla bolo možné vyklopiť a teraz? Aspoň nejak sa mohol regulovať dusný a ťažký vzduch.* Nie je hanba požiadať o pomoc. *Dodá mužovi kým on sám sa skloní nad papiermi na stole. Tlmený povzdych sa mu prederie z pier zatiaľ čo sa snaží nájsť akékoľvek napojenie.* Nepamätáš si či v New Yorku bol v dobe čo tu si prípad so zabudnutým? *Opýta sa napriamo chcel vedieť či išlo o novotu, alebo nie. Starú, alebo novú školu.* Organizácia v dokumentoch tu nie je zlá, ale nie práve podľa mojej chute. *Prizná sa zatiaľ čo listuje papiermi na stole.*
*Nehovorí na to nič. Všetci sú aj tak stále nespokojný. Buď ho mohol lovec kritizovať za to, že hučí v moment, ako sa snaží čítať, alebo, ako teraz, ho mohol kritizovať za to, že ho nevyrušuje. Nikomu sa nezavďačí. Prelistuje si knihou a v hlave sa mu vynoria niekoľké spomienka za mladších čias, nie však úplne detailne, no vyvolajú v ňom prazvláštny pocit, ktorý ho núti sťažka vzdychnúť. Knihu zaklapne a vloží si ju pod ruku vedľa svojho boku, zatiaľ čo druhú jemne nadvihne dlaňou dohora.* Asi nie je dobré odo mňa niečo čakať. Veľa ľudí nečaká veľa vecí, a predsa sú. *Povie bezvýrazne, akoby to bola úplne obyčajná veta, a prejde ku stolu, aby sa usadil, knihu položiac pred seba. Oprie sa do operadla a prekríži si ruky na hrudi, zatiaľ čo rýchlo pohľadom preskúmava rozložené spisy. Poznámku o žiadaní o pomoc si nechá preplávať okolo hlavy - nebolo by to poprvýkrát, ani ani posledný, kedy mu niekto niečo podobné povedal.* /No, všetci sme nejakí. Pomoc nepotrebujem, vystačím si./ *Napadne mu, ale nahlas to nepovie, ani Tsaiovi nevenuje pohľad, keď zmení tému na niečo formálnejšie - aj keď ich rozhovory od formality nikdy neubiehajú, keďže sa ledva párkrát rozprávali a to tiež skôr ohľadom inštitútu alebo ostatných lovcov či Spolku. Neprekvapuje ho, a vlastne aj oceňuje, že to tak ostáva. Ak by sa Tsai pokúšal o osobnejšie témy, zrejme by sa aj tak k ničomu nedostali.* O žiadnom som nepočul. *Odpovie najskôr a aj keď je jeho pohľad nečitateľný, nemôže sám sebe klamať, že ho otázka nezaujala, rovnako ako poznámky na stole. Nakloní sa viac nad texty a aj keď sú mu dolu hlavou, ako tak ich vie rozlúštiť.* Máme prípad so zabudnutým? *Opýta sa, aj keď by aj on mal byť informovaný o týchto veciach, odhliadnuc od toho, že polovica vecí, ktoré by mal vedieť, sa mu vyhne oblúkom, akoby v inštitúte ani nebol dôležitý. To ho ale nijak neprekvapuje a ani sa ho to nedotýka, nie je to nič nové pod slnkom a ani pod strechou inštitútu.* Máš moju pozornosť. *Prenesie a až vtedy pozrie smerom k Tsaiovi, keď sa pomaly znova oprie a knihu nechá zatvorenú ležať pred sebou, takže Tsai môže vidieť názov titulu, kvôli ktorému tu vôbec Sebastian prišiel.*
Očakávania sú zrádne, ale myslím, že taktéto niečo je pomerne nevinné. *Povie úprimne, Sebastiánove brnenie sa zdalo byť nezničiteľné. Do istej miery už začal uvažovať koľko ľudí v živote ho zatracovalo, zradilo, alebo sa mu len otočilo chrbtom. Všetko však mohli byť len domnienky, ktoré Gabriell nerád vytváral. Väčšinu času aj tak mohli byť klamlivé i keď samotná špekulácia bola z času na čas skutočne zábavná. Slová Sebastiána ho tak nepotešia, nakoľko sa nemajú o čo oprieť. Boli to len stratené rybky v mori, ktoré momentálne nebolo možné len tak nájsť. Mohol to byť ktokoľvek.* Nečítal si posledné hlásenia? *Nadvihne slabo obočie kým si mu založené ruky spadnú z hrude a začnú hľadať hlásenie, ktoré po ich hliadke spisovala Kyla. Bolo podrobné, správne spravené zatiaľ jedno z tých lepších na ktoré v New Yorku narazil.* Na našej hliadke sme našli mŕtveho civila a následne zabudnutého predavača. Stele, ani akékoľvek stopy sme nenašli. Čakám na informácie z polície k tomu o koho išlo a či mal nejaké spojenie s dolnosvetom. To je zatiaľ jedniá stopa, ktorú máme. Zabili sme ho na mieste. *Povie viac menej všetky podstatné informácie.* Určite išlo o niekoho kto vedel runy kresliť dobre, bola to runa odvahy na ruke. Perfektné línie, ako z akadémie. *Povzdychne si pri čom k nemu zodvihne pohľad.* Podozrenie padá na miestnych lovcov.. tak, ako aj na lovcov ktorý sa pohybovali v New Yorku. V tomto rozmedzí však nikto na oficiálnej ceste nebol. *Povie pri čom sa pozerá na výpis náštev, ktoré boli už pár mesiacov prázdne.* Od vtedy sme však na iného nenarazili.. takže aspoň to je momentálne pozitívum. *Prenesie a pozrie sa na Sebastiána kým vyčkáva jeho názor, letmo však prejde pohľadom po knihe. Ten titul si pamätal, vyučoval z neho už mnohokrát a na perách sa mu samovoľne usadí úsmev.*
*Mykne plecom.* Pravda. No, niekedy sa oplatí znova sa ponoriť do vedomostí, aj keď ich máme dávno tu. *Podotkne a po skončení vety ukáže prstom na svoj spánok, aby naznačil, že tým myslí myseľ. Ruku spustí znova na svoje nohy a keď pozrie na Tsaia, slabo sa zamyslí. Už sa mu niečo navracia.* Oh. Viem. *Povie nízko položeným hlasom a jeho pohľad naznačuje, že si na to hlásenie spomenul - nie je ešte starý, ale niekedy sám sebe vytvára toľko problémov nad hlavu, až sa stratí v informáciách a niekedy mu vypadne to dôležité, za čo si chce poriadne vynadať. Nahne sa k papierom a pozrie do hlásenia Kyly, ktoré už síce videl, ale opakovanie je matka múdrosti, predsa len… zabudnutia si nemôže dovoliť, hlavne ako člen rady musí mať stopercentnú pozornosť na všetkom, čo sa vo svete lovcov udeje.* /Chyba. K*rva./ *Pomyslí si, ale ďalej sa radšej venuje tomu, čo mu Tsai ukazuje. Vyloží si jednu ruku k papieru a druhou si podoprie bradu, premýšľajúc nad slovami, ktoré mu Tsai práve povedal.* No, oficiálne tu možno nie je zaznamenaný nik, ale… *Pohne plecami dohora. Teraz, keď už sa mu všetko vybavilo, a uvedomuje si, že Tsai sa tomu aktívne venuje, akosi ho to začne zaujímať o niečo viac. Zrejme to nie je žiadne volanie do vetra - problém, ktorý sa len tak vyrieši. Po sekundovej pauze ticha pokračuje.* … ale nič nezabraňuje ďalším lovcom začať v tom, robiť odznova to, čo sme už riešili. Potrebovali by sme hlavne poznať mená lovcov, ktorí neoficiálne navštívili New York, alebo ktorí sa hľadajú. Lenže to nie je tak jednoduché, však? *Prenesie, no na danú rečnícku otázku nečaká odpoveď. Keby ju Tsai mal, dávno mu ju povie.* Hm. *Zaznie potichu popod nos a pohne hlavou k ďalším papierom.* Pozriem sa. *Povie smerom k Tsaiovi, no na povolenie nečaká a hneď siahne po ďalších spisoch, ktoré začne potichu skúmať. Zdá sa mu to nezvyčajné, no nie je to nič nové. Niektorí lovci by si mali vymyslieť spôsoby, ako ovládnuť svet, ktoré ešte nikto iný neskúsil - toto tu už predsa bolo, a ako to dopadlo?* Lovci, utekajúci pred Spolkom, si priveľmi dávajú pozor na to, aby neboli chytený. To situáciu príliš komplikuje. *Prenesie vážne, aj keď vie, že to Tsai dávno vie, no premýšľať nahlas, keď tam je niekto ďalší, niekedy nie je na škodu, hlavne ak sa riešia problémy, ako je tento.*
*Slabo sa na Sebastiána pousmeje, bol rád, že aspoň teraz sa nebránil zubami nechtami a tak už ďalej za jeho hranice ani nezachádzal. Pravdepodobne si bude musieť len zvyknúť na profesionálnu náturu muža pred ním. Položí si okuliare na hlavu kým mu všetko vysvetľuje, nakoľko by mu pri jeho vysvetľovaní spadli, teda aspoň s najväčšou pravdepodobnosťou.* Minimálne hľadaní, pokiaľ spolupracujú s čarodejmi tak by sme o neoficiálnej návšteve ani nemuseli vedieť.. Ale, aj keď to nie je ľahké verím v tvoje schopnosti. *Žiadosť sa vždy dala podať, okrem toho aj keď sa Sebastián mohol zdať byť kyslí, myslel si, že jeho politické schopnosti sú dostačujúce. Okrem toho drží miesto v Rade a tie sa nedostávali len tak, no nie?* Príde mi to hlavne.. Hlúpe. Nepríde mi, že by niekto s dostatočným intelektom sa dostal k takému nápadu. *Povie v všetkej úprimnosti. Zatratený neboli nijak lukratívny.* Nefilim nepotrebuje ich pracovné nasadenie, sú len na oštaru. *Povzdychne si, uvažoval čo by nefilim potreboval vystavať. Armádu? Zo zabudnutých rozhodne nie. Vybudovať niečo? Áno, ale čo konkrétne. Bez mena, alebo prvotného dosahu sa nemali, ako pohnúť.* Myslím, že vyhľadať informácie o presunoch by bola, ako prvá vec. Prípadne sa opýtať na trhoch či niečo nezachytili, nakoľko nové hlásenia sa o tom nedejú.. *Hovorí si svoj mentálny zoznam a vystrie ukazovák.* V neposlednej rade zistiť od polície či bol útok náhodný, alebo úmyselný. /Sebastián by sa otočil na informácie spolku, Kyla by sa otočila na informácie z dolnosveta vzhľadom na svoju predispozíciu.. Ja môžem kontaktovať políciu./ *Aspoň niečo v tomto smere na oko vychádzalo.*
*Zamyslí sa pri Tsaiovych slovách, v jeho tvári vpísaný zadumaný výraz a skúmajúc už tretíkrát očami hlásenie od Kyly, siahne po ďalšom spise.* /Zabudnutý. To ale nie je dobré. Môže to narobiť viac škody, než vôbec na niečo prídeme. Možno som si tu knihu hľadal zbytočne./ *Napadne mu a pozrie k Tsaiovi. Páči sa mu jeho profesionálny prístup. Narozdiel od ostatných lovcov nemá plné ústa rečí a skutek utek. Ani sa nepotrebuje vyvyšovať a nemá drzé poznámky, a robí to, čo je treba. Možno bude mať na Sebastiana dobrý vplyv, ak s ním bude tráviť viac času nad riešením problémov inštitútu a prestane sa cítiť tak pod psa, keď si znova nájde dobrý smer a chod svojej práce. Prikývne a na kompliment nevie, čo má povedať.* Tak, v tomto prípade to môže byť ktokoľvek. Musíme si byť istý, že to nie je nikto od nás. Ako vieme, lovci vedia byť rovnako nedôveryhodní ako všetci ostatní. *Prenesie trochu znepokojene a aj keď sa s lovcami z newyorského inštitútu toľko nebaví, už len z hľadiska mena inštitútu by nebolo dobré, ak by mal niektorý z lovcov niečo spoločné so zabudnutými. Prejde si dlaňou po brade a je na ňom vidieť, že sa snaží vymyslieť minimálne motiváciu, ktorá by viedla daného lovca k podobným činom - v sekunde mu síce napadne viacero dôvodov, no nezdá sa, že by niektorý z toho bol tento prípad.* Myslím, že daná načrtnutá runa je celkom dobrá odpoveď. Keďže zabudnutí podliehajú svojim tvorcom, zrejme by len tak náhodne na niekoho neútočili. Iba ak by daná osoba bola niekde, kde nemala byť, čo je zas dobrým vodítkom, kde sa dá začať. *Podotkne, ale sú to len také myšlienky, ktoré mu v tú chvíľu napadli. Pomaly vstane od stola a presunie sa k miestu, kde pri vstupe sedel Tsai, aby videl naraz na spisy, ktoré druhý lovec preberal. Skrčil obočie k sebe, zaujatý prípadom, ktorý najskôr bezdôvodne trochu odignoroval.* Iste mu ide o to, aby mal nejakých poskokov, no na čo, to nám zatiaľ ostane záhadou. Mohol by som sa na to mrknúť, keď budem v okolí. *Navrhne a zdvihne hlavu k Tsaiovi s vážnym výrazom v tvári, mysliac to vážne.*
Nechce sa mi veriť, že by to boli naši.. *Povzdychne si a dlaňou si prejde po spánkoch.* Charlotte by to nebola len kvôli tomu, že takú runu by nenakreslila, čo som videl Nurgaliev je na tom podobne, nemá príliš schopnú ruku.. *Odmlčí sa nakoľko to bol koniec lovcov, ktorých mohol sebaisto vylúčiť. Áno, Kyla bola s ním keď zabudnutého našli, avšak bola pravda, že neútočil ihneď, ako sa dostali do priestorov a dal sa k činom až keď sa Kyla Gabriellovi stratila z dohľadu. Trochu sa posunie keď sa Sebastián dostane za hlavu stola vedľa neha, kým spracováva ich spoločné slová. Odrážali sa od seba, avšak obaja nad vecami uvažovali inak. Obľuboval, tkýto štýl riešenia prípadov. Okrem toho v sebastiánovi sa skrývala obrovská výhoda v jeho pozícií v rade. Mal dosah, dokonca vplyv. Gabriell to považoval za možnosť v riešení preskočiť Caleba, ktorý sa neustále strácal či už vo vzduchu, alebo v Idrise.* Budem rád, pokiaľ sa to začne pečlivejšie prešetrovať. *Prizná sa zatiaľ čo uvažuje nad postupom.* Ideálne si niekoho do toho okolia, ale priber. Nie sú silný, ale nakoľko ich nezastihne senzor.. je to nepríjemná zapeklitosť. *Dodá s istým ustarostením o Sebastiána. Nepotreboval, aby sa akémukoľvek lovcovi niečo stalo. Ich počty boli úzke, mali na rukách celý New York, mladého lovca dokonca veľvyslankyňu, ktorá sama o sebe nebola v meste neustále.* Dnes má na starosti Brooklyn Samantha a Kyla, môžme však vyhlásiť, aby sa okolie obchodu lepšie skúmalo. *Navrhne, pri poslednej démonskej aktivite to pomerne schopne fungovalo a okolie podzemia bolo neustále pod dozorom. Teraz by to tiež nemuselo byť tak problémové.* Treba nás očistiť aj keď to pravdepodobne nepôjde na priamo. Myslím, že minimálne sledovanie kreslenia rún nám trochu pomôže.. aj keď to nie je najsilnejší dôkaz. *Povzdychne si a položí okuliare na stôl.* Ešte nejaké nápady?
*Ihneď sa ohradí voči tomu, keď Tsai vysloví meno Charlotte. Vôbec si to nechce priznať, ale obľúbil si ju, mimo to, že si teraz už určite pripadá staro - keby takto prebiehal výcvik Grace kedysi, bol by k nej o niečo prísnejší - a toto uvedomenie sa mu úplne nepáči. Zároveň nevie tak dobre posúdiť ostatných lovcov, keďže sa s nimi toľko nepozná, okrem Caleba a Grace.* Niekedy si človek myslí, že niekoho pozná. *Povie trochu chladne, no nie je to smerované voči Tsaiovi. Skôr to myslí všeobecne na náturu ľudí. Mykne pri tom plecami, akoby tým chcel Tsaiovi vysvetliť, že aj keď sa mu niektorí lovci z ich inštitútu zdajú ako úplne nepravdepodobné typy, nikdy nevie - rovnako ako nečakal, že Sebastian číta knihy. Jedného jednoducho neodhadneš.* Máš to mať. *Podotkne popod nos, stále zamyslený, ani si neuvedomujúc poriadne, že vlastne odpovedal. No bolo to intuitívne a má záujem hlbšie do toho ponoriť svoj nos. Určite to bude omnoho zaujímavejšie než sa bezciieľne túlať inštitútom alebo newyorskými ulicami. Vystrie ruku a urobí ňou akoby odmietavý pohyb nad spismi.* Grace to tiež určite nie je. Kresliť vie dobre, ale runy jej stále nejdú tak dobre. /A ešte k tomu, napriek mojim slovám, verím, že to ona nie je. Nezaplietla by sa, s jej už aj tak pokriveným postavením, do ďalších takýchto problémov. To by ju už iste čakalo niečo horšie ako diplomacia vo Faerii./ *Napadne mu v hlave, no nechce to nahlas vyslovovať, nechá si to radšej pre seba, tak ako veľa ďalších vecí vždy, keď sa s niekým rozpráva.* Neboj, vezmem tam so sebou niekoho. /S Calebom by bolo najlepšie preskúmať to tam, ale ani Tsai by nebol na zahodenie./ *Napadne mu a pozrie smerom k lovcovi, no jeho pohľad sa znova nasmeruje na texty a prikývne.* Nové nápady až potom, čo sa mrknem na to miesto. Určite ti dám vedieť, ak sa niečo udeje. *Ubezpečí ho vážne a narovná sa pri stole, prvýkrát v živote si pripadajúc ako ten malý, aj keď Tsai vôbec nie je o toľko vyšší.*
/A potom zrazu zistím, že čítajú akademické knižky./ *Pousmeje sa zatiaľ čo načúva Sebastiánovi. V tomto smere bola Gabriell pomerne dôverčiví aj keď Mirjam už nebola členom Inštitútu, minimálne sa Sandera a Sunila by sa zaviazala. Samantha bola jeho parabatai a len ťažko by sa mu verilo, že by niečo také spáchala. Sebastián ml však svojich blízkych a všetko to tak bolo.. subjektívne a poškvrnené. Rozumel však myšlienke Sebastiána, zatiaľ tak ani neplánoval riešenie tohto prípadu zverejňovať ostatným. Prvotné hlásenie bolo zverejnené a ostatné riešenie bude pod ich záštitou. Natiahne sa po šálku čaju zatiaľ čo sa posadí na stoličku. Ešte nechá papiere len tak ležať kým si vypočuje ľahké klamstvá Sebastiána.* Koho napríklad? *Opýta sa mierne vterne, dnes hliadku mal mať, vedel však, že pokiaľ by uvoľnil Sunila chlapcovi by voľno rozhodne neprekážalo. Nijak túto ponuku však Sebastiánovi nenaznačil. Veril, že mužovi dôjde k tomu, že sa nepriamo ponúka. Len po jeho boku bol na hliadkach zriedkavo a bral už tento rozhovor, ako dobrý začiatok. Aj keď sa hovorí, že by sa malo prestať v tom najlepšom, Gabriell veril, že to vie zatlačiť ďalej.* Dobre tým pádom máme dohodu. *Zhrnie rozhovor a začne ladne upratovať spisy na stole tak, aby boli prehľadne poukladané.* Hlavne nezabudnúť na knihu. *Dodá so slabým úsmevom zatiaľ čo ťukne kopu papierov o stôl, aby sa zarovnali hrany.*
*Užíva si ticho, ktoré nastane, aby sa trochu zamyslel a prebral si nejaké možnosti, ktoré mu možno ešte nenapadli. Pravdepodobne mu viacero vecí príde na rozum vtedy, keď by mal ísť spať, alebo na toalete, ako to býva často. Sťažka vzdychne, natočí telo k Tsaiovi a jednou rukou sa oprie o stôl, zatiaľ čo si druhú ruku uloží na bok a nadvihne obočie.* Niekto by mi napadol. *Podotkne a svojim prepaľujúcim pohľadom dáva najavo, že tým myslí práve lovca, sediaceho pred ním. Je mu úplne jasné, že Tsai s jeho hliadkami osamote nesúhlasí a snaží sa ho na to nachytať, no zároveň mu príde zbytočné takto sa naťahovať, keď navzájom vedia, o čo tu ide. Mykne plecom.* Zdáš sa ako schopný lovec. *Povie nakoniec, čo je na Sebastianove pomery dosť veľký kompliment. Znova sa otočí k poznámkam a textom, nakrčí obočie a poškriabe sa na hlave.* /Fajn. Mám čo robiť./ *Pomyslí si, odrazí sa od stola a prejde okolo neho späť k svojmu miestu, kde sedel predtým.* Perfektne. *Povie, akoby tým podpichoval, trochu pomôže Tsaiovi s upratovaním papierov, ktoré mu podá, a vezme do ruky knihu, po ktorú si sem pôvodne prišiel.* Vďaka za upozornenie, inak ju tu zabudnem. *Podotkne trochu ironicky a jemne pri tom prekrúti očami. Kývne k nemu rukou.* Uvidíme sa. *Povie ako na rozlúčku a s vážnou tvárou sa vytratí z miestnosti, zahĺbený v myšlienkach o tom, aké by boli správne kroky, ktoré treba podniknúť, aby tento prípad vyriešili čo najskôr a s čo najmenšími problémami, ako sa bude dať.* /Sakra. S knihou na hliadku asi nepôjdem./ *Napadne mu a v polovici chodby sa otočí, aby predtým ešte zašiel do izby.*
Skutočne? *Povie na oko prekvapene zatiaľ čo mu slabo naskočí obočie. Gabriell mal suchý humor, to nepochybne ale z času na čas uvítal istú vôľu v jeho slovách. Odľahčenie a aspoň drobnú voľnosť aj keď sám väčšinou rozhovory skracoval. Na úrovni Sebastiána stále nebol, čo mohla byť vec pozitívna aj negatívna. Uvítal však, že Sebastián prijal pomoc a aspoň v tomto smere dodržal pravidlá, ktoré sa nastolili. Pri jeho zloženom komplimente sa len slabo pokloní.* Vyšší kompliment si z tvojich úst predstaviť neviem. *Prizná a tak len prikývne, pri čom trochu v upratovaní zrýchli, aby Sebastián nemusel príliš dlho vyčkávať. Netrvalo tak dlho kým sa všetko dalo na svoje miesto, dokonca obdržal len jednu Sebastiánovu poznámku čo v tomto smere bolo víťazstvo.* To som si istý. *Odvetí na zabudnutie kým len kývne na podrzav mužovi na odchode. Aj keď táto výmena nebola mnoho, bolo to niečo iné, ako mrnčanie, ktoré obdržal na plese, alebo pár poznámok na stretávke. Začínala sa objavovať priam nádej a pokiaľ nie, aspoň má na strane New Yorku stále verného a schopného lovca aj keď mal svoje maniere. Starého psa bolo ťažké učiť novým trikom, toto si už sám začal uvedomovať na sebe kedy jeho názorová škripinka začala byť hrubšia, ako pred tým. Podobne aj v boji, mal svoje postupy, ktorých sa len ťažko zbavoval. Sám onedlho zavrie okno v knižnici, zavrie za sebou dvere a presunie sa do svojej izby.*
*Pre Gabriella hliadky neboli v tomto čase už nezvyčajnosťou. Išlo o hlavnú časť jeho poslania ako lovca a vo svojej podstate to tak aj bral. Povinnosť a niečo nevyhnutné a potrebné. Obzvlásť teraz keď sa New York aj naďalej hemžil tvormi noci. Bol už večer tma zakryla mesto, avšak ako sa naučil, New York nikdy celkovo neupadal do spánku. Len sa posúval medzi rôznymi skupinami ľudí. Najprv čakal Kylu pred Inštitútom a keď sa náležite stretli vyrazili do štvrte Brooklyn Heights. Večer pred tým odtiaľ prišlo hlásenie týkajúce sa podivných zvykov a tak sa to zdalo, ako ideálne miesto na hliadku. Na sebe mal povinnú výbavu, runy precízne nanesené a po vreckách mal rôzne hlúposti, ktoré by sa mu mohli hodiť. Svätená voda, alebo malý nôž zo striebra a železa boli do istej miery jeho povinnou výbavou. Naginata v jeho ruke bola však dominanta jeho vzhľadu, ktorý len dotváral uhladené vlasy do úzkeho copu.* Ako sa máš Kyla, mám pocit, že nie je často priestor na pokojný rozhovor. *Opýta sa lovkyne po jeho boku zatiaľ čo v pravej ruke drží senzor, špeciálne ho v tom momente nenastavoval, nesnažil sa nič priamo stopovať.* Čo máš v živote nové? Nejaká čiapka? *Snažil sa byť priateľský, sám zastával, že aspoň nekonfliktné postoje sú kolektívu prospešné a snažil sa tak podľa toho sám riadiť.*
*Hodí na seba vístroj a vezme si niekolko rôznich zbraní od ostria až po niekolko nožov na hádzanie, pridá k tomu senzor a niekolko čarovných svetiel a víde pred inštitút kde sa stretne s gabrielom. Na pozdrav mu len kívne a potom ho nasleduje. Na jeho otázky najskôr reaguje mlčaním ale keď sa jej spíta na čiapku šibalski sa uškerí a nasadí si svoju už tradičnú okultnú čiapku.* Ale to vieš všetko pri starom. Hliadky, upratovanie, varenie.... Mimochodom ako ti chutil ten Fårikål čo bol včera na obed? *Spíta sa a snaží sa zakriť fakt že ju jeho názor na jej kuchárske umenie velmi zaujíma. Všetci v inštitúte až na pár vínimiek bolo priatelský ale s Gabrielom si zatial rozumie nejlepšie.*
*Pomaly kráčali ulicami Brooklynu, kde teraz bolo možné zazrieť už tak rôzne indivíduá. Nočné hodiny takých ľudí priam vábili a tak Gabriell neraz prekračoval ľudí na zemi, alebo sa vyhýbal podivným skupinám. Pomocou runy neboli vidieť, avšak stále sa takých jedincov stránil. Pokiaľ si nevedia uchovať pud sebazáchovy nedokázal ich len tak rešpektovať. Pozrie sa na Kylu keď z počiatku mlčí a medzi nimi boli počuť len zvuky áut. Nenarozprávala veľa, možno rozprávala ešte menej ako on sám, čo mohlo byť pomerne prekvapivé.* Mlčanie beriem za neuspokojivú odpoveď, viem, že na severe ste museli šetriť kyslíkom, ale tu ho je dostatočne. Aj keď môže mierne zapáchať. *Pousmeje sa pri čom keď zbadá, ako si opäť nasadí čiapku jemne si povzdychne do úsmevu. Nemiloval Kylin výber šatníku, prišlo mu nepodstatné čiapku nosiť z iného dôvodu, ako skrývania a jej pôvod v Inštitúte už bol zvyčajne známi. A v betónových teplách sa zdala byť obzvlášť nadbytočná.* Nie je to práve moja šálka kávy, ale minimálne to bolo niečo nové, než Sanderove mäso s ryžou, alebo príležitostné polievky. *Skonštatuje zatiaľ čo počúva naokolo, či náhodou nezachytí zvuk, ktorý bol v hlásení popisovaný. Jeho senzor v dlani však začal vydávať signál, ktorý ich viedol k obytným domom po ľavici.* Možno budeš mať ďalšie mäso do polievky. *Dodá zatiaľ čo trochu pridá do kroku, aby zistil či ide signál z vnútra, alebo strechy budovy. Rad hnedých bytových domov mu však nič neodhaľoval.* Keby niečo nezvyčajné počuješ, daj mi vedieť, myslím, že písali len o Dahakoch, ale... nikdy si nemôžme byť príliš istý.
Keď myslíš. *Zamrmle a nakečí nos. Keď obchádza obzvlášť smradlavého opilca ležiaceho na zemi.* To je jedna z vecí čo mi tu chíba na domove. Čerství vzduch. *Posťažuje sa a poteší ju Gabrielov víraz z jej čiapki. Preto ju vlastne aj nosí. Rozkazi a nariadenia večšinou dodržiava do bodky a jej čiapka je jej malá vzbura proti sistému. Keď sa dostane k jej vareniu len na jeho slová kívne.* /No aspoň to nezvozil pod čiernu zem./ Tento druh mesa radšej oželiem. Ešte by sme sa všetci povracali a Caleb by ma obvinil zo snaha sabotovať posádku inštitútu. *Zavtipkuje ale s vážnou tvárov prikívne na rozkazi a aktivuje svoje ostrie. Postaví sa Gabrielovi hrbtom abi ho mohla zozadu kriť a nič nemalo šancu prekvapiť ich zo zadu.*
Na Staten Island to je pomerne znesiteľné, teda pokiaľ sa neráta to obrovské stroskotanisko lodí.. okrem toho je to tam pomerne príjemné. *Povie pri čom aj on sám bol z tohto udivený. Avšak naposledy by bol radšej keby sa tam dostal pod inými okolnosťami, ako ísť odhaliť či Mirjam bola nakazená lykantropiou, alebo nie. Odpoveď však teraz už vedeli.. Absencia jeho sesternice v Inštitúte bola minimálne pre neho citeľná a sám sa z tejto novej reality ešte nedostal späť na nohy.* Myslím si, že také niečo sa môže stať aj bez takého mäsa. Stačí keď dáš Sunilovi, alebo Samanthe varešku do ruky a skončí to podobne. Divím sa, že zatiaľ nemajú do tej miestnosti zákaz. *Povzbudí ju pri čom sa následne plne sústredí na prácu, ktorej čelili. V obytných domoch sa nesvietilo, okrem možno pár okien. Chvíľu tak počúva pri čom privrie oči, ale hlasné zvuky nikde neboli k nájdeniu. So senzorom tak spraví pár pohybov okolo seba, aby zistil z ktorého smeru idú presne. Moc sa mu však nedarilo a senzor ich viedol priamo do steny domu. Vlámať sa nemal v pláne pokúsil tak ešte ruku zodvihnúť ku streche odkiaľ sa signál na jeho prekvapenie zvýšil.* Musíme poliezť. Poď. *Naznačí jej pri čom ukáže na schodisko popri budove, ktoré slúžilo primárne, ako únikový východ. teraz im však skvelo poslúži. Postupuje tak ku schodom a následne hore zatiaľ čo pozoruje senzor a okolie okolo nich. Boli blízko, veľmi blízko a tak sa obával, že by ich mohli prepadnúť z hora, zoskočenie, alebo akýkoľvek útok. Ako sa dostávali vyššie, typický škrípaví zvuk sa začal drať do uší. Senzor odloží zatiaľ čo sa pozrie sa Kylu či je pripravená a v poriadku. V očiach tak má pýtaví pohľad kým sa neobjavia na neochránenej pôde, kde im dahakovia pôjdu po krku.*
*Naposleda sa potichu zasmeje historke o kuchini a potom sa už plne sústredí na úlohu. Nasleduje Gabriela po poziarnom schodisku a strasie sa keď jej z odporného škrípania prejdú po chrbte zimomriavky.* /Hnus ako nechti na tabuli./ *Stúpa ďalej až sa s Gabrielom ocitnú na povale. Gestom naznačí Gabrielovi abi sa rozdelili a pokrili večšiu plochu sama potom vikročí napravo popri stene. Ostrie drží obojruč pripravené a opatrne potichu našlapune, neujde ani pár krokov a do nosa sa jej natlačí odporný zápach akoby po hnijúcich odpadkoch. Potlačí napnutie a postupuje ďalej.* /Ahh tak tam si./ Povie si keď zazrie biele larvovité telo démona. Zdá sa jej že drevak o nej ešte nevie. Lavačkov viťiahne niekolko nožov na hádzanie a dva z nich hodí po démonovi.*
*Pokyny Kyli pochopil a následoval podľa nich, okrem toho, zdalo sa, že okrem jeho primárneho cieľu Kyla narazila ešte na ďalších nezvancov. Na moment sa však zahľadel do tlamy nepríjemne zapáchajúceho Drevaka, avšak zdalo sa, že na rozdiel od tých v Bronxe, tento zuby mal. Jeden drevak však pre neho nebol príliš veľký problém, keď videl, ako sa okolo antény . Suchá pokožka sa tak drala o liatiny naokolo zatiaľ čo Gabriell sa snažil tento zvuk vyblokovať. Zdalo sa, že išlo o dvoch Dahakoch, ktorý sa preplietali navzájom, akoby si stáli v ceste. Zatiaľ čo sa snažil pomocou dlhšej naginati dostať pod ich pancier, aby ho priam zlupol v druhej ruke aktivoval ostrie, ktoré mu nabralo v dlani slabý jas. Musel však stále byť na špičkách nôh, nakoľko chápadlá na neho išli z každej strany.* Kyla! *Pripomenie lovkyni, aby sa čo najskôr posunula od drevakov pri čom pomocou pevného stisku ostria presekol dve chápadlá, ktoré sa skotúľali zo strany budovy. Čierne oči démona na ňom boli prekvapivo sústredené a Gabriell tak pohľad tvora nedokázal striasť. Ucítil tak, ako mu jedno chápadlo zachytilo ruku s naginatou v snahe ho odzbrojiť. Ďalšie chápadlo na neho však išlo z ľava v ktorej držal anjelské ostrie, na jeho šťastie na toto dokázal dostatočne rýchlo zareagovať a sekavím pohybom sa oslobodil. Dehak však rozhodne nekončili nakoľko si do merku už vzali aj Kylu.*
*Oba nože zasiahnu svoj ciel a démon zaškrečí bolesťou viužije to, kotúlom sa dostane k démonovi a prebodne ho ostrím skrz na skrz až ho pribodne k podlahe. démon posledný krát zavreští a zmizne v oblaku iskier a dymu. Počuje Gabrielove víkriki nemá sa však čas na neho obzerať. Ďalším parakotúlom sa vihne chápadlu dahaka.* Ako si na tom?! *Zakričí na Gabriela, hodí po démonovi čo ho drží ďalšie dva nože a rozbehne sa priatelovi na pomoc. Nestihne sa k nemu ale dostať lebo sa k nej rozletia dalšie chápadlá. Po jednom sekne a usekne ho, ďalšiemu sa jej podarí uhnúť.* Už idem vidrž! *Zavolá na Gabriela kím si k nemu prebojováva cestu.*
Myslím, že kontext vyčítať vieš. *Povie mierne otrávene zatiaľ čo si rukou strasie kvapky ichoru zo svojej uniformy.* /Treba to uzavrieť, sú len dvaja./ *Uskočí jednému z chápadiel zatiaľ čo pozerá, kde jeho naginata pristála keď ho démon odzbrojil. Bola niekoľko metrov od neho avšak to mohlo byť priam kritické v momente, keby sa démon rozhodol pohnúť. Od pásu si tak vytiahne bič, ktorým švihne do vzduchu a zachytí tak anténu pri démonovi. Gabriell mal sily viac než dosť a s hlasným prasknutím sa pohla z miesta kedy letela priamo na jedného z démonov. Ten zachytil kus kovu priamo do tváre a Gabriell sa tak vydal v pred, preskočil chápadlo, ktoré plieskalo okolo seba ešte stále v matnej zmätenosti a vzal naginatu do ruky, kedy démona prudko bodol do nekrytého chrbtu. Samozrejme to nebol koniec nakoľko boli dvaja. Kvílenie jedného však teraz znelo, ako príjemná pieseň, ktorá bola následne umlčaná jeho ostrím.* Toho druhého ti zamestnám, ty choď zozadu, majú tam nekryté miesto. *Povie Kyle nakoľko kúsok pancieru na začiatku odstránil práve pre tento dôvod. Jednoduchý prístup na neskôr.. okrem toho, vtedy ho tak nejak odhodilo.*
*Zrútenie antény jej ulahčí od chápadiel a tak sa rýchlo rozbehne dostať démonovi do chrbta ako jej Gabriel prikázal. Démon ktorí venuje plnú pozornosť Gabrielovi si ju nevšíma a tak mu do zraneného chrbta zarazí ostrie až po rukoveť. Démon zavreští a zmizne do pekla.* Tak to by sme mali. Niesi zranení? *Spíta sa zatial čo príde ku Gabrielovi a snaží sa očiltiť svoju zbraň. Ríchlo preletí Gabriela pohladom a keď vidí že je v poriadku odíde pohladať svoje hádzacie nože. Keď ich nájde schová si ich a viťiahne senzor prístroj nič neukazuje.* Malo bi to tu biť čisté. Aspoň podla tohto tu. *Mierne zamáva senzorom a schová ho.* Pojdeme? *Spíta sa a prejde k požiarnim schodom kde počká či sa k nej Gabriel pripojí.*
*Kyla dokončila ich prácu zatiaľ čo Gabriell sa jemne oprel o svoju zbraň a očistil svoju výstroj. Ichor a démonský prach tak padali po streche a práve prach bol ochvíľu unášaný jemným vánkom. Obzrie sa naokolo kým do seba vtesná výhľad na nočné mesto a pozrie sa na Kylu.* Nie, všetko sa zdá v poriadku a ty? *Uistí sa pri čom letmo prihliadne na jej nohu, ktorá už spravila pár problémov. Tentokrá sa však zdala držať v poriadku a tak sa nijaké otázky na túto tému nepýtal. Vybral ešte na moment senzor, kedy sa zdalo, že všeobecná démonská energia bola len zostatková z už zabitých Dehakov.* Ešte dnes musíme prejsť minimálne Downtown, tak sa vždy niečo objaví. *Povie kým kývne bradou smerom k vyšším budovám v diaľke. * Nemáš chuť na kávu, prípadne čaj? *Opýta sa odrazu nakoľko ucítil, že sa mu na jazyku pýta trochu energie. Okrem toho po ceste mali pár obchodíkov a pred nimi bol ešte dlhý večer.* Ale dobrá práca, kto ťa učil Kyla? *Nakloní hlavu na stranu zatiaľ čo ešte prejde miesto po démonoch a následne zamieri na požiarne schodisko, ktoré im vŕzgalo pod nohami.*
*Dá Gabrielovi na schodoch prednosť a pomali sa pusťí za ním.* Základný vícvik mama nebolo vela iných lovcov čo by bolo ochotný učiť niekoho ako ja. Neskôr keď ma prevelili do Alcante sa ma ujal stríko. Ten ma poriadne popreháňal. *Rozhovorí sa zatial čo sa dostanú zo schodiska znova na ulicu.* Ak by si mal záujem poznám kúsok od tialto jednu reštiku. Teda je to niečo medzi maličkím bistrom a pouličním stánkom ale robia skvelú kávu. *Navrhne na jeho ponuku a zamieri smerom k bistru.* Môžem ťa o niečo poprosiť? Pomohol by si mi presťahovať zvišné veci čo mám ešte v pretore? *Spíta sa.* Nieje toh moc, dvom nám bude stačiť jedna cesta tam a bude to. *Hodí na neho psie očká a dúfa že ju neodmietne.* Už sme skoro tu. Varujem ťa káva je jediná dobrá vec čo majú, z toho čo nazívajú jedlom by si sa mohol otráviť. *Zasmeje sa a zahne do jednej z menej používaných uličiek a vojde do maličkého bistra. Hneď na prahu ale zostane stáť a okamžite siahne po svojom ostrí ale zaťial ho neaktivuje. V niestnosti nikto nieje ani zákazníci ani obsluha za pultom. Pomali opatrne obíde pult a pozrie dozadu do maličkého skladu.* Tu v zadu je krv a zadné dvere sú otvorené. *Povie polohlasne abi ju Gabriel v predu počiul.*
*Nepredpokladal, že by sa lovkyňa tak rozrozprávala. Predsa len ju analyzoval skôr za tichší typ, ktorý primárne príjmal rozkazy a kvôli pôvodu sa naučil mlčať. Možno jej však schádzal istý sociálny kontakt o ktorý bola kvôli férskej podstate ukrátená.* Skutočne? Z osobných skúseností študenti z Alicante vychádzajú.. naivný. *Odvetí pri čom myšlienka mu spadla napríklad na Matta. Išlo však o pomerne známi problém, dieťa ktoré celý život obýva bezpečné steny Alicante a do skutočného terénu sa dostane až v 18 roku života.. Tréning spraví mnoho, avšak ani Idris nie je schopný pripraviť na všetko. Kyla sa však zdala byť trénovaná dobre, minimálne prijateľne a tak len kývol.* V tom prípade ukáž cestu. *Kývne lovkyni zatiaľ čo ju v tichosti a s rozvahou následuje. Runy sa dali zvrátiť, avšak ich vzhľad vždy vyvolá pár pohľadov. Jej požiadavka ho však prekvapila, mierne sa tak narovnal v chrbte zatiaľ čo sa na ňu tázavo pozrie či je žiadosť skutočná.* Ešte stále nie si presťahovaná? *Povie na oko prekvapene zatiaľ čo po chvíli odmlčania pristane. Preator mu teraz nebol práve milým miesto, avšak pokiaľ išlo o nevyhnutnosť, bol ochotný skloniť hlavu a pomôcť.* Dobre, len mi daj presný dátum a čas. *Odvetí pri čom sa obzrie po uličke do ktorej ho zaviedla. Nepoznal to miesto, vyzeralo byť zabudnuté časom avšak dôveroval jej.* Overila si si či majú otvorené? *Opýta sa keď uvidí tmu v priestoroch, zahliadne, ako sa ostrie slabo zaleskne v jej dlani. Najprv sa v ňom vyvolala nedôverčivosť, avšak keď vysloví svoje pozorovania privrie oči a nazrie podobne, ako ona dnu. Do dlane však vezme senzor, ktorý na moment zapne.* Pokiaľ to nie je dolnosveťanská alebo démonská aktivita nie je to v našej kompetencií. Vyzerá tam byť niečo podozrivé? *Opýta sa zatiaľ čo jej kryje chrbát.*
Ja som tam neštudovala. Pridelili ma tam pracovne naštastie som slúžila pod stríkom takže ma mohol aj dodatočne trénovať. *Osvetlí mu situáciu a pokračuje.* Ale som len tam mám ešte pár vedí čo treba odniesť a samej by mi to trvalo večnosť. *Keď sa znova vráti do skladu viťiahne čarovné svetlo a hodí ho na zem abi aspoň trochu osvetlila miestnosť. Potom zapne svoj senzor ale prístroj nič neukáže. Prejde skladíkom a víde zadními dverami a znova ju takmer napne.* Mislím že toto je podozrivé doať nemislíš? *Spíta sa rečnícku otázku a podíde k nespoznatelne potrhanej mrtvole ktorá leží v uličke.* Podla uniformi to bol predavč z bistra. *Čupne si vedla mrtvoli a prezrie čo z nej zostalo.* Už si videl abi niečo podobné spravil človek?
*Gabriell mal svoje domienky, avšak nerozmazával ich. Vedel, kedy bolo múdre si nechať veci pre seba a tentokrát to tak skutočne bolo. Nebol ten, ktorý by zvyčajne hovoril neuvážene, aspoň to považoval za svoju najsilnejšiu stránku.* Pokiaľ je to skutočne tak nevyhnutné.. *Povie jednoducho pri čom svoju odpoveď už koniec koncov dal. Čím ide do priestorov hlbšie tým silnejší puch tela skutočne bol. Prišlo mu však podozrivé, že démonská aktivita bola nulová.* Vlkolak? *Napadne mu zatiaľ čo prezerá zvyšok miestnosti či náhodou nenájde akékoľvek stopy. Ľudia boli často zvieratá, pre neho nebolo vylúčené, že mohlo ísť o ľudského páchateľa. Spravil však pár fotiek zatiaľ čo sa pozrel na krv na podlahe, nevyzerala byť príliš stará.* Prekvapuje ma, že si to skôr nikto nevšimol.. Aké má ten obchod otváracie hodiny? *Opýta sa, vedelo by to celkom slušne ohradiť čas, kedy by smrť mohla prebehnúť.* Nechce sa mi veriť, že by civil nekontaktoval políciu.. alebo len skutočne nikto nechodil v pondelok do bistra.. *Povie pri čom prejde ku dverám, ktoré zavrie a otočí tabuľku closed.*
Nemyslím niesu tu stopi po zuboch. Je to skôr potrhané. *Povie zatial čo prezerá mrtvolu.* Otvárajú skôr večer, največší zhon je tu ráno keď ludia chidia z nočnej šichty. *Vstan od tela a prezrie zvišok uličky, nájde však len rozsipané vrece z odpadkami.* Običajne tu ale slúžia dvaja. Kde je truhý predavač? *Zamislí sa keď sa vráti dovnútra za Gabrielom. Nechce sa mi veriť že by nezavolal políciu keby sa mu podarí ujsť? *Zamračí sa a nakloní hlavu na stranu.* Že by ho vrah uniesol?
*Uvažoval, aký tvor by mohol mať dostatok sily na to pretrhnúť tkanivo. Teraz na mieste mu však príliš mnoho nenapadalo. Vzal tak telefón na ktorý pečlivo všetko dokumentoval. Jeho starý drobný Iphone nemal práve skvelé rozlíšenie, ale pre ich dokumentáciu to bolo dostačujúce.* Takže by sme mali prvých podozrivých? *Nadhodí pri čom si prejde dlaňou po zátylku.* Spíšeme čo sa bude dať, následne môžeme dať echo spojke, ktorú máme u polície. Pravdepodobne nám budú schopný zistiť aspoň nejaké informácie o podniku. Killián.. Seymore? Beta vlkolakov, keď sa vrátime, pripomeň mi nech mu dám vedieť, áno? *Požiada Kylu zatiaľ čo sa snaží nájsť kúsok látky, alebo niečo podobné, čo by sa dalo využiť na neskoršie stopovanie.* Ak boli dvaja.. stačí nám aj malý predmet a budeme kolegu vedieť vystopovať... *Premýšľa nahlas zatiaľ čo si čarovným svetlom prezerá drobné zákutia, kľučky, či náhodou nie je niečo vypadnuté, alebo zachytené.*
Jasné. *Zamrmle si popod nos, vitiahne malí bloček a pero a starostlivo ale rýchlo do neho zapíše nálezi z miesta činu a detajli o nájdenom tele.* Killián Seymore. *Zopakuje a prikívne zaťtial čo si píše poznámky. Keď skončí nechá Gabriela hladať v prednej miestnosti a vráti sa do skladu. Zrovna prezerá klučku dverí zo skladu do predajne keď za sebou začuje niečie kroki otočí sa a vidí že vo dverách stojí asi tridsiaťnik v uniforme predavača bistra. Muž neurčito stojí vo dverách so sklonenou hlavou a nehibe sa.* Pane ste v poriadku? *Podíde k nemu ale muž na jej prítomnosť nijak nereaguje.* Pane počujete ma? *Natahne k nemu ruku a v tej chvíli dostane úder do hrude ktorí ju hodí dozadu na regál ktorí sa s ňou prevráti.* Gabriéééél! *Zakričí keď sa jej podarí lapiť dych ktorí jej vyrazil úder aj náraz do regála. Vstať sa jej ale už nepodarí lebo sa musí uhíbať ďalšiemu úderu predavača. Svoje ostrie pri dopade stratila a tak vyťiahne dýku a sekne po útočníkovi.*
*Miestnosť sa zdalo kompletne prázdna, okrem smetí na zemi, ktorým by bolo len ťažko pripisovať vlastníka. Našiel však kúsky dotrhanej uniformy, či však patrila mŕtvemu, alebo páchateľovi.. Uvažoval a snažil sa v mysli rozložiť celý svoj katalóg, v jeho uvažovaní ho však vyrušil náhli treskot, za ktorým nasledoval výkrik Kyly. Zdalo sa, že stopovanie koniec koncov potrebné nebude. Ihneď vyberie ostrie, ktoré zaraz aktivuje. Keď si všimne ležiacej Kyly a muža nad ňou len ho skopne, aby sa mu podlomili nohy a muž bol jednoduchší na spacifikovanie. Na prvý pohľad aspoň zo zadu vyzeral, ako civil, avšak jeho telo pri bližšej inšpekcií bolo deformované. * /Dofrasa./ *Prebehne mu hlavou, nakoľko nastalo niekoľko možností, zabiť zatrateného civila, alebo ho zatknúť a počkať na premenu časou.. ktorú pravdepodobne neprežije. Vyberie stélu a pomerne rýchlo nakreslí runu pút tak, aby rýchleho civila pred ním ešte na zemi prichytil. Následne ho rukou zachytí o uniformu a silou ho vyšvihne a hodí o stenu, potreboval ho omráčiť kým sa Kyla dokázala pozbierať.* Si v poriadku? *Precedí cez zuby, zatiaľ čo zatrateného pridržiava pri stene.* Zabijem ho.. *Hlesne zatiaľ čo sa pozrie na Kylu či na toto rozhodnutie skutočne pristane, morálne to mohlo byť pošramotené, avšak v tomto momente to bolo praktické rozhodnutie.*
*Zasiahne Zatrateného do stehna ale ten na ranu nijak nezareaguje a napriahne sa k dalšiemu úderu, ten však nedopadne preto že v tej chvíli Zatrateného Gabriel skopne k zemi. Kyle sa zatmieva pred očami, motá sa jej hlava a pri dýchaní cíti v hrudi ostrú bolesť, preto moc nevníma čo sa okolo nej deje. Viťiahne svoju stélu a rýchlo si aktivuje runu na liečenie. Chvílku počká a keď sa jej zrak aj rebrá dajú do poriadku pozrie na Gabriela.* Ano teraz už som. *Vezme svoju dýki, vstane a prejde ku Gabrielovi a Zatratenému ktorého drží.* Už je mrtví len o tom nevie. *Povie a vrazí Zatratenému dýku zlava z boku do hrude čím mu prebodne lavú plúcu aj srdce. Potom čo sa jeho telo zrúti na zem skloní sa knemu a utrie skrvavenú čepel do predavačskej uniformi Zatrateného. V rýchlosti prehladá telo ale nenájde pri ňom nič zvláštne. V prehliadke pokračuje až kím nejájde na jeho pravom predlaktí runu.* Kto toto urobil? *Pozrie na Gabriela a na tvári jej jasne vidieť hnev. Máš nejaké správi ešte o iných lovcoch v meste alebo to bol niekto z našich?!
*Gabriell nebol zvyknutí mať na svojom ostrí krv ľudskú a nie ichor. Bol bojovníkom, avšak keď videl, ako Kyla prebodla muža, ktorý nebol démonom. Srdce sa mu mierne stiahlo. Išlo o podobnú náturu, ako pri posadnutých. Ľudské oči na nás stále hľadeli, ale za nimi.. vždy bolo cítiť prítomnosť démonov. Tu? Išlo o úbohého, ktorý svojim nedopatrením, alebo malichernosťou iných ukončil 2 životy. Keď začne jeho telo padať len ho pustí pri čom spadne k jeho nohám. Z adrenalínu sa mu prudko zdvíhala hruď zatiaľ čo sa pozrie tázavo na Kylu či je v poriadku. Priloží si dlaň na spánok zatiaľ čo uvažuje o spisoch na presun a rôznych žiadostiach.* V meste sú všetci oficiálne zapísaný lovci v Inštitúte.. nechce sa mi veriť, že by niekto z nich.. *Nedokončí vetu zatiaľ čo sa skloní k rune na mužovej ruke. Bola perfektne nakreslená, nevyzerala neisto, alebo trasľavo keby ju kreslil civil sám. Vyzerala, ako vystrihnutá zo šedej knihy.* /Podľa hlásení vieme zistiť, kde väčšina z nás dnes bola.. pokiaľ chodili skutočne dvaja máme dvoch komplicov../ Do mesta sa však dá dostať aj neoficiálne, to je ale ako hľadanie v kope sena. *Hovoril nahlas kým sa snažil prísť na efektívny spôsob.* Nahlásime to spolku, možno sa k nám dostane bližší pohyb a pokiaľ nie.. *Povzdychne si a začne prezerať vrecká zabudnutého či náhodou nenájde doklady.* Môžeme sa opýtať ich blízkych či nevedia viac..
*Všimne si Gabrielov starostliví pohlad a slabo sa usmeje.* Nič mi nieje. *Ubezpečí ho a z hlboka sa nadýchne abi dostala svoj hnev pod kontrolu. Všimla si aj víraz na Gabrielovej tvári keď Zatratateného zabila ale rozhodne sa to roešit neskôr.* Tiež sa mi nechce veriť že by to bol niekto z inštitútu ale prešetriť sa to musí, keby pre nič iné tak preto abi sme ich čo najskôr vilúčili ako podozrivých. *Na jeho dalšie sklová súhlasne prikivuje ale keď spomenie rodiny obetí zavrtí hlavou.* Nie najskôr sa musíme spojiť s naším človekom u polície. Nebude dobré ak pôjdeme za pozostalími ešte pred políciou. Vznikne z toho len zmetok a problémi. *Vstane a prejde do prednej miestnosti.* Zavolaj tej našej spojke, ja zatial toto anonimne ohlásim.
Dobre. *Prikývne keď ho uistí pri čom sám začne opätovnú dokumentáciu. Snaží sa spomenúť, aký rozpis dnes bol. Všetci by mali byť na hliadkach nakoľko po odchode Mirjam im unikalo miesto na zálohu. Okrem toho bol pondelok, takže o dôvod navyše aby všetci boli v priestoroch mesta. Ešte odfotí a spíše podrobnosti pri čom ešte stále pečlivo pozoruje runu. Bola to runa odvahy v boji. Bola to náročnejšia runa na kreslenie, ale aj napriek tomu.. Ticho povzdychne kým ešte prezrie či náhodou nebude nájdená stéle, alebo čokoľvek podobné. Po tom len napíše zhrňujúcu, ale presnú správu Killiánovi pri čom sa pozrie na Kylu.* Mali by sme ísť, nech sa im vyhneme. *Povie pri čom potvorí dvere od skladu, aby vyšli zadnými dverami. Zdalo sa, že dneska im občerstvenie skutočne nebolo súdené.* Ešte je pred nami dlhá noc. *Dodá a následne len počká kým Kyla dotelefonuje.* /Zatratený sú nepoužiteľný či do boja, alebo na čokoľvek iné.. lovec by zariadil viac sebou, ako zatratenými./ *Uvažoval nad motívom, avšak nič nebolo jasné. Veci, ktoré im boli dostupné boli strohé a nijak nepridávali väčšej predstave.* Ešte downtown a na dnes padla.
*Gabriell bol nesvoj nakoľko situácia, ktorá pred nimi stála bola už tak silne emočne nabitá. Avšak fakt, že sa jednalo o jeho sesternicu, ktorú videl vyrastať s runami a po jeho boku. Bolo to.. drtivé. Na svojej tvári to však neprejavoval, chcel byť pre ňu oporou a nie len záťažou a ďalším faktorom, ktorý zvyšoval stres. Bál sa však, vedel, že lykantropia nebola takou životnou traumov, avša prejsť z kruhov nefilim do smečky.. ani len si to nevedel predstaviť. Gabriell podobne, ako Mirjam, nemal nič príliš oficiálne. Jednoduchá krátka biela košeľa a voľné nohavice. Nemal na sebe nič spojené s reprezentáciou, alebo hlásaním filozofie. Snažil sa len udržať pokoj. Cestou do Preatoru, ktorý im bol ochotný poskytnúť celu na noc, držal Mirjam ruku cez plece, aby ju mohol, aspoň týmto drobným gestom upokojiť. Keď počúva jej slová, jeho srdce sa zdalo byť ťažké, bielovlasý lovec za nimi taktiež len mlčal, aj keď trval na to, že pôjde aj on.* Sľubujem, že o to bude postarané, pokiaľ na to príde. *Povie mierne neisto zatiaľ čo sa zahľadí na zem pod nohami.* Zatiaľ nad tým neuvažuj, kým to nenastalo. *Povie s istou nádejou v hlase. Lovci mali šancu lykantropií nepodľahnúť, nie vždy však mali to šťastie. Mirjam bola silná, vedel, že nech sa stane čokoľvek zvládne to. Predstava, že ju postráda na hliadkach a na denných prechádzkach chodbou.. bolo to zdrvujúce.*
*Killián doufal, že když si ho alfa zavolal, tak že pro něj konečně má informace ohledně smečky, aby mohl opět převzít své povinnosti bety. No.. Pravdu měl jen napůl. Místo toho mu bylo sděleno, že Praetor dnes očekává možnou proměnu na vlkodlaka a on má být přítomný jakožto zástupce místní smečky. Pochopitelně bylo na nově proměněném, zda chce jít do smečky, nebo se přidat k Praetoru, ale proto tam byly obě možnosti. Kill dorazil do Praetoru hned po práci. Zaparkoval před budovou, zaklepal a jak byl puštěn dovnitř, tak přešel do haly.* Killián Seymour, beta smečky.. *Představí se, komukoliv, kdo k němu dorazí, aby se dozvěděl podrobnosti. Z jeho slov pochopil, že se jedná o lovce, ale jméno se stále nedozvěděl a tak se usadil a čekal na příchod.*
*Aj keď sa obaja, Sander aj Gabe, snažili, aby na ich tvárach nevidela ten strach a obavy, poznala ich už priveľmi dobre.* Ďakujem ti, Gabriel. *Skúsi sa naňho usmiať a potom jeden úsmev venuje aj Sanderovi.* Obaja viete, že vždy budem myslieť na všetky možnosti. Ale aj kebyže sa niečo dnes stane…pevne verím, že si na mňa nájdete čas aj v budúcnosti? *Tohto sa bála najviac. Že skutočne stratí všetko, čo teraz mala. Hlavne svojich najbližších priateľov a jedinú rodinu, ktorá jej ostala. Avšak teraz musela byť aj pre chlapcov aj pre seba odvážna a tak vojde po otvrení dverí dnu. Tam sa pozdraví s pracujúcou osobou za pulto. Pozdvihne obočie, keď si všimne Killiána.* A-ahoj? Čo tu robíš? *Spýta sa so záujmom a aspoň na chvíľku jej to pomôže sa uvoľniť, keď nemusí myslieť na to, čo príde, ale iba to, čo sa deje tu a teraz.*
*Potichu si povzdychne, zatiaľ čo mu na tvári skočí slabý úsmev. Jej slová boli pravdivé o tom nepochyboval, predsa len.. vždy taká bola. Fakt, že obriadovala jej dni nemocničné krídlo to len viac dokazovali.* Nech sa deje čokoľvek, aj keď už nie za dverami Inštitútu. Vždy si na teba spravím čas. Predsa len, stále si mi neukázala ten skvelý obchod kde si našla tie tvoje paličky. *Pousmeje sa zatiaľ čo Sander prenesie len podobné slová. Bielovlasý lovec mal však na tvári viac melanchólie, ako Gabriell. Ten to bral.. ak by sa to stalo, ako nový začiatok pre svoju sesternicu. Všetko sa dialo kvôli niečomu, Gabriell stál za názorom, že sme k niečomu predurčený a pokiaľ toto bola cesta, ktorú mala Mirjam vziať, nech to tak skutočne je.* A som si istý, že na rodinné stretnutia by si bola aj naďalej pozvaná. *Uistí ju a slabo jej prejde po chrbte kým neprejdu do Preatoru a sám sa reflexívne narovná, nakoľko predstavoval Nefilské vedenie. Aspoň v tomto momente. Pozrie sa na snedého muža, počul o ňom, čítal jeho výpisy, ktoré Mirjam a Sander z neho získali. Kývne tak hlavou, rovnako, ako ku zamestnancom Preatoru, ktorým poďakuje za rýchlu odpoveď a odozvu.* Gabriell Tsai. *Predstaví sa Killiánovi, kým sa rozhliadne po priestoroch budovi.* Som rád, že za vašu spoluprácu. *Povie vďačne kým sa pozrie na Mirjam, ako sa cítila.*
*Kill se zvedne na nohy, když dovnitř vejdou další lidi. Zkrátka mu to velela slušnost. Po rozpoznání obličejů je však stejně překvapený jako proti strana.* Zdravím.. *Pozdraví, načež si po prohlédnutí celé skupinky povzdechne.* Který..? *Zajímá se. Věta zní, jakoby měla pokračovat, ale Killián sám věděl, že ji nechce dokončit. Někteří proměnu vnímali jako požehnání. On to vnímal jako prokletí a tak k tomu i přistupoval. Momentálně měl ještě navíc k tomu před sebou lovce. Někoho, kdo se narodil s určitým posláním a po dnešní noci může zjistit, že jeho poslání je zhaceno. Všechny tři lovce si prohlédne, načež mu zrak přistane právě na nové tváři. Přikývne na jeho představení.* My se ještě neznáme. Killián Seymour, beta. *Natáhne ruku k pozdravu ke Gabriellovi a počká jestli ji přijme, než pokračuje a vlastně tím reaguje na Gabriellova slova.* Není za co.. A k vaší otázce, Mirjam.. Byl jsem sem zavolaný jako zástupce smečky. *Doodpoví a obrátí se na zástupce Praetoru, aby se tedy ujal vedení.*
*Ľahko sa rozosmeje.* Dobre, ukážem ti teda ten obchod, aj kebyže mám prísť vo vlčej podobe. *Urobí si z celej situácie aspoň trochu srandu, aj keď sa obávala, že jej vtip prítomní nezezmú práve najlepšie. Ale verila, čo jej chalani povedali. Boli to jej rodina a to by sa pre ňu nezmenilo, nech by sa stalo hocičo. Stále však čakala, kedy sa jej Sander prizná s tým, čo sa s ním dialo. Ale dnes to už nechá tak. Nájde si ho neskôr. Pozrie na prekvapeného Killiána a prstom ukáže na moment na seba, aby mu tým ticho odpovedala na otázku, ktorú zrejme ani sám nevedel kompletne povedať.* Neviem, či sa už poznáte, ale Gabriel je môj bratranec a toto je Sander, môj kamarát. Prišli sem hlavne kvôli oficiálnym záležitostiam, ale aj ako podpora, ak je to možné. Neviem…či by som to zvládla bez nich…ak by tu nemohli byť. *Nebola si istá tým, koľko ľudí bolo povolených pri celách, ale dúfala, že jej povolia aspoň toto málo.* Zástupca smečky? *Zaujme ju. Mierne jej dochádzalo jeho dôvod, pre ktorý tu bol, ale zrejme to ozaj potrebovala všetko počuť, než si bude niečo myslieť. Hlavne v tieto momenty, kedy ju predstava tej bolesti mierne stresovala….a do toho všetko spojené s premenou.* /Musela by som začať žiť ako “civil”, aby som zapadla do spoločnosti? Kde by som bývala? Kde by som pracovala? Čo by som robila?/ *Radšej na moment privrie oči a zhlboka sa nadýchne, než by sa opäť dostala do rovnakej paniky ako pár nocí vzad, keď to na ňu všetko doľahlo.* Ideme rovno do cely? Alebo ako to bude fungovať? *Pozrie na hodinky na stene.*
*Podobne, ako Mirjam, len hlavou naznačí svoju nižšiu sesternicu. Rozhodne mal v pláne si zapamätať tvár Killiána, bol užitočnou spojkou a pokiaľ by sa Mirjam premenila. Platilo by to ešte o to viac. Mužovi tak prirodzene rukou potrasol. Nebolo to v jeho náture, ale rýchlo sa priučil západným zvykom. Nevedel, aké rozhodnutia by pred ňou stáli. Všetky boli náročné, premena nebola jednoduchá pre civila, nie to pre lovca, ktorý celý život žil v izolovanej komunite, ako práve oni. Snažil sa nechať slovný priestor, hlavne lovkyni po jeho boku. Bola to jej záležitosť. Gabriell bol, ako zástupca, ale aj preto, aby mohol neskôr vytvoriť hlásenie a začať následné dokladovanie. Počúva tak rozhovor, ktorý vyklíči zatiaľ čo pozoruje pomerne prezieravým pohľadom Kiliána. Potreboval si ujasniť dôveryhodnosť, avšak muž sa zdal byť vhodný. Nevedel si predstaviť svoju sesternicu v cele, avšak čas sa pomerne rýchlo krátil. Najviac sa však bál momentu ak jej skutočne začnú praskať kosti a naťahovať sa svaly. Premena nebola na ľahký žalúdok, Gabriell to dokázal ustáť, ale nebol si istý či by to ustál Sander, ktorý sa zdal byť so žalúdkom už tak na vode.* Kladie správne otázky, kedy môžeme očakávať začiatok? *Opýta sa kým sa pozrie na hodinky na svojom zápästí. Momentálne sa ponášal skôr na ochranárskeho brata než učiteľa či zástupcu Inštitútu. Desili ho možnosti diania, chcel však pre svoju rodinu aj napriek tomu len to najlepšie.*
*Přikývne, když se mu dostane odpovědi na neúplnou otázku.* Zřejmě to nepomůže, ale je mi to líto.. *Pronese. I kdyby nedošlo k proměně, tak procházet si celým tím stresem rozhodně nebylo pěknou zkušeností.* Se Sanderem jsme se už poznali, spolupracovali jsme na případu.. *Informuje ji, že alespoň jednoho z lovců zná. Když se na ně Mirjam obrátí s nevyřčenou prosbou mít dva lovce u proměny, tak se Kill koukne na muže z Praetoru.* Bylo by možné, aby zůstali před klecí, ale nebude to pěkný pohled.. První proměna je velmi bolestivá a trvá opravdu velmi dlouho. Budou muset vydržet sledovat vás při největších bolestech, jaké jste kdy měla možnost zažít a také při proměně ztratíte veškeré oblečení, tudíž musím upozornit na možnost, že vás zahlédnou nahou.. Rovněž je vzácné, abyste si svou první proměnu pamatovala a tak můžete být i agresivní a dorážet na klec, snažit se na ně zaútočit.. Pokud jsou s tím obě strany srozuměny a v pořádku, nechám vás před mřížemi. Požádám ale o asistenci jednoho z našich čarodějů, kdyby bylo nutné je odvést.. *Přednese a Kill jen v určitých pasážích jeho proslovu potvrdí přikývnutím, že mluví pravdu a nezveličuje. On sám by dokonce i řekl, že to ještě zlehčuje, po svých vlastních zkušenostech.* Ano, zástupce.. *Potvrdí Kill následně Mir.* Po případné proměně dostaneš dvě možnosti. Buď se staneš jako vlkodlak členem Praetor Lupus, vezmou si tě na starost oni a jednoho dne budeš platným praetoriánem a nebo odejdeš se mnou a přidáš se ke smečce. *Vysvětlí ji důvod své přítomnosti. Sám se koukne na čas na svých hodinkách.* Proměna zpravidla začíná se soumrakem a východem měsíčního světla.. Západ má být dnes v devět a je skoro osm, takže bych nemeškal. *Kývnutím si potvrdí se zástupcem Praetoru svá slova, který ještě dodá.* Pošlu s vámi jednoho z praetoriánů. Sám nepůjdu. Cely jsou dole.. *Odkáže je na správný směr a Kill se tam s přikývnutím vydá.* Moje proměna je už velmi krátká a jsem zvyklý, takže nejsem agresivní, proto já si můžu dovolit dát na čas, ale je to proto, abychom měli jistotu.. *Dovysvětluje ještě po cestě k celám, kde počkají na zmiňovaného praetoriána.*
*Poslední měsíc se v Praetoru nezastavil. Od rána do večera řešil nováčky, kteří dělali neplechu a jinak tomu nebylo ani dnes. Po dlouhé době má konečně pauzu, jenže v tom zápalu, který poslední měsíc zažíval mu ta přestávka přišla tak nereálná, že se radši rozhodně projít se po instituci a pomoci, kde může. Dneska je úplně, takže ví moc dobře, kde bude jeho místo za soumraku. Zrovna zahne do chodby, která vede k celám, ale zaslechne rozhovor blížících se osob, stojících nedaleko něj. Otočí se, spatří zástupce a vydá se směrem ke skupině.* Potřebujete doprovod? *Zeptá se s úsměvem kohokoliv ze skupiny a ochotně se nabídne.* Jestli je to první přeměna, mohu vás doprovodit. Občas mám nováčky na starosti, mohu vám i pomoci. *Řekne a mávne rukou, vlastně ani nečeká na odpověď.* /Proč by tady jinak byli, že?/ *Sebevědomým krokem postupuje níž do sklepa k celám, kde se většina připravuje na dnešní úplněk. Pokynutím ruky ukáže skupince, aby jej následovali dále. Zastaví u jedné z prostředních prázdných cel. Otočí se na patě a zkontroluje, jestli jej ostatní následovali nebo ne.*
*Pokrčí ramenami a pokrúti hlavou.* Nemôžeš za to ty…takže sa nemáš za čo ospravedlňovať. A možno sa nakoniec nič nestane, no nie? *Pozrie sa aj na chlapcov po svojich bokoch a oboch ich chytí za ruku. Potrebovala ich pri sebe viac, než si uvedomovala. S ťažkým srdcom počúva detaily premeny. Samozrejme, že ich už všetky poznala. Keď nevládala riešiť zásoby v nemocničnej sekcii inštitútu, čítala si prípady premeny vlkolakov a ako to prebiehalo. Rovnako si prebehla aj nejaké štúdie a tam sa dozvedela takmer všetko, čo by sa mohlo udiať. Ale áno, chcela to aj tak počuť. Bola aspoň rada za to, že by si to nemala pamätať. Áno, budú si to pamätať jej najbližší, ale…verila, že v najhoršom prípade jednoducho odídu.* Som celkom prekvapená, že by ste brali aj bývalého lovca do svojich kruhov. *Zavtipkuje, nakoľko videla mnohokrát, ako na ňu ľudia reagovali, aj keď sa snažila do konverzácie vstúpiť jedine s mierom na mysli.* Dobre, veľa času teda nezostáva, tak radšej poďme. *Požiada a usmeje sa na nového príchodzieho. Prikývne na jeho pomoc a poslušne ho začne nasledovať. Cestou dole pustí Sanderovi ruku, lebo by sa traja vedľa seba nezmestili, ale na posledných schodíkoch zastaví a požiada, aby sa k nej Gabriel zohol.* Ak…ak sa to stane. Dávaj pozor na Sandera, dobre? *Požiada ho, nakoľko vedela, že Gabriel to zvládne, ale o druhého chlapca sa bála. Aj preto sa naňho vrhne a poriadne ho vyobjímal, než vojde do cely, ktorú jej nový muž ukázal.* Ďakujem vám. A som Mirjam. Teší ma. *Snaží sa udržať si nejakú slušnosť.* Takže…teraz už len čakáme? Nemusím byť o niečo prikovaná? *Zdalo sa jej, že zabudla všetko, čo kedy vedela. Snažila sa iba zhlboka dýchať a udržať si pokoj.*
*Na pohľad sa mu Killián zdal vzdelaný, predsa len pokiaľ zastával post Bety nebolo treba pochybovať o jeho zručnostiach. Stále bol presvedčený o svojej prítomnosti pri premene, pokiaľ o tom samotná Mirjam nepochybovala. Prežíval horory vo svojej podstate na každej hliadke. Vidieť niečo také sa diať svojmu blízkemu však bolo iné, osobné. Nechcel tak brať nárok na výber svojej sesternici. Sander sa však zdráhal, tušil, že chlapec by túto ponúku nedokázal stráviť.* Musí sa rozhodnúť v momente, ako by nastal úsvit? *Opýta sa pomerne zdráhavo, nakoľko sa mu tento proces nepostrádal, človek vtedy nebol schopný vnímať ani čo sa skutočne udialo a tak veril, že prítomnosť Kiliána bola len z dôvodu, aby ponúkol svoju vizitku. Hneď ráno však bolo priskoro na tak závažné rozhodnutia. Keď si povšimol pracovníka Preatoru len mi venoval neistý pohľad. Muža si z počiatku prezrel nech bol ochotný za ním ísť. Vyzeral byť roztržitý. Pevne však chytil ruku Mirjam čím ju uistil, že tam skutočne bol, bol tam pre ňu rovnako, ako ona pre neho, keď si prežíval svoje strasti on. Pred tým, ako Mirjam vojde do cely ju ešte raz objíme. Nebol si istý prečo by na lovca po jeho boku mal dávať príliš veľký pozor. Prikývol však, pri čom veril, že mu túto mienku neskôr vysvetlí. Nezomierala, len.. vedel, že táto noc bude jedna z najdlhších. Sander na druhej strane sa snažil brániť slzám, ktoré sa mu tlačili do očí. Pevne len pridržiaval svoju kamarátku, ktorá sa mu strácala v klietke. Bolo to.. sureálne. Zatiaľ čo sander sa tak len na moment otočil, aby sa mohol upokojiť, Gabriell tam stál a citlivo hľadel na Mirjam. Sám sa prikrčil a posadil sa pred celu, zatiaľ čo pozoroval čo spraví Preator a Killián.*
I tak mě to mrzí.. *Pokrčí rameny, načež spolu se zástupcem Praetoru jim vše vysvětlí. Po otázce Mirjam se nejdřív koukne na zástupce a potom zpět na ni, jakoby se ptal na koho ta otázka je. Nakonec zástupce odpoví první.* Už léta máme ve svých řadách bývalé lovce.. Ať už se proměnili ve vlkodlaky nebo v upíry.. *Následně tudíž zareaguje ještě i Kill.* A smečka má v podstatě povinnost se postarat o nově proměněné vlkodlaky a je jedno kým byli předtím.. *Killova pozornost se následně otočí k Sanderovi a cítil nejen v jeho hlase strach a obavy.* Pochopitelně počkáme, než bude Mirjam schopná více vnímat a nebudeme žádat rozhodnutí hned ve chvíli, co otevře oči, ale ano.. Hned zítra ráno se musí rozhodnout.. Jestli dojde k proměně, tak bude velmi nekontrolovatelná.. Proměnu může způsobit jakákoliv silnější emoce.. A v tom případě zde musí být někdo, kdo ji má na starost a možnosti jsou pouze dvě.. Ani Praetor, ani smečka, si nevezmou na krk, že někde pobíhá nový vlkodlak, za kterého nikdo nenese odpovědnost.. *Vysvětlí ony důvody a pak už pokračuje po směru, který jim zástupce ukázal. Dojde dolů do místnosti s celami a taktéž hned zaregistruje pracovníka Praetoru. Možná ještě dřív než Gabriell, díky čichu a sluchu. Na jeho první otázku nejdřív mlčky přikývne a po dodatku promluví.* Já jsem tu jen jako zástupce smečky, proměnu už ovládám.. *Informuje ho, ale jinak nechává vedení na něm.* Mohu? *Otáže se, když se Mirjam doobjímá a je zavřená do jedné z cel, zatímco ukáže hned na celu vedle. Byl si sice svou proměnou jistý, ale z vlastních zkušeností věděl, že se za prvé vždycky může něco pokazit a za druhé, že je to, alespoň ve smečce protokolem, aby v cele byli všichni, i alfa se izoloval od ostatních. Jen ho napadlo, že by Mirjam pomohlo, kdyby byl hned vedle, než vzdálený na druhé straně místnosti.*
*Kývne hlavou směrem k otevřené cele a podívá se na Mirjam.* Máme vlkodlakům pomáhat, ne je věznit. Žádné okovy, navíc bys je stejně při proměně rozbila. Tohle je tvoje cela. Budeš tady zavřená, dokud neprojdeš proměnou. Nemůžu tady být přítomen celou dobu, ale bude tady jeden z čarodějů. Dohlédnou na tebe a na tvůj doprovod. *Řekne a lehce se pousměje.* Neměj strach. Vím, že je to děsivé, ale zvládneš to. *Zrovna dořekne větu a za zády Mirjam se vynoří zmiňovaný čaroděj. Obejde je a stoupne si k Diegovi, na kterého kývne.* Tohle je Teurus, čaroděj, který na vše dohlédne a počká s vámi, než se vrátím. Má přeměna už není tak dlouhá, proto se hned po ní zpět vrátím, abych mohl být nápomocný. *Řekne a popostrčí Mirjam do cely, hned poté, co se s ostatními rozloučí. Poté se otočí na Killiána a přikývne na souhlas, aby použil jejich celu ke své přeměně.* Posluž si, také půjdu. *Podívá se na Teuruse a společníky Mirjam.* Kdyby cokoliv, Teurus je vám k službám. Není moc výřečný, takže si s ním asi moc nepopovídáte, ale je pohotový. Nemějte obavy, vrátím se co nejdříve. *Ujistí je všechny, zkontroluje ještě zámek na cele od Mirjam a věnuje ji poslední pohled.* Všechno dobře dopadne, Mirjam. Mimochodem, jsem Diego. Uvidíme se za pár hodin. *Mrkne na ni a sám se vydá do jedné z prázdných cel ve sklepení, kde se zamkne a vyčkává na proměnu.*
Neviem ti dostatočne poďakovať, Diego. A no….hádam sa vidíme, len čo dokončíš premenu ty. *Snaží sa udržať dobrú náladu. Otočí sa k obom chlapcom.* Sander, je to v poriadku. Asi aj viem, čo by som si vybrala, ak sa niečo stane. Samozrejme, že najradšej by som s vami oboma šla hneď odtiaľto na nejakú zmrzlinu a potom späť domov. Takže nehnevajte sa na Killiána. *Požiada ich a opäť sa snedému mužovi poďakuje. Sama za mrežami - bolo to strašidelné. Rozhodla sa však aspoň zbaviť svojej mikiny, nech má aspoň niečo na prezlečenie, ak sa stane to najhoršie. Bolo jej takto iba v športovej podprsenke chladno, ale aspoň mala čas si v pokoji prejsť runy na svojich rukách, ktoré boli teraz mierne zašednuté. Pozrie do klietky vedľa a venuje jeden malý úsmev aj Killiánovi. Avšak…ani nevie, čo sa stalo. Iba sedela na zemi, keď jej celým telom prešiel silný kŕč, ktorý ju doslova celú hodil dopred. Sotva sa zachytila rukami. Posledné, čo si bývalá lovkyňa môže pamätať, je pohľad na zhrozené tváre svojich najbližších. Jej vedomie zaplavila bolesť a spolu s ňou aj sladká ničota pár sekúnd na to.*
*I keď do istej miery rozumel princípu Killiána, na druhej strane nevidel problém v tom, že by Mirjam na pár dni bola pod dohľadom preatoru kým by mala čas sa rozhodnúť. Keď však už všetci vchádzali do klietok nebol žiadny priestor na debaty. Nie teraz aj zajtra bol deň a bol si istý, že tu ráno ešte bude. Oboch mužov tak počúva, zdalo sa, že obaja vedeli čo robia najviac poplašená tak bola Mirjam uprostred. Bál sa o ňu neskutočne moc. S bielovlasým lovcom sa o seba len opreli. Zatiaľ čo Sanderovi mierne slzili oči a snažil sa na jej slová len prikyvovať. Gabriell cítil, ako sa mu zatajoval dych. Cítil, ako tma padá na budovu a krajinu. Obaja lovci tk sedeli pred celou zatiaľ čo za nimi stál čarodej. Keď sa z ciel začali ozývať hučania a výkriky, upreli pohľad na Mirjam pred nimi. Ich otázky však boli rýchlo zodpovedané. Gabriell sa už tiež len bránil slzám zatiaľ čo mladší lovec si prekryl ucho, aby nepočul praskanie kostí. Bolo to.. skutočné. Ukončené a nastala zmena ktorú by Gabriell nikdy v živote neočakával. Skryl tak hlavu sndera do svojej hrude zatiaľ čo len položí dlaň na mreže pred ním.* Prepáč mi, že som tam nebol skôr. *šepne zatiaľ čo pozoruje, ako jeho sesternica sa zmetá v bolestiach. Noc bola dlhá.. dlhšia, ako kedykoľvek pred tým. Zatiaľ čo Sander od únavy zaspal pomerne skoro Gabriell len bdel a hľadel na Mirjam, ktorá bojovala s klietkou. Jeho srdce bolo ťažké, ako kus žuly cítil každý jeden úder. Išlo o nikdy pred tým nepoznaný pocit. Nestratil ju úplne.. avšak stratil stále kúsok z nej. z jeho rodiny.* O všetko sa postarám.. *Hlesne zatiaľ čo pozrie na chlapca vedľa neho. jej pokyny zneli pred tým všetkým jasne a Gabriell ich mienil dodržať. Ráno sa pomaly preklápalo, zatiaľ čo vysoký lovec na podlahe pri klietkach čakal, kým sa Mirjam opäť premení.*
*Když dostane Kill svolení, tak si zaleze do cely. Zůstal narozdíl od Mir, která si svlékla mikinu, zatím ještě oblečený. Dokázal už vycítit, kdy se vynucená proměna blíží a sundat si oděv až těsně před ní. Tak také učinil. Jen co cítil, tlak, jak se mu začínají buňky a kosti přeskupovat, tak se postavil, svlékl si triko i kalhoty. Byl velmi rychlý a rovněž i ohleduplný k ostatním a proto se otočil ke stěně, když šel pryč i poslední kus jeho oděvu. Hned na to se jeho tělo začalo měnit a do dvou minut už stál v cele bílý vlk. Tedy skoro. Jen jeho tlapky a konec ocasu lehce tmavly. Zelené oči se zaleskly, jak je Kill nasměroval na Mir, která se v ten samý okamžik prohla v křeči.* /Já vím.. Já vím../ *Povzdechne si pro sebe v hlavě, když naslouchá jejímu utrpení. Otočí hlavu na oba lovce. I jejich utrpení bylo viditelné i slyšitelné. Když ale zaregistruje, jak Gabriell položil ruku na mříž, tak se zvedl a došel co nejblíž k ní. Trochu zavrčel a pak zakroutil svou mohutnou hlavou na nesouhlas. Mirjam se momentálně neovládala a škrábnout je nebo nedej bože kousnout do ruky stále přes mříže mohla. Až když lovkyně umlkla úplně, tak si za ni oddechl. I on při první proměně padl do bezvědomí a může říct, že to byla ta nejlepší možná varianta. Ve vlčí podobě přečkal až do svítání, dokonce se na chvíli prospal, kdy se jeho tělo začalo automaticky měnit zpátky. Každoměsíční rituál měl za sebou. Protáhl se, když na sebe rychle hodil oblečení, aby tady nebyl nahý a počkal, až je někdo půjde otevřít a pustit ven. Poté přešel k lovcům.* Teď by hned neměla být nebezpečná a myslím, že po probuzení bude lepší, když uvidí první vás.. *Pokyne jim rukou, aby to byli oni, kdo lovkyni vzbudí. Nehledě na to, že byla nahá a tohle pro ni taky musela být vhodnější varianta, než kdyby ji budil on, nebo někdo jiný z Praetoru.*
*Emerie se vrátila z dovolené tak akorát na přeměnu kvůli uplňku. Měla ještě dneska nahlášenou dovolenou, ale vrátila se už včera večer aby stihla dojet do Preatoru a přemenit se tam. Sice jela letiště ještě s kufrem, ale měla aspon u sebe věci na převelečení. Kufr si schovala a pak se nechala zavřít do jedné z cel k dalším Preatorům kvůli přeměně. Tenhle uplněk se jí zdál jako jeden z těch klidnějších teda z jejího pohledu. Ráno po přeměně hned jde pro své věci a převlékne se. U toho poslouchá další Preatory o tom co se stalo. Nadávání na papírování kvůli nováčkům naprosto přejde, ale zaslechne něco o tom, že přivedli těsně před úplnkem lovkyni. Žaludek se jí při tom sevře a nedá jí to a začne vyzvídat. Zjístí, že nefilim přivedli jednu z nich co byla pokousána, ale že víc neví že to měl na starosti Diego. Měla nějaké věci navíc a vydala se do cel, kde se okvykle zavírají nováčci. Jen co přijde cítí spoustu cizích pachů od vlkodlků, ale ucítí i jeden známý nad kterým se zarazí. Vejde k celám a rozhlédne se po místnosti. Všimne si vysokého snědého muže s krátkými vlasy, čí pach zná a je já povědomý. Porhlíží si Killiana a snaží si jej s něčím spojit, ale pak jí pohled přejde na čaroděje, který byl s nováčky a pak na mladého může, nejspíš Nefilim. Stiskne oblečení v rukách a odhodlá se konečně promluvit.* Kdo je ta lovkyně? Jméno. *Podívá se na věšechny muže zatím co myšlenky jí utíkají všude možně.* /Může být v NY více lovkyň nemusí to být zrovna ty dvě co jsi potkala./ *Snaží se uklidnit.* /Jenže ten blodák Sander říkal, že jich je málo, třeba jsou to jediné dvě lovkyně v NY. Pro boha i tak je to šance pade na pade./ *Uklidnění jí moc nejde tak se dívá na muže čekajíc na odpověď zatím co se očkem kouká i po celách.*
*Celé telo ju bolelo. To bolo prvé, čo jej napadlo, sotva sa začala prebúdzať. Nemala žiadne spomienky na to, ako sa premenila na čisto čierneho vlka s tmavými očami, ani to, ako niekoľko hodín udierala do všetkého možného v snahe utiecť z cely. Nemala spomienky na nič potom, čo premena začala.* /Je mi nejako chladno….alebo aspoň….ležím na niečom studenom./ *Začína si uedomovať aj toho, ako až neprirodzene dobre cíti chlad pod sebou a tak si naslepo prejde rukou po tele, s čím si uvedomí, že všetko oblečenie sa jej roztrhalo pri premene. Rýchlo sebou škubne pri prebudení a okamžite sa posadí, pričom si rukami aj nohami zakryje telo. Áno, stále jej len trochu dochádzalo, čo sa stalo a ako prvé si teda vypýta svoju mikinu…ale postupne na to na ňu začína doliehať. Hlavne v momente, ako potiahne zipsom, nech sa zavrie, a urve ho na vrchu pri hlave.*Stalo sa to, že? *Spýta sa nešťastne…aj keď…možno aj mierne bez emócií. Aj keď sa na tento moment pripravovala, bola natoľko zo všetkého neznámeho vystrašená, že mala chuť na mieste zaspať a už sa neprebudiť.* Nemá niekto fľašu tvrdého? *Zavtipkuje so zúfalým smiechom.*
*Gabriell najprv neposlúchol Killiánove vrčanie nakoľko videl, že Mirjam je len na začiatku premeny. Keď pred nimi už stál vlk.. sám by sa neodvážil. Neveril by, že by na niečo také hľadel.. Noc prebdel a tak ho mu pod očami naskočili jemné kruhy.* Viete pre ňu doniesť oblečenie? Deku? * Opýta sa ihneď keď videl, ako sa telo jeho sesternice jemne trasie na podlahe. Úsmev ani nic podobné nebolo možne hľadať na jeho tvári. Vnútorný konflikt mienil riešiť sám a neskôr. Teraz sa museli postarať o Mirjam. Sander ešte naďalej spal, dokonca ho preniesli ku recepcií na gauč aby neležal na zemi. Ked prijde nová žena len si ju prísne premeria zatiaľ čo sa postaví a opraší. Jeho drobný cop uz bol aj tak neporiadny a okuliare na nose už akoby nesedeli správne.* Mirjam Farwing. *Povie pri čom si všimne pohybu v cele kedy sa Mirjam prebúdzala. Ihneď prejde za prežu zatiaľ čo si k nej kľakne a slabo ju objíme. Ak nič aspoň ju takto zakryl pred očami okolia. S bledou tvárou na jej otázku prikývol.* /Je silná.. zvládne to./ Mirjam nie.. *Povie nakoľko sa obaval tohto najviac. Sebazničujúcej tendencia ktorá si pri premenených nefilim často vyskytla.* Postav sa keď sa na to budeš cítiť. *Šepne k nej zatiaľ čo ju hladí po miefne strapatých vlasoch.*
Omlouvám se, ale tady nemám žádnou pravomoc. Teď nemůžu pomoct.. *Zareaguje na Gabriellovi slova, načež se jeho pozornost zaměří na nově příchozí a ihned se mu lehce sevře žaludek. Samozřejmě že ji poznal. Ona jeho asi ne, ale pochopí hned ve chvíli, kdy se jí začne omlouvat. Teď na to ale nebyl prostor. Ustoupí stranou, aby mohla komunikovat přímo s lovci a hlavně jít do klece s oblečením.* Alkohol teď ničemu nepomůže, Mirjam. *Zakroutí ještě hlavou, než se koukne k východu.* Jestli mě omluvíte, tak počkám nahoře v hale.. Až bude Mirjam rozhodnuta, tak mi to přijďte sdělit. Případně kdyby se potřebovala na něco zeptat ohledně smečky, co by ji pomohlo v rozhodnutí.. *Pronese, načež se otočí a odejde zpátky nahoru, kde se posadí na jednu z podobných lavic, kde spal třetí z mladých lovců. Teď dole nebyl ničemu potřebný.*
*Sandera su nevšimla protože byl na recepci. Ale vudí ostatní muže, které nezná. Všimne si jednoho,, který bude mít nejspíše Asijské kořeny. A vzpomene si, že vlastně i Mir takové kořeny máš a pokud si dobře vzpomínala tak Mir říkala něco o bratranci.* /Ale taky to může být zástupce insitutu, že ano./ *Jenže všechny její naděje spadnou ve chvíli, když uslyší do Nefellim známé jméno.* Do Pr*dele. *Vydechne a rukou si vjede do vlasů a ještě víc stiskne kusy oblečení, co přinesla. Musí sez hluboka nadechnout, aby se uklidnila. Nevěřila že se tohle stalo. Hlavně věděla, co se může stát když se nefilim přemění. Zažila to. Znala jednoho co po přeměně to nezvládl a zabil se. Už jen to co řekla Mir o tom alkoholu v ní hrklo. Podívá se na Killiana a když odcháí tak se na něj podívá.* Myslím si, že my dva si máme co říct. *Podotkne když je Kill na odchodu a rozejde se blíž k cele, kde je Mirjam a neznámý nefilim. Dává si ale ještě odstup. Vlastně neví co pořádně říct.* Má něco na oblečení kromě toho? *Kývne směrem k její mikině a když tak položí věci ke mřížím. Pak vezme nějaké deky a hodí je nováčkům, kteří jsou jestě v celách jak je bůh svtořil - ne že by na bohy věřila. Pak se vrátí k cele kde je Gabriell a Mir.* Jsem Emerie. *Představí se Gabrielovi.* S Mir se..známe. *Podívá se na ni s lítostí.* Co-*Přeskočí sí hlas tak si odkašle.* Co se stalo? Jak se to stalo? *Zeptá se jich.*
*Nepotrebovala sa pozrieť na nikoho. Stačili jej ich hlasy, z ktorých až priveľmi cítila ich strach a ľútosť.* /Alebo žeby som už vedela zachytiť ich pach?/ *Zhrozila sa nad tým, koľko sa toho teraz pre ňu zmení. Samozrejme, že sa bála, keď teraz svojmu telu nerozumela, aj keď sa roky cvičila na to, aby ovládala takmer každý jeden sval jej tela s najväčšou precíznosťou.* Vyzerá to, že táto noc nebola najšťastnejšia pre nikoho. *Povzdychne si, keď jej všetci rad za radom odmietnu hocijaký typ úľavy od reality. Pohliadne na tvár svojho bratranca a opatrne mu priloží ruku na líce, kým palcom prejde po jeho kruhoch pod očami. Už dlho ho nevidela v tak zlom stave.* Aspoň môžem veriť, že rodina Tsai bude na Farwingovcov spomínať v dobrom? *Požiada Gabriela, nakoľko vedela, že týmto ich prastarých rod pravdepodobne kompletne zahynul. Opatrne bratranca objíme a naslepo poďakuje, keď ucítil, že niekto cez ňu prehodil deku, aby ju prikryl kompletne. Zdvihne pohľad, až keď si začne uvedomovať, komu ten známy ženský hlas patrí.* Ahoj, Emerie. *Pozdraví ju so slabým hlasom, ako mala chuť len plakať.* Nový neodchytený vlkolak ma napadol na hliadke, asi pol mesiaca vzad. *Objasní a konečne sa zhlboka nadýchne, aby zahnala slzy. Rukávom si zotrie tie, ktoré sa jej spustili po líci, a postaví sa, pričom si pridrží deku na svojich bokoch.* Sander je kde? *Chce sa uistiť, keďže chlapca nikde nevidela.* A…asi som sa rozhodla. Takže…pôjdem hore, dobre? *Snažila sa byť silná. Sama vedela, že ak by ostala a premýšľala by nad všetkým, zrejme by sa už nikdy nedokázala postaviť na vlastné nohy. Preto sa potrebovala pohnúť ďalej čo najskôr, a nie plakať nad rozliatým mliekom. Determinované vyjde až na prízemie, kde sa rovno pristaví pri Killiánovi. Mala rozcuchané vlasy, obrovskú mikinu s pokazeným zipsom zapnutú až po krk a deku okolo pása a nôh, ale aj tak sa snažila vyzerať, že to zvláda. Hlavne pre svoje okolie.* Pamätáš si, ako sme sa bavili, že…ako chránime tento svet. Ty aj lovci? Je možné….že by som takto mohla pokračovať v jeho ochrane? Ak pôjdem s tebou teraz?
Zvyšok sa počas premeny zničil. *Povie prosto žene, po cele ešte stále ležali kúsky jej starého oblečenia. Prekvapilo ho, že sa s Mirjam poznala. Nikdy nič také nespomínala.. alebo ju len nedostatočne počúval. Mal výčitky, že jej v Inštitúte nevenoval viac času.. až do teraz.* Gabriell Tsai. *Odvetí Emerie pri čom k nej kývne hlavou. Nehodlal k nej vystierať ruku najmä ak by to znamenalo, že by sa zdialil od Mirjam. Jej čierne runy na pokožke vybledli a vytvorili len jazvy, akoby stratili svoju silu.* Rodina Tsai bude a bola s rodinou Farwing od začiatku. Nepredpokladám, že toto je ich koniec. *Povie pri čom sa pousmeje aby svoju sesternicu uistil. Bolo to do istej miery symbolickŕ. Rod Tsai verboval Farwing tak sa to písalo v kronikách. Teraz držal v rukách posledného člena ktorý stratil svoju anjelskú stránku.* Budeme ti aj naďalej pomocou keď to budeš potrebovať. Kedykoľvek to budeš potrebovať. *Povie potichu kým nechá aby cez ňu prehodili deku.* Sander je na recepcií.. zaspal pomerne skoro. *Ubezpečí ju zatiaľ čo sa odtiahne a podá jej ruku, aby sa postavila na nohy.* Poď. *Kývne kým jej naďalej pomáha sa pohybovať teraz už však musela robiť rozhodnutia ona. Predstava že Gabriell však bude poslom týchto správ.. mrazilo ho.*
*Gabriell sa dohodol so Sanderom na ľahkom občerstvení. Sám nechcel ísť cez čiarku, nakoľko bolo stále otázne koľko nefilim sa skutočne ukáže. Nechcel dúfať vo vysoké počty kedy sa objavia traja a na ich stole tak budú kvantá jedla, ktoré nemožno zjesť. Pripravili tak niekoľko džbánov s vodou v ktorej boli rôzne zmesi byliniek a pár kociek ľadu. Na stole sedeli chlebíčky, pár jednohubiek a ovocie nakrájané na menšie kúsky. Gabriell trval na svojich sľuboch nakoľko chcel, aby sa Charlotte najprv zabývala medzi stenami starej katedrály dal jej čas a túto stretávku aspoň trochu odsunul na bočnú koľaj. Avšak teraz? Bol ideálny ak nie najvyšší čas nakoľko Charlotte z aklimatizácie prešla na mierne vyvádzanie. Či už išlo o afére z pred pár dňami kedy prišla do Inštitútu.. pod vplyvom. Vzhľadom na jej vek, pokiaľ nešlo o vplyv internetu tak to bol zlý vplyv. Tak či onak, zatiaľ čo čakal na zvyšných členov posadil sa do jednej zo sedačiek a spravil si trochu čaju. Nie že by pohrdol vodou s bylinkami, ale sám preferoval teplú variantu. V rohu miestnosti v jednej zo skriniek bolo pár spoločenských hier, ktoré boli vyložené a na očiach. Zatiaľ čo Gabriell si k svojmu čakaniu pribral zoznam, ktorý chcel prebrať.*
*Keď kráča do spoločenskej miestnosti, veľmi dobre je oboznámený s tým, čo Charlotte vyviedla. Nie že by bol problém s jej účasťou na Pride, má to byť nevinná zábava a ľudia v jej veku sa účastnia stále. Ale Charlotte sa zrejme rozhodla nevenovať pozornosť slušnému a bezproblémovému zúčastneniu, ale rovno vyviedla dva problémy, z ktorých ani jeden nie je úplne malý. V jeho tvári je vidieť, že je naštvaný, alebo skôr prísnosť v jeho očiach odráža aj mierne sklamanie. Charlotte mu predsa povedala, že nebude problémová a pozrime sa. Nedodržala to. Tréning s ňou sa síce už posunul, učí ju obranu s rôznymi typmi zbraní, keďže už sa naučila aspoň základné postoje, výpady a úskoky… Nešlo jej to síce perfektne, ale to budú vylepšovať postupne. A síce je na ňu prísny, rovnako ako býval na Grace, zrejme bude Charlotte potrebovať kontrolu všade, kam sa vyberie. Aspoň tak cestou do miestnosti o tom uvažuje. Keď vstúpi dnu, zazrie v miestnosti zatiaľ iba jedinú osobu a to Tsai Mei Lana. Jeho tvár sa nijak nemení a nie je na ňom vidieť žiadnu emóciu, mimo tej serióznosti.* Dobrý deň. *Pozdraví však, jeho hlas je neutrálny a je celkom rád, že prišiel medzi prvými. Aspoň sa na neho nebude upierať viac pohľadov, zároveň však dúfa, že sa stretnutia zúčastnia viacerí lovci, nie že nakoniec skončia iba oni dvaja a Charlotte, ktorá by mala prísť, ak nechce, aby to bolo ešte horšie. Prebehne pohľadom po občerstvení a keď zbadá vodu, vyberie sa ku stolu a naleje si, potom sa otočí a usadí do jedného zo sedadiel a napije sa.*
/Ach, ale aj keď som mal teraz raňajky, ešte by som si niečo dal. Hádam, keď jedlo pripravoval Sander, tak bude vedieť, koľko toho dokážem do seba dostať.../ *Sunil bol stále až po uši zamilovaní do svojho priateľa...a táto realita sa nemala ešte nejakú dobu zmeniť. Aj preto ho netešilo, že ak mali byť na verejnosti, mali sa správať čisto ako kamaráti. Ale nechcel to svojmu rozkošnému chlapcovi robiť ešte ťažšie, než ako to už teraz má, a teda prikývol. Bude si však musieť riadne strážiť ruky, aby si náhodou bielovlasého chlapca nevzal do náručia ako medvedíka. S hlasným nádychom sa zastaví ešte na chodbe pred vstupom a následne vojde, jeho známy úsmev je už pripravený na jeho perách.* Zdar vospolok. *Pozdraví všetkých, čo už vnútri sú, a v momente zbehne k stolu s jedlom, kde si ukradne dva najväčšie krajce obložených chlebíčkov.* Oh, Grabiel, to máš čaj? Už som ťa ho videl viackrát piť, a vždy vonia úžasne. Čo to máš za typ a dodávateľa? *Spýta sa, načo si zakusne a má v momente nebíčko v ústach. Už teraz vedel, že len čo budú Sunil a Sander sami v izbe, tak mu bude hovoriť, aký dokonalá kuchár je. Pre teraz sa však iba rozhodne poďakovať za skvelé jedlo, len čo chlapca uvidí.*
*Mirjam vedela, že má ísť o pokojnú stretávku, hlavne aby sa medzi sebou spoznali starí a noví členovia inštitútu, ale napriek tomu bola pripravená na hliadku, ktorú mala neskôr so Samanthou. Aj sa tešila, dievča chcela lepšie spoznať aj mimo rodinné a parabatai vzťahy, ktoré medzi nimi existovali. Preto ako prvé zo svojej izby zamierila práve k Sam, s ktorou sa navzájom ešte skontrolovali, či majú všetko potrebné, a potom vytiahla vak, do ktorého si nahádzali všetko potrebné, ako aj uvoľnila miesto Samanthe. Mirjam totižto chcela, aby mali všetko blízko seba, aby sa mohli okolo 16. hodiny zdvihnúť a rovno ísť.* Ale určite by som sa aspoň trochu najedla. Jedlo vraj pripravoval Sander, takže sa aspoň nemusíme obávať, že by sa nedalo jesť. *Na poslednej časti sa zasmeje, nakoľko videla aj niektorých iných členov inštitútu variť, a reálne verila len Sanderovi s vareškou v ruke. Síce sa čiernovlasej lovkyni zadzalo, že v mimike Samanthy videla, že s ňou nesúhlasí, ale nechala to pre teraz tak.*
*Sander mal doobeda plné ruky práce v kuchyni. Ráno si naštastie stihol ísť na ranný beh, ale okrem toho sa len točil od raňajok pre Sunila, občerstvenie na stretávku a taktiež obed. Niekedy mal pocit, že by z tohto zabitého času mal mať aspoň nejaké provízie. Možno aspoň tringelt! Chodby Inštitútu však boli poslednou dobou.. iné, nebezpečné. Bolo to pravdepodobne spôsobené paranojou z toho, že by ich niekto so Sunilom mohol vidieť. Akoby mala Samantha oči naozaj všade. Možno práve tej možnosti sa bál najviac. Jeho sesternica bola jednoducho nočnou morou, ktorá sa len tak premávala po meste. Príliš sa na nevyobliekal. Mal na sebe len čierne kompresné tričko a tepláky, ktoré už okrem farby boli aj od korenín. Tak či onak prišiel trochu neskôr nakoľko ešte potreboval poumývať kuchyňu v ktorej po jeho práci bola padnutá bomba. Ešte s miernými krúžkami na prstoch tak vojde do miestnosti kde sa slabo pousmeje. Začal kalkulovať kam by si mal sadnúť, vedľa Mirjam? Nie tam bola Samantha.. vedľa Sunila? To bolo nesmierne okaté.. Zahryzne sa do vnútornej časti pier kým sa posadí na sedačku, ktorá bola prázdna medzi Sunilom a Mirjam. Mimo gauč a mimo extrémneho kontaktu. Narozdiel od toho u Triss sa skutočne snažil, aby sa nevyzradili hneď na začiatku.* Všetci v dobrej nálade. *Povie so slabým úsmevom zatiaľ čo prebehne po osadenstve, samozrejme SEBASTIÁN do tohto tvrdenia nezapadal. Sander niekedy uvažoval či mal ten muž tvár z hliny a drobný pohyb by ho donútil k rozpadu celej tváre.*
*Vedela, že ju čaká problém, ale moc ju to netrápilo. Bola myšlienkami inde zo stretnutia, ktoré mala v tom čase. To že skončila opäť zdrogovaná jej neprišlo tak blbé, pretože u tej drogy nemala halucinácie, len jednoducho sa cítila dobre. Čo asi ostatným vadilo, takže si vypočuje prednášku, ktorú si akože vezme ku srdcu. Lenže ju trápil papierik, ktorý mala vo svojej izbe, kde sa jej vyhrážal, že dopadne ako jej rodičia. Nevedela, kto to je, ale bolo jej jasné, že buď pozná ju alebo jej rodičov, ale nikomu to nechcela povedať. Vojde do miestnosti, pričom je radšej ticho, pretože aj tak nevedela čo povedať. Mala na sebe dlhé rukávy, pretože by sa najradšej dnes skryla. Posadí sa na sedačku, pričom sa pozrie a iba kývne, že tam je, aj keď tam moc nechce byť.*
Zdravím vás. *Pousmeje sa keď sa spoločenská miestnosť zdala skutočne plnšia a živšia, ako kedykoľvek doteraz. Ryšaví lovec sa z jeho skúsenosti nebránil akémukoľvek rozhovoru. Takých členov Inštitútu niekedy skutočne vedel oceniť. Boli dobrým lepidlom pre kolektív kedy neustále nútil vzájomnú komunikáciu. Pri každom príchode len mierne kývne hlavou, akoby jednotlivcov vítal. Následne sa tak otočí na SUNILA pri čom pri jeho otázke si len napraví okuliare na nose a pouvažuje.* Tieto posledné som kupoval v Aateaz. Je ich tam mnoho, toto je zmeska čierneho čaju. *Vysvetlí pri čom na túto tému by dokázal hovoriť nekonečne dlho. Teraz však bolo potrebné prebrať pár drobností.* Chcem vám približne povedať, čo dnes potrebujeme prebrať. Následne bude priestor na akékoľvek otázky na kohokoľvek. *Začne pri čom sa slabo narovná v sedačke. Nechcel sa stavať, všetci pokojne sedeli a tak sa nevyžadoval vyvyšovať.* Pokiaľ niekto príde s oneskorením stále bude mať na otázky priestor, ale officiálnu časť preberiem len raz. *Povie pri čom si vyberie papier a ešte raz sa na neho zbežne zahľadí kým s pomerne nečítateľným pohľadom položí šálku na stôl.* Hlásenia aj naďalej chodia nepravidelne, nepresne. Pokiaľ je tento pokyn nezrozumiteľný rád si s vami sadnem a ukážeme si to krok po kroku. Vzhľadom na váš vek, však okrem Charlotte očakávam každého, že vie čo a ako. *Začne pri čom to bola skôr pripomienka než čokoľvek iné.* Ďalej, každú sobotu o 9:00 bude spoločný tréning. Dochádzka bude zaznamenávaná a ospravedlnenia budú evidované a musia byť pádne. Musíme sa dostať do spoločného rytmu, nakoľko toto mi bolo často vyčítané, že nie všetci sú na rovnakej úrovni. Musíte sa tam dostať a navzájom sa tak musíte ťahať. Ide o tímovú vec, ktorá tak bude platná na každého, bez výnimiek. *Túto výčitky si zapísal najmä po rozhovore s Grace. Nerovnomerný výcvik, bol tak čas s tým niečo robiť.* Na príjemnejšej nôte, máme v Inštitútu nový prírastok, ktorý ste si už mohli všimnúť. *Pousmeje sa na mladú lovkyňu Charlotte zatiaľ čo k nej slabo zodvihne ruku.* Chceš sa nám predstaviť CHARLOTTE? *Pousmeje sa pri čom jeho oči sa zmiernia a zmäknú. Položí následne papier na stôl, akoby pozýval členov okolo stola, aby si prečítali jeho poznámky.* Pokiaľ máte teda otázky, je na nie priestor. Ak nie.. môžete využívať svoj voľný čas tu. Vždy keď príde nový člen budeme mať takéto posedenie. Nech sa premiešame, tak, ako je to potrebné.
*Co si budeme na tohle setkání tak nějak zapomněl jako na většinu důležitých věcí. No to byl prostě Matt co se dá dělat. Rychle šel ze svého pokoje do společenské místnosti kde se to mělo odehrávat. Rychle vešel do místnosti v průběhu toho co už bylo setkání v průběhu. Podíval se do místnosti a co si budeme bylo mu lehce trapně, no ale lepší přijít zase aspoň někdy než vůbec ne. Podíval se na ostatní v místnosti a řekl* Omlouvám se, zapomněl jsem že to je dnes *a poté si šel potichu sednout a poslouchal co se děje*
*Po chvíli ako si sadne už sa do miestnosti hrnú ďalší lovci. Grace medzi nimi nevidí, čo ho zamrzí hlavne preto, že ona by mala iste dobré poznámky a zároveň by tým mohla dvihnúť svoje postavenie medzi lovcami, aby z nej nemali pocit, že je na tom podobne, ako teraz Charlotte. Preto iba sedí, sleduje tváre, ktoré už pozná a ktoré zas nepozná až toľko a cíti, ako jeho introvertná osobnosť nad ním drží akúsi ruku, kedy je pre neho najlepšie, ak sa s ním nikto nebude chcieť rozprávať priamo, kým nezačne ich stretnutie oficiálne. Na tých, ktorí mu venujú nejaký pohľad, iba kývne hlavou a ako vojde CHARLOTTE, venuje jej trochu intenzívnejší pohľad a síce nie je dobrý v čítaní emócií, vidí na nej, že je nervózna. Hlavne keď sa dnes bude spoznávať aj s ďalšími a hneď na to sa budú preberať ťažkosti, ktoré Lotty spravila. No i keď je naštvaný, že sa správala nezodpovedne, nakoniec ju nebude pred všetkými kárať, aby ho za to potom neznášala. Otočí hlavu k TSAIOVI, ktorý začne oficiálnu časť a Sebastian si sám pre seba prikyvuje, hlavne s návrhom spoločného tréningu. To síce nie je jeho komfortná zóna, no ako niekto, kto trénuje lovcov už niekoľko rokov to považuje za vhodný spôsob ako si zvyknúť a naučiť sa bojovať popri ďalším lovcom. Keď sa pozornosť nasmeruje na CHARLOTTE, je rád, že takéto stretnutia neprebiehali, keď bol on nový v inštitúte. A snaží sa, aby sa mohla oprieť aspoň o jeho známu tvár, keď by bola nervózna z toho, ako na ňu všetci pozerajú.*
*Uznanlivo prikývne. Síce o čajoch nič nevedel, keďže saho aj tak SANDER stránil ako papier ohňa, tak sa rozhodol, že proste naňho nebude tlačiť a počká, než príde on za ním. Medzitým si sadne blízko GABRIELA a počúva ho o čaji, než sa začne prihovárať už k všetkým. Celú dobu iba potichu spokojne je, a keď sa na seba so SANDEROM pozrú, iba mu ukáže na jedlo na svojom tanieriku a potom palce hore. Nemienil totižto hovoriť cez GABRIELA, chcel ostať na jeho dobrej strane. Pri ohlase o nepresnom a nepravidelnom podávaní hlásení GABRIEL hovorí, snaží sa tváriť, že v miestnosti nie je, nakoľko sa vždy nejako zranil, kvôli čomu prišlo hlásenie o hliadkach od neho neskôr. Ale aspoň ho potešila možnosť pravidelnejšieho tréningu, počas ktorého sa chcel viac zamerať na svoju vlastnú ochranu, nakoľko nemienil spôsobiť, že ostatným lovcom kvôli nemu vypadajú vlasy od nervov. Akurát GABRIEL skončí a vyzve nejakú novú lovkyňu, aby sa predstavila, keď už aj SUNIL do seba hádže posledné sústo. Iba sa na CHARLOTTE usmeje a čaká, čo o sebe povie.*
*Sander zložil SUNILOVIi len pohľad s úsmevom, ktorý viac menej činil jeho tajný kód, že si uvedomuje, že teraz sa k nemu nemôže priznávať, ale vynahradí mu to hneď, ako to bude možné. Pri pohľade na SEBASTIÁNA, mierne uvažoval, kde bola Grace. Nie, že by niečo vedel na sto percent, ale mal už niekoľko nocí, kedy sa budil na zvuky z vedľajšej izby.. čo bola izba Grace a mal pár vecí, ktoré by poznamenal. Nechcel však v jednom v mžiku, ako sa preberajú hliadky a spoločné tréningy spomenúť to, že keď sú spolu.. je to trošičku počuť. Ak mal byť však úprimný celkom sa na pravidelnosť tešil. Bolo to presne to čo mu od príchodu mierne schádzalo. Spoločné jedlá si vedel vynahradiť so Sunilom a Mirjam, teraz už aj Gabriell sa sem tam pridružil, alebo náhodne narazil na niekoho iného. Tréningy však boli vždy len na lovcovi a tak sa mu niečo takéto zdalo, ako dobré riešenie.. len ho zaujímalo, ako často všetci budú skutočne chodiť. Keď si povšimne, ako SUNIL spokojne chrúme jeho porciu, uchechtne sa čo mierne zničí atmosféru miestnosti, na čo si následne vezme chlebíček na tanierik aj on. Pokúsi sa aj nenápadne postaviť pri čom naleje niekoľko pohárikov a postaví ich na stôl, aby si ľudia vzali. Potom len opäť padne do kresla snaží sa príliš neznervózniť mladú lovkyňu, ktorá mu za tie dni v Inštitúte stihla ukradnúť aj mobil. Slabo sa na ňu však usmeje, aby ju uistil, že vyťahovať to na ňu nebude. Aspoň nie zatiaľ. Uvažoval nad otázkami, príliš mu ich nenapadalo, avšak chcel aspoň do konca sedenia, nejakú naškrabať.*
*Očami chvíľku prebieha medzi SADNEROM a SUNILOM, nakoľko sa na jej prekvapenie neposadili k sebe.* /Asi budem musieť chlapcovi vysvetliť, že čím viac sa bude odťahovať, tým to bude okatejšie.../ *Povzdychne si pre seba a vezme si od stola aspoň pohár s nápojom, pričom jeden prinesie aj SAMANTHE. Tašku s pripravenými vecami nechala zatiaľ medzi nimi, prípadne ju vedela dať niekam do rohu, ak by niekomu zavadzala. Ale pre teraz všetci sedeli a Mirjam bola rada, že nemusela teraz nikoho riešiť v nemocničnom krídle.* Ešte by som aj ja rada podotkla, že mimo pravidelných hlásení hliadok je potrebné hlásiť aj vaše návštevy v nemocnici. Rozumiem, že ak sa iba porežete, chcete si zobrať iba jednu náplasť, vtedy mi to stačí napísať niekde na papierik a nechať to na stole pri vstupe. Táto informácia je potrebná len kvôli zaobstaraniu zásob. *Po týchto slovách pozrie smerom k SEBASTIANOVI, a pokračuje.* Ale ak je niekto zranený horšie, radšej ma zavolajte, nech sa na to pozriem. Potrebujeme totiž každého z nás, aby bol v čo najlepšom stave čo najrýchlejšie. AK v inštitúte nie som, nahláste tieto informácie aspoň GABRIELOVI, ktorý v horších prípadoch môže povolať Mĺkvych Bratov. *Požiada ešte raz, aj keď si už myslela, že niečo takéto bude samozrejmosť.* Prípadne sa na to môžem ešte s GABRIELOM pozrieť, že ako by sme zaviedli toto hlásenie tak, aby to bolo vám najlepšie. Ak má niekto nejaké nápady, kľudne nám ich povedzte, než pôjdem. *Prehodí si nohu cez nohu a spokojne si odpije. S očakávaním sleduje novú lovkyňu, a čo zo seba dostane.*
*Chvíľu sleduje SEBASTIANOV výraz a dúfala, že sa to nevytiahne teraz. Mala diný jednoducho pocit z toho celého stretnutia moc sa jej tam nechcelo byť. Jedine čo ju potešilo, že sa na ňu SANDER pousmial z toho, že mu zobrala mobil, ale to mu vysvetlí, že to bola iba hra a aj tak ho mala v pláne vrátiť. Nič by sa tak či tak nestalo. Len GABRIEL vysloví jej meno, tak sa jej okamžite v hlave vybaví.* /Prečo práve ja? Prečo mám pocit, že ma postavil pred šibenicu a rozprávaj o sebe./*Pomyslí si a vážne sa jej do toho nechce. Povzdychne si, pretože sa jej práve moc do toho nechce. Postaví sa a s doslova hraným úsmevom spustí.* Ahoj som Charlotte. Som tu nejakú chvíľu. O živote lovcov sa práve len dozvedám, takže moc otázky ohľadom tohto na mňa nemajte. Variť odomňa nečakajte, pokiaľ nechcete vyhorieť. Zodpovednosť za mňa majú Sebastian a Caleb, tak keby niečo, obráťte sa na nich, hlavne CAleba. Mám rada modrú oblohu a žiarivé úsmevy. *Povie a je tam počuť ironia, keďže sa jej do toho nechcelo.* Tu poslednú vec neberte vážne. Stačí to takto? *Opýta sa TSAIA a vezme si chlebíček na nervy, pričom sa znovu posadi na svoje miesto.*
*Gabriell len pozorne sledoval mnohé odozvy, ktoré sa rozhodili po miestnosti. Pohľad v tvári zvyčajne nefilim rozhodil. Teda okrem prítomného Hawkstona. Neočakával, že by sa dostavil Caleb. Pomerne dlho bol v nedohľadne a bez slova možno opäť zmizol, alebo sa len prehrabával vo svojej dokumentácií? Bolo to ťažké rozhodnúť. Sám sa však snažil nedržať prítomnosti Caleba príliš silno, nakoľko po pravde ho ani neočakával. Pohľady Sunila keď hovoril o hliadkach zachytil, rovnako, ako nespokojný výraz Mirjam na Sebastiána. Toto chcel, otvorenú konverzáciu z ktorej by si mnohý mohli vziať k srdcu. Predsa len keď mu Mirjam rozčúlene hovorila, že polku vecí čo potrebovala bola minutá, bolo zrejmé, že niekto nevedel, ako sa správať, alebo čo robiť. Keď sa CHARLOTTE dostane k slovu, bolo zrejmé, že má ostrý jazyk.* Pokiaľ toto bolo to čo si o sebe chcela povedať, tak áno. *Prikývne pri čom dievča sa zdalo byť ešte vo svojich náladových rokoch. Rozumel, že takáto zmena mohla byť zaťažujúca, ale musela byť silná. Pokiaľ sa však takto bránila, bolo to na nej.* Dobre, pokiaľ je to všetko ďalšie informácie budú naďalej na nástenke. Na otázky je priestor aj naďalej, alebo keď máte dotaz otázku, ako Mirjam. *Pousmeje sa na svoju sesternicu pri čom sa postaví zo sedačky a prejde ku stolíku s jeho predpripraveným čajom.* Taktiež chcem, aby ste sa všetci rešpektovali aj keď sa možno nestretnete v názoroch či čímkoľvek inom. Nechcem vidieť pohŕdanie. *Dodá zatiaľ čo kývne k MIRJAM, dlho nemal príležitosť sa so sesternicou porozprávať.* Pripravená na hliadku vidím? Máš ešte čas na hru šachu? *Nadhodí, pri čom tak popostrčí, aby aj ostatný sa mierne uvoľnili.*
*Zachytil SANDEROV úsmev a samozrejme, že mu ho opätoval. Už teraz vedel, že sotva chlapec príde do jeho izby, už ho bude mať Sunil vo svojim náručí a bude ho upokojovať, že všetko je v poriadku. Pre teraz sa ale rozhodol, že dá chlapcovi priestor a tak počká, než sa nová holka predstaví a GABRIEL ukončí oficiálny začiatok meetingu. Sunil sa opäť postaví, tentokrát však už pri stolíku čapne niečo sladké a k tomu si vezme jednu z naliatých limonád. Podíde k CHARLOTTE.* Takže...to ty si vzala Sanderov mobil? *Spýta sa potichu, aby ich nikto iný nepočul, ale usmeje sa na ňu, aby je naznačil, že je s tým v poriadku.*Musím uznať, že načasovanie bolo kreatívne. Kto by mohol čakať, že mi niekto tesne predtým chrstne farebnú kriedu do očí. *Zasmeje sa svojím známym hrdelným smiechom.* Ale napadlo mi, že možno by si mohla zbehnúť niekedy do skleníka, ak by si potrebovala svoj čas. Akurát ho prerábam a už je takmer dokončený. A možno by sa ti aj páčilo mať raz za čas súkromie. Poradím, choď sa niekedy pozrieť v noci. *Mrkne na ňu, nakoľko Sunil vedel najlepšie, ako krásne v skleníku je, nech tam prídete v hociktorú hodinu, ale práve v noci je to iné.*
*Pozrie na svojho bratranca a potom na hodinky nad vchodom.* Vieš, že partičku šachu by som nikdy tebe neodmietla. *Upokojí GABRIELA a spolu so svojím drinkom sa zdvihne, ospravedlní sa SAMANTHE a vyjde k stolíku s hrami, kde si jednu šachovnicu vezmú. Mir si ešte naloží niečo z jedla, aby na hliadku nešla s prázdnym žalúdkom a vráti sa ku GABRIELOVI akurát včas, keď už stihol hru rozložiť. Usadí sa oproti nemu a do úst si vloží kúsok obloženého chlebíka.* Samozrejme, že sme už pripravené. Inak by som semani neprišla, ak by sme už všetko nemali. *Venuje svojmu protivníkovi úsmev a odpije si z domácej limonády.* Vedela som presne, že ak bude variť Sander, to jedlo bude vynikajúce.* Pousmeje sa pre seba a počká, až GABRIEL začne, aby spravila svoj ťah.* Ako sa inak darí, posledné dni. Naposledy som bola tak naštvaná na ten nedostatok v zásobách, že som sa zabudla aj spýtať. Nie je toho na teba priveľa? *Chce sa uistiť, nakoľko ja keď je GABRIEL ten starší a šikovnejší, vždy mala potrebu ho chrániť rovnako ako aj on všetkých ostatných.*
*Sander na moment nevedel čo so sebou. Pohľad Mirjam mu jedmne naznačil, že robí niečo nesprávne. Nevedel však povedať čo a značne ho to stresovalo. Táto neistota ho ubíjala. Mal pocit, že sa len ponorí do sedačky, zatiaľ čo Sunil vyzeral, že sa mal jednoducho skvelo. Niekedy skutočne chcel buď jeho herecké schopnosti, alebo istú flegmatickú tendenciu, ktorú naozaj mal. Ešte dopočúva Gabriella kým sa v zápätí s nezáujmom otočí na Samanthu a pousmeje sa smerom ku MATTHEOVI. S chlapcom už mali nejaké tie stretnutia. Či už na plese, alebo tréningu, ich spoločne hliadky tiež neboli práve zlé a tak rád chlapca opäť videl.* Čo ťa tak moc zdržalo? Či len zábudlivosť? *Opýta sa zatiaľ čo sa trochu posunie smerom k nemu aj s tanierikom v ruke.* Nechceš nejaké? Sú tam aj vegetariánske.. Ak si glutenfree tak ale nič pre teba nemám. Nikto, ale nemá alergiu. Aspoň myslím. *Dostane sa do rieky myšlienok pri čom sa otrasie a opäť pozrie na chlapca.* Niekedy by sme sa mohli zas dať na tréning.
*Lotty to možno prehnala, ale jednoducho mala blbú náladu. Jednoducho si nemohla pomôcť hlavne keď do toho moc ísť nechcela. Pozrie sa na SUNILA potom čo sa ku nej prihovorí a doslova sa začervená, pretože to bola náhoda, že sa to stalo práve u neho. Povzdychne si, pretože by sa asi o tom moc hovoriť nemalo, ale predsa len sa pousmeje, pretože to aj tak bolo dosť zábavné.* Áno, ale má ho aj tak už späť. *Povie mu a bola rada, že sa nepreberala táto vec a tá s drogou, pretože na tú nebola pripravená. Ako by sa na to vykecala.* Na moju obhajobu to bola hra a aj tak by som mu ho vrátila. Len to bolo také dokáž čo všetko dokážeš. *Povie a na jeho slova prikývne. Možno by bolo fajn sa niekedy pozrieť tam a odreagovať sa tam.* To znie fajn. Myslím si, že je to dobré miesto, kde sa niekto môže upokojiť, keď toho je na neho moc. *Povie, pričom asi by to celkom dosť využívala. Hlavne teraz, keď bude mať asi zákaz niekam ísť.*
Tak, človek nikdy nevie, aké okolnosti očakávať. *Pousmeje sa pri čom s istou radosťou v tvári rozloží dosku na stolík. Šach hrávali už ako deti, bola to jedna z tých hier, ktorá bola v príbytku Tsai priam podporovaná. On aj jeho sestry sa tak stali.. pomerne dobrými hráčmi a keď Mirjam navštevovala, vždy svoje schopnosti radi ukázali. Sesternica tak mala čo dobiehať, ale teraz by už rozdiel nebol ani matateľný. Nad jej pripravenosťou sa musí len zasmiať.* Aspoň si donútila Samanthu, aby prišla na čas. *Povie pri čom tento čin by si niekedy skutočne zaslúžil medailu. Jeho parabatai bola s jej dochvíľnosťou čisté zúfalstvo, i keď bola pravda, že posledné mesiace sa zlepšila.* Aspoň sa nemusíte starať kam ísť pred hliadkou. *Pousmeje sa zatiaľ čo si zastrčí čierne vlasy za ucho, aby videl na šachovnicu. Začne tak prvý výstup panáčikov, zatiaľ čo len stlačí imaginatívne stopky, aby naznačil Mirjam, že môže ísť. Na čas nikdy nehrávali, teda nie takto spolu. Okrem toho, niečo také sa kvôli nim dvom ani neoplatilo kupovať.* Posledné dni som mierne stagnoval. Musel som ísť aj do Pekingu, nakoľko som tak mal niekoľko dokumentov čo som potreboval. Všetko sa deje.. prirýchlo. Stále však nemám príliš veľa zodpovedností. Som len učiteľ či nie? *Miesto zástupcu Gabriell oficiálne nezískal, stále bol učiteľom, ktorý sa snažil utriasť dianie. Jeho právomoci tak siahali práve na veci, ako táto stretávka, alebo spoločné tréningy. Okrem toho? Primať nových členov, alebo iných vyradiť nemohol.* Stále mám rezervy v tom čo môžem spraviť. *Dodá jednoducho pri čom k sesternici zodvihne pohľad.* Čoskoro bude mať sestra svadbu, za pár dní ti príde pozvánka. *Prezradí jej tajomstvo, ktoré síce nemal.. ale sám chcel Mirjam potešiť.*
*Jej začervenanie Sunila pobaví. Hlavne kvôli tomu, aká drobná dievčina bola, a teda sa svojou výškou dostávala Sunilovi tak maximálne po hruď.* To rád počujem, že by si mu ho vrátila tak či tak. Pretože síce som aj ja za všetky vylomeniny, ale mali by sme to predsa len byť my, ktorí chránia všetkých ostatných pred démonmi. *Žmurkne na ňu.* A nie, radšej ti nepoviem nič z toho, čo som za svoj život spáchal aj ja, lebo potom ma ešte označia ako zlý vplyv na teba. *Sunil sa opäť rozosmeje. Samozrejme, ešte pár vzad robil so svojimi bratmi vylomeninu za vylomeninou. Ani strach z drevenej papuče ich mami ich niekedy nezastavil.* Podarilo sa mi reštaurovať zopár lavičiek, takže kľudne si tam môžeš so sebou zobrať aj knížku alebo ako aj Sander maľovanie a oddýchnuť si tam od všetkého. Ak by si aj chcela nejaký špeciálny kvietok, mohol by som sa do toho pozrieť a nejako ho tam nasadiť. *Navrhne jej. Chcel, aby sa cítila ako doma, nech sa už bude diať hocičo. Sunil vyrastal medzi lovcami, takže nevedel, aké to mohla mať Charlotte, ale chcel jej pomôcť čo najviac sa dalo.* A mimo to, ako ti ide trénovanie a spoznávanie nášho sveta? *Zaujíma sa. Posunie k nej svoj tanierik so sladkým aby si vzala.*
*Hranie šachu jej aj chýbalo. Síce si ako malá pamätala to zúfalstvo, keď ju dokázali bratranec a sesternice poraziť, ale za posledné roky sa zlepšila a mala tak aj lepší pocit zo samej seba. Teraz jej už hra prinášala iba príjemné spomienky na detstvo a dlhé hodiny, počas ktorých sa mohla hlavne s Gabrielom porozprávať.* Och, to som sa teda uistila, že budeme na čas. Radšej som jej povedala, nech je pripravená pol hodinu dopredu, a teda bola hotová presne na čas. *Usmeje sa na bratranca aj so svojím skvelým plánom. Vlasy si schová do nízkeho copu, aby jej hlavne nepadali do jedla a spokojne odkuskuje.* Inak, určite si bež dať z jedla aj ty. Verím síce, že Sunil do seba hodí aspoň polovicu, ale ale aby sa to dojedlo všetko. *Popchne bratranca, aby sa presunul od čaju k niečomu inému. Síce Gabrielove čaju vždy milovala, to bez otázky. Nervózne si však svojho oponenta prezerá. Nie kvôli tomu, že by sa obávala jeho stratégií, ale kvôli tomu, či toho nemá na chrbte Gabriel až priveľa.* Takže máš dostatok času sa o seba poriadne starať. Jedlo, tréning a všetko ostatné? *Tým posledným hlavne myslí hormonálnu stránku, aby bol Gabriel vždy kompletne v poriadku. Jedným z dôvodov, prečo Mir chcela vedieť viac o liečení bolo kvôli tomu, aby dokázala pomôcť Gabrielovi a ostatným, než by sa im stalo hocičo - či by prišli so zlomenou kosťou alebo aj s niečím iným. Urobí ďalší postup svojím panáčikom a rovnako ako Gabriel jemne cinkne po neviditeľnom stopovači. V tom sa kompletne zastaví. S otvorenými ústami a očami plnými prekvapenia pozrie na Gabriela.* To už tak skoro? A ja ešte nemám šaty ani svadobný dar! To dievča za toto zaplatí! *Nevie inak, ako sa riadne pobaviť na konaní svojej sesternice. Už však chcela riadne spoznať jej snúbenicu a povedať jej o tom, do akej úžasnej rodiny sa to práve dostala.*
To je pri nej najlepšia taktika, nie vždy funguje, ale zvyčajne áno. *Zasmeje sa zatiaľ čo hodí letmý pohľad ku svojej prabatai, ktorá zatiaľ len sedela pri stolíku. Bola to tá jedna drobnosť na ktorej musel každý pracovať. Gabriell bol často pomerne arogantný, iný mohli byť nedochvíľny, alebo zábudlivý. Taká.. osudom daná starosť. Nad jej poznámkou o jedle sa len zasmeje. Zodvihne tak svoju šálku čím jemne naznačí, že mu to zatiaľ netreba.* Nechcem si skaziť chuť. Ešte sú nejaké v chladničke.. presne keby sa tú jedli všetky. Chcel som si ich pár nechať na večeru. *Pousmeje sa spokojne, pri čom áno, možno išlo o niečo mierne sebecké, ale stále išlo len o dva chlebíky či nie? Nikomu by bytostne nechýbali. Aspoň to neočakával.* Všetko čo ti len napadne. Už nemávam také problémy, ako na začiatku. Všetko je omnoho jednoduchšie, keď sa v tom človek naučí chodiť. *Odvetí nakoľko jej otázke porozumel. Z počiatku ešte vo Francúzsku sám nevedel čo ho očakávalo, avšak teraz sa všetko zdalo tak, ako malo. Sám túto tému príliš nerozoberal, ale cenil si Mirjam a jej ohľaduplnosť. Posunie panáčikom a mierne sa nad jej udivením zasmeje.* Tak pozvánka je jedna vec, ešte nejaký ten mesiac na nákupy budeš mať čas. Neviem kde sa na koniec rozhodli mať obrat.. nevedeli sa dohodnúť čo som počul. Možno to zmenili úplne a bude to prekvapenie. *Zasmeje sa zatiaľ čo len pokrúti hlavou.* Podľa mňa aj šaty čo si na plesoch už mala by ti pristali.. a svadobný dar. S tým sa nemusíš trápiť. *Skonštatuje, ani on sám, zatiaľ nevedel čo by svojej sestre podaroval. Dúfal, že mu čoskoro niečo svitne.* Do všetkého idú pomerne po hlave.. Predsa len chcú mať svoje deti.. a Li Fang už nejaký ten vek má.. *Dodá, Li Fang bola ešte aj od Gabriella o dva roky staršia a vždy chcela vlastné dieťa. Nikto si však nie je istý či to bude za týchto okolností možné.* Čo ty Mirjam.. láska na obzore?
*Pokrúti hlavou.* To je samozrejmé, ale hlavne treba si sledovať veci. Lebo nemusela som to byť práve ja, čo to mohol zobrať. *Povie a pousmeje sa. Predsa len to vážne nemusela byť práve ona, čo tgo práve zobrala, pretože tam bolo viac osôb, čo by nebolo práve najlepšie. Nemusel by dostať nazad svoj telefon.* To áno, pokiaľ máš poriadny výcvik, takže ja by som vám v tejto chvíli bola viac menej na obtiaž. *Povie mu a trochu si povzdychne. Aj keď sa lepšila stále to nebolo ono. Hlavne by veľmi rada zistila niečo o rodine, pričom radšej nepovie o záhadnom lístočku z Pridu, ktorý dostala.* Myslím si, že už by to bolo jedno, keďže už všetci si myslia, že som problémová. Pričom tie veci, čo sa mi stávajú sú čisté náhody. Ale stým už nič nespravím. *Povie a mykne pleciami, keďže nevie čo k tomu by dodala. Keďže už bola na dvoch akciach a zakaždým ju zdrogovali. Buď mala také blbé šťastie alebo to bola len zhoda okolností.* Premyslím si ten kvietok, ale myslím si, že to tam bude pekne. *Vezme si sladký koláčik od Sunila a povzdychne si.* Občas mám pocit, že mi vybuchne hlava z tých informácii, ktoré sa po mne chcú. Tréning sa dá, ale tiež to bude trvať. Bohužiaľ. *Povzdychne si a má vážne nevýhodu, že si nepamätá zvyšok. Hlavne aspoň vedela dôležité o rasách vonku.*
*Bola rada, aký mal Gabriel vzťah ku svojmu parabatai. Zo začiatku sa obávala, či bude dievča skutočne dobrým partnerom pre niekoho ako Gabriel, ale ten vyzeral byť s výberom spokojný a tak sa nemienila Mirjam pýtať.* Ach, takže takto si si to vymyslel. Mohla som očakávať, že máš taktiku vždy pripravenú na niekoľko ťahov vpred. *Usmeje sa naňho a naďalej automaticky posúva panáčikmi. Niekedy sa drží svojich starých stratégií, inokedy skúša zariskovať, aby spravila hru živšou.* Som za teba rada potom. Ale kebyže sa hocičo deje, vždy tu budem pre teba, Gabriel, aj kebyže na mesiaci musím bývať. *Zasmeje sa na hlúposti, ktorá jej práve napadla a pokračuje ďalej v hraní, pričom postupne do seba dostáva jedlo.* Aj tak! Niekedy je ťažké nájsť presne to, čo chceš. A keďže ani poriadne neviem, aká je tá jej snúbenica, čo má rada, akú má povahu...tak je všetko náročnejšie. Hádam mi Li Fang dá aspoň dva mesiace, aby som si všetko poriešila. *Pokrúti nad svojou drahou sesternicou hlavou.* A nie, plesové šaty nechce mať. Niečo kratšie by bolo lepšie. Našla som celkom šikovné dievča, ktoré má menší second-hand, tak teoreticky môžem pozrieť aj tam, lebo veci od nej sú tak krásne a jedinečné. Niekedy ti ich ukážem. *Navrhne Gabrielovi a posúva svojou figúrkou. Keď však začne Gabriel spomínať rodinu...a hlavne lásku, Mir v sebe opäť ucíti to nepríjemné zúfalstvo a doslova sa cíti, ako keby jej niekto držal hodinky nad hlavou a pripomínal jej, že aj keď je mladá, ak chce vidieť svoje deti ako lovec vyrastať, mala by začať čo najskôr.* Nič také.Žiadna láska. *Odpovie viac stroho, ako chcela, ale aspoň vôbec odpovedala. Práve teraz by brala objatie od Zacharieho, ale hovorila si, že na tú časť života musí jednoducho zabudnúť. Ani sa jej zatiaľ neozval, takže ani nevedela, či mu vôbec niekedy na nej záležalo.* Ale čo ty? Už si predsa len bol takmer všade po svete.
*Prikývne.* Máš pravdu, ale úprimne som vtedy bol rád, že ma tam nenechal stáť slepého. Ale to je dobré na to byť lovcom. Spoľahnete sa na seba. *Podotkne dievčine. Chcel jej ukázať podobný prísun náklonnosti, aký by dostala u neho doma. Šlo to ale celkom ťažko, keď polovica tudajších lovcov boli antisociálni, alebo len nemali náladu sa rozprávať so všetkými.* Vieš pomôcť aj tak. Napríklad Mirjam je aj na bojovom poli, ale zároveň ju môžeš často vidieť, ako pomáha ostatným. Samozrejme, aj to jej zabralo riadny výcvik, ale to neznamená, že len preto, že nemáš silu, nevieš pomôcť. *Podotkne a ukáže na svoje bicepsy, ktoré sa určite nedali prehliadnuť.* Ja na druhú stranu zase neviem obrániť samého seba a tak sa častokrát spolieham na Mirjam, že ma zachráni. Tak či tak, nie si jediná, ktorá má špeciálny výcvik. Obávam sa, že o chvíľku budem v kompeltnom tréningovom module pod dohľadom Gabriela aj ja. *Zasmeje sa na tom, ale vnútri cíti len nervozitu. Už teraz sa bál, čo s ním Gabriel narobí.* A len preto, že teraz vyzeráš ako problémová osoba...to neznamená, že si. Ako sa vidíš ty sama seba? *Zaujíma sa Sunil. Aj keď vyzeral na prvý pohľad ako hora, pod prsnými svalmi schovával veľké srdce, ako ho naučila jeho mamka. Aj preto sa pôvodne vybral za dievčaťom. Na kvietok len prikývne.* Stačí mi názov alebo približná kresba a farby, a nejako ho už skúsim nájsť. *Sľúbi jej a sám si spokojne dá zo sladkého.* Cukor! Keď mne šla vybuchnúť hlava na akadémii, dal som si veľa cukru, šiel som sa prevetrať von behom, alebo som si poriadne dal do tela v tréningovej sále. Možno ti niečo z toho pomôže. A teoreticky nič mimo rún, základných znalostí démonov a približnom stave vzťahov s dolnosveťanmi ani nič iné nepotrebuješ. *Upokojí ju, nakoľko si sám pamätal svoje školské roky, a aké problémy niekedy mal s učením.*
O tom je šach Mirjam, hádam si na to nezabudla. *Povie s lišacím úsmevom zatiaľ čo si kvôli sústredeniu len zloží gumičku zo zápästia a zopne si vlasy do nízkeho copu. Teraz by pre niekoho mohli skutočne vyzerať, ako súrodenci. Narovná si chrbát, ktorý mu slabo praskne. Možno už skutočne išlo o znamenie jeho staroby pri dverách.* Vďaka Mirjam, dúfam, že aj ja ti budem dostatočnou oporou.. a na mesiac sa nejakou chybou nedostaneš. *Odvetí hravo pri čom sa na moment pozrie z okna a pozoruje výhľad na New York. Na moment tak pozastaví hru, ale predstavné cinknutie Mirjam ho z tohto tranzu dostalo.* Ešte určite budú v Pekingu nejaké posedenie. Okrem toho Rae sa zatiaľ nezdala náročná, je veľmi skromná. Príde mi, ako niekto s kým by si si rozumela. *Pousmeje sa, Li Fang mala v tomto dobrú ruku. Aj keď jej trvalo si partnerku nájsť, zdalo sa, že raz, ako niekoho našla už sa jej len tak nepustí.* Budem sa tešiť, sám by som si mohol zohnať nové košele. Na niektorých sa mi už všetko rozpadáva. *Skonštatuje pri čom sa pozrie na vyhrnuté rukávy na košeli z ktorej veľmi jasne trčali nitky a už jej chýbal aj gombík na rukáve. Pri jej zamietnutí zo stola sa však slabo pozastaví.* Je všetko v poriadku Mirjam? *Pousmeje sa pri čom sa k nej skloní, aby na ňu lepšie videl.* Chceš sa o tom potom porozprávať? *Opýta sa v zápätí a na jej opätovnú kartu len pokrúti hlavou.* Všade po svete a stále nič? Už som na to jednoducho pristarí. *Snaží sa ju trochu rozveseliť.* Niektoré veci sa nemenia a knihy či práca sú mi stále milšie.
*Poté co se usadil tak poslouchal co vše jim chtěl Gabriell říct. Nebyla to žádná extra novinka zase kárání o tom jak nepodávají hlášení ale to byla klasika. Co si budeme Matt byl jeden z těch lidí kvůli kterým se toto opakovalo dokola a dokola protože stejně jako na toto setkání na to zapomínal. No jo no co se s ním dá dělat že jo. Poté se také zmiňovali nějaké společné tréninky ze kterých nebyl Matt úplně nadšený ale nic s tím asi stejně neudělal po té co domluvil tak se rozhlédnul a přišel k němu SANDER. Poslouchá ho a potom řekne jeho směrem* Přesně tak jako pokaždé jsem zapomněl. Je ale sranda že ty největší kraviny si pamatuji... jinak ne děkuji, možná za chvíli si dám *řekl jeho směrem, a potom řekl ještě jeho směrem* Jo to bychom mohli, pokud na to teda nezapomenu *zasmál se jeho směrem a poté ještě dodal* Jinak co si myslíš o tich sobotních trénincích ??
*Stále nevedel Matthewa úplne odhadnúť. Prišiel mu, ako dobrák, ale niekedy boli taký ľudia ľahký na pokazenie. Či už lovcami, alebo dolnosveťanmi.. alebo niečím horším. V teréne s ním zvyčajne veľký problém nemal. Avšak aj keď si boli vekom podobný, niekedy medzi nimi stála reč. To sa snažil polepšiť. Byť viac otvorený, ako Sunil.. alebo aj Mirjam poslednou dobou. Jednoducho si dovoliť nebyť.. upätý neustále.* Možno by si mal neustále nosiť runu na pamäť. *Zasmeje sa pri čom rozumel, týmto ťažkostiam. Sám b niekedy dokázal zabudnúť hlavu. Avšak officiálne veci sa snažil vždy dodržovať, dokázal tak spraviť mierne očko a dobrý dojem.* Niekedy ti klopnem na dvere najbližšie dni a nebudeš mať na výber. *Pousmeje sa pri čom nebol tak odviazaný, ako pri Sunilovi, ale snažil sa čo to dalo. Jeho úsmev sa však mohol zdať niekedy mierne nútený.* Tréningoch? Oh *Zamyslí sa aj keď svoj pohľad mal pomerne jasný.* Podľa mňa je to dobrý nápad, aspoň nedopadneme opäť, ako vtedy na love. Aspoň.. teda dúfam. *Poznamená pri čom sa rozhliadne okolo. To bolo skutočne nízke dianie v histórií Inštitútu.*
Nezabudla. *Pokrúti nad ním hlavou a pokračuje v rýchlejšom tempe po svojom súperovi, aby mu trošku pritiahla uzol okolo krku.* Ale tebe teraz začne značne páliť pod zadkom. *Sľúbi mu so šibalskými iskričkami v úsmeve. Znovu sa jej zacnelo za týmto jednoduchším obdobím v minulosti.* Ty si mi oporou už teraz, to ti sľubujem. *Upokojí ho a s väčším nadšením počúva o neveste. Rae...bolo to pekné meno. Iné, jedinečné. Mirjam sa to určite páčilo. Zasmeje sa ešte na hroznom stave košiel, ktoré Gabriel nosil a pri tom naďalej pokračuje v hre. Postavičiek už bolo na ploche len zopár a šance na výhru sa neustále preklápali.* Áno....z väčšej časti áno. A nie...aspoň nie tu a teraz. Porozprávame sa neskôr? *Navrhne Gabrielovi, nakoľko ozaj nemienila vyťahovať svoje randenie s čarodejom, a ako aj skončilo, pred všetkými týmito lovcami, ktorí sa snažili iba zabaviť. Pomaly sa však obávala, že zrejme ostane rovnako ako Gabriel sama. Sťažka sa nadýchne a venuje svojmu súperovi odstránenie poslednej postavičky. Ostali čisto na kráľoch.* Beriem to ako remízu.* Navrhne a postaví sa od stola, aby po sebe upratali. Po tomto už nechala Gabriela, aby sa venoval svojmu a Mirjam si medzitým šla opäť naložiť, aby bola poriadne najedená, než so Samanthou odídu.*
*Samozrejme vie že je stretávka ale moc sa jej tam nechce vzhladom na jej minulé zážitky. Nakoniec sa ale predca len rozhodne prísť oblečie si potrhané rifle, kanady a svoje tričko s dlhím rukávom a logom Warcraft III: Reforged. Po krátkom zvažovaní nechá svoju kultistickú čiapku ležať na posteli.* /Nebudem sa skrívať./ *Povie si a vidá sa do spoločenskej miestnosti. Keď sa tam dostaví jemne zakope na dvere a vstúpi. Ríchlo prejde pohladom po luďoch v miestnosti a niektorím rýchlo kívne na pozdrav. Rýchlo prejde miestmnosťou a sadne si vedla chalane ktorého pozná z vícviku.* Ahoj *Pozdravý ho keď si sada a potom len potichu sleduje miestnosť. Pričom ignorovala blonďáka ktorí ju očividne neznášal. Niečo také už bola pre ňu rutina.*
*Stál tam a díval se na Sandera přišel mu jako v pohodě člověk, přeci jenom už v institutu nějakou dobu byl a už i poznal několik lidí tam a všichni mu přišli fajn. Co se týká tich sobotních tréninků ne že by mu vadilo že bude trávit čas s lidmi v institutu. Přišli mu všichni zatím fajn, jen ví že to bude další věc na kterou zapomene potom řekne směrem k Sanderovi* Ta runa není asi špatný nápad, asi to budu muset zkusit *pousmál se, co si budeme tyhle officální věci mu moc do hlavy nešli..možná by pomohlo si pořídit diář, nebo si to napsat třeba na čelo.* To zní jako dobrý nápad hele na to určitě nezapomenu *řekl jeho směrem ohledně toho že mu zaklepe na dveře. S Sanderem se mu trénovalo fakt dobře, byl to silný a dobrý lovec prostě někdo koho po boku chcete třeba na hlídce mít* To máš asi pravdu, no doufám že na ně nebudu zapomínat jinak mi Gabriel urve asi hlavu. Nemyslím si že je od toho už teď daleko *zasmál se*
*Pamätala si že tam niečo také bolo, ale moc si toho nevšimla, keďže tam bolo moc ľudí a hlavne zvláštnych ľudí, takže bola rada keď sa odtiaľ dostala aj s dvomi stretnutiami, ktoré nechcela.* Je dobré mať niekoho, na koho sa môžeš spoľahnúť. *Sama si to uvedomovala, že zatiaľ nemá vzťahy, že by sa na niekoho spoľahla, až na Sebastiana. Mohla byť rada, že sa vôbec odtiaľ dostala v poriadku, aj keď ju varoval, že je blbá a to čo urobil ju zmiatlo. Lenže na to spomínať nechcela, pretože by sa rovno vybrala za ním sa opýtať, že prečo to urobil. Začne sa smiať pri jeho slovách a povie mu.* Tak to tým, že ja som malá, tak sa rýchlo dostanem niekam a zase von bez toho aby si ma všimli. Len tam nesmie byť toľko ľudí, ale dá sa to aj zvládnuť. Zase menší ľudia sú obratnejší a rýchlejší, treba odhadnúť aj ich presné zámery. *Povie so smiechom a ona by sa zaradila do toho týmu, že udri a rýchlo sa stiahni, alebo ktorý bude lákať pozornosť. Vlastne v tom bola najlepšia, keďže vždy si ju problémy našli sami.* To si zase nemyslím. Tak lepšie ja som pod tréningom Caleba, Sebastiana a k tomu začnem s Gabrielom. Takže pecka. Ale nesťažujem si. Tréning so Sebastianom je zábava. *Povie mu, pričom neprizná, že bola nervóznejšia z toho, čo si na ňu prichystal Caleb ako Gabriel. Vojde si rukou do vlasov a povzdychne si.* Nejde o to že som problémová, len jednoducho si ma problémy nájdu. Jednoducho som magnet na veľké problémy. *Povie, pričom je to naozaj pravda. Nie že by sa o to snáď pokúšala, pretože kto by chcel mať hneď problém len čo príde domov. Zamyslí sa nad kvetinou a vie že niekde by mala mať kresbu.* Myslím si, že niekde kresbu mám, potom by som ti doniela. *Povie mu s úsmevom.* Niekedy to zaberie a inokedy nie. Záleží ako moc toho na mňa je. Tak asi by mi mal niekto vysvetliť poriadne rozdiel medzi vílami. Upírov ani netreba, tých vôbec nemusím. Vlkodlaci sú v poriadku, pokiaľ není úplnok a čarodejov poznám celkom dosť. Ehmmm... nevieš ako sa volá tá runa, keď sa chceš schovať pred civilmi? Neviem si ju dobre zapamätať. *Opýta sa ho, pretože by jeho pomoc potrebovala.*
Tak...odteraz sa môžeš spoľahnúť na každého, koho vidíš v tomto inštitúte. *Upokojí ju s úsmevom a spokojne ho seba naleje celý pohár vody, aby zapil všetko, čo do seba doteraz dostal.* Ak sa chceš zamerať na rýchlosť, potom by som sa spýtal Mirjam alebo možno aj Grace. Obe sú malé, ale rýchle. Tie ti poradia lepšie ako Caleb alebo Sebastián. *Navrhne jej. Samozrejme, aj Sunil sa učil od svojho otca, lebo si mali blízko k sebe svojimi zbraňami a fyzičkou. Sunil však musí pozdvihnúť svoje obočie.* To je prvýkrát, čo počujem niekoho hovoriť o Sebastianovi v kontexte zábavy. *Prizná sa. Nie, že by niečo proti mužovi mal, ale mimo Grace nevidel, že by mal s niekým blížší vzťah. Zase na druhú stranu, s Grace si bol zrejme blízky až-až, kvôli čomu Sander veľmi rád prespáva u Sunila.* Aj ja som magnet na problémy! Skús si tipnúť, koľkokrát som mal napríklad rozbitú hlavu. *Navrhne jej. Chcel ukázať dievčaťu, že sa nemusí cítiť zle. Ak totiž šlo o problémy, Sunil ich priťahoval viac, než niekedy dokázal vyriešiť. Našťastie aspoň zatiaľ nikoho omylom neoplodnil, za to bol rád. Zamyslí sa nad jej školskou dilemou.* Grace bola celkom dlho medzi vílami, na tie by si sa mohla spýtať priamo jej. A runa? *Zamyslí sa, čo by tým dievča mohlo myslieť.* Asi myslíš runu neviditeľnosti? Lebo väčšina rún má klasický názov ako v nrmálnom jazyku. Špeciálne je napríklad len iratze na hojenie. Ale dôležitejší ako názov je tvar a spôsob kreslenia runy.
*Predstavenie Charlotte je viac nervózne, než očakával, ale zdalo sa, že všetci ju prijali. Lovci sa hneď podelili do dvojíc, trojíc, iba on ostáva sedieť na svojom mieste a sleduje, ako sa CHARLOTTE dostáva do konverzácie s vysokým mužom, skoro tak vysokým ako Sebastian. Rád by sa s mladou lovkyňou porozprával, keďže sa jej problémy ďalej viac neriešili a on je vlastne aj rád, že sa do toho nemusel zapájať pred všetkými, ale bude to s ňou môcť prebrať osobne. Predsa len to pre ňu bude asi lepšie a nebude to potupné, aby ju takto zhadzovali už pri zoznamovaní. Po nejakom čase vstane zo sedačky, najskôr podíde ku stolu, aby si vzal nejaké jedlo, pretože mu vyhladlo a čo to minimálne vedel o lovcoch bolo, že Sander vie veľmi dobre variť, čo sa mu potvrdí aj v sekunde, čo si vloží jedlo do úst aj dnes. Sám pre seba si uznanlivo prikývne hlavou a keď dožuje, vyberie sa za CHARLOTTE a SUNILOM. Keď podíde zboku k lovkyni, chytí ju za rameno, čím upúta jej pozornosť, ale pohľad venuje prevažne SUNILOVI, pretože od neho chce na pár minút ukradnúť jeho spoločnosť v ich zoznamovaní.* Pardon, ak vyrušujem. Na chvíľu by som si ukradol Charlotte. *Prenesie ani nie nepríjemne, ani nie priateľsky, no CHARLOTTE určite vie, o čom sa s ňou chce rozprávať. Vezme CHARLOTTE bokom a aj keď si prekríži ruky na hrudi, jeho hlas neprezrádza, že by na ňu išiel vybuchnúť.* Si nezodpovedná, vieš o tom. *Poznamená najskôr a nadvihne jedno obočie.* Sama by si sa mala poučiť, ale takéto vyvádzanie sa nedá dlho tolerovať, hlavne ak si v očiach Spolku. Musíš si dávať viac pozor. *Pokračuje. Aj keď hovorí pokojne, je v tom výčitka.* A kradnúť ľuďom veci nie je vhodné ani v civilskom svete, to vieš. *Upozorní na jej minulosť a vyrastanie medzi ľuďmi, aby si uvedomila, že nemá podliehať návrhom niekoho iného, hlavne ak ich nepozná.* Vieš, kto ťa zdrogoval? Aké boli efekty? Mrknem sa na to. *Zmení nakoniec trochu tému.*
*Samantha nepřišla pro jednou pozdě jen díky tomu, že ji vyzvedla Mirjam. Sama měla obdobný nápad vyrazit po setkání na hlídku dle rozpisu, takže na sebe hodila větší část zbroje a nátepníky, zbraně a pár dalších potřebných věcí si zachytila do rukou, aby se mohla ustrojit na místě, kde si skutečně věci odloží na jeden z parapetů, podpírajíc je vlastním bokem. Postupně je tak na sebe upevňuje, jak ostatní přicházejí a každému věnuje minimálně přikývnutí a uvolněný výraz, když ne přímo úsměv. Jen SANDER od ní schytal chladný, přísný pohled, ale to nebylo nic neočekávaného. Byli vychováni k rivalitě, ale pro ni byl stále rodina. Taky tu byla na žádost jeho otce, aby na něj dohlédla, že se k čarodějce nebo jinému podsvěťanovi už nepřiblíží - rozhodně ne v romantickém slova smyslu. Odporné. Pohled jí padne i na nejnovější členku, která v péči jedné takové bytosti byla. Slyšela něco o soudě a věcech, co se o ní daly dozvědět, nakonec dost možná se ukáže i na jejich tréninku, či ji možná dostane na hlídku. Čím víc ví, tím líp. Jeden z nátepníku - ten pro lukostřelbu - nechá zatím na parapetě, o který se opře pozadím než se usadí k Mirjam, nechávajíc iniciativu na Gabriellovi a případně i Sebastianovi. Proslov prvního zmíněného i následné dotazy a poděkuje slušným, byť ne naprosto vřelým tónem - vzhledem k oficiálnímu setkání - MIRJAM za pití a upije z něj. Nakonec se přesune i pro nějaké to jídlo, protože lovkyně měla pravdu, že by měla něco sníst. Pokud tam Sander opravdu nedal jed, teď toho určitě zalituje. Jen kývne, když ji opustí pro hru a sama si začne probírat v hlavě trasu jejich hlídky a kudy se tam nejsnáze dopraví. A hlavně nejrychleji, prakticky tak ignoruje ostatní, dokud s ní přímo někdo nemluví. U toho si sem tam nabídne z občerstvení, načež položí nátepník na stůl v náznaku, že brzy půjdou a vyhrne si rukáv kvůli nanesení některých run, které by se mohly hodit a než vyprchají, tak to chvíli potrvá. Skočí pohledem po ostatních a kývne i GABRIELLOVI v náznaku rozloučení, kdyby pak nebyl čas a pohledem se pokusí zachytit i MIRJAM v náznaku, že by se měly pomalu chystat, načež zamíří ještě za svým PARABATAI.* Doufám, že brzy si zahrajeme šachy my. *Prohodí, protože na sebe neměly mnoho času. Samantha se tu ještě usazovala, ve volném čase se snažila trénovat nebo mapovat město, číst starší hlášení, aby vyhodnotila ohnisková místa démonů, či ta, kde jsou nejčastěji problémy s podsvěťany a také sledovala média kvůli "záhadným" úmrtím a zmizením, které by se jich mohly týkat.*
*Sander pozoruje vstup KYLY do miestnosti. Mal s ňou niekoľko hliadok. Neboli skvelé, obaja ich prežili, nerozumel však, ako lovkyňa nerobila nič so svojou skazenou nohou. Sám sa do medicíny nevyznal, avšak pokiaľ niekto nebol schopný bezpečne pracovať v teréne možno sa mal zamyslieť nad tým čo by robiť mal. Možno variť? Sander by to určite ocenil.* Niekto si prispal? *Opýta sa jej zatiaľ čo nakloní hlavu na stranu, zdalo sa, že už sa zbavila svojej čiapky. Robilo mu to zlú pachuť v ústach? Mierne, ale po dohovore Gabriella a pár rozhovoroch s Mirjam sa rozhodol toto už naďalej neriešiť. Pokiaľ niekoho však nemal rád, vždy si kvôli tomu vedel nájsť dôvody. Ako napríklad u Natea kde mu prekážalo celé chlapcovo bytie.* Celkom okaté takáto ignorácia keď sa máme lepšie spoznať. *Dodá smerom k lovkyni pri čom sa snažil mať pomerne priateľský tón. Vtedy na tréningu, čo už bolo aj tak dávno, nechal v sebe viac menej konať emócie. Zvyčajne to nerobil a tak išlo o skrat na ktorý.. nebol práve hrdý. Pozrie sa následne na MATTHEWA.* Alebo ak máš funkčný mobil, nie ako niektorý.. len si hodíš upozornenie. *Navrhne s miernym úsmevom pri čom ukáže jeho už ledva funkčný iphone. Stále dobre fotil, ale nevyzeral úplne vábne.* Tak, to povedať neviem.. možno. Nevyzerá ako niekto kto by to spravil. Ale zdanie môže klamať.
*Mir vlastne akurát dojedla, keď si všimla SAMANTHIN pohľad. Sama pozrie na hodinky a prikývne. Rozlúči sa s GABRIELOM aj SANDEROM a sama si vezme svoje veci v batôžku, nakoľko sa chcela obliecť až vonku, nech tým neotravuje ľudí vnútri. Zopne si nanovo vlasy.* Tak poďme. *Kývne na SAM a vydá sa smerom k miestu ich hliadky.*
Tak to sa ešte uvidí. *Povie mu, pričom sa pousmeje. Nepoznala ich natoľko aby m mohla dôverovať tak, že by im úplne zverila do rúk svoj život. Jednoducho ešte takú dôveru nemala a tej osobe, ktorej dôverovala sa dozvedela že jej klamal. To je celkom dosť na niečiu dôveru.* Môžem to skúsiť možno mi poradia viac, čo by som mohla potom využiť v tréningu. Ďakujem. *Povie mu a diví sa, že si o ňom nevedia predstaviť že je Sebastian zábavný. To ju celkom prekvapí, pretože taký s nou nebol.* To je to až tak moc veľké predstavenie? Áno prísny je, ale je s ním aj zábava. *Takze moc nechápala, prečo by to bol taký problém. Zamyslí sa pri jeho otázke a po chvíli mu na to odpovie.* Myslím si, že minimálne tisíckrát. *Odpovie mu a na vily sa teda bude musieť spýtať Grace. Keďže asi o nich vedela viac ako ostatný.* Ďakujem aspoň mi to vyriešilo dilemu s nimi. *Poďakuje sa a po chvíli uciti na ramene Sebastianov dotyk. Prikývne, že s ním pôjde, keďže veľmi dobre vie o čo sa ide jednať. Úsmev jej zmizne z tvare a najprv si vypočuje čo ma na srdci a potom si povzdychne. Potiahne si rukávy na tričku a potom sa znova na neho pozrie.* Neukradla som to so zámerom nevrátenia. Veď mobil ma späť. *Povie a druha vec bola zodpovednosť.* Dávať viac pozor. To sa ľahšie urobí, ako dokážeš dávať pozor, pri viac ako tisíc ľuďoch. Je to nemožné. Si všimnúť každú maličkosť. *Povzdychne si a pokruti hlavou.* Neviem kto to bol, pretože tam bolo moc ľudí. *Nehovori o papieriku, kde mohla byt droga, pretože to bola vec, o ktorej hovoriť nechcela.* Popravde mam pocit, že táto droga bola iná. Nemala účinky, že by halucinácie a tak. Bolo to ako keby sa človek uvoľnil a nemyslel na zle veci. *Povie mu, čo vlastne cítila pri tom. Bolo to zvládne, ale bolo to iné ako keď bola v klube.*
*Hra s Mirjam ho bavila, samozrejme, ani jeden neboli špičkovými majstrami, obaja však svoje kroky poznali dobre a tak sa zdalo, že aj po rokoch sú si naďalej vyrovnaný. Slabo sa pousmeje keď ho MIrjam uistí, že sú si aj napriek všetkým oporou. Hnevalo ho, že nebol prítomný keď ho potrebovala najviac, napríklad po smrti jej rodičov. Bol na pohrebe, avšak okrem toho bol vycestovaný a mal na krku nejednu triedu mladých lovcov. Vyčítal si to, ale minulosť napraviť nemohol. Pracoval tak len na prítomných činoch a snažil sa čo najlepšie stáť pri svojej rodine.* Môžeme zajtra doobeda. *Navrhne jej, nakoľko bolo vidno, že MIRJAM niečo ťažilo na srdci. Gabriell do hlavy nevidel a tak sa mohol len a len pýtať. Na ukončenie hry si len podajú ruky zatiaľ čo sa otočí ku svojej PARABATAI.* Vyzerá, že ťa socializácia príliš neoslovila. *Podpichne ju čím jej naznačil jej miernu.. absenciu. Vedel, že Samantha nebola práve extrovertná .* Vždy si pre spoločný šach spravím čas. Pokiaľ sa raz vyhrabeš z tvojich papierov. *Pousmeje sa obom lovkyniam tak len zamáva, pri čom do diaľky im popraje príjemnú hliadku.*
*Potom čo ju osloví pozrie na SANDERA s nič nehovoriacim vírazom.* Nemám náladu na nadávky alebo blbé narážky v rozhovoroch, tak som myslela že to takto bude pre más oboch jednoduchšie. *Pokrčí plecami.* A vlastne áno s kamoškov sme boli v B+ a vrátila som sa asi o tretej ráno tak som dospávala. *Povia len tak v očakávaní SANDEROVHO nepriatelstva ale keď to nepríde trošku sa uvolní.* Hmm, o čom je reč? *Spíta sa keď sa rozhovor stočí v mobilním telefónom.* Ten vyzerá že sa už čoskoro rozpadne nechceš si poriadiť noví? Možno niečo takéto? *Navrhne priatelsky a vitiahne smartphone na ktorom je krit aj pozadie obrazovky s motívmi malieb od Luisa Roya.*
*Prikývne.* A kebyže niekedy potrebuješ pomoc, kľudne aj iba s vyplnením času, pomocné ruky sa mi vždy v záhradke zídu. *Venuje jej úsmev, ktorým sa jej naží naznačiť, že mu môže dôverovať, ak bude chcieť.* A jasné. Prípadne sa spýtaj aj Samanthy. Tak, vy holky ste všetky nejaké malinké, ale zase to dosť vynahradíte svojou rýchlosťou. *Zasmeje sa na tom a trochu poodstúpi, keď k ním príde SEBASTIAN, aby mu spravil miesto k krúžku. Pozrie medzi nimi oboma, načo ešte mrkne na CHARLOTTE, že jej drží palce a vzdiali sa, aby si šiel pre niečo na jedenie. Od stola si prezrie miestnosť a pohľad mu, samozrejme, skončí na SANDEROVI a na tom, ako sa mračí. Mal čo robiť, aby k nemu neprišiel a nesnažil sa mu tú vrásku na čele medzi obočím vyrovnať prstom. V tichosti si tak je a premýšľa, ku komu by sa pridal, aby reč nestála.* Možno...spoločenská hra? *Napadne mu nahlas a ide sa pozrieť, čo všekto mimo už zahraného šachu, tu ešte mali.*
*Vypočuje si, čo mu na to má CHARLOTTE na to povedať a popri tom sa trochu zamračí.* Je jedno s akým zámerom alebo nezámerom si to ukradla, ale ukradla. Môžeš byť rada, že to bol jeden z nás a nič sa nenahlási. Rozumiem, že tam bolo mnoho ľudí, ale ktorý z nich dobrovoľne niekomu niečo odcudzí? *Najskôr povie a nadvihne obočie, ale je to iba rečnícka otázka. Potom si povzdychne a premkne si koreň nosa medzi prstami.* Budeš sa musieť naučiť orientovať aj v davoch. Dôležité je všímať si veci okolo seba, nemusíš sledovať celú rozlohu davu. *Vysvetlí jej, ako to myslel. Samozrejme, že sa ani on nevyhne každému, ak by bol vo veľkom dave, môže sa stať čokoľvek, preto na ňu nie je tak nepríjemný, ako sa cítil, keď na to stretnutie kráčal.* Uhm, dobre. Podstatné je, že sa nestalo niečo horšie, aby sa odhalil tieňosvet. Chápem, že si sa chcela zabaviť, inštitút je… *Pokrúti rukou vo vzduchu.* …povedzme, nie veľmi zábavné miesto. Ale život lovca nie je o zábave. Dávaj viac pozor a nenechaj sa využiť alebo zabiť, mŕtva nikomu nepomôžeš a sebe už vôbec nie. Iba ťa upozorňujem. *Dopovie, keď k nej dvihne jeden prst a potom si prejde po čele a otočí sa ku stolu, aby si vzal jednohubku a vloží si ju do úst.* Ak chceš niečo podniknúť, pokojne choď za niektorým z lovcov, je ich tu mnoho, ktorí s tebou budú ochotní tráviť čas mimo tréningu a učenia. *Doplní nakoniec ešte a tým chce naznačiť, že ak sa chce CHARLOTTE posunúť ďalej k niekomu ďalšiemu, predsa len ju vzal od SUNILA za zámerom chvíľkového rozhovoru, tak môže, viac to pitvať nebude, zrejme už si aj tak vypočula od niekoho ďalšieho. On sa aj tak dlho nezdrží.*
*Dívá se na Sandera a potom si všiml jak vstoupila Kyla nijak extra to neřešil, viděl ji na tréninku a občas někde na chodbě a byli spolu na pár hlídkách. Dívá se po místnosti a zajímá ho jestli se bude ještě něco dít potom se podívá zrovna na SANDERA, ten moc nadšeně nevypadá ale nechtěl to nějak řešit a tak nějakou dobu jen pozoroval místnost a potom se podíval na SANDERA a řekl* To není taky špatný nápad hele, ale musím s tím něco začít dělat nebo se asi nedožiju příštího roku *zasměje se*
Len som sa opýtal. *Dodá pri čom sa zhlboka nadýchol, aby si zahryzol do jazyka. Pravdepodobne mu nestálo za snahu zaťal tak päsťou kým sa snažil pomaly vytratiť z konverzácie. Pohľadom aj vyhľadal SUNILA, či by mu náhodou neskočil do rozhovoru s niekým, nakoľko sa zdalo, že so Charlotte mu to išlo od ruky. Sander mal tušenie, že mu to s deťmi a mladšími išlo, ale nie až tak. * Nie je mi treba, pokiaľ z neho pošlem správu, alebo niečo odfotím.. je to dostačujúce. *Mykne plecami a schová si telefón do vrecka teplákov.* Okrem toho, s technológiou príliš pracovať neviem. Nemám na to bunky. *Vysvetlí pri čom následne zodvihne ruku, akoby sa chcel ospravedlniť a nenápadne sa vytratil ku ryšavému chlapcovi.* Dal si už dostatočné rady do života? *Pousmeje sa zatiaľ čo si vezme do ruky pohár s vodou a postaví sa ku oknu, kde boli mierne od zvyšku. Hlavu si oprie o sklo, zatiaľ čo uvažoval, čo by povedal.* Potom ti to nejak vynahradím.. okay? *Pozrie sa na neho mierne previnilo, vždy sa cítil zle keď sa k nemu ani len nedokázal priznať. Avšak v takomto kontexte sa cítil o to horšie.* Aspoň Samantha už vypadla.. *Poznamená pri čom mu kývne ku jedlu.* Chutilo?
*Akurát začínal premýšľať medzi "Človeče, nehnevaj sa" a nejakými kartami, keď započul za sebou až priveľmi známy hlas. Samozrejme, že svojmu priateľovi venoval najžiarivejší úsmev za tento celý deň.* Trošku áno, trošku nie. Dievča je hlavne stratené a je vidno, že sa tu necíti veľmi doma. Takže som sa ju snažil presmerovať na viacero ľudí a navrhol som jej, že sa môže prísť niekedy schovať do skleníka. *Objasní Sunil s pokojom v hlase. Dievča mu prišlo šikovné a milé, takže veril, že sa čoskoro dostane medzi ostatných a ani si nevšimnú, že prišla ako posledná. Potom mu však zmäkne pohľad.* Je to v poriadku, dobre? *Priblíži sa k nemu a na moment ho chytí za ruku. Jemne mu ju stisne a potom ju pustí.* Proste to niekedy nejde, no nie? *Snaží sa situáciu nadľahčiť, aby sa toľko chlapec netrýznil.* A chutilo, naozaj veľmi. Chcel som sa ti aj poďakovať, len si bol nejaký neistý ráno. *Podotkne a spokojne si vloží ďalší kúsok koláčika do úst. Vedel, že ak niečo nevymyslí, Sander sa bude cítiť o chvíľku nepríjemne, že si ich niekto všimne, ak sa budú len rozprávať.* /Môj paranoidný rozkošný priateľ./ Čo povieš na jedno kolo "Človeče, nehnevaj sa"? *Navrhne a krabicu s hrou vezme k prázdnemu stolčeku, ďalej od ostatných.*
Jsou dva typy introvertů. *Pobaveně na svého PARABATAI ještě mrkne, kývne na jeho poznámku a i ona opustí místnost a posléze Institut.*
Neviem si predstaviť, že sa do Inštitútu dostanem až v 17, alebo 16. Znie to, ako nočná mora.. obzvlášť v New Yorku. *Súhlasne prikývne zatiaľ čo odloží pohár a založí si ruky na hrudi. Bolo to defenzívne gesto než čokoľvek iné.* Takýmto tempom budú v skleníku všetci. *Zasmeje sa pri čom sa na neho zahľadí.* Čo si tam zmenil, ako posledné? Mohli by sme tam možno dať nejakú skrinku na knižky.. alebo nejaké botanické kresby. Mirjam by nám poradila poznámky k liečivým účinkom a.. *Nadchne sa pri čom začal hovoriť viac nahlas, ako chcel. Prebehol tak očami po miestnosti, ale nikto im však nedával moc pozornosti. Prehrabne si tak vlasmi a mierne sa otrasie a opäť sa len prekvapene pozrie na Sunila keď sa mu dotkne ruky, ale na tvári sa mu vytvorí úsmev.* Aby som ti tam aj ja skúsil trochu pomôcť. *Navrhne, nebol práve schopný záhradkár, ale dokázal nakresliť rastlinu bez problémov.* Prepáč, ráno som nevedel kde mi hlava stála.. robiť tri jedla naraz a zároveň piecť bolo namáhavejšie, ako som očakával. *Ošije sa pri čom pri jeho návrhu len kývne hlavou a súhlas. Nemal poňatia, ako sa to hralo, nikdy to popravde nevidel.* Budeš mi to, ale musieť vysvetliť. *Povie pri čom sa posadí oproti nemu zatiaľ čo mu omylom slabo kopne do nohy.* V Nórsku sme vždy hrali kartové hry. *Povie drobné pozorovanie zatiaľ čo sa snaží rozložiť hru.* Prídu mi omnoho praktickejšie.
*Zazvoní jej mobil a nájde si na ňom správu od kamarádky. Pozrie na Marrha a s ospravedlnujúcim výrazom sa pomali zdvihne.* Prepáč musím ešte niečo zariadiť. *Povie rýchlo na vysvetlenie a zanmeri k dverám a von z inštitútu.*
*Mlčí, pretože sa nechce už baviť o krádeži, pričom by sa to zase dostalo do bodu, že mohla sa rozhodnúť inak. Mohla spraviť niečo inak a aj tak by to bolo len na nej, že spravila niečo zle. Zovrie pery, pričom nebola jej vina, že si nevedela dať poriadne pozor v dave. Povzdychne si, keď povie.* Takže ďalšia vec, ktorú musím vedieť. Čo ďalšie ako sa nenechať pohrýzť upírom? *Berie to zo srandy, ale nehovorí o tom, že s nimi už mala skúsenosť, skôr s jedným, ktorému by sa buď oblúkom vyhla alebo by mu najradšej zarazila kôl do srdca. Na tieňosvet mu iba povie.* Taká blbá nie som, aby som ho odhalila. *To bola ale pravda, že v inštitúte nebola zábava. Tak preto išla von a stalo sa práve to.* Ja viem, lenže náhoda je blbec. *Povzdychne si a ale pamätá si, že nešla neozbrojená. Takže keby náhodou, tak sa mala ako ubrániť. Zahryzne sa do pery a pozrie sa na okolie a vidí Sandera so Sunilom, ale tam radšej nechcela ísť.* To mám ísť niekomu pokaziť rande? *Opýta sa, pričom trochu ukáže na SUNILA a díva sa na neho, či to myslí vážne. Možno od nej zistil, čo potrebovala, ale vážne nechcela niekam ísť. Hlavne videla väčšinu odchádzať. Takže si iba niečo vypočuli a hneď sa stratili.* To býva celý čas takto, že sa všetci vyparia po krátkom stretnutí? *Opýta sa ho, či sa to deje často.*
Nebuď drzá. Takých hrdinov sme tu už mali. Keď pôjdeš do terénu, budeš len vďačná za to, čo sa naučíš. Lovci sú v strehu celý život a čím viac vieš, tým dlhšie prežiješ. *Povie jej už trochu nervóznejšie, pretože je to samozrejmé. Vyhovárať sa na náhody a na to, že priťahuje problémy, to je len krycí manéver, ako neprevziať zodpovednosť do vlastných rúk.* Možno je to zábava porušovať pravidlá. Ale ak budeš dôverovať akýmkoľvek indivíduám tam vonku, no… *Mykne plecami a trochu to berie ako výhružku a dúfa, že Charlotte začne konečne tieto veci brať viac vážne, než pôjde na prvú hliadku alebo lov. Nech to znie akokoľvek nudne, disciplína je dôležitá na to, aby ostali celí a aby udržali nažive aj ďalších. Potom vzdychne a trochu uľaví zo svojho tónu, aby to nechal doznieť v jej hlave. Nebude za ňu zodpovedný večne a Charlotte si musí sama určiť priority, či chce dodržiavať pravidlá a popri tom sa zabávať, alebo sa zabávať, vyhľadávať problémy a nechať sa zabiť. Uvoľní aj na svojom postoji a hodí pohľadom smerom k dvom mladým lovcom.* Rande? *Nevšimol si ani, že by tí dvaja niečo medzi sebou mali, nečíta emócie práve najlepšie a druhá vec je, že ho to ani nezaujíma, nemá prečo, je to ich osobná vec, nemusí to s nimi riešiť celý inštitút.* Vidíš, väčšinou som z tých, ktorí sa vyparia prví. Nie každý stojí o zbližovanie sa nasilu. Stačí, že máš prehľad. *Odpovie jej a obzrie sa k dverám, kde očakáva niekoho ďalšieho, no nikto neprichádza a tak by zrejme mal Grace napísať, kde sa nachádza.*
Neznie to až TAK zle. Ale je pravda, že by som chcel v tak mladom veku do pár rokov odchádzať. *Prizná sa Sanderovi a pousmeje sa.* Tak si tam aspoň budú všetci čítať a oddychovať. Aj to je dobrá vec. *Podotkne a prikývne.* Áno, polička by sa mohla určite hodiť. Dali by sme tam naše knihy, ktoré chceme zdieľať s ostatnými a bol by to taký lepší relax. Lebo v knižnici sú hlavne náučné zväzky. *Podotkne a premýšľa, že ako by to mohli spraviť. Medzitým už berie krabicu s hrou so sebou a ide na odľahlé miesto.* A tak...mne bude stačiť, ak len budeš pri mne a pustíš mi nejakú svoju hudbu ako vtedy. *Navrhne mu. Nemal potrebu nútiť Sandera robiť, ak videl, že si užíval pri svojom kreslení. Opäť má však chuť Sandera pevne objať, aby sa už prestal stresovať.* Hej! Kľud, kľud. Všetko je v poriadku, dobre? *Snaží sa upokojiť svojho rozkošného priateľa. Jemne sykne, keď ho Sander kopne, ale nepovie nič, aby sa mu už neroztopil od stresu.* Jasné, v poriadku, len mi daj moment. *Požiada a rozloží dosku medzi nimi. Sadnerovi dá modrých panáčikov, a sebe si nechá oranžových. Položí ich na ich začiatok a potom vytiahne aj kocky.* Na striedačku hádžeme kockou a podľa počtu bodiek na kocke posúvaš svojích panáčikov v smere hodinových ručičiek, až sa dostanú sem, do domčeka. *Začne vysvetľovanie.* Pri šestke sa posúvaš alebo vyťahuješ si panáčika na hernú plochu, aj hádžeš znovu. Ak sa dostaneš panáčikom na môjho, môj sa vráti na začiatok a opačne. *Dokončí.* Dáva to zmysel? Môžeš kľudne začať. *Navrhne chlapcovi a podá mu kocku.*
Neviem si to predstaviť, že by som.. lovenie dokázal brať seriózne, ak by to do mňa nebolo vbité od narodenia. *Uvažuje nahlas zatiaľ čo sa pohráva s farebnou figúrkou v prstoch.* Boli by tam príjemné hodiny, určite lepšie, ako v knižnici, alebo niekde inde. *Prizná sa zatiaľ čo si spomenie na to, ako svoje mladé roky prsedel v knižniciach učebniach akadémie a aj tak mu knihy aj naďalej neboli blízke.* Tej hudby už príliš nemám. Viac menej počúvam 4 albumy.. už.. 5 rokov? *Ráta si v hlave kedy bol v Londýne, zdalo sa to, ako večnosť. Ak však bol z toho pobytu za niečo vďačný, bol to práve fakt, že mu tak ukázali Davida Bowieho. Od vtedy však nepočúval nič iné ani nejak nemal pocit že potreboval svoju hudobnú kartotéku rozširovať. Asi bolo len jedné šťastie, že mal hluché ucho nasmerované do miestnosti a tak poznámku Charlotte nezapočul. Inak by mu pravdepodobne praskla v oku žilka. Len tak pokojne počúva Sunilov výklad pravidiel zatiaľ čo si položí hlavu na stôl.* Hrávate to aj doma? *Opýta sa zbežne zatiaľ čo na striedanie začnú hádzať kockami. Zdalo sa to byť jednoduchšie, ako kartové hry čo hrával pred tým.* Ale len veľmi rýchlo čítaš? *Zasmeje sa kým si nevyberie telefón na stôl, nakoľko mu skoro vypadol z vrecka.* Je tu dobré svetlo. *Poznamená pomimo zatiaľ čo sa pozrie na Sunilovú tvár. Fotografie by tu boli skvelé, ale aj portrét by tu mohol niekedy skúsiť.* Raz mi tu budeš sedieť. *Dodá zatiaľ čo si predstavuje, ako by Sunil položil hlavu pre ten najlepší výsledok kresby.*
*Sunil si opäť sťažka povzdychne. Kebyže môže, už teraz by vytrhol Sandera zo spárov jeho otca a nechal by ho žiť život, ktorý si chlapec sám žiada. Kebyže je civil, možno by si zarábal svojimi kresbami a bol by oveľa šťastnejší ako teraz. Pozdvihne svoje obočie.* A prečo si nekúpiš aj ďalšie albumy. Určite sa dá ešte niečo v danom žánri nájsť. *Podotkne a opäť si odkusne, Sunil vlastne celú stretávku furt niečo jedol. Ale zatiaľ sa nikto nesťažoval. Aj tak ľudia jedli zo slušnosti len trochu, takže aspoň ostalo viac pre ryšavca. Celú dobu vníma len Sandera a každý pohyb svalov v jeho tvári.* Hrávame všetko možné. Tentokrát si to nevidel, ale keď pôjdeš so mnou ajtieto vianoce a prídeme skôr, spoločenské hry sa hrajú na každom voľnom priestore. A keď sa otvoria darčeky, tak sa na druhý deň opäť všade hrá...Ak teda budeš chcieť ísť so mnou na dlhšie. *Poslednú časť už povie potichu. Vždy si prevezme od Sandera kocku, až sa im obom dostane prvý panáčik na hernú plochu. Čo však určite Sunil nečakal, že s ním začne Sander...flirtovať? Prekvapene naňho hľadí, ale nakoniec sa len usmeje pre seba.* Od teba sa nechám nakresliť aj každý deň. *Žmurkne naňho a pokračuje v hodoch, až zrazu nastane situácia, že musí vyhodiť Sanderovho panáčika.* Prepáč. *Podotkne a šestkou si Sunil vytiahne druhého panáčika na hernú plochu.*
*Chce na to niečo odpovedať, ale určite by mu to pripadalo drzé a jej zase nemiestne niečo také povedať, tak si len povzdychne a pomyslí si.* /Ale ja sa na hrdinku nehrám. Veď veľmi dobre viem aký je terajší rozdiel medzi mnou a upírom. Viem že som absolútne v háji, pri takom stretnutí./ *Pomyslí si, ale pre raz v živote drží zobák, pretože inak by mohla vykecať niečo zle, čo by ho asi ešte viac naštvalo, ale myslela si, že by to aj dokázala viac, ale to riskovať nemieni. Na to má dostatok rozumu, pričom by blbosť ako roščuľovanie druhých praktikovala skôr na niekom úplne neznámom.* Tak to prrr... Ja nedôverujem druhým, pokiaľ ich dobre nepoznám. Dokonca aj o kamarátovi, ktorého som poznala roky som sa dozvedela, že mi klamal. *Povie a chytí sa za pusu, pretože o tom, že stretla niekoho známeho mala mlčať. Lenže ona nevedela, čo presne a rasu bol, len mohla vylúčiť lovcov a upírov. Keďže bol vonku za denného svetla. No ale nemala absolútne o ňom hovoriť. Pozrie sa tým smerom, keď sa spýtal na rande a iba prikývla. No nemienila sa do toho starať, pretože to bola vec tých dvoch a popravde im to aj pasovalo. No ale v inštitúte sa asi také veci vravieť nemali, keďže niekomu by to mohlo dosť prekážať.* Tak asi dnes máš smolu a skysol si tu so mnou. *Povie so srandy, aby uvoľnila tú napätú situáciu. Nemala z nej dobrý pocit, tak sa ju snažila uvoľniť.* Nechceš si niečo zahrať? *Opýta sa ho, pričom na neho hodí prosebné oči. Aspoň by sa trochu zabavila a potom mohla pokračovať v tréningu.*
Neviem, aké. Okrem toho, peniaze miniem radšej inde. Pravdepodobne na potraviny. *Pousmeje sa pri čom len pozoruje, ako do Sunilového žalúdku padá viac a viac jedla. Stále mu prišlo fascinujúce, ako mal chlapec, taký veľký apetít. Keby nepoznal jeho matku, povedal, by, že ho ako dieťa nekŕmili. Začal sa domnievať, že išlo o pravý opak a teraz mal len nadľudsky roztiahnutý žalúdok. Lovec tak mohol byť len rád za svoj rýchli metabolizmus.* Určite pôjdeme na Vianoce na dlhšie. Či sa za mňa už budeš hanbiť? *Pousmeje sa, avšak skutočne by ho to potešilo pokiaľ by mu to Sunil a jeho rodina dovolila. Minulé Vianoce boli jedny z najlepších čo kedy zažil. Bol by blázon, keby sa im chcel vyhnúť, alebo nie? Okrem toho, cnelo sa mu za jeho rodinou, čo bolo zvláštne vzhľadom na to, že ich videl raz, možno dvakrát. Avšak tých pár rozhovorov a ústretovosti voči nemu mu stačilo. Pri Sunilovom súhlase sa len oprie o svoju päsť, zatiaľ čo sa snažil nevyzradiť čo obsahoval jeho skicár.* /Je to divné Sander, nehovor to.. nie teraz/ *Pokarhá sa pri čom sa náhle zamračí keď mu z poľa zmizne panáčik.* Prestáva sa mi to páčiť. *Posťažuje si zatiaľ čo len ofučane opäť hodí kockou.* Máš dnes hliadku? *Nadhodí zatiaľ čo sa na chlapca zvedavo zahľadí.* Či mám dnes chystať ešte večeru, alebo nie.
*Je rád, že sa Charlotte rozhodla neodvrávať, aj keď si, samozrejme, mohla pomyslieť čokoľvek a či ju jeho slová nejak poznačili uvidí nabudúce. Dúfa, že sa mladá lovkyňa bude čo najmenej stretávať s pofidérnymi ľuďmi a situáciami, pretože tí sú na každom kroku a to sa ešte hádam nestretla s tými najhoršími zo sveta tieňov. Jej slová mu pripomenú jeho posledný rozhovor s Grace a tak ju iba znova chytí za rameno.* Priatelia sa vyberajú ťažko. *Zamumle jej a potom sa otočí spolu s ňou ku krabiciam spoločenských hier a sťažka, porazenecky si vzdychne.* /Tak už keď som ju zdrbal, na zlepšenie nálady sa môžem trochu obetovať./ *Pomyslí si a pošúcha si čelo dlaňou.* Tak fajn. Vyber niečo. *Navrhne jej. On nebude vyberať, pretože trištvrtinu tých hier ani nepozná alebo ich v živote nehral, nevie, ktorá je pre dve osoby a dobré by bolo, ak by sa k nim ešte niekto pridal, no zároveň nechce, aby sa k ním niekto pridával, koho nepozná. Predsa len sa so Charlotte cíti lepšie, keďže ju viac pozná a aj posledné dni je jeho nálada trochu jemnejšia. A nevadí mu to.*
Ale no ták! Však nejem až tak veľa. Ale keď toľko počas dňa spálim, musím to nahradiť, inak tu vychudnem. *Podotkne Sunil. Áno, jedlá boli viac tukové tu v Amerike, a to sa mu nepáčilo, lebo aj keď mal ešte apetít, takto bude ten tuk o chvíľku vidno aj na jeho postave.* Nič také! A však som ťa práve pozval, prečo by som sa mal teda hanbiť? *Nechápe. Do úst si hodí bobuľku hrozna. Samozrejme, že by sa nehanbil. Jeho rodina milovala Sandera a chceli ho mať na každej rodinnej oslave. To však ešte nemienil hovoriť, aby chlapca nevystresoval ešte viac. Ale bude mu to pomaly naznačovať. Radšej sa sústredí na hraciu plochu.* Tak...je na tebe, ako budeš hrať. Niektoí si pri každej šestke dajú radšej rýchlosť vo svojom panáčikovi, iní si najprv vyhádžu celý svoj začiatok von a potom sa snažia postupne dostať do domčeka. *Skúsi mu poradiť a po smutnej jednotke vráti kocku Sanderovi.* Je to...stratégia založená na náhode. *Skúsi mu vysvetliť. Hlavne, táto hra sa rada hrala u mladších v jeho rodine, takže by bolo fajn, kebyže ju Sander aspoň trochu pozná, než príde k nim.* Nie nemám. *Odpovie a obzrie sa.* Nechceš sa najesť...u mňa? *Navrhne mu, nakoľko mu už Sanderov dotyk chýbal. Chcel mať chlapca vo svojom náručí, kým budú spolu jesť a rozprávať sa. Hlavne chcel bozkávať jeho pery, až bude červený na ušiach.*
*Je rada, že nevytiahol to, že s priateľom sa pohádala. Viac menej by ani viac povedať nevedela, keďže nevedela, čo presne je zač. Hlavne si nebola istá, či mu dokáže odpustiť to, že ju dlho ťahal za nos a nič jej nepovedal. Pre ňu to bola dôležitá vec a nevedela, či ešte vôbec cenu dôverovať niekomu takému. Možno mu odpustí, ale to chcel čas a hlavne nesmela myslieť na neho, aj keď to bude práve ťažké po tom, čo urobil.* To je pravda. *Povie a potom sa vyberie vybrať nejakú hru, pričom sa rozhodne pre obyčajné karty, keďže sa dali hrať vo dvojici a aj sa mohol pripojiť ďalší hráč, ak by chcel.* Budú stačiť obyčajné karty? Myslím si, že niečo náročnejšie sa hrá s viac osobami. *Posadí sa dúfa, či ho to bude aj baviť. Predsa len nie každého by to mohlo baviť. Hlavne aspoň pravidlá s nimi boli jednoduché, takže to netrebalo moc vysvetľovať.*
Myslím si, že tvoje telo by nevychudlo ani na púšti. *Zasmeje sa nakoľko Sunil sa niekedy skutočne zdal byť niekoľko krát väčší, ako on. Sander však vedel, že aj on sám si už zvykol na toľké varenie. Okrem toho, Sunilova mama mu neustále posielala jej recepty keď bola v ich vile. Takže niekedy sa nenápadne dokázal blysnúť pred Sunilom. Jeho vplyv však bol cítiť celkovo. Či už išlo o cestovinu, alebo neustále robenie pizze. Mal pocit, že by ju spravil lepšie, ako väčšina stánkov v New Yorku.* Ale nepozval si ma nie poriadne. *Mrkne na neho s úsmevom zatiaľ čo len nevinne mykne plecom. Chcel pekné pozvanie, nie okľukou, ktoré s mohol sám zle vyložiť. Možno to bol len návrh a nič sa nepotvrdí. Sander chcel mať veci s istotou.* Stratégia o náhode neznie, ako spoľahlivá stratégia. *Povie pomerne jasnú vec. O to v zásade šlo, ale Sander bol v tomto smere celkom nevnímaví.* Mám večernú s Mattom... ale teraz poobede mám teoreticky čas. *Dopovie pri čom nadvihne obočie, akoby naznačoval či sa chcú vytratiť, alebo nie. Ich izby boli do istej miery bezpečné. Po tom čo však počul cez steny sa bál hovoriť príliš nahlas, alebo.. čokoľvek iné.* Ale ako ho poznám Matthew na to pravdepodobne zabudne. *Zasmeje sa na lovcových dnešných slovách.* A nejaké zvyšky som ešte skryl v chladničke..
Ja sa obávam, že presne tam by som nevydržal ani deň. *Zhrozí sa Sunil, ale potom sa zamyslí.* Nie, počkať, deň by som nevydržal na zasneženej hore. Zrejme ani jednu hodinu a už by som bol niekde zakopaný, kde by som potichu v samote čakal na svoje zamrznutý koniec. *Je dramatický, ale to schválne, aby pobavil chlapca oproti sebe. Musí však uznať, že áno, mal by byť viac priamočiary k chlapcovi.* Takže...Chcel by si ísť so mnou na vianoce ku mne domov? Lebo nie len rodina by sa tešila...ale aj ja. *Usmeje sa naňho a verí, že tentokrát už to je dostatočne priame pozvanie, aby sa Sanderovi páčilo. Nemôže sa však zastaviť v hlasnom smiechu.* A nie je náhodou všetka stratégia o náhode? Nikdy nemôžeš vedieť, čo sa stane. Aj keď máš všetko na svojom mieste, niečo sa môže pokaziť. *Pokrčí ramenami a obzrie sa po už aj tak prázdnej miestnosti.* Zahrať si môžme aj nabudúce v skleníku, čo povieš? *Navrhne mu a začne sa zdvíhať.* Poďme pretie zvyšky teda. *Otočí sa k zvyšku.* Ahojte teda.* Zamáva CHARLOTTE a vytratí sa z miestnosti potom, čo po sebe uprace. Pomôže ešte s prenesením zvyškov do chladničky a už si to aj s večerom vyberá schodmi nahor.*
*Sleduje ju k hrám a usadí sa do sedačky tak, aby bol približne oproti nej, keď sa tiež usadí. Chvíľu premýšľa nad tým, čo sa chystá Charlotte vybrať za hru a dúfa, že to nebude nič, čo ho nebude baviť alebo nejaká detská hlúposť. No Charlotte ako adolescent by tiež asi priveľmi nevyhľadávala detské hry, ktoré zrejme u nich v inštitúte ani nie sú. Čudoval by sa, keby boli. Keď uvidí, že vybrala karty, natiahne si spojené ruky pred sebou a kývne hlavou zo strany na strany.* Môže byť. *Prenesie a trochu tajomne sa usmeje, akoby chcel naznačiť, že ju zničí. Karty síce nehráva, ale vie ich hrať dobre, prevažne sa naučil hrať počas mladších rokov, rodičia niekedy hrávali s ďalšími lovcami.* Tipujem, že vieš ako sa hrá. *Podotkne a usadí sa tak, aby dosiahol na karty na stole v príjemnom uhle.*
*Gabriell sa po odchode väčšiny ponoril do jednej zo svojich kníh. Nešlo o nič čo nečakal. Zdalo sa, že ani toto nebude cesta ako spojiť Inštitút. Začínal tak zvažovať aj výchovu bičom. Ako na deti. Pomaly sa postavil zatiaľ čo začal zo stolov zbierať prázdne taniere, poháre a všetko ostatné. Sám nevedel, ako dlho bola Samantha a Mirjam preč. Avšak keď mu cinkol telefón, vedel, že sa niečo stalo. Otvorí správu od Samanthy pri čom mu pri obsahu správy len unikol všetok vzduch z pľúc. Prekryl si ústa zatiaľ čo sa okamžite nez slova roznehol z miestnosti. Išiel si pre výstroj a išiel po ne. Nebola tam iná možnosť. Čo najrýchlejšie sa tak vydal za dvojicou do Bronxu.*
*Gabriellova noha bola už v poriadku. Či sa tento fakt mohol mohol povedať aj o ostatných členoch Inštitútu bola vec druhá. Tušil, že jeho rozhodnutia budú pod paľbou otázok. Tie však neprichádzali, aspoň zatiaľ nakoľko väčšina obyvateľov ešte stále prebývali na lôžkach v Inštitúte. Jeho práca na neho stále vyčkávala. Každý večer si prečítaval hlásenia, ktoré následne rozoberal do dokumentácií a triedil ich. Aj keď tam spojenia neboli uvažoval či by mohli. Démon v dieťati bola nepríjemná záležitosť, vždy to mohlo spôsobiť rozpor v morálke, Gabriell však už videl omnoho krutejšie veci, aby ho to mohlo nejakým spôsobom ovplyvniť. Prijal to, nakoľko odolávanie krutosti by pre neho bolo len vnútorný konflikt, ktorý nevyžadoval. Pre aspoň drobné uvoľnenie z neustáleho kolobehu práce sa tak rozhodol, aspoň na chvíľu usadiť s knihou v pohodlných kreslách spoločenskej miestnosti. Na sebe mal voľné plisované nohavice krémovej farby, zatiaľ čo torzo mu zakrýval čierny vlnený sveter. Nebol osoba, ktorý obľuboval oblečenie, ako tepláky, nie inak, ako na spanie. Vlasy mu voľne padali na ramená, zatiaľ čo mu na nose sedeli jeho okuliare na čítanie. Nohu mal vyloženú na spodnej tácničky stolíku zatiaľ čo jeho oči len rýchlo behali po stránkach Sisyfusa. Aj keď pre niekoho zvláštny výber na oddych, pre Gabriella išlo skôr o nostalgické čítanie než čokoľvek iné.*
*Prochází pomalu chodbou z kuchyně nahoru do knihovny, aby vrátila jednu z knížek o runách.. Na sobě má světlý džíny a černý triko s dlouhým rukávem. Konečky vlasů má ještě mokrý po ranní sprše, když nechala Sebastiana spát a zase se rychle vytratila, aby si udělala snídani. Ale víc se už do svýho pokoje nevracela, aby ho zbytečně nebudila..* /Jestli normálně vstává brzo, tak jsem ho pěkně zdržela.../ *Ve dveřích společenský místnosti se zastaví, když tam uvidí z dálky nějakou osobu, okamžitě v ní rozeznává Gabriella a trkne jí, že teď je možná příležitost si promluvit a vstoupí dovnitř..* /Docela by mě zajímalo jak to teda maj.. jestli to tady řídí caleb.. nebo ti nový./ Dobrý odpoledne... *Udělá několik kroků, všímá si že čte a nechce být nezdvořilá.. takže mu dá prostor aby jí řekl, jestli ho vyrušuje.* Neruším? *Její hlas zní ale dost rázně jako kdyby to ani nebyla otázka.*
/Vážne si už musím presťahovať svoje veci./ *Povie si rozmrzele a posadí sa na posteli. Od lovu v kanáloch už ubehol nejaký čas ale noha sa jej ešte nedala doporiadku na to abi opustila inštitút. S povzdychom vstane oblečie si čierne rifle a tričko s dlhím rukávom rivnakej farby. Svoju čiapku nechá trntoraz v izbe. Zoberie si odtial zo sebou len menšiu krabicu a odkrivká do spoločenskej miestnosti. Vo dverách miesmosti sa zastavý a keď vidí kto je vnútri skoro sa otočí na päte a odíde.* /Nebuď jak malá./ *Povie si a nakoniec vojde dovnútra.* Dobré ráno. Usmeje sa na lovkiňu s ktorou sa stretla len na minulom love. Gabrielovi len neurčito kívnea a červená jak paprika tak rýchlo ako je schopná odkrivká k odlahlému stolíku. Sadne si k nemu a z krabice vyberie niekolko čiastočne namalovaných figúrok, olejové farby, štetce a lupu na stojane. Tvári sa že je zabraná do práce ale po očku sleduje svojich dvoch spoločníkov.*
*Jeho pokoj zrejme nebol súdený vydržať príliš dlho. Potvorené dvere boli asi samé osebe zlým rozhodnutím a tak keď si všimne, Grace vo dverách len jej kývne, aby vkročila dnu. S mladou lovkyňou si koniec koncov, ešte ani len nemali šancu správne predstaviť. Jej tónina ho však donútila si položiť okuliare na hlavu, ako znak, že jeho čítanie bolo ukončené. Z pier sa mu už tak tak, išiel predrať tichý povzdych, ale na koniec ho bol schopný zastaviť. Nechcel nahlas vyslovovať čo mali obe lovkyne na srdci. Jeho cieľom bolo predsa len udržať kolektív. I keď by to znamenalo, že sa všetci spoja proti jeho rozhodnutiam.* Zdravím. *Kývne smerom k novo príchodzej, ktorá ešte stále kríva.* Môžme už očakávať, že Inštitút okupuješ trvalo? *Opýta sa kým jeho pomerne neutrálny výraz pozoruje miešanku. Očakával aspoň snahu o miernu komunikáciu, avšak zdalo sa, že išlo len o priestor kde si šla Kyla robiť koníček.* Ako sú na tom vaše zranenia? *Opýta sa do priestoru zatiaľ čo prebehne po oboch ženách v miestnosti. Všetci odišli s istými zraneniami, aj Gabriell aj keď u neho išlo o povrchovú záležitosť. Jeho hlava sa zatiaľ oprie o uzavretú päsť zatiaľ čo úpenlivo čaká na odpovede.*
*Rovnou teda přejde ke křeslu, ale neposadí se na něj.. Spíš se postaví za něj a opře si o něj ruce. Než stihne něco říct, zaslechne docela nepříjemnou poznámku směrem k lovkyni, která zrovna přišla... docela jí to překvapí. Neumí na první pohled rozeznat míšence, dokonce ani neví že něco takovýho existuje.. ale všimne si, že Kyliiny uši jsou trochu víc špičatý než u normálního člověka. Runy ale jasně ukazují, že je nefilim a tak jí tak i bere.* /Možná se znají už z dřívějška.. do toho se míchat nebudu./ Já jsem v pohodě.. děkuju za optání. *Odpoví úsečně ale jen proto, aby se dostala k tématu, který chtěla řešit už hned jak porazili posledního démona.* Chtěla jsem se ale zeptat..kdo nás na ten lov rozděloval? A čí to byla strategie? *Zvedne tázavě obočí a podívá se na Gabriella, protože jí přišlo že on měl větší informace o chodu institutu.. V hloubi doufá, že se nerozdělovali před tím než na akci přišli, protože to by pak znamenalo že přišla pozdě a prostě se přidala tam kde chyběli lidi.* /Ale Sebastian říkal, že ani on s tím nesouhlasil.. takže to bylo rozhodnutý předem./
*Očervenie ešte o odtieň viac a stále sa Gebrielovi nepozrie priamo do očí.* Pri najbližšej príležitosti si presťahujem veci čo mi ešte zostali v pretore. *Odpovie a ďalej si pripravuje veci na malovanie.* Ešte deň alebo dva a to moje prekliate koleno bude tak dobré akolen môže biť. *Znova skloní hlavu .* /Ale no ták tak ťa odniesol domov. Bola si zranená nemôžeš sa za to hambiť./ *Snaží sa presvedčiť samú seba. Aj tak ale nezdvihne pohlad ku Gabrielovi až kím mu Grace nepoloží otázku ohladom rozdelenia na love.* Tiež by ma zaujímalo ako to s tím delením vlastne bolo.
*Gabriell sa lepšie oprie o sedačku, nakoľko jeho chrbát sa mierne šmýkal dole, zatiaľ čo knihu uloží zaklapnutú na stolík. Očakával tieto otázky, možno skôr od niekoho, ako Sebastián, než Grace. Stále však bol ochotný túto vec rozobrať. Aj keď z jeho pohľadu išlo o experiment nechcel, aby sa tieto slová dostali medzi ostatných. Ak mal byť úprimný tešilo ho, že aspoň Grace už bola v minimálne funkčnom stave.* Príchod z oboch strán bol v princípe daný už Hawkstonovcami v momente, ako položili pascu. *Začne uvažovať nad celým procesom pred lovom, ktorý koniec koncov bol len zhoda náhod. Ani on sám neočakával, že sa objaví až taký nával démonov, také čísla nie je možné očakávať. Nehovoriac o neodhadujúcej sile samotného dieťaťa.* Rozdelenie bolo orientačne vytvorené kým sa čakalo na príchod ostatných, bolo však otázne, kto všetko na hlásenie o love skutočne príde. *Vedel, že boli zranený, samozrejme, že to vedel, minimálne o Nurgalievovi niečo tušil u neho však neočakával také komplikácie, ako mal. Prerátal sa, vedel si to priznať. Hlásenie Sebastiána o Grace však vytvorilo dojem, že lovkyňa nepríde vôbec.* Ale išlo o moje rozhodnutie, ktorému ste mohli oponovať. *Dodá jednoducho, nikdy nič nie je vpísané do kameňa, jeho pohľad následne padne na Kylu. Nemal k nej nijaké tvrdé city, alebo len názory, avšak zvažoval či v jej dlhodobom zdravotnom stave bola schopná plniť svoje povinnosti na lovoch. Mierne sa však pousmeje a aj keď bol na druhej strane od vypočúvacieho stola nepociťoval nervozitu.* Očakával som aj príchod Matthewa Ravenshaw, ten by bol v našej skupine, ako podpora na diaľku. Avšak, neprišiel.
/Ze preatoru? Nejsou tam snad vlkodlaci?/ *Situace pro ní začíná být matoucí čím dál víc, ale není pro ní teď podstatný vědět o všem, co se týkalo týhle tajemný lovkyně která postojem a možná i vzhledem evokovala něco z vílích dvorů.. prostředí, který Grace tak moc znala.* /Aha.. takže se rozdělovalo podle toho, kdo se uráčil přijít./ Myslím, že jestli budu mít za zády démona, už bude pozdě oponovat tomu rozhodnutí.. příště bych si strategii ujasnila ještě před tím, než se někam vydáme... *Svůj hlas trochu zklidní, protože pořád má ke Gabriellovi respekt a možná i trochu cítí empatii k jeho situaci.* /Vždyť nás asi ani nezná.. nemusí to být pro něj lehký nás poskládat tak, abysme se sehráli.* Chci říct... *Promne si čelo a pokračuje klidnějším hlasem.* Že bych radši bojovala s někým koho znám a komu můžu věřit. Nic proti.. *Podívá se na Kylu a pak zase na Gabriella.* Ale vůbec vás neznám a vaše technika boje .. je dost jiná. Přišlo by mi víc logický, kdybych bojovala vedle Sebastiana, který mě vycvičil.. a vy. *Podívá se na Gabriella a troufale poví svůj názor, i když si je vědomá že je jen poloviční lovec stínů.* Jste možná měl být se svou parabatai... Možná bysme se tak vyhnuli zbytečným zraněním. /Znám tu jen Sebastiana, takže je jasný že nebudu sehraná s nikým jiným... ale právě proto jsem měla být po boku někoho, koho aspoň znám./
*Počúva Gabrielovi vysvetlenie a prikivuje.* Možno si rozdeloval podla toho kto prišiel ale dávať večšinu nedoliečených ludí ktorých je ešte aj menej do jednej skupini bola podla mňa riskantné. *Pokrčí plecami a kívne hlavou ku Grace.* Ako povedala kolegiňa, až budeme po smrti bude na stratégiu neskoro. *Povie zdvorilím tónom a po malom zaváhaní odloží figúrku na ktorej pracuje a zatvorí farbu. Prejde bližšie k ostatním dvom abi nemusela prekrikovať celú miestnosť.* Mimochodom som Kyla a ty? *Podá Grace ruku a pritom je prejde pohladom.* Tiež síce niesmom zviknutá na tvoj štíl ale nakoniec sme si poradili. Učia nás predsa prispôsobivosti nie? *Naoko sprisahanecky žmurkne na Grace.*
*Jej rozporu rozumel, ale v jeho očiach len o to viac poukázala na problém, ktorý sa v za týmito stenami objavil. Potichu ich tak počúva kým dostanú aspoň počiatok zo seba, ako potrebovali.* Stratégia bola rozhodnutá na mieste, nakoľko lov bol zvolaný ešte počas našej hliadky so Samanthou. Na vrchu bol dôvod rozdelenia vysvetlený a tých pár minúť nad kanálom by nás z biedy nedostali. Ale budem rád, pokiaľ sa takéto veci budú diať pred tým, kým tam tá možnosť bude. *Osvetlí zatiaľ čo sa jedna noha prehodí cez jeho stehno, takéto dodatky mal rád. Skutočne, dokázal sa od tvrdený do istej miery odosobniť avšak stále sa vec točila okolo toho istého. Fakt, že nie sú zohratý. Niečo takéto však bolo len ťažko vyčítať. Pokiaľ bol niekto na chybe, bola to priveľká voľnosť, ktorú miestny lovci v tréningoch mali. Pokiaľ niektorý vôbec bývali za jeho stenami.* Rozumiem, bola to skúška ohňom. *Vysvetlí pri čom jeho tón hlasu, nebol nijak ostrý. Gabriell bol zvyčajne pomerne pokojný priam flegmatický typ osoby, zvýšenie hlasu mu tak často bolo cudzie.* Ale to je problém Inštitútu, ktorý sa snažíme odstrániť. *Povie pri čom si zľahka napraví okuliare, ktoré sa mu kĺzali po vlasoch.* Prihliadať na preferovanú dvojicu, alebo partnera je nepraktické, v ideálnych podmienkach je to nepochybne výhoda, ale okrem toho? Katastrofa, ktorá len čaká kedy vypukne. *Povie s tichým povzdychom.* Mojím cieľom bolo, aby si všetci uvedomili medzery, ktoré sa objavili. Neviem v akom stave bol Inštitút posledné roky, ale pokiaľ sa stály obyvatelia takmer nepoznajú, rozhodne to nie je príliš pozitívne.*Do istej miery túto drobnosť Calebovi mohol vyčítať, jeho absencia sa za tie roky ukázala a medzi členmi bol predel.* Bol to krutý pokus, priznávam, ale bol potrebný. *V jeho myslí boli riešenia jednoduché, miešanie hliadkových dvojíc, spoločné tréningy prípadne aj sedenia.* Nedoliečený ľudia nemali byť na love. *Dodá pomerne stroho Kyle, každý je dospelý a vie kde sú jeho hranice. Pokiaľ siaha za ne, nepochybne sa popáli*
*Zkouší pochopit všechno, co jí Gabriell říká ale záplava slov jí v tom docela zabraňuje.. Podívá se na Kylu a její nabízenou ruku* Grace.. *Se zdvořilým kývnutím odvěti a podá jí taky ruku, ale víc se soustředí na Gabriella.. ten vypadal, že má odpovědi na její otázky.* /Takže on a ta Samantha to mají na starosti.* /Nejsme sehraný.. to je pravda a praktický to neni, pořád je to ale extrémně riskantní./ Asi.. nesouhlasím. *Překvapeně zamrká nad jeho rozhodnutím a zavrtí hlavou.* Když už, tak pro takovou ukázku by bohatě stačil společný trénink ať se káže, kde máme mezery... ale poslat nás na tak těžkou akci, když ani nevíme co nás tam bude čekat? S lovci, který vůbec neznám? Někteří skoro přišli o život. *Nakrčí znepokojeně obočí a nedokáže se dovtípit tomu nezodpovědnýmu rozhodnutí.. aspoň jí to připadá jako hazard se životy těžce vycvičených lovců, kterým sice ona byla jen způlky ale tak moc se snažila zapadnout a možná proto je i tak tvrdá na Gabriella.. Chce vypadat, že jim stačí a že je jako oni ostatní.* A dřív to bylo ... no. *Povzdychne si a zkouší zapátrat v paměti.* Měli jsme společný tréninky každou sobotu, tím se mezery zavíraly.. každý věděl svoje místo. Ale to bylo, když tu byl Caleb.. *Poslední větu spíš jen nechá zaznít do místnosti.. a bylo jí jedno jak si jí Gabriell převezme. Zajímalo jí ale, jestli teď zabral jeho místo a jaký změny to pro ní bude znamenat.* /Jestli budu muset ještě jednou do něčeho podobnýho, asi prostě neposlechnu.../
*Keď lovkyňa prejaví svoj nesúhlas len kývne hlavou. Rozumel jej pohľadu, vedel čo si pod ním predstaviť, avšak napriek tomu by mu to neprišlo dostatočné. Samozrejme, jeho riskantné rozhodnutie bolo silne poznačené jeho zlým rozhodnutí v časti rozdelenia. Stále však jeho cieľ bol myslený dobrým smerom.* Lov by sa udial tak či tak a vo svojej podstate, by sme ani v správnom rozdelení neboli schopný vyviaznuť bez zranený. *Odvetí s istým presvedčením.* /Možno smrť by bola isté prebudenie, ktoré sa zdá byť potrebné./ Aj keby si po boku Sebastiána, ja pri Samanthe, stále by to nebolo naše spasenie.. *Povzdychne si zatiaľ čo uvažuje nad všetkými možnými výsledkami, ktoré lov mohol mať. Nevedel či mal Sebastiánovi, Grace, prípadne aj Kyle vyčítať fakt, že sa všetci navzájom nepoznali. Na spoločnú komunikáciu však bolo treba dvoch a tak uvažoval či sa aj ostatný snažili vystrieť ruku pre tých čo prišli neskôr.* Ale neprišli a to pre tentokrát stačí. *Dodá pri čom sa predkloní zo sedačky zatiaľ čo sa zahľadí na lovkyňu.* Nemusíš sa obávať, že niečo takéto sa bude opakovať, potrebujem však, aby sa všetci dostali na jednu loď, nakoľko teraz sa len všetci trápia vo svojich záchranných vestách. *Prizná pri čom už nemal v pláne niečo tak radikálne spraviť. Bol si istý, že niečo takéto vyvolá otázky aj v Hlave Inštitútu, možno aj v ňom sa objaví záujem o dianie pod jeho rukami.* Čo bráni spoločným tréningom teraz? *Uprene ju pozoruje, nakoľko chcel vedieť aj iný pohľad, ako od svojej sesternice, alebo parabatai.* Alebo je to len postrádanie Caleba?
*Hned na znamení nesouhlasu zavrtí hlavou, ale její víc lidský přístup podněcoval prostý fakt, že byla vychovaná celých 8 let jako civil .. to jí od jejího rodu tak odklánělo.* Vím, že by lov proběhl tak či tak... ale prostě.. nemůžu omlouvat ten hazard s našimi životy. Měli jsme extrémní štěstí, že jsme z toho vyvázli živý.. *Pomalu si uvědomuje, že ho asi o svým názoru nepřesvědčí, ale sama zůstává neústupná a stojí si za svým, že to mohlo proběhnout mnohem snáz.* /Že nepřišli o život? A to je závěr?/ *Pocítí z Gabriella aroganci nefilim, možná skrytě obdivuje jeho nadhled a odosobnění, ona ale má ale důvod se obávat o životy ostatních, minimálně jednoho z těch co se lovu účastnili.. Pak se ale narovná v zádech, když zmíní Caleba... je to jako zásah do černýho, který ji úplně odzbrojí.* /Takže o nás ví.../ Ne... *Úsečně odpoví a dívá se na židli před sebou, výraz naprosto bez emocí.. Nepřipadá jí fér, že do toho tahá osobní city, ale nahlas nic neříká zkusí si zachovat trochu ze svojí důstojnosti* Myslím, že jeho práci můžou dělat i jiný.. ale on aspoň na vývěsku dal, že se společný tréninky budou konat.. představil nováčky a nenechal nás, abysme se potkali rovnou při akci.. *Uvědomí ho a zkouší se od toho nepříjemnýho pocitu, že není objektivní co nejvíc vzdálit.*
A čo s tým chceš spätne robiť? *Opýta sa mierne so záujmom, nakoľko výčitky mu prišli oprávnené, ale teraz už viac menej nepodstatné. Pokiaľ by od neho lovkyňa vyžadovala ospravedlnenie predal by ho, avšak nerozumel jej cieľu, ktorý v tom momente chcela dosiahnuť. Rozumel jej názorom, ale nie je cieľu. Bolo možné, že to je jeho neznalosťou k nej, akoto osobe. Nepoznali sa na nijakej kamarátskej úrovni, všetky informácie mal len zo spisov, ktoré o nej prečítal.* Pokiaľ oznámenie je to čo potrebujete neprekáža mi ho dávať. *Odvetí jednoducho, organizácia tréningov mu neprekážala, posledný pod jeho rukou neprebehol však, tak ako očakával. Veril, že Sander bol jediný s neovládateľnou neznášanlivosťou. Na perách sa mu však objavila jemná kyslosť keď slová padnú na nováčikov, ktorý ešte v dobe kedy Gabriell nebol v Inštitúte ani neboli vedením ubytovaný.* Momentálne najnovšia tvár, ktorá sa objavila je Matthew a Kyla. Boli predstavený na poslednom tréningu, ktorý som viedol. *Z jeho pohľadu mali s Grace podobnú melanchóliu, len si nerozumeli. Pomocou nástenky chcel minimálne podnietiť to, aby vaše vzťahy neboli vedené za ručičku.* Sám však nemám právomocí príliš veľa, vedenie je stále pod Calebom. *Povzdychne si zatiaľ čo sa opäť oprie o sedačku a pohľad mu padne na okno v miestnosti.* Keď prídu nový členovia, spravíme posedenie na uvítanie. Tréningy sa môžu stať pravidelnou vecou opäť. Avšak doposiaľ som sa stretol len s minimálnou odozvou a pravidlá, ktoré nám majú pomáhať sa nedodržujú.
No teď už asi nic.. ale bylo by dobrý mít ujištění, že tohle neni standardní postup a že příště tyhle akce budou líp organizovaný. *Namítne trochu podrážděně, aniž by si uvědomila, že si možná na někoho kdo je v exilu dovoluje až moc a že by měla znát svoje místo a chovat se jako bojovník.. Gabriell jí ale zatím nedal příčinu o něm pochybovat, že jsou jeho úmysly nečistý.* Bylo by to fajn.. nepotřebujeme hromadnou kolaudaci, ale společný trénink, kde možná vysvětlíme že andělským ostřím se nevrhá jako s dýkou a že jich nemáme na rozdávání.. to by se hodilo. *Předhodí mu jednu z chyb, kterou jeho lovci udělali.. a pak už se radši stáhne.* /Takže Caleb je ve vedení.. a kde teda kruci byl? Nevěřím, že by tohle odsouhlasil..../ Nebyl tam.. *Lehce se zamračí, protože si představuje že by to možná mohlo dopadnout jinak a taky jí zajímá, kde zase vězí.* O tom tréninku jsem vůbec nevěděla.. kdy proběhl? *Namítne trochu omluvně, i když od tý doby co je tady tak se snaží vývěsku kontrolovat pravidelně a čistit i sekce, který jí byly přiřazený.*
Potom ťa uisťujem, že už ani ja nechcem robiť takýto krok. *Aj keď sám Gabriell pociťoval konflikt vo svojom pohľade a jeho istý pesimizmus prekrýval jeho prvotné myšlienky, nepotreboval, aby New York kde už tak boli v nevýhodných počtoch prišiel ešte o to viac členov. Aj keď by smrť člena bola rozhodne budíček pre ostatných, nešlo by o dobrú vizitku pre jeho meno.* Pokiaľ na to bude priestor čas a bude to od mojou rukou, pokúsim sa vám dať viacej informácií. *Dodá nasledovne zatiaľ čo sa sa pomaly postavil, nakoľko cítil, ako mu za ten čas pomaly tuhli nohy a chrbát pri slabom pohybe popraskal.* Hádzanie ostria je len jedna.. z mnohých chýb, ktoré sa objavujú. *Povie s miernym uchechtom nakoľko sám bol už mierne frustrovaný z tejto skutočnosti. Kyla bez zbroje bola ďalším príkladom, ktorý nikdy neočakával, že by musel riešiť.* /Kde Caleb je kým mu chradne Inštitút je otázka na ktorú nik nemá odpoveď./ Zdá sa mi že na začiatku Februára, je možné, že vtedy si tu ešte nebola. *Uzná jednoducho zatiaľ čo prejde pomalými krokmi k dverám.* Dáš si čaj? *Odbočí od rozhovoru zatiaľ čo sa zahľadí na lovkyňu, debata, ako táto bola na dlho, chcel však Grace vypočuť a jej návrhy aplikovať, aby nemala pocit, že len volá do prázdna bez akejkoľvek reakcie.*
*Spomenul si, že mu Grace spomínala rozhovor s vedúcimi lovu, ktorého sa naposledy zúčastnili a Grace mu otvorene naznačila svoju nespokojnosť s predelením, so spôsobom boja ostatných a ďalšie veci, ktoré mohli byť z istej časti jedným z dôvodov, prečo lov dopadol tak, ako dopadol. Nie to, že bol nespokojný aj s rozhodnutím Grace, Sunila a Kyly zúčastniť sa v ich stave, v ktorom sa vtedy nachádzali. Nevie teda, kedy to stretnutie malo byť, no v spoločenskej miestnosti to už bolo o niečo živšie, keď prechádzal poloprázdnym inštitútom. Keď vstúpi, práve zahliadne troch lovcov - krátkovlasú lovkyňu, sediacu opodiaľ, akoby sa ani nezúčastňovala rozhovoru; vysokého Aziata, ktorý práve zrejme nalieval nejaký nápoj, zrejme čaj; a Grace.* Vy ste už začali. *Podotkne hlbokým hlasom a usadí sa, pričom dvom zúčasneným v debate kývne na pozdrav.* Čo som zmeškal? *Opýta sa nepokojne, no jeho seriózna tvár napovedá, že má svoje názory, ktoré ak by mohol, rád preniesol. Ak už vlastne nepovedala Grace, čo mala na srdci.*
*Trochu se je uleví, když její slova potvrdí.. ale pořád necítí, že je to z jeho strany upřímný. Bude to asi tím jeho odstupem, který si k ní zachovává.. ona si to ale neuvědomuje.* /Vůbec ho neznám, ale vypadá schpnější než ty ostatní, co tu byli před ním./ Kdo je to učil? Je to plýtvání.. *Namítne k vrhání ostří, což by mělo být opravdu jen poslední možností, když dojdou zbraně.* Proč se nevyzbrojili víc... *Zeptá se spíš do prázdna a pak si všimne ve dveřích Sebastiana.* /Asi mě hledal, když jsem zmizela z pokoje../ Jen jsem se potkali, tak jsem namítla,, že by bylo lepší sestavit týmy podle toho jak umíme bojovat a využít naše silný stránky.. Mezery můžeme pak trénovat na trénincích..*Shrne mu její názor a pak celkem vřele přikývne na nabídku čaje.* Děkuju.. to je milý. *Přidá malý úsměv a konečně se posadí do křesla, i když už se chystala k odchodu.. vypadá to, že Sebastian k tomu bude taky mít ještě pár slov a nerada by jeho připomínky vynechala.* Jestli byl poslední trénink před třema měsíci, tak je to docela slabý... To je můj názor. *Pokrčí lehce ramena a složí ruce na kolenou, mluví ale jen ze svý vlastní zkušenosti a nezná zvyky ostatních institutů.*
*Gabriell za tú dobu, kým bol v New Yorku si takticky vytvoril svoje čajové stanice vo viacerých miestnostiach. Spoločenská miestnosť nebola rozdielna a na poličkách okrem kanvice sa tak objavilo aj niekoľko čajových nádobiek keramiky. Pokiaľ si na niečo potrpel bolo to práve to. Vo dverách však onedlho spozoruje Sebastiána, s mužom zatiaľ nemal príliš veľa šancí na to sa spoznať, najhlbší rozhovor bolo jeho jednostranne mrnčanie na plese v Idrise. * Čo presne sa malo začať? *Opýta sa mierne vypočítavo zatiaľ čo si na bočnom stole rozkladal všetko potrebné na čaj. V jednej hlavnej nádobke si prvotne lístky namočil s prvou dávkou vody, tak len očistil keramiku na pitie a vylial to do niečoho, ako menšieho koša. Upratoval ho on takže neočakával námietky. Zatiaľ čo pozoroval sfarbenie tekutiny v prípravnej nádobke, počul zhrnutie lovkyne za jeho chrbtom. Len potichu však nalial tri poháre, jeden podal Grace, jeden si nechal v rukách a tretí podal pochopiteľne Sebastiánovi.* Čierny. *Kývne jednoducho zatiaľ čo si sám k tekutine privonia. Bola to istá dávka energie, nakoľko konverzácie ho už mierne vyčerpávali. Stále sa točilo okolo toho istého.* Nepredpokladal som, že vás bude potrebné viesť, ako ovce. *Povie jednoducho, išlo len o zvyk. Lovci by mali byť navyknutí na pravidelné poobedné tréningy či už boli pod dozorom autority, alebo nie. Oficiálny tréning sa pre neho vyskytoval vtedy keď bolo potrebné niečo riešiť. Ako napríklad bol jeho príchod, alebo príchod Matthewa a Kyly.* /Slabé a aj tak s malou účasťou./ *Chrbtom sa následne oprie o stôl zatiaľ čo pozoruje pohyb novo prichodeného lovca.*
*Vypočuje si Grace a jej zhrnutie, ktoré mu už spomínala po love a potom venuje pohľad Tsaiovi, nakloní sa dopredu a lakťami sa oprie o kolená.* No diskusia. Čo iné tu tak robíte. *Podotkne trochu nervózne a pretočí očami. Keď sa lovec k nemu otočí, venuje mu ďalší pohľad a ako mu podá malú šálku s čajom, vďačne ju prijme kývnutím hlavy, no nenapije sa, iba si šálku pridrží v rukách.* /No, niekto si sám zájde aj na hliadku, to ale nebudem spomínať./ *Preblesne mu hlavou na poznámku, že ich treba viesť ako ovce.* NIe ako ovce. No lovci by sa mali naučiť niektoré základné body, niektorí. *Odpovie najskôr a premkne si koreň nosa medzi prstami.* To sa dá naučiť aj v dvojici. Spoločné tréningy v pároch nie sú nič nové, vlastne sú žiadúce. *Hovorí ďalej a mrkne pri tom na Grace.* Ale pokiaľ sa také tréningy dejú, dobré je tímy tvoriť podľa toho, ako lovci spolu fungujú. *Pokračuje a pozrie smerom na Tsaia.* No, nevyčítam to len vám, samozrejme. Traja lovci tam ani nemali čo robiť. *Povie nakoniec a tak pozrie vyčítavo na Grace, pretože ona vedela, že ju myslí. No zároveň, Grace vyviazla z boja ako jediná bez ďalších zranení. Keby vedel, tímy by žiadal zmeniť - oni dvaja si stále kryli zadok. Tak by mali aj Tsai a Samantha.*
*Nechá Sebastiana odpovědět, protože nechce nahlas přiznat že se vlastně chystala mluvit s někým z vedení.. To že ho tu potkala takhle náhodou jí prostě vyhovovalo.* Podle toho co jsem tam viděla, tak je potřeba je asi vést jako ovce.. *Vezme si od něj šálek čaj a trochu z něj přivoní, ale protože je horký tak se hned nenapije.* Ta ohnivá zpráva byla taky dost nejasná... Někteří byli zraněný a povolání vzali prostě jako rozkaz bez ohledu na svůj stav, někdo měl asi rozhodnout je do akce nepustit. /Možná si prostě neuvědomuje jak vnímáme vůdčí pozice? Sebastian je ale jeho nadřízený ne? Takže ho asi teď i poučil./ *Upije si z hrníčku čaje a nechá konverzaci volně plynout mezi nima, nechce do toho už víc zasahovat.. svoje řekla, ale chci si vyslechnout i Sebastiana jestli náhodou nezměnil názor.. Pohledem se u něj zastaví a neví pořádně jak se v jeho přítomnosti tvářit.. Mobil jí upozorní, že má nepřečtený zprávy, takže si je rychle zkontroluje a odepíše.*
Lovci musia byť schopný ustáť, akékoľvek okolnosti. *Povie zatiaľ čo jeho oči mierne prejdú po Grace a Sebastiánovi. Ich zdieľanie názorov mu prišlo mierne zvláštne, avšak zatiaľ si len robil mentálne poznámky. Nič viac.* Nehovorím že nie sú benefitom, Grace som už spomínal, že išlo o preverenie. Nefilim nemôže byť navyknutý len na jedeného partnera ide o prispôsobivosť. *Odvetí pomerne s ľahkosťou, nakoľko trpký tón nebol nijak badateľný.* Je bizarné, aby bojovníci s temnotou sa nedokázali stotožniť s bojom svojich kolegov. *Povie pri čom si len zastrčí drobný prameň vlasov za ucho.* Okrem toho, neustále rovnaké dvojice sa môžu navzájom učiť hlúpostiam. *Pozrie ľahkým pohľadom na Kylu, predstava, že by trénovala spoločne s Matthweom a len s ním bola desivá.* Preto trvám na striedaní, tak, ako na hliadkach. *Dodá zatiaľ čo si pokojne odpije. Fakt, že zástupca zastával takého názoru mu prinášalo zmiešané pocity.* Hovorím o všetkých lovcoch. *Pozrie smerom ku Grace nakoľko sa mu zdalo, že seba z obrázku pomerne promptne vystrihla. Každý sa vždy mal čo priučiť, včetne Gabriella.* Mali sme vás odvolať. *Prikývne zatiaľ čo si sám vytvorí výčitku.* Očakával som, že ste schopný bojovať, ale nepredpokladal som, že ľudia odchádzajú z lôžka, aby sa dostali na lov. *Išlo o nedorozumenie. Možno Gabriell skutočne vnímal miestne princípy inak. Zatiaľ mu však všetko prišlo len.. priam nexistujúce.* Čo je chyba môjho úsudku o tom nepochybujem. Stále ma to len utvrdzuje v tom, že pokyny pre Inštitút nie sú jasne dané. *Pozrie sa na Sebastiána zatiaľ čo Gabriell dopije svoju prvú šálku. V tichosti tak začne chystať ďalšie.*
*Zamračí sa a odkašle si.* Mne nerobilo problém bojovať v skupine, v ktorej sme boli. Nie je to prvý a ani posledný krát zachraňovať riť a podporiť. *Podotkne na Tsaiove výčitky o tom, že vraj neboli schopní sa prispôsobiť. No tím Samanthy nebol problém, no ten druhý tím, ktorý viedol Tsai. Oprie sa dozadu a napije sa, pričom chuť čaju akosi nevníma.* Stotožniť sa stotožníme, pokiaľ lovci nehádžu svojou najpodstatnejšou zbraňou v boji proti démonom. *Podotkne jasne a trochu spraží Tsaia pohľadom. Nemôže tvrdiť, že by taký Sander, Mirjam alebo Tsai boli zlými lovcami, no niekoľko praktík, ktoré niektorí lovci v inštitúte využívali, boli jednoducho nesprávne. Znova si odpije, nakrčí nos a pozrie na Grace, ktorá sa tvári nezainteresovane. Samozrejme, že ak by bola úplne neschopná, neprišla by, no on vie, že bola vtedy u Axela, takže zrejme mala pocit povinnosti dostaviť sa. Aj tak jej trochu vyčíta, že prišla nie plne vyliečená. Pozrie zas na Tsaia.* Pokojne si sadneme a prediskutujeme to, ak budete mať záujem. Ale hlavná hlava inštitútu sa, bohužiaľ niekde znova motá. Možno by bolo dobré nájsť môjho brata. Ja sa po ňom poobzerám. *Navrhne len tak, ako nepatričný návrh, keďže organizácia lovu nakoniec padla na hlavu dvoch parabatai. A on nakoniec už nie je zástupcom vedúceho inštitútu.*
*Odtrhne oči od mobilu a zamkne ho, Axelovi už neodpovídá.* S tím souhlasím.. *Kývne na Gabriella, ale to co viděla rozhodně nebylo něco, čemu bylo možný se přizpůsobit.. to by urazila sama sebe, kdyby se ponížila házet ostří vzduchem jako kdyby to byl kus železa.* Ale nejdřív je to asi je potřeba naučit, když to evidentně neumí.. Chápu, že když přijmete lovce tak čekáte, že bude po výcviku. Ale to co jsem viděla.. s tím se fakt ztotožňovat nechci. *Pohledem sklouzne ke dveřím, nechce přímo poukazovat na Kylu, která je někde v rohu místnosti a asi je ignoruje. Nadzvedne obočí, když Gabriella uslyší říct, že jí hází do jednoho pytle s ostatníma.. to se přirozeně dotýká její ctižádosti a věnuje mu lehký zamračení* /To je urážka./ *I když si uvědomuje, že je pro ní důležitý se sehrát s ostatníma, tak rozhodně nechce být součástí skupinky 'těch slabších' , trvalo jí dlouho se odtamud vyhrabat. Zhluboka se nadechne, aby neřekla něco co by Gabriella mohlo naštvat.*/Máš povinnosti.. prostě mu to zatím odkývej. Není už tvoje starost, aby všichni přežili../ Budu trénovat s ostatníma, ale než se všichni ostatní naučí základní pravidla, tak si partnera na lov budu volit sama.. *Zvedne bradu a uvolí se k malýmu kompromisu i když na to nemá vůbec žádný právo. Její nadřízený je Caleb a Sebastian a jenom ti to asi můžou rozhodnout.*
*Ku Sebastiánovi nepociťoval autoritu, čo by pravdepodobne mal. Avšak jeho vystupovanie mu neprišlo príliš po chuti. Jeho tvár však bola strohá zatiaľ čo ho len potichu počúval a chystal svoj čaj. Tušil, že charakterom bol Sebastián pomerne priamočiary, možno si v istom smere boli podobný, ale Gabriell sa snažil vyhnúť predsudkom, ktoré by si mohol postupne vytvárať.* /Pokiaľ nebolo prispôsobenie problém, išlo len o zranených, ktorý sa ocitli v jednej skupine. O zranených, ktorý sa tam ani len nemali objaviť./ *Ani on nesúhlasil s hádzaním ostria, Kyla však sedela na vedľajšej sedačke pomerne nezainteresovaná a tak sa k tejto veci nevyjadroval. Dúfal, že si zo slov Sebastiána bola schopná vyvodiť svojej chyby a nebolo potrebné to opakovať. Nurgaliev bol ledva pri vedomí, stále ho to neospravedlňovalo, avšak principiálne to nechcel skrášľovať. Bola to chyba, ako chyba. Tvrdý pohľad Sebastiána v ňom však nič nepohne a len si opäť odchlipne zo šálky. * Preberiem to rád, koniec koncov sme sem so Samanthou boli zvolaný kvôli pomoci. *Gabriell a Samantha prišli, ako zástup kým vedenie nebolo prítomné. Zdalo sa však, že aj keď sa Caleb v budove nachádzal jeho vedenie naďalej nebolo k nalezeniu. Istú nespokojnosť zo strany Grace ucítil. V jeho očiach však chybovala podobne ako iný, pokiaľ nie jej schopnosťami, tak jej rozhodnutím sa dostaviť.* Hm, problémy sa odkrývajú sami. *Dodá jednoducho zatiaľ čo sa zahľadí na Sebastiána. Prechovával isté slová, ktoré však nevyslovil.* /Koho len je možné obviniť za nedostatočný výcvik? Spolok? Neprítomné vedenie? Učiteľov? Alebo samotných nefilim./ Nemyslím si, že sa k diskusií pridáva čokoľvek podstatné. *Povie zatiaľ čo odloží šálku vedľa seba na stôl a zahľadí sa na spoločnosť.* /Len to potvrdzuje moju mienku./
*Vypije čaj a šálku uloží na stôl. S vďakou, no neveselo, skôr akoby podpichovačne iba nadvihne kútiky úst.* Vďaka za čaj. *Povie a zahľadí sa na Grace, ktorá vyzerala, že sa niekam chystá, tak ako sa on, zhodou náhod, chystá do výcvikovej miestnosti na tréning osamote a dúfa, že aj naozaj bude osamote.* Veľa šťastia, Grace. *Podotkne naoko profesionálnym tónom a pozrie ešte smerom k Tsaiovi. Nejde komentovať túto krátku výmenu názorov, v ktorej vlastne nešli úplne proti sebe, no má pocit, že už teraz polemizovať nad tým lovom je ako hádzať hrach o stenu.* /Každopádne, lovecká akadémia je miesto, kde sa majú lovci učiť základné pravidlá boja, hlavne pokiaľ ide o ťažší typ lovu/ *Hlavne mohol byť rád, že si všetci vzali zbroj, keď už prišli buď doráňaní alebo nedostatočne ozbrojení. Vrhacie nože sú predsa k dispozícii každému. Mrkne zamračene smerom na Kylu a zhlboka vydýchne.* Pokojne sa môžeme dohodnúť na ďalšom stretnutí. Aj na tréningu. *Navrhne smerom k Tsaiovi a snaží sa zahnať myšlienku, že teraz bude aj tak musieť tráviť čas buď sám alebo s inými lovcami, keďže sa Grace chystá do Faerie. A Tsai aspoň vyzeral, že približne vie, čo robí, aj keď lov nedopadol práve najlepšie. No decko bolo mŕtve a aspoň táto démonická aktivita zažehnaná. Snaží sa zachytiť pohľad Grace a na rozlúčku sa na ňu pokúsi pousmiať, no nie je to úplne potešený úsmev. Zvrtne sa na päte a pomaly sa poberie k dverám miestnosti.* Majte sa. *Pozdraví sa a už nasmeruje svoje kroky k výcvikovej sále so zvláštnym pocitom, že síce nechcel Grace otravovať a pred Tsaiom nič ukazovať, necítil sa práve príjemne. Je rád, že už je preč. Diskusia, aj podľa Tsaiovych slov, zrejme už nikam nesmerovala.*
/Opravdu tahle diskuze bez Caleba nikam nevede.. potřebujeme někoho, kdo bude mít hlavní slovo a poví nám správný postup. Evidentně se totiž na tom nemůžeme shodnout./ S tréninkem souhlasím.. ráda se přesvědčím jak bojujou ostatní.. *Kývne hlavou a když jí dosud nikdo neukázal, že možná až moc otevírá pusu, tak v tom směle pokračuje. Čaj taky dopije a postaví hrnek na stůl, protože vypadá že je z čajovýho setu a nechce ho odnášet do kuchyně, aby se netratil.. Pak se narovná v zádech připravená vyrazit, protože mobil jí pořád zvoní od smsek. Podívá se na Sebastiana a malý úsměv mu opětuje.. Na chvilku zvažuje, že prostě kolem něj jen projde a přede všema ho na rozloučenou políbí.. Neví jak dlouho bude pryč a tohle je asi jejich poslední setkání. Než se ale rozhodne, už ho vidí se otáčet na patě a odejít z místnosti.. tak profesionálně, až jí to trochu zamrzí, což sejí odrazí v obličeji.* Doufám, že se někdy sejdeme v sále, Gabrielli.. Ráda se naučím jak bojovat proti naginatě. *Rozhodne se trochu ocenit jeho schopnosti, kterých si při boji všimla. Trvalo jí totiž dlouho než objevila jak se ta dlouhá zbraň vlastně jmenovala.* Děkuji za čaj a naviděnou.. *Odchází z místnosti a hned vytahuje mobil, aby odepsala na zprávy od Axela.*
*Zdalo sa, že rozhovor smeroval ku koncu. Pre jeho samotného to bolo pomerne výhodné, nakoľko sa zdalo, že miestnosť bola takmer plná. Zozbiera tak len dopité šálky z rúk svojich kolegov, zatiaľ čo len zvonka sleduje ich tiché výmeny pohľadov. Len tak na moment skákal od osoby k osobe, kým sa sám neunavil a len prejde ku oknu, aby ho otovoril, nakoľko téma aj vzduch boli pomerne ťažké.* Do skorého vydenia. *Pousmeje sa smerom ku všetkým, ktorý v tom momente odchádzali z miestnosti. Aj Kyla sa zdala že si pozbierala svoj drobný koníček a nasmerovala sa smerom do svojej izby. V spoločenskej miestnosti sa tak opäť odhalil pokoj. Ticho si vydýchne zatiaľ čo si zloží okuliare z hlavy ktoré si lemom svetru očistí. Mohol tak naďalej pokračovať vo svojom čítaní. V jeho tele sa však začal ozývať hlad a tak po pár minútach len opäť zavrel a podobne, ako všetci sa vytratil z miestnosti do chodieb.*
*Tento lov považoval za pokusný. Chcel vidieť spoluprácu, ktorá by v skupine nastala, alebo či pôjde o boj každého sám za seba. Aj keď by preferoval jedného na boj na diaľku, skupiny sa snažil rozdeliť pomerne primerane. Predsa len lukostrelec v tuneloch bol pomerne riskantný, úzky priestor kde sa pohybovalo mnoho osôb a démonov.. dúfal, že si všetci uvedomia nevýhody, ktorá by mohla nastať. GRACE však prišla v horšom stave, ako očakával. Stále však vo veci mal subjektívny pohľad a chcel, aby jeho parabatai bola blízko medikovy. Sunil, aj keď bol posledné dni na lôžku by mal byť dostatočne v poriadku na to, aby odrazil, aspoň niekoľko potrebných cieľov.* Nepremáhaj sa, a opatrne. *Kývne smerom k SUNILOVI pred tým, ako skĺznu dole zatiaľ čo pohľadom prezrel mladú Lengthorn. Jej povesť ju predbiehala. Sám nemal tú možnosť ju vidieť v boji a tak ju považoval za divokú kartu aj keď jej zdravotný stav svedčil o opaku. Slabších bolo potrebné vykryť. Chcel, aby sa nefilim po jeho boku navzájom pridržali keď im to bude treba, chcel vidieť či táto cesta bola skutočne reálna, alebo nie. Okrem iného mu do srdca bilo isté ego, nepochyboval o sebe a veril, že minimálne z mladého NURGALIEVA a KYLY sa niečo vykľulo. Poťažká si naginatu v dlani zatiaľ čo si pred vstupom len upevní nízky cop a s prísnym pohľadom prešiel dole. Pri prvotnom pohľade na situáciu bol plán jednoduchý, s točivým pohybom zbrane sa na diaľku zaženie po kurim ktorému presekne niekoľko nôh. Tvár a nohy boli vždy jeho hlavným cieľom a tentokrát nešlo o výnimku. Po aktivácií ostria sa mu hmota v dlani rozsvietila a zatiaľ čo na moment ustúpil, aby si udržal bezpečnú vzdialenosť sa zahnal po ďalších pároch nôh a démonske bytie ukončil ostrím do trupu. Po výzbroji sa jed len zošmykne pri čom trochu zasyčí. Pozornosť sa tak presunula na jeho skupinu kde na moment analyzoval dianie. Povšimne si, ako je GRACE na zemi. Pomerne promptne k nej pribehne zatiaľ čo k nevystrie ruku, aby sa mohla postaviť.* Rýchlo na nohy, alebo sa udržiavať späť. *Povie smerom k lovkyni zatiaľ čo naginatou bodne do ďalšieho chápadla, ktoré sa k nim blížilo.*
*Nenecháva sa zasiahnuť a keď sa rýchlymi seknutiami po pažiach, aby im nedovolil sa k nemu a ostatným priblížiť, dostane k mantidovi, oboma ostriami silno sekne po jeho hlave a keď ju presekne, mantid pred ním sa rozpadne. V prudkom pohybe sa otočí k Raumovi, na ktorého útočí MIRJAM a hneď na to sa k nej pridá SANDER, keď sa kanalizáciou ozve jeho hlas, že sa objavil ešte jeden Raum, blížiaci sa z tmy tunela. Napodobní SANDERA, vytiahne zopár hádzacích nožíkov a keď sa priblíži na dostatočnú vzdialenosť, aby nožmi trafil oči, urobí to. Zopárkrát za sebou vrhne zo štyri nože, no príliš veľa si ich nevzal a keďže si tri chce nechať na neskôr, na horšiu časť, rozhodne sa na Rauma zaútočiť. Priblíži sa k prvému, ktorý po ňom švihne chápadlom, len tak po ňom sekne jedným z anjelských ostrí a snaží sa tak cez švihajúce chápadlá dostať k druhému z Raumov. Keďže má runu na nočné videnie, pohybuje sa ľahko, no jedno z chápadiel ho švihne po ruke. Bolesťou trochu sykne, ale adrenalín ho posúva vpred. Tak sa akotak dostane k druhému z démonov a zaútočí zboku. Ruka ho páli a nevšíma si, keď ho ledva minie ďalšie z chápadiel. Ostrím jedno odsekne a všimne si, že Raum je kvôli nožom a šípom oslepený. To využije a zaútočí.*
*Preseknutie chápadla okolo GRACE netrvalo dlho a bol rád, že sa mu to podarilo tak dobre. Snažil sa držať GABRIELOVÝCH slov, ale keď na nich útočili zo všetkých strán chápadlá a GRACE bola na zemi, sotva stíhal reagovať na každé nové. Aj preto si vydýchne, keď k nim priskočí GABRIEL a vezme GRACE na nohy, aby sa s ňou dostal ďalej. Sunil tak mal väčšiu možnosť sa zahnať bez toho, aby sa bál, že by mohol GRACE omylom rozseknúť hlavu. Riadne sa napriahol a postupne si všimol, že všetky chapadlá, ktoré naňho útočia, sú stále kratšie. Áno, začínal ten neustály pohyb v boku cítiť, ale držala ho pokope predstava, že obráni svoju kolegyňu, ktorá už od príchodu vyzerala otrasne. Začne teda kráčať smerom k tme a monštru, ktoré na nich svojimi chápadlami útočí. Podarí sa mu aspoň dotknúť vypadnutého čarovného svetla, ktoré zvýši jas a tak si ho Sunil kope pred sebou, aby videl.*
*Kotúlom sa vyhne jedu a zároveň sa dostane k jednému z démonou na dosah ostria. Zaženie sa po ňom a podarí sa jej useknúť mu jednu z nôh. ďalší útok sa jej nepodarí pretože po nej sekne prednou končatinou druhá kuri. Vyhne sa jej piruetou pričom sa jej bolestivo pripomenie pravé koleno. Normálne by trochu ustúpila abi získala viacej priestoru ale vie že jej kolegovia majú svoje problémi a nemieni im pustiť démonov do chrbta. Zatne teda zuby a zostane na svojom mieste. Keď na ňu zranená kuri znova zaútočí znova sa jej uhne a tentoraz jej vrazí ostrie do tela. Démon so zaskučaním zmizne.*
*Zatne zuby nad tím jak musí překousnout svoje zraněný ego.. Chtěla se na to tady vykašlat, věděla že je zraněná a nepředvede se v nejlepší světle a to její pýchu zraňovalo. Bylo tu moc nových lovců. Ale taky se na to dívala z tý stránky, že je nemůže nechat samotný.. Urychleně se chytí nabízený ruky GABRIELLA, na boku jí štípne rána ale dostaneme se zpátky na nohy.. Přikývne na jeho povel. Jeho cop a elegance jí trochu uzemňují a uklidňují.. působí na ní uhlazeným dojmem, takže má pocit, že má tento muž situaci ve svých rukou a měla by následovat jeho pokyny a nevymýšlet vlastní cestu.. Do obou ruk sevře svoje kratší dýky, světlo ze SUNILOVA čarodějnýho světla jí v kombinaci s runou co měla nanesenou trochu oslepovalo.. Nikdy po jeho boku nebojovala a ani netrénovala, takže asi nejsou vůbec sehraní. Dahaka vidí poprvý v životě.. když se chvilku drží vzadu, prohlídne si ho a všimne si opancířovaný ještěří kůže, která vypadá dost tvrdá..ale jeho větší černý oči vypadjí jako dobrá slabina. Vytáhne vrhací nože a vymrští je tím směrem, když je zaměstnává SUNIL. Trefí se a oslepí tak jednoho z démonů, runy na vrhacích nožích ho zpomalí a způsobují extrémní bolest.* Vypadá to, že tohle je jejich slabina.. *Houkne na SUNILA a už klidnějším krokem přejde k démonovi, který se svíjí v bolestech a skřípe.. Vytahuje andělský ostří, aktivuje ho jménem anděla a pošle démona jednoduchým bodnutím do pekla.*
*Na moment sa držal opodiaľ. Periférne sa však snažil sústrediť, aj na KYLU, ktorá sa zdala byť zatiaľ dostatočne schopná bojovať sama. S lovkyňou zo začiatku chodil na hliadky výhradne on. Vedel čo približne mohol od nej očakávať, aj keď isté drobnosti mu stále na jej osobe neboli pochuti. Čiapka bola detail, ktorý by vynechal. S GRACE sa tak na moment stiahol zatiaľ čo pozoroval, ako sa Sunil zahnal proti démonom. Obludy sa riedili v počtoch a pre bezpečie každého ich bolo potrebné zneškodniť všetkých. Nechal tak lovkyňu na moment samú zatiaľ čo vykročil smerom ku KYLE. Aj keď bol Sunil ten zranený zdalo sa, že aj lovkyňa si zažila svoje, okrem toho pohyb Grace ku ryšavému kolegovi mu dalo istotu v jeho rozhodnutí. Bola tvrdá, možno tak, ako sám od nej očakával. Presunie sa tak ku KYLE zatiaľ čo podberie Kuriho zo spodu a mierne mu sekne do brucha. Medzi tým sa zdalo, že jeden sa už rozpadol na prach. Dlhou zbraňou bodne do tváre, podobne, ako pred tým. Jeho výška v kombináciu so zbraňou robila dlhý dosah a pomerne bezpečný. Onedlho si však poťažká ostrie zatiaľ čo sa pod jeho rukou rozpadne aj posledná blízka hrozba. Zvolanie GRACE mu ešte mierne strhne pozornosť no zdalo sa, že hrozba bola na dobu neurčitú zažehnaná.*
*Samantha se po vzoru svých kolegů pustila do boje se zbývajícím druhem démonů, který se objevil nakonec ve dvojici. Raumové. Naposledy, kdy se s nimi tady setkala ji poslali na ošetřovnu na pár dní, protože s Matthewem nebyla sehraná a ten se tak stáhl na boj na dálku. Dnes tady mladý lovec nebyl, stejně jako vedoucí Institutu, pokud se nepřidali v mezičase.* SANDERE, přestaň střílet, pojď! *Vyzve světlovlasého lovce, že už démony dostatečně oslepil, ale s tím jak se k nim sbíhali lovci a raum se hýbal by je její bratranec mohl ještě ohrozit. Samantha se sklouzne po slizkém povrchu kanálu po kolenou a sekne po raumových nohách u země, sliz ji však zanáší ještě dál a tak rovnou sekne stejným způsobem i po druhém z nich, než ostří použije k tomu, aby se zarazila. Na znechucení bude čas potom, momentálně bylo třeba pomoct dorazit dva démony a tak se přidá k SEBASTIANOVI, aby zneškodnili i druhého démona, jemuž stojí za zády a je tak čelem směrem k pasti, odkud má rozhled na svou skupinu a semtam přes démony v pasti zahlédne i druhou skupinu.*
*Obě skupiny si dosud vedly dost dobře. PRVNÍ SKUPINA se vypořádávala se zbývajícím dahakem, zatímco ze tmy se s cvakavým zvukem blíží další dvojice pavoučích démonů, jejichž hroty se zalesknou od čarodějných světel. První kuri vyrazí proti GRACE a TSAIOVI a druhý se vrhne po SUNILOVI, který má zároveň ve své cestě dahaka, jež stále ještě měl jeden pár chapadel, jimiž divoce sekal po lovci. V jeden moment se jeho chapadlo vymrští po lovcově kotníku, aby s ním sekl o zem podobně jako předtím jeho padlý druh s lovkyní. DRUHÁ SKUPINA se vypořádává s oslepenými raumy, kteří nejsou ani tak jednoduší na poražení a to ač klesne první z nich na kolena po úderu lovkyně. Zbývající chapadla obratně seknou po MIRJAMINĚ krku a bocích, se zjevným plánem ji sevřít a přetrhnout zřejmě vejpůl. Po SANDEROVI se jen natáhnou, aby jej prozatím odhodili ránou z dosahu, než vyřídí bližší hrozbu, zatímco se démon vyrovná zpět do jeho plné výšky. SEBASTIANA mezitím nenechá druhý raum ani moment vydechnout, ale jeho útok je podařený. Během momentu se démon rozsype v záblesku ostrého světla, které přiláká ke dvojici další účastníky mejdanu. SEBASTIAN nemá moment klidu, aby se vyléčil, protože jako po větší hrozbě se jeho směrem vydají dva mantidi. Narozdíl od SAMANTHY, po níž úskočně jako had bodne scorpios svým ocasem.*
*Cítil, ako sťažka dýchal.* /Sakra, som na tom horšie, ako som si pôvodne myslel./ *Uvedomí si, ale napriek tomu sa nevzdáva, nakoľko vedel, že nie je jediný, kto prišiel do tohto boja v neúplnom zdraví. Z preťaženia cíti, ako sa aj rána na jeho boku namáha a tak mu ostáva už len jedno. Všimne si, čo spravila Grace a chce sa teda k telu démona dostať bližšie, ale v tom ho niečo stiahne na zem, až mu to vybije dych. Ešte odsekne chapadlo a dúfa, že tým vytvoril dostatočný otvor pre Grace, zatiaľ čo sa snaží pozviechať na nohy. O jednu zo sekier sa musí ale oprieť, kým si rukou siahne na bok. Na jeho nešťastie po odtiahnutí objaví, že sa jeho rana kompletne otvorila a leje sa mu odtiaľ teraz krv.* TSAI, budem musieť byť viac vzadu. *Zavolá na svojho veliteľa tímu a rozhodne sa postaviť ako chvost tímu pre prípadnú pomoc, zatiaľ čo má jednu sekeru už schovanú späť na chrbte, a o druhú sa opiera. Prípadne ju vie rýchlo využiť ako zbraň, keď ju už má v ruke, ale hlavne si teraz drží bok a snaží sa zhlboka dýchať. To, že sú jeho vlasy kompletne rozbehnuté po dopade na zem na všetky strany, radšej nerieši.*
*Už si myslela, že by sa mohla zbaviť aj ďalšieho démona, ale ten sa ju ozaj nechutne uráčil chmatnúť do svojich paprčí a začal ňou ťahať. Samozrejme, že to bolo nepríjemné. Aj preto naslepo sekla povedľa svoje hlavy, čím si uvoľnila zovretie oko krku, a keď ju démon tým pádom k sebe pritiahne za boky, lovkyňa má už pripravený meč, aby sa naňho démon doslova nabodol, než potiahne rýchlo smerom hore a rozpolí ho na polovicu.* /Rýchle a efektívne. Aj keď som teraz pokrytá ichorom.../ *Radšej si strasie ichor z tváre a pozrie na zvyšok svojej skupiny. Vidí, že k SEBASTIANOVI idú hneď dvaja démoni, takže sa hneď po jednom hodí, aby mu pomohla. Horšie sa jej po stisku okolo hrdla dýcha, ale stále to dokázala,m takže vedela, že to nebude dlhodobý problém.*
*Keď začuje svoje meno z pier svojej sesternice, nemohol tajiť svoj kyslí výraz. Išlo im o život? Otázka bola kedy nešlo, ale akékoľvek jej slovo sa mu len ťažko bralo za plnohodnotný príkaz. Jeho oči však zachytia útok na MIRJAM pri čom sa k nej vydal rýchlo na pomoc. Jeho telo však bolo odhodené chápadlom, zatiaľ čo cítil, ako sa jeho telo len hodilo o stenu. Mierne vydýchne, pohyby démona mu pripomínalo len hliadku so Sunilom, ktorá.. neskončila najlepšie. Bol rád, že mu ihlice zo výbežkov neprešli zbrojou, ktorú mal našťastie hrubšiu.* Si v poriadku?! *Zakričí zadýchane ku svojej kolegyni zatiaľ čo už už vyberal stele. Cvakanie za chrbtom mu však pokoja nedalo, chcel však mať prv uistenie a MIRJAM sama o sebe už ušla. Sander len podrží stele v ruke zatiaľ čo podobne, ako všetci vybehne smerom ku mantidom. Šmykne sa po kolenách zatiaľ čo odsekne nohy, ktoré sa mu po pravej ruke naskytnú. Potom len rýchlo unikne keď démon začne padať nižšie k zemi.*
*Obzrie sa po zvišku supiny ako sa im darí. TSAI s GRACE vizerajú že si s jednou kuri poradia. Zato další člen ich skupini má očividné problémi. Okamžite sa rozbehne k nemu a postaví sa medzi kuri a SUNILA. Aktivuje dalšie zo svojich ostrí a hodí ho po démonovi. Nemieri však až tak dobre a ostrie démona len zraní namiesto toho abi ho poslalo do pekla.* Jak si na tom, Je to moc zlé? *Zvolá ponad plece na SUNILA a zaženie sa po kuri ktorá sa dostala nepríjemne blízko. Tentokráe neminie a usekne jej jednu z nôh. Démon zvreskne a trochu sa stiahne.*
*Keď sa Raum rozpadne, na chvíľu odkloní hlavu, aby si oči zaclonil pred svetlom z ohavného démona a keď sa chce nadýchnuť a skontrolovať ranu na ramene, vtom sa do neho pustia naraz dve predĺžené paže, uskočí tak v rýchlosti dozadu, no zatiaľ čo jednej sa vyhne, druhá ho zrazí k stene. Úder ním otrasie, no nevyvádza ho to z miery dostatočne na to, aby nestihol uskočiť a jedným z anjelských ostrí zasadiť ranu po paži. Narovná sa, zaujme pozíciu s dvoma mečmi a keď mantidi okolo neho urobia pár krokov, jedno ostrie odloží a keď sa na neho vrhnú, uhne sa zboku, po jednom vrhne jeden z troch nožov a kým tak odláka pozornosť jedného, po druhom sa oženie, no v polovici útoku zmení smer a zaútočí na hlavu, do ktorej bodne. V tej chvíli, čo sa mantid rozpadne, sa otočí, aby spacifikoval aj druhého, no toho už si zobrali na starosť MIRJAM a SANDER. Vydýchne si a obzrie sa smerom k druhej skupine, ktorú zahliadne iba na chvíľu. Mali by pomaly pokračovať ďalej, ak chcú toho vyššieho démona zastihnúť, kým tu je.*
*V jedný ruce drží andělský ostří a v druhý delší dýku Epilog.. ta druhá se válí asi někde na zemi. Jak skoncuje s jedním démone, tak se ohlídne za sebe a vidí přicházet další ohavnosti.. démoni, co se podobají Kuri, ty už taky viděla. Vzápětí se podívá na SUNILA, který leží na zemi a polozmrzačený Dahak ho stáhne dolů. Dvěma úskoky se k nim přiblíží a když je démon zaměstnaný lovcem stínů, tak s výskokem se vymrští a probodne ho zeshora. Ostří v něm nechá zapíchnutý do tý doby, dokud Dahak nezačne syčet a vypařovat se. Pak se otočí za sebe, nemá čas na SUNILA.. musí se soustředit na Kuri kteří jsou už skoro u nich.. Postranním pohledem zachytí letící ostří a šokovaně se podívá na KYLU.* /Co to kruci je..../ *Zadýchaně sevře andělský ostří a delší dýku. Démoni se k ní blíží, jeden lovec leží na zemi, další hází andělský ostří vzduchem.. začíná na místě panikařit a ustoupí o pár kroků dozadu a hledá pohledem GABRIELLA.* Musí odsud pryč.. hned! *Je jí jedno, kdo SUNILA odsud dostane, ale je rozhodnutá hrát o čas.. Když se Kuri blíží, defenzivně uskakuje, naznačuje útoky a uhýbá do stran tak, aby je odvedla dál od SUNILA. Ví že je nedokáže sama zlikvidovat v tmhle stavu a tak nezkouší nic riskantního, jenom je zaměstnává.. Do žil se jí vlije adrenalin, takže svojí ránu už tolik bolestivě nevnímá.. ale rozhodně cítí, že se vyčerpává mnohem rychleji. S jedním kotoulem pustí Epilog a zvedne ze země vrhací nůž, který vrhne k hlavě Kuri, ale ten se jen odrazí od jeho pancířovaných zubů* /Kruci.. budu tomu muset usekat nejdřív nohy.. Je jich až moc... Co když dorůstají?/ *Zadoufá, že jí v tom nikdo nenechá samotnou a pomůžou jí odlákat jejich pozornost bojem na dálku, aby se mohla zaměřit na nohy.*
*Ku SUNILOVI sa pomerne rýchlo skloní. Zatiaľ čo im KYLA kupovala čas mu nakreslí nad dlaň rýchlu runu mendelin. Aspoň na teraz by si ho démoni všimnúť nemuseli. Ich hlavný chod, však mohol. K tomu doplní rýchlu Iratze. Vedel, že to nebude tak príjemné, ako lieky, alebo ošetrenie Mirjam, ale išlo o provizórne riešenie než čokoľvek iné.* Pokiaľ ťa pritlačím na rane príliš povedz mi to. *Povie ku SUNILOVI pri čom mu následne len poťapká po ruke prioritne sa chcel zbaviť démonov. Vzhľadom na fakt, že onedlho sa spoja so zvyškom skupiny potreboval, aby bol vzduch čo najviac čistý. SUNILA tak len na moment zodvihol zatiaľ čo ho promptne skryl ku stene. Kyla by ho neodniesla, vedel to. Prípadne keď sa spoja niekto bude schopný s ním odísť keď budú v menších úzkych. Okrem toho, KYLA na moment s ním ostala a tak sa vpredu pridal ku GRACE.* Buď pri ňom, keby niečo priliezlo.* Defenzívnu Grace ocenil, rýchlymi švihmi sa pokúsil zbaviť nôh pri čom nechával vhodný priestor pre lovkyňu, aby ich dokončila, nakoľko ich hybnosť bola ombäzená. Jeho zbraň aj keď runy mala však definitívne zranenia nespravila a bolo potrebné tak konať rýchlo. Na čele sa mu tvoril pot zatiaľ čo cítil, ako sa tekutina zo zubov démona steká po výzbroji. Zbraň si tak prehodil a ostrím jedného Kuriho dokončil.*
*Mohla dělat cokoliv, ale i ji oslepil na okamžik záblesk a tak po scorpiosovi sekla spíše poslepu. Osten ocasu se jí zabodl do břicha a ryšavá lovkyně vydala přidušený výkřik a intuitivně, sekla po tom, co ji zranilo, zatímco nepustit zbraň při bolesti byl spíše naučený reflex. Osten tak zůstal zaklíněný ve zbroji, kterou z části pronikl a zaryl se do masa na měkké a poddajné části těla. Scorpios se stáhl, ale jen na okamžik. Chtěl zaútočit ocasem, místo toho ji zbortila jeho krev a Samantha nestihla příliš uhnout, protože si vytrhávala bodec z těla. Useknutá část těla ji tak prudce postrčila na zadek, až zbraně zařinčely o zem a světla ostří zhasla.* Do pekla s vámi. *Zakleje nepříliš peprně ani kreativně a jak se démon blíží, tak začne za sebou hmatat po ostřích, co jí vypadly z ruky. Nenahmatá je však včas a tak obratem z hrudního pouzdra vytáhne jeden ze shurikenů a vmete ho démonovi do hlavy, aby si získala čas, ač ví, že stříbro mu neublíží.*
*Snaží sa tváriť, že je všetko v poriadku, ale tú bolesť v tvári len ťažko schová. Nestihne KYLE ani odpovedať a už sa oňho GABRIEL postará. Poďakuje mu ešte za pomoc, pričom ho usití, nech sa s ním netrápi. Sám sa oprie o stenu a rozhodne sa aspoň kryť svojej nižšej kolegyni chrániť chrbát. Zhlboka sa nadýchne a hodí po démonovi svojou vlastnou serafskou dýkou, ktorú tesne predtým pomenoval "Barbiel". Dúfal, že aspoň takto bude môcť lovkyni pomôcť, keď sa ho už chystala obraňovať.*
*Akurát seká po mantidovi, načo sa s prekvapením uhne svojmu bielovlasému kolegovi.* Vďaka, SANDER. *Povie nakoniec a pomôže mu démona dokončiť.* Potom sa porozprávame, keď to tu trochu prečistíme. Chcem sa spojiť s druhým tímom čo najskôr, nakoľko ma neteší, že sú všetci mimo Gabriela ranený. *Objasní SANDEROVI a rozhliadne sa ešte okolo seba, či niekto ešte nemá nejaký problém, alebo či neostali nejaký démoni na vyčistenie, nech sa môžu pohnúť ďalej a čo najlepšie sa už spojiť s druhou skupinou. Všimne si, že SAMANTHA má značné problémy, takže kým démona zabáva na pohľad strieborným nožíkom, a zarazením do hlavy mu ho tak drží, Mirjam priskočí a odsekne mu hlavu, načo ichor vyprske na obe z nich.* Si v poriadku? Ak potrebuješ serafskú dýku, ja mám dve, a aj obe katany. *Podotkne a podá jej jednu zo svojej zálohy.*
*Aj keď bi rada manévrovala a uhíbala sa útokom démona namiesto toho zostane stáť a híbe sa len nevihnutne. Nemieni uvolniť kuri cestu k zranenému SUNILOVI za jej chrbtom. Našťastie po nej zaťial nestrieka jed a snaží sa ju dostať len nohami. Okrajovo vníma GABRIELA ako sa stará o SUNILOVE zranenia ale hlavne dáva pozor na démona. Keď spoza nej priletí díka a trafí kuri do tela využije príležitosť a bodne jej ostrie do hlavi. Potom čo démon zmizne v oblakku iskier a dymu zacúva k SUNILOVI.* Vďaka za rozptílenie. *Prehodí ponad plece pričom ďalej sleduje svoje okolie keby sa na nich virútilo ete ďalšie monštrum.*
*Runa, která byla nanesena SUNILOVI zabrala a SUNIL si tak mohl vydechnout, trochu se zhojit a nabrat síly. Z tunelu se k nim již neblíží další démoni, naopak na ně čekají v pasti zachycení další a taky ten, kvůli němuž runy na zdech vůbec byly naneseny. Poté, co se PRVNÍ SKUPINA rozhodne vstoupit z nutnosti do pasti se na ně vrhnou dva dahakové, kteří jistě patřili k těm, co již byli poslání do horoucích pekel. Zdáli se však ještě větší, než ti předchozí. Posedlé dítě se teleportuje k opačnému okraji, kde skončil jeden ze Sebastianových nožů a zvedne jej, když vycítí, že se blíží pro něj kritická chvíle. V dalším okamžiku se objevuje po boku TSAIE a seká mu dozadu po lýtku, než opět zmizí a objeví se o kus dál a s nepasujícím, roztmilým smíchem si zakrvácenou dýku přitiskne k ústům a olízne z ní krev, nehledě na to, co na ni z kanálu ještě mohlo ulpět. Po GRACE a KYLE tentokrát útočí jeden z dahaků, druhý zůstal na samotném lovci rodu TSAI a nyní využil příležitosti. V obdobný moment jedno z chapadel zasáhne KYLINO zraněné koleno. Mezitím MIRJAM i SEBASTIAN začínají cítit oslabení raumovým jedem a pokud nechtějí skončit brzy tváří na slizké zemi, měli by si nanést runu, která jim pomůže s jedem v jejich oběhu. SAMANTHINO zranění si taktéž žádá její pozornost, protože rána je hlubší, než se zdá a promáčí zbroj krví z obou stran. Po vstoupení do pasti i je čekají démoni, naštěstí jde však už jen o jednoho kuriho mířícího směrem, kde byli SANDER a SAMANTHA a scorpiose, který šermuje a bodá zuřivě proti MIRJAM a SEBASTIANOVI. Větším nebezpečím však je opět posedlá dívka, která se objevuje v zádech SANDERA a s chichotáním bodá po jeho boku. Musí však rychle zmizet, neměla příliš míst, kam by se mohla ukrýt a dobrou správou pro lovce je, že jí zřejmě někdo jen moc propůjčuje a její nejmocnější zbraní tak zřejmě je schopnost se teleportovat z jednoho místa na druhé. Tentokrát se octne vprostřed tunelu, tisknouc se s hihňáním ke stěně a nebýt její tělo napůl mrtvé a rozkládající se, vypadala by jako nevinné děvčátko, kterému se náramně vydařil žertík.*
*Sanderovi trvalo kým sa dokázal zorientovať v priestore plnom chaosu. Cítil, že sám už začínal byť slabší, ako na začiatku lovu. Rozhodne si to však tak neschytal, ako Samantha, alebo Mirjam, ktorý sa objavili v spároch démonov. Chrbát ho pobolieval, ale nebolo to až také zlé, akoby očakával. Všetko sa tak topilo na prach zatiaľ čo na moment zahliadol skupinu na opačnej strane. Ryšavé vlasy však nevidel čo ho značne znervózňovalo. Netrvalo dlho kým si uvedomil, že sami prešli do územia, kde sa nachádzal hlavný démon záujmu. Kým však stihol reagovať, pocítil bodnutie v boku , ktoré vďaka zbroji nebolo tak hlboká rana. Stále ju však bolo cítiť a Sander na moment len klesol na kolená. Kedy smiech dieťaťa vzhľadom na jeho sluch, ani neregistroval. Sám sa však musel kvôli blížiacemu sa kuriho dostať veci pod kontrolu. Zťažka sa tak postaví na nohy zatiaľ čo sa mu zťažka dvíhala hruď. Jeho švihy už boli pomalšie, ako zvyčajne, ťažké priam. Jeden Kuri.. to nemôže byť až také zlé aj s dierou v boku. Mierne si však klamal, kedy síce odsekol dve nohy, ale stále bol na ihlách, aby sa dostal dostatočne blízko. Kuri sa však čoskoro zmenil v popol, zatiaľ čo blond lovec hľadal miesto kde by pomohol. Jeho bok, však hovoril o opaku.*
*Cíti sa zvláštne a je mu jasné, že aj keď v ňom stále je adrenalín, jed rauma už na seba začína upozorňovať. Kým sa nik neobjaví a čaká, kým sa znova zhŕknu do tímu, aspoň ako takého, snaží sa naniesť si runu, ktorú v rýchlosti dokončí a nie je práve naperfektnejšia, no aspoň niečo, aby ho to na chvíľu pred jedom chránilo. Keď sa posunú ďalej, ostražito si prezerá okolie a keď sa dostanú k pasciam, už poblízko neho švihá jedovým chvostom scorpios. Tak sa pripraví do priestoru a mrkne k MIRJAM, aby sa spojili a čo najskôr sa s démonom zrovnali, pretože podľa akéhosi tajomného smiechu vie, že démon, po ktorého prišli, je blízko. Preto sa prešmykne len taktak popod chvost scorpiosa a anjelským ostrím zaútočí na jeho bok. Čaká, že to isté z druhej strany urobí MIRJAM, ale nie je si istý, či to tak bude, no jej pohyby si už nevšíma a bodá do scorpiosa, v rýchlosti vstane a ešte stihne uskočiť pred naposledy švihajúcim chvostom. Vydýchne si a obzrie sa okolo seba, či nezahliadne toho démona - zrejme v detskej forme. Potom si však všimne SANDERA, práve keď sa pred ním rozpadne kuri, a zabehne v rýchlosti za ním.* Zvládneš to? *Opýta sa ho medzi rečou, ale to už znova začuje smiech a tak sa postaví do pozície, z ktorej môže ihneď útočiť. No nevie, čo čakať.*
*Neměla možnost se v tuto chvíli dostat k břichu, aniž uvolní zbroj, takže si stáhne výstřih, co nejníž, to jde, aby byla, co nejblíž k ráně a obtáhne dvakrát iratze, aby zabrala alespoň tak rychle, kdyby jednu nanesla přímo k ráně.* Vpohodě, ostří mi jen vypadly. *Usměje se bolestí na MIR a klekne si, s čím se natáhne po shurikenu, který dopadl na zem, když démon zmizel. Schová jej a s těžkým dechem, jak se rána pomalu začíná zacelovat se staví zpět na nohy, najde svá ostří a rozzáří je andělskými jmény. Rozhlédne se, že další nepříjemné překvápko je už nečeká a shrne si hřbetem ruky pramen vlasů, co se uvolnil z drdolu a dráždil ji na čele.* Pojďme to dokončit. *Vyzve je VŠECHNY zadýchaně a zamíří k pasti. Obratně protočí meče v rukách, načež vstoupí do nebezpečné zóny. Sama se ožene proti démonovi a ten se coskoro rozpadne díky jejímu bratranci na popel.* Iratze, zmiz. *Štěkne na něj další rozkaz a rozhlíží se po dítěti. Sama se stáhne ke kraji, ostří zmizí v pouzdrech a pohasnou, aby splynula, co nejvíce s temnotou a pohled démona netahala k sobě, když zapátrá po stéle a začne v rychlosti nanášet na zeď runu, past. Zmenší té malé mrše teritorium, kde se může pohybovat.* GABRIELLI! NANES PASTI! *Zvolá přes břinkot zbraní směrem k druhé skupině. Nesejde na tom, kdo se toho ujme, její parabatai jistě její plán pochopí. Zmenšit prostor, kde se může pohybovat na minimum, až nebude mít kam utéct a zpacifikovat ji.*
*Když ji dorazí na pomoc GABRIELL, cítí se o trochu klidnější.. společně se sotva postarají o démony Kuri, už vidí pomocí runy pro pohyb tepla se přiblížit chapadla Dahaků... zhluboka si povzdechne , protože už sotva sbírá dech.. po čele a spáncích je stékají pramínky potu a vody nahromaděný v dusných kanalizacích.. smrad jí moc kyslíku do plic nepřináší a je vyčerpaná. Boty má promočený břečkou a mokrý cop jí studí na zátylku.. Než se k ní přiřítí chapadla Dahaka, postřehne ještě dítě co ublíží GABRIELLOVI a zmizí.. otočí se po směru a najde ho o kus dál se zlověstným úsměvem, což jí vyděsí.* Vždyť je to dítě... *Vykřikne a uskočí před chapadlem Dahaka hned na to zasyčí škvařící se maso, když po jeho chapadlo šlehne andělským ostřím, který začíná slábnout a vyčerpávat se..* Je to nějaká iluze? Co to kruci je? *Snaží se z někoho dostat odpověď. Nerozumí tý podobně dítěte.. měla by iluzi démona pomocí runy co má nanesenou prohlídnout.. takže jí to nedává smysl. Její mysl ale teď zaměstnává boj s Dahaky, před kterýma zase ustupuje.. nechává se zahnat do kouta, až jí vypadne s levačky Epilog.. chapadlem jí démon podrazí nohy a když už si blíží, stihne mezi něj a sebe vložit andělský ostří... Všechny jeho vnitřnosti se jí rozlijou po břichu a hrudníku, až se jí zvedne žaludek převalí se na bok a vyzvrací ze sebe všechen Axelův koktejl.. Zkouší vstát a druhýho démona najednou nevidí.. slyší ale hlas lovkyně, který je jí známý. Runy si ale nepamatuje, takže v sedu jen k sobě přitáhne andělský ostří a hledá pohledem druhýho démona, který někde číhá. Podaří se jí dostat na nohy, ale cítí v kolenech slabost.*
*Hádzanie ostrí ho nepotešilo. Aj napriek častosti zbrane sa stále považovali za vzácne. Príliš dlho nad touto témou neuvažoval nakoľko ucítil rezné rany na lýtku. Bolesť mu prešla celým telom. Potichu sykol, avšak bolesť na tvári nenechal dávať najavo. Prudká sa len otočil zatiaľ čo ostrou stranou zbrane odrezal chápadlo, ktoré sa mu obmotalo okolo nohy. Jeho telo bolo na moment stuhnuté, avšak kus chápadla následne len odkopol. Jeho pozornosť sa však ďalej smerovala na drobné dievča, ktoré medzi priestormi prechádzalo zo strany na stranu.* /Menšie územie by bolo užitočnejšie Hawkstone./ *Prebehne mu v hlave zatiaľ čo ostrie skloní k zemi, akoby len čakal na podnet k útoku. Ten sa k nemu dostal v podobe zvolania jeho parabatai. Jej jednoduché slová mu postačili na to, aby vedel čo robil. Pohyby GRACE ho prekvapili.* Posadnutie, dieťa už je mŕtve. *Prehodí medzi rečou ku lovkyni, akoby sa skutočne nič špeciálne nedialo. Už nebola pre dieťa možná záchranou, telo hnilo. Už išlo len o démona vo vnútri.. Gabriell však nemá príliš čas váhať čo i len minútu a aj napriek zraneniu, ktoré mu pulzovalo v nohe sa pod svetlom ostria rozniesol jeden z Dahakov na popol. Škrípavé zvuky mu naďalej zneli v ušiach od druhého z dvojice. Dehakovia boli zničený, Kuri mal podobu prachu a na ich strane tak ostávali len pasce. Už už išiel pracovať na tomto pokyne kým si nevšimne Grace, ktorá zo seba akoby dostala aj dušu. Zdalo sa, že Kyla aj Sunil boli mimo pasce, obaja sa mierne posunuli nabok čo bolo dostačujúce, aby skutočne unikli dieťaťu. Aj keď bola na tom Grace zle išlo o dokončenie lovu. Rýchlo sa tak sklonil a začal pracovať na runách. Všetko mu bolo nechutné, jediné v čo dúfal bol príjemný čaj a sprcha.*
..
*Ešte sám len spoznával New Yorské metro, predsa len linky neboli nejakým spôsobom komplikované, avšak bola to zmena. Najmä v kontexte kde z metra skutočne vyjdete. Čo si však sám rýchlo preštudoval, nebola to tak dlhá cesta, ako sa obával. Gabriell vždy bol ten typ človeka, ktorý si plánoval viac menej všetko dopredu. Vždy býval taký mať plán, aj keď niekedy nevyužitý bolo pre jeho okolnosti lepšie, ako ísť k veci bez plánu.* Viedli ťa k tomu rodičia? *Opýta sa dodatočne, sám v lukostreľbe nebol najsilnejší, špecializoval sa na boj na blízko, avšak pri svojej parabatai sa naučil dostatočne na to, aby vedel aspoň zhodnotiť chlapcove schopnosti. Nedokázal by dať radu, avšak keď niekto nevie trafiť stojací cieľ, bola to otázka schopností. Veril však, že Matthew tento prípad nebol. Cestou na miesto sa pokúšal aspoň o malý rozhovor. Gabriell sám nebol na bezvýznamné chit-chaty, niekedy, najmä ta posilnenie vzťahov, však boli nevyhnutné.* Na tvojej hliadke v Bronxe, si bol naposledy sám? *Opýtal sa medzi rečou zatiaľ čo s pomocou stele otvoril uzamknutú bránu do skladového komplexu. Bronx bol tmavý, pochmúrnejší, než Manhattan. Bolo zrejmé, že postrádal turistickú pozornosť. Gabriellov pohľad je tak sústredení na runu, ktorá vyjde pomerne dobre a zámka spadne zo západku.* Snažíme sa nájsť čokoľvek schopné, malo by ísť o jedno z týchto dvoch, dnes ale potrebujeme prejsť všetko. *Povie pri čom sa pozrie na Matthawa.* Pokiaľ budeš mať otázky tak sa pýtaj. Na čokoľvek. *Povie so slabým úsmevom zatiaľ čo vyberie senzor, nijak ho však nekalibruje, nakoľko chcel zachytiť, akúkoľvek dostupnú stopu. Kožené topánky mu škrípali o štrk zatiaľ čo Gabriell hľadal stopy po krvi, alebo drogách. Prípadne aj ľuďoch.* Ako sa zatiaľ cítiš v New Yorku Matthew? *Opýta sa chlapca zatiaľ čo pečlivo kontroluje svoje okolie, bol bystrí, a v tejto práci bolo potrebné očakávať všetko.*
*Co si budeme ani Matthew zatím neměl nějak New York v malíčku, a tak šel raději za Gabriellem, protože on by se se svým štěstním buď ztratil a nebo by se zase připletl k nějakým nelegálním praktikám.* Celkem i jo, ale lukostřelbu jsem miloval sám od sebe *řekl jeho směrem. co si budeme měl lukostřelbu fakt rád, i jako zbraň v boji ale také i rekreačně, jelikož se u toho dokázal vážně odreagovat. Samozřejmě dokázal si poradit i s jinými zbraněmi jako je například andělské ostří, dýka a tak podobně, ale boj na dálku mu vyhovoval o něco více. Mezitím šel za Gabriellem a díval se okolo sebe jestli tam není něco podezřelého nebo něco takového...ale nic. Když se ho Gabrielle zeptal na otázku ohledně jeho poslední mise tak se na něj podíval a odpověděl mu* Jo byl jsem sám, jenom jsem potkal nějakého čaroděje *řekl tak aby to co řekl korespondovalo s jeho hlášením, přeci jenom kdyby to řekl jinak tak by to bylo lehce podezřelé. Potom vešel do skladového komplexu a začal se po něm rozhlížet* Dobře rozumím *odpověděl mu a pokračoval dále v prohledávání skladu. Hledal cokoliv jakékoliv stopy ale zatím nic moc neviděl* V New Yorku ? Je to tu super. A vůbec jak dlouho jsi tu ty ? *zeptal se, aby řeč nestála a v tom uviděl nějakou tu stopu. Byli to nějaké skvrny od tmavé kapaliny. Nejspíše krev* Něco jsem asi našel *řekl směrem k němu a čekal až se přijde Gabrielle podívat*
Luk je milá zbraň, pomáha s dýchaním. *Odvetí jednoducho, pochopiteľne bola veľmi komplikovaná, preto sa aj veľa ľudí prenieslo skôr ku kuši než priamo k luku. S lukom často využíval a trénoval dychové cvičenia.. teda, zvykol to robiť skôr pár rokov dozadu, teraz na oddych nebolo toľko priestoru čo by sám chcel.* Videl si oznam na nástenke? *Opýta sa v prvom rade, nechcel sa opakovať, neobľuboval to. So senzorom, niekoľko krát prešiel na rôzne smery, nič však nebolo zachytené, akoby tie z pár dní dozadu, ani len nezanechali stopu. Bola pravda, že už nejaký ten deň prešiel, Gabriell však očakával hniezdo, skôr než čokoľvek iné. Nepáčilo sa mu, že lovci aj naďalej chodili na hliadky sami. Pri ľuďoch, ako Caleb dokázal privieť oči, defakto bol nad ním a odporovať tak nemohol. Matthew si však sám mohol vytvárať riziká, ktoré neboli potrebné. Prehodí si drobný pramienok za ucho zatiaľ čo si na stene skladiska Matt povšimne červeného fľaku. Nepochybne išlo o krv... ľudskú. Bola však už zaschnutá, ani zďaleka nešlo o tekutinu. Vybral svoj starý telefón, kedy si rýchlo spravil fotografiu. Na svojom tele mal runu na fotografickú pamäť ale nebol by schopný to naniesť na papier.* Prišiel som pred Vianocami. Nie príliš dlho, som tu skôr z nevyhnutnosti. *Povie zatiaľ čo jeho pohľad je fixovaný na fľaky a snaží sa povšimnúť, či ešte niekde ostali. Bolo podivné, že na zemi nebolo nič, ale na stenách to ostalo.. možno si nevšimli tejto drobnosti pri čistení.* Okrem tohto sa nezdá, že tu niečo ostalo. Mali by sme sa posunúť ku zvyšku areálu. Ak nič nenájdeme, mal si dnes šťastný deň. *Kývne ku chlapcovi zatiaľ čo sa narovná a z kovovej búdy vyjde.* Čistou náhodou nevieš koľko obetí bolo na mieste? Či sa sa do prípadu nedostal vôbec?
Jo to jo *řekl jeho směrem Matthew, jelikož nástěnku četl tak věděl že se mu nebude moc líbit že šel na hlídku sám a možná to bude vnášet více podezření na jeho nepravdivé hlášení. Ale to teď nechal stranou...raději. Ještě by se omylem prokecl a to by moc hezké nebylo. Takže raději mlčel a stál u skvrny s krví. Byla už lehce zaschlá takže bylo jasné že to nejnověší stopa není* Jo četl, už se to nebude opakovat *řekl jeho směrem k tomu, že šel na hlídku sám a potom raději o tom už mlčel a díval se na skvrnu.* Jo aha, tak to tu taky zrovna dvakrát slouho nejsi že ? *řekl jeho směrem a poté se rozhlížel jestli nenajde něco jiného a mezitím Gabriella poslouchal* Asi jo no...jestli myslíš tu hlídku tak tam byla akorát mrtvá dívka...podle zranění jsem to hádal na démona *řekl jeho směrem a poté se s ním vydal dále do areálu a hledal jestli nenajde něco podezřelého. Co si budeme nerad se k té hlídce vracel. Lehce se obával že ho u toho mohl někdo vidět a bude mít akorát problémy 2*
To som rád. *Pousmeje sa viac menej úprimne na chlapca. Teraz bolo potrebné, aby sa jeho sľub skutočne potvrdil. Nerád niekoho priam dirigoval, alebo niečo kázal. Jeho pravidla boli kvôli dobrému režimu, ktorý v New Yorku plný chaosu bol potrebný. Jeden sa diví prečo je toľko démonov v meste keď posledné roky bolo podľa hlásení efektivita lovcov veľmi nízka. Zatiaľ čo kráčal smerom zo skladiska len si pretáčal naginatu v rukách. Bolo to niečo, ako filtrácia pred tlakom, ktorý na seba vyvíjal.* Nie som, prišiel som neskôr, ako Samantha. Defakto bolo otázne či sem vôbec prídem. Všetko to bolo rozhodnutie na poslednú chvíľu. *Vysvetlí, tútorov, nebolo tak veľa, ako Spolok dúfal. Bol po nich veľký dopyt a Gabriell tak posledné roky lietal z miesta na miesto. Veľa schopných lovcov zomrelo vo vojnách a miesto v politike bolo atraktívnejšie, ako učiteľstvo.* Nie, myslel som tu. *Pousmeje sa pri nedorozumení.* Údajne boli civilské obete. Vzhľadom na to, že obaja lovci boli na omamných látkach nedivím sa, že im nenapadlo im spočítať obete. *Povzdychne si, uvažoval, že na správne hlásenia spraví kurz, nakoľko skutočne kompletné sa objavovali len zriedkavo.* Potichu. *Zahriakne chlapca nakoľko ucíti vibrácie na senzore. V diaľke bolo možné počuť nepríjemné špliechavé zvuky, ktoré sprevádzal podivný zápach.* Dúfam, že máš všetky potrebné runy. *Povzbudí Matthewa zatiaľ čo sa rozbehne za hlukom a samotným signálom. V ruke sa mu už obtáčala naginata kedy za rohom sa nechutných červov objavilo približne 5.*
Co si budeme New York je fajn *řekl, nebyl to Idris na který byl zvyklý ale líbilo se mu tu. Takže doufal že se nebude muset v nejbližší době někam přesouvat. I ostatní byli v pohodě takže byl rád že tu je. Poslouchal Gabriella a zjistil že ani Sam tu není nějak extra dlouho, ale přeci jenom tu byli o něco déle než samotný Matt. Když mu řekl že myslel tady a ne na misi tak si uvědomil že by mohl asi trochu více vnímat. Když ale uslyšel že to lovci kteří byli pod vlivem nedokázali pravděpodobně dobře nahlásil tak mu lehce oddechlo. Aspoň nebude jediný. Když Gabriell jeho směrem řekne aby byl potichu, tak zmlkne a dívá se kolem sebe. Podívá se směrem ke Gabriellovi a řekne* Jo mám *Když se ho zeptal na runy, které si nanesl cestou do Bronxu. Rozběhne se za ním a když uvidí že se z rohu objevilo pár nechutných červů. Vytáhne luk a začne po velkých nechutných červech střílet*
S tým by som úplne nesúhlasil. *Možno si v princípe ešte na život v USA nezvykol. Predsa len kultúra bola pomerne odlišná.. a pokiaľ mal byť úprimný samému sa príliš nepozdávala. Američania boli hlučný, nevkusný, minimálne išlo o stereotyp, ktorý sa mu potvrdzoval. Gabriell si precestoval mnoho, New York však rozhodne nebol na vrchných priečkach jeho rebríčku. Avšak bol rád, že aspoň Matthew sa spokojne usadil. Tak či tak, Gabriell mal na neporiadky v meste istú trpezlivosť, rovnako, ako na prítomných lovcov. Očakával od nich presnosť, promptnosť a precíznosť. Nič čo by nemali zvládnuť, šlo však len o zvyk. Senzor si pripevní na stehno, pri čom následne ho vypne úplne. až po tom čo sa zbavia drevakov môžu stopovať odkiaľ skutočne prišli. Sám tak upevní hmat na svojej zbrani zatiaľ čo pomerne promptným šmykom začne útočiť na démonov. Bolo ich tam niekoľko, avšak, nezdali sa tak agresívny, ako by za normálnych okolností boli. Drevaci samí o sebe nemali sklony k silnej agresií, avšak títo sa skôr zdali na úteku. Gabriell tak na moment privrie oči zatiaľ čo zastaví Matthewa v jeho streľbe, ktorá ho takmer stála šíp v dlani. Za tento darček by rozhodne nepoďakoval.* Počkaj chvíľu. *Pozastaví chlapca, pri čom nechá červov na moment pomalším tempom unikať, vyzerali slabo, červovité telá neboli tak hybné, ako zvyčajne. Gabriell sa tak na chvíľu zastavil kým si všimol závažného detailu. Ústa ktoré zvyčajne lemovali ostré ihlicovité zuby, tam neboli. Zdalo sa tak, že inštinktívne sa len snažili skryť.* Zapamätaj si, ako vyzerajú, aj to že nemajú zuby. *Pripomenie kolegovi pri čom si od pása vyberie anjelské ostrie.* Haniel. *Odvetí zo cviku zatiaľ čo do chrbtu červa zabodne a následne len potiahne dole takmer ku hlave. Démon sa tak začal rozpadať a onedlho na to, začali byť okolití démoni o to viac na úteku. Gabriell však pokračoval v podobnom postupe, nakoľko sa zdalo, že všetci boli neškodný pokiaľ si človek dával pozor.* Nemá význam ich sledovať, sami nevedia kam idú, nie sú zorganizovaný.
No co si budeme, mě se to tu zdá fajn *řekl jeho směrem. Přeci jenom měl New York celkem rád. I když to nebyl Idris celkem se mu tu zalíbilo. I když tu nebyl moc dlouho tak mu New York přirostl k srdci. Chápal že Gabriellovi se tu asi tak moc nelíbilo. Podle toho co řekl. Mezitím střílel po červech a několik jich trefil. Potom ho ale zastavil Gabrielle, celkem se divil proč ho zastavil. Nějak to nechápal. Potom mu to ale Gabrielle vysvětlil. Když se na ně pořádně podíval, tak mu to došlo také. Byli nějací divní. Dezorientovaní a nějak nechápal co se to s nimi děje. Podíval se na Gabriella a řekl mu* Nevíš čím to může být ? *řekl a poté se podíval dále do po areálu, vypadalo to že až na červy se v areálu nic nenachází. Podíval se na Gabriella a řekl jeho směrem* Vypadá to že až na ty červy je tu prázdno.
Neviem čím to je presne. Mám len svoje podozrenia. *Očividne, chýbajúca obranná zložka mohla drevakom rozhodne uškodiť, ich chovanie sa však nemohlo odvíjať len od tohto, alebo áno? Predsa len orientovali sa v priestore pomocou čuchu, ale Gabriell vo vzduchu však nič nezvyčajné necítil. To nevyvracalo možnosť, že v tom niečo bolo, ale.. ťažko povedať.* Ešte prejdeme ostatné sklady, či sa neobjaví akákoľvek stopa, ako bola tá krv. *Pokynie chlapcovi, ktorý sa mu z času na čas zdal, ako stratené šteniatko. V teréne sa zdal mať rozhodne medzery, od toho tu však bol, aby tieto medzery odstránil. Ich hliadka tak už prebehla pomerne pokojne. Démoni, alebo iné stopy už nenašli a v neskorých hodinách sa tak obaja vrátili späť do Inštitútu.*
*Gabriella zaujímal stav v ktorom sa skladiská v Bronxe objavia. Očakával to najhoršie, keď sa mu do rúk dostalo hlásenie z toho večera bol.. prekvapený. Mierne však znepokojený, že lovec v zálohe sa vybral na takú akciu. Fakt, že Sebastián tam bol bez partnera na hliadku bol problém sám o sebe. Nove pravidlá boli dané, platili tak pre každého. Nezáležalo na mene, alebo bývalích privilégiách. Mierne tak meškal, zatiaľ čo si obliekal výstroj ešte dopíjal svoj čaj, ktorý mu z pobedia ešte chladol. New York začalo pohlcovať šero, chcel sa dostať na miesto ešte za svetla, pokiaľ tam však šlo o démonov chcel ich zneškodniť pokiaľ to bolo v ich moci. Pri páse mal tak pripevnené všetko potrebné včetne prvej pomoci. Stelé, senzor, čarovné svetlo. Pochopiteľne mal aj ostrie, hlavným prvkom však bola dlhá palica, s ostrím hrotom, čepeľou. Išlo o jeho rodinnú naginatu, bez nej sa do terénu nepohol. Vlasy si zopol do nižšieho copu kým vyšiel von za chlapcom.* Pripravený? *Opýta sa k chlapcovi keď sa pretlačí cez dvere do budovi.* Pôjdeme metrom, aby sme tam boli čo najdlhšie. Kávu a občerstvenie si môžme dať až po hliadke. *Objasní na začiatok pri čom sám vykročí smerom k metrovej zastávke.* Neočakával som, že si lukostrelec. *Pozrie nie príliš prísnym pohľadom, na perách sa mu aj objavil úsmev, ale bolo vidno, že prácu bral seriózne. Na Matthewa mal otázky.. jeho hlásenia neboli kompletné. Samozrejme sa však nechcel odhaliť hneď.*
*Gabriell nemal oficiálne stretnutia, plesy a podobné podujatia príliš v láske. Jeho bytie dokázalo rozvíriť nepríjemné reči v dave, bol si toho vedomí, avšak návštevu plesu bolo slušené a prisľúbil sa Mirjam, rovnako, ako Samanthe. Jeho šatník však obsahoval len pohrebné a následne jednu oslavnú róbu, ktorá bola pôvodne ušitá pre jeho mladšieho brata. Do jeho rúk bolo zverených množstvo týchto prvkov, ktoré nemali byť jeho. Po správnosti mu ostával len zlatý jadeitoví prsteň a svadobné šperky svojej mami. Okrem toho však mal pár klasických sák a košieľ, ktoré však nosil na každodennej báze, minimálne košele mu boli milé. Preto sa mu nezdali dostatočne formálne pre oslavu v Idrise. Siahol tak po tradičnejšom odeve, jeho rodina bola veľmi precízna v politike a aj keď sa to zdalo podivné, neboli príliš rasovo zaujatý. Prekladaná čierna a červená látka bola strihovo ponášajuca sa na Hanfu. Mierne drobnosti však boli zmenené, symbolické a oslavné runy dopĺňali tématiku Fenghuang, rodový symbol. Tmavé vlasy len zopol ihlicou do nižšieho drdolu, predsa len ich nemal tak dlhé, aby ich mohol spraviť o niečo zaujímavejšie. Presun do Idrisu bol pomerne tradičný, nič čo by sa vytýkalo tradícií, spolu so SAMANTHOU sa tak pomerne rýchlo objavil vo veľkej sále.* Ako sa cítiš? *Kývne smerom ku svojej parabatai, ktorej ponúkne ruku, aby sa ho mohla pridržať.* Také opätky sa nezdajú byť tvoj štýl.
*Plesy boli pre Sandera za trest. Keby mu neprišla ohnivá správa od jeho otca, že sa s ním na tomto podujatí očakáva stretnúť, ani by mu návšteva neprišla na um. Áno pred dvoma rokmi sa s Mirjam pomerne dobre zabavili, oficiálne slávnosti neboli jeho šálka kávy. Ak mal byť však úprimný očakával skôr, ktorý lovec z New Yorku sa dostaví. Poslednými dňami si všímal viacej krokov na chodbách, nemal však túžbu sa s nimi príliš stretávať. Samantha bola problematika sama o sebe, svojej sesternici sa vyhýbal čo to bolo možné, nakoľko pohľad na ňu mu kazil deň. K bratom taktiež nemal príliš milé pocity, nepoznal ich príliš dobre, čo vzhľadom na čas strávený medzi stenami New Yorku bolo na zaplakanie, priam ironické. Veril tak, že pomocou Mirjam a Sunila to prežije. Možno by sa opäť mohol porozprávať s Nurgaliev rodinou nakoľko od decembra ich nemal šancu vidieť. Biele vlasy mu len kontrastovali s čiernym sakom pod ktorým miesto klasickej košele bol len vysoký rolák. NA lakťoch mal nenápadne vyšité runy, nič špeciálne, nebolo to niečo čo by si jeho energiu vyžadovalo. Čakal tak na Mirjam a Sunila, bez nich by sa na vstup do hlavne sály len tak nezmohol. Čakal tak opodiaľ, pred vchodom a skúmal, kedy sa dostavia. Dúfa, že ho nenechajú vysieť.*
*Len čo sa zobudí, jeho nálada je v mínuse. Nie len že je Gabrielov ples, spoločenská akcia, ktorej sa zúčastní nespočetné množstvo nefilim a on by najradšej ostal v Inštitúte, ale k tomu budú musieť s rodičmi, Calebom a Maxom hrať rodinu, ktorá výborne funguje. Nehovorí, že nefunguje ako taká, no vnútorne? Aj teraz, keď sa blíži k miestu, na ktorom sa ples deje, opasok okolo jeho pása sa mu zdá akosi prisilno zatiahnutý, nohavice priúzke, potí sa a snaží sa upokojiť. Už len z prvých úsmevov, s ktorými sa stretne, je mu zle. Ako krásne sa vždy tieto spoločenské akcie zdajú a ako nepríjemné dokážu vždy byť - v takýchto prípadoch najviac pociťoval, že je Hawkstone a že má vek na to, aby sa ženil, mal deti a zomrel “šťastný”, aspoň tak si to pre neho jeho rodičia vždy predstavovali, no s Calebom nikdy neboli takí, a síce sú odlišní, v istých veciach sa podobajú priveľmi ako bratia. Keď prechádza okolo niekoľkých lovcov, ktorých pozná buď z rodinných stretávok alebo z návštev, keď boli s Calebom ešte malí, vyrovnane a nedotknuto sa im zdraví, bez mrknutia oka s nimi prehodí zopár slov (aj keď tie slová väčšinou prehadzujú iba oni a on jednoslovne odpovedá) a snaží sa pôsobiť aspoň tak prívetivo, ako to on dokáže. Zdraví sa a v dave sa snaží nájsť príliš známe tváre svojich rodičov. S Calebom a ani s Grace sa nedohodli, že na ples pôjdu spolu, preto tam zavítal sám a myšlienkou.* /Prečo sme vlastne nešli spolu? Nebudem sa spoliehať na to, že sa Caleb objaví na posledných pár minút pred koncom./ *Napadne mu a keď k nemu otec dvihne ruku, aby ho chytil za rameno, neuhne a poslušne stojí.* Otec, matka. *Osloví ich a kývne hlavou na pozdrav. A už sa to začína - nekonečné rozhovory o ničom. Už len dúfa, že sa každú chvíľu objaví ktorýkoľvek z jeho bratov a zachráni ho, on na tieto veci nebol stavaný. Preto asi nikdy nemal šancu urobiť rodičom radosť tak, ako očakávali. Narovná si sako, keď si ho matka poprezerá a okomentuje, že je hrdá za zvolenú farbu jeho odevu.* /Samozrejme./ *Pomyslí si, pretože červená je farba, ktorú on na akcie sem-tam využije, ak je akosi priveľmi uvoľnený - teda, uvoľnený bol, keď si oblečenie vyberal, teraz tam stojí so stiahnutými svalmi, s rukami založenými za chrbtom a so svojou výškou vyčnieva z davu, mimo to, že niekoľko žien v podpätkoch by sa mu mohlo rovnať. Otec sa ho začína vypytovať na vzťahy a on má čo robiť, aby mu nepukli nervy a rovno neodišiel preč. * /To bude ešte dlhý večer./
*Nemusela oslavy, neholdovala jim, ale chápala tradice lovců i rodu. Provedla poslední úpravy na šatech a nervózně si potáhla šaty přes dekolt, jakoby snad ještě bylo vidět spodní prádlo bez ramínek - nebylo. Šaty odhalovaly ramena, klíční kosti i část hrudníku a obepínály její postav, sahajíc až ke kotníkům, které byly obtčeny řemínkem otevřených černých střevíčků. Při pohybu se látka šatů zdála být chvíli rudá a v další moment vypadala černě, což lovkyni vyhovovalo. Při srdci a tedy nad výstřihem byla vidět část runy parabatai, která byla srdci tak blízko jak to šlo, aniž by zakrývala místo případné runě manželství, kdyby na to došlo. Vlasy jí volně splývaly ve vlnkách, pracně stvořených kulmou, když už make-upu moc nedala, když jej tvořila jen řasenka a načervenalý lesk na rty. Na krku jí visel řetízek s prstenem rodu Sagittarüs a na pravém ukazováčku měla prsten svého rodu, když se do GABRIELLA zavěsí a vkročí s ním do sálu plného nefilim. Byla radost jich vidět tolik na jednom místě.* Těším se, až je sundám, ale vydržím to. *Pousměje se na svou polovičku a porozhlédne se s jemným, zdvořilým úsměvem po lovcích. Byla napjatě vyrovnaná, tiskla parabatai ruku o něco víc, než by uvolněný člověk měl. Nebyla fanoušek davů a tentokrát nezastávali pozici učitelů...ani dočasného vedení, takže se nevžívala příliš do falešně extrovertní a dominantní pozice. Alespoň se na ni ještě nenastavila, takže se jen zhluboka nadechne a zvedne bradu o něco víc. Pohled jí poblíž vchodu padne na SANDERA, předpokládala, že si popovídá s jeho otcem spíše než s jejími rodiči, kteří byli podobně tiší a uzavření jako ona a příliš tak nevyčnívali, byť nebyli rod k zahození a ani úplně malý. Sam se rozhodla být asertivnější než oni, k čemuž dopomáhala hlavně výchova strýce Sagittarüs a pak spojení s Gabriellem. Všimne si SEBASTIANA, jen mu věnuje strohé kývnutí, pokud zachytí jeho pohled, jinak se ale nechá zatím zavést směrem, který zvolí její parabatai.*
Nezdáš sa byť tak nervózna, ako zvyčajne. *Podpichne ju, bolo cítiť, že aj keď ňou pulzovala istá neistota, nebolo to tak závažné, ako sa mu to často zdalo. Bol rád, keď videl, že SAMANTHA si novou pozíciou v Inštitúte budovala sebavedomie. Tešilo ho to keď videl, aj keď umelé sebavedomie dokázala si rešpekt udržať. Nakoľko to bola najťahšia vec zo všetkých.* Chceš ísť hneď za rodinou? *Osloví ju zatiaľ čo sa po stoloch rozliada, nakoľko nedokázal zachytiť svoje známosti. Otec, alebo aj sestry neboli v dohľadne. Nechcelo sa mu však veriť, že by neprišli. Narovná tak bradu, nakoľko si nemohol len tak nechať spadnúť náladu. Pokiaľ by tu aj neboli vedel, že sa rád porozpráva s MIRJAM. Aj keď dúfal v opak, nemali na spoločne trávený čas príliš štastie.* To bol Sebastián? *Otočí sa na svoju parabatai keď si všimne drobný pohyb smerom k mužovi. Nezvítal sa s bratmi, nejak mu unikali z dosahu. I keď stretnutie s Calebom sám naplánovať nevedel. Nevedel, akú reakciu mal z jeho strany očakávať.* Dnes by som sa s ním rád zoznámil, je príliš riskantné tam hneď na začiatku prísť? *Otočí sa na Samanthu nakoľko vo svojom rozhodnutí váhal. Zatiaľ sa však rozhodol počkať, možno ich postretne šťastena a lovec bude potrebovať od svojej rodiny sám prestávku.* Má ti prísť aj strýc?
*Caleb se nervózně procházel pokojem v Institutu v New Yorku, než se dostavil na slavnost v Idris. Měl před sebou ještě velkou noc - ples v zemi Idris, kde se opět uvidí se svou matkou, otcem a možná i malým Tobiasem, který by měl dorazit s nimi, ale také počítal s možností, že zůstane doma v Idris s Hailey, která se plesu zúčastnit pochopitelně nemohla. Na výběru oblečení si příliš nepotrpěl a bral černou košili s pozlaceným zapínáním, černé společenské kalhoty a rovněž černé sako držel přehozené přes hřbet ruky. Čekal jen na Grace, kterou v zápalu okamžiku pozval jako svůj doprovod, i když jejich minulost byla složitá. Caleb měl svůj důvod, proč pozval Grace - chtěl jí dokázat, že se snaží být dobrým přítelem, i když se v minulosti k ní nezachoval taktně.* /Jestli jí to bude ještě trvat dlouho, pak přijdeme o všechno dobré jídlo./ *Poměrně netrpělivě vyčkával jejího příchodu a jakmile se objevila po jeho boku, nabídl ji rámě a společně vyrazili do hlavní síně Gardu, která se již plnila mnohými nefilim ze všech koutů světa. S těmi, které cestou poznal, se zběžně pozdravil. Na místě plném lidí jakoby ožil a charismaticky rozdával komplimenty na všechny strany. Tyto slavnosti si v minulosti a i nyní bezmezně užíval, neboť nabízely přesně to, co ho nabíjelo nejvíce; jídlo, společnost lidí a zábavu.* /Dávám tomu pár hodin, dokud nezmizí staří a rozjede se pořádný mejdan. Možná mě uvidíte tancovat./ *Uchechtl se svým myšlenkám, ačkoli si byl vědom, že tyto plesy zdánlivě nejsou takové, jaké zažíval na Akademii. Byl i obratný tanečník, ale zatím se nehodlal producírovat po tanečním parketu. Kromě Grace, kterou vedl po svém boku, zatím nenarazil na nikoho známého z Institutu, zato spatřil tváře svých rodičů a bratra.* Půjdeme pozdravit mámu. *Oznámil v okamžiku, kdy se natáhl po jednohubce u rautu, nejdřív se ale očividně hodlal nacpat a ochutnat vše, co stůl nabízel.*
Snažím se. *Prohodí tiše a zamíří a její kroky mají i nadále pravidelný rytmus a nijak se klapot podpatků nesnaží tlumit, ač případné pohledy ji uvádějí do nekomfortní situace. Když nemusela, nestrhávala pozornost. Což si možná odporovalo s tím, že se držela poblíž muže, který byl nejvyšší z Institutu, co tak odhadovala ze setkání s ostatními.* Není třeba. *Odvětí, protože s rodiči neměla příliš pevné pouto nakolik většinu mládí strávila u strýce výcvikem a "správného lovce" a nebo pak na akademii.* Ano, Sebastian. *Potvrdí mu a zamručí, když pokračuje dál a zatáhne ho za ruku.* Myslím, že to ničemu vadit nebude, stejně se natváří nadšeně...čím déle budeš čekat, tím protivnější bude. *Věnuje mu trochu křivý úsměv, mírně ironický, ale výraz se jí rychle vyčistí, když si uvědomí, že je okolo nich stále okolí. Vykročí tak směrem k SEBASTIANOVI a pokud ji GABRIELL následuje, tak mu odpoví: * Myslím, že by měl. Uvidíme. *Pak dorazí k SEBASTIANOVI a postaví se trochu bokem.* Dobrý večer, paní a pane Hawkstoneovi. I vám, Sebastiane. *Staršího bratra Caleba na akademii potkala možná na chodbě, ani si nepamatovala, zda spolu mluvili, ale narozdíl od jeho bratra si nedovolila zástupci jen tak tykat. Nevypadal jako někdo u koho si to může jen tak mírnix týrnix dovolit.* Chtěla bych Vám představit mého parabatai, po němž jste se posledně sháněl, když jste mě uvítal v Institutu. Tsai Mei Lan, pro jednoduchost vyslovování Gabriell Tsai. *Představí svého parabatai a poté i sebe samu rodičům, kdyby to někoho zajímalo.*
*Jemne zadýchaný s Mirjam v pätách vojde do priestoru pred vstupom do sály. Rodičia mu totižto posielali jeho starý oblek, ale za tie roky nabral trochu svalstva a tak sotva si na seba oblek obliekol, tak sa mu roztrhol šéf na jedinom z ramien. Pre jeho šťastie akurát vychádzala z vedľajšej izby ich liečiteľka v inštitúte a tak za ňou aj s oblekom pristúpil. Bolo na oboch tvárach vidno, že už v tej dobe meškali, ale aj napriek tomu mu to pre jeho šťastie zašila a dovolila mu tak sa kompletne nestrápniť vo svojom čiernom tričku s rolákomvým pokrytím krku, sivých nohaviciach a nanovo zašitou červenom saku. Vlasy mal v priberanom zapletanom cope, ktorý si na konci prichytil čiernou stužkou.* Prepáč za meškanie, môžem za to ja. *Povie v momente, ako pohľadom narazí na Sandera a zastaví sa vedľa neho.*
*Postáva pri rodičoch a námatkovo prebieha davy lovcov, aby zachytil aspoň náznak známej tváre. Niekde ďalej zahliadne Sandera, s ktorým sa rozprával asi, dvakrát? Trikrát? Nie je si istý. Matka na neho zboku dobiedza, aby si popri tom sledovaní ľudí prezeral dievčatá, možno sa mu nejaká zapáči. Odignoruje ju a všimne si dve tváre, z čoho poznal SAMANTHU, ktorú kývnutím hlavy odzdraví, ale muža vedľa nej ešte nestretol. Zrejme to bol lovec, ktorého mu spomínala, keď ju ubytoval v Inštitúte. Radšej netipoval jeho meno. A bol sakra vysoký, až ho to udivilo. Zdá sa, že sa rozhodujú ísť k nim, keďže najskôr sa o niečom rozprávajú a potom sa vyberú smerom k nim.* /Oh, matka bude nadšená, že mi tu kráča žena./ *Pomyslí si ironicky a zhlboka si vzdychne. Keď SAMANTHA pristúpi spolu s mužom, primkne svoj pohľad k nemu.* Zdravím. Sebastain Hawkstone. *Predstaví sa mužovi, ktorého SAMANTHA predstavila ako GABRIELL, zjednodušene.* Konečne spoznávam aj vás. *Povie stroho a trochu utiahnuto. Neznášal také formálne stretnutia a oslavy, ale ako kolegovia mohli túto akciu využiť na spoznávanie.* /Aj keď si nie som istý, či ma to teší./ *A vtom si spoza dvoch lovcov pred ním všimne svojho brata. A nie je sám.*
Jsem připravená.. *Přijde ke CALEBOVI, který na ní čeká a zkouší skrýt nervozitu v hlase. Vůbec neví co lovci stínů na ples nosí, nikdo jí to nikdy pořádně nevysvětlil a navíc na výběr moc nemá. Nejdřív si chtěla vzít uniformu diplomata ze Zimního dvoru, ale pak u sebe objevila černé šaty pod kolena, tříčtvrtečním rukávem a odhalenými rameny, které ještě nosila před lety když její tělo nepokrývalo tolik jizev.. Rozhodla se je zakrýt dámským sakem svojí uniformy.. bylo černé a vyšívané červenou nití, což byla jedna z barev jejího rodu. Vlasy měla vyčesané v obyčejným copu. * Děkuju.. *Přijme jeho nabízený rámě a následuje ho na slavnost, která ji svým způsobem připomíná hodně slavnosti na Zimním dvoře..ihned zalituje, že neměla víc času se připrsvit a obstarat si něco lepšího na sebe.. CALEBA sleduje jak se baví, zatímco ona si přijde dost nepatřičně.* Jestli chceš pozdravit rodiče, asi by sis měl pospíšit.. začíná se tam dělat fronta. *Podívá se směrem rodině Hawkstone... znala osobně jen SEBASTIANA a CORNELII a moc se tam ukazovat nechce a tak zůstane stát u stolu s jídlem.*
*Prirpava na ples jej tento rok trvala trochu dlhšie ako normálne, nakoľko si pôvodne chcela obliecť len nejaké jednoduché čierne šaty, na ktoré ako prvé narazí v skrini,, ale keď ju pár dní pred plesom prekvapí balík s hanfu jej mami, ktoré dostala od svojho manžela, keď navštívili Japonsko, tak vedela, že si bude musieť obliecť práve to. Obliekanie jej však trvalo oveľa dlhšie, nakoľko už aj zabudla postup, akým sa majú šaty na seba dať, plus do toho musela zakomponovať aj vlasy a make-up, a keď už si konečne myslela, že už bude na ceste, zastavil ju ešte aj ich najnešikovnejší lovec v inštitúte. Nikdy na nikom nešila niečo tak často, ako na ňom. Našťastie bolo na látke ešte trochu priestoru, takže mu šev zašila, nech je preňho pohodlnejšie na sebe oblečenie mať, a potom sa aj spolu s ním vybrala cez portál.* Za toto mi ale, Sunil, dlžíš pár mesiacov výpomoci v nemocničnej sekcii, len aby si vedel. *Pripomenie mu ich konverzáciu, kým mu sako zašívala. Hneď na to sa usmeje na Sandera a vezme ho za rameno, pričom Sunila chytí za to druhé a oboch ich začne ťahať dnu.* Čo tu stojíme? Šup, poďme dnu.
Ide ti to. *Uistí ju stroho, pohľady ľudí mu neprekážali, zažil si ich vo svojom živote veľa. Možno práve to bolo jedno z pozitív jeho charakteru, hanba ho nijak nezasahovala. Väčšinou dokázal hanlivé tvrdenia zvrátiť, prípadne ľudí jednoducho odraziť.* Pravde, nevyzerá,, ako spoločenský nadšenec. *Prikývne pri čom udrží tempo jej pomerne rýchle tempo.* Dúfam, že túto rodinnú atmosféru nenarušujeme. *Dodá nakoľko *SAMANTHA bola rýchlejšia než si predstavoval. Slabo jej tak ťukne lakťom jej smerom, aby náhodou rodinu nevyplašila. Mierne tak vystrie ruku k mužovi až v momente keď sa zdal mierne zorientovaný dianím.* Zháňali ste sa po mne? Predpokladám, že to nebolo tak akútne keď som o tom nepočul. *Pousmeje sa pri čom mužovi potriasol rukou. Nevyzeral nijak pútavo, vyzeral, ako každý druhý lovec v Idrise, to samozrejme nebolo zlé..*Tsai Mei Lan, ale ako ste počuli Gabriell bude postačujúce. *Pomerne ostrím pohľadom pozoruje jeho rodinu, ale nezdalo sa, že by z nich vychádzala akákoľvek reakcia.* Budem dúfať, že spolupráca bude príjemná, i keď sa nezdáte byť z dnešnej akcie príliš nadšený. *Smeruje až úsmevný pohľad k SEBASTIÁNOVI*
*Na ples přišel chvíli po tom co ples začal. Měl na sobě zelený oblek a tmavé boty. Vešel do místnosti a rozhlédl se po ní. Všude byla kupa lovců. Některé z nich znal některé právě že ne. Chvíli se procházel po místnosti a prohlížel si to tam. zatím se s nikým moc do konverzace nedal a spíše to celé sledoval. Stoupl si do jednoho z koutů o který se opřel a sledoval co všechno se tam děje.*
*Sander len pohľadom pílil okolie a celú miestnosť. Ušli jeho pozornosti? Nestihol ich? Je len slepý? Netušil. Avšak keď začul zadýchaný dupot tak len vystrel ruky, akoby sa dvojicu pokúšal zabrzdiť.* Čo sa stalo? Neviem koľko som tu čakal, ale vy ste na pohľad akoby ste práve odbehli maratón. *Povie mierne vyplašene aj keď sa nezdalo, že ani jeden bol zranený. Možno mali hliadku? Tréning?* Zas si bol na lôžku? *Opýta sa pomerne promtne zatiaľ čo pozoroval jeho telo, nikde neboli krvavé fľaky, jediná dominanta boja bola naďalej len jazva na jeho tvári.* Vyzeráte skvelo. *Dodá zatiaľ čo na SUNILA a MIRJAM hľadí.* Keby vás nepoznám tak by som som hádal, že ste sa schválne zladili.. mohli ste mi povedať si dať niečo červené. *Dodá mierne frustrovane zatiaľ čo mu pri vstupe do oka vojde MATTHEW. Rukou tak na neho zakýva, aby podišiel k nim bližšie. Nevedel či sa poznajú, možno na to bol dobrý čas.* Gabriell a Tsai už asi budú dnu, Nurgalievov som nezahliadol. *Prizná sa zatiaľ čo spoločne sa nahrnú do veľkej pompéznej sály.* Pokiaľ uvidíš otca tak sa na neho nepozeraj prosím. *Šepne k MIRJAM zatiaľ čo sa rozhliada po sále. Bola krásna, o tom nebolo pochýb.*
*Iba na slová nižšej lovkyne prikývne, nakoľko sa jej ozaj obával povedať, že by jej po toľkej pomoci nepomohol tiež.* Nie, nič sa nestalo. Len sa mi rozpáralo sako a Mir mi pomohla s tým, aby som tu nevyzeral ako bezdomovec. *Zasmeje sa na jeho obavách a keď SANDER spomenie, že nevidel ešte jeho rodinu, aj je rád, lebo si je istý, že by mali prísť jeho bratia a tí by začali určite hneď SANDERA otravovať, ak by ho našli. Pozrie smerom, kam bielovlasý lovec zamáva, ale muža nespoznáva. Namiesto toho však zbadá jedného z bratov, presnejšie mladšieho Cassiana, načo si obaja so smiechom ukážu navzájom znak toho, nech ho určite ten druhý teraz neotravuje. Všimol si po jeho boku neznámej lovkyne asi v jeho veku.* /Takže on má rande? Veď ja mu potom vypláchnem žalúdok. Toto musím potom povedať Antoniovi./ *Pobaví sa. V tom si všimne GABRIELA, ktorý stál vedľa BEZMENNÉHO LOVCA zo včera. Kývne im hlavou, keď sa jeden z nich pozrie jeho smerom, ale nie je si istý, či si ho niekto vôbec všimol.*
*Prebehne si rukou cez vlasy, aby si ich vrátila späť na miesto. Ak nezošidevie dnes, tak potom už nikdy.* A ak by bol na lôžku, tak by som ho kľudne aj prikovala k tej posteli. Zranený nemá čo robiť vonku na plese, ale pekne nech leží na posteli. *Dodá a nechápavo pozrie medzi sebou a druhým lovcom, keď na to SANDER poukáže. Vážne to vyzeralo, že sa zladili. Väčšinou čierna a nejaké červené prvky. Potom pohliadne späť na SANDERA.* Ale aj ty vyzeráš dobre. A neboj, toto je len veľmi veľká náhoda, ja som pôvodne mala mať čisto čierne šaty, takže by som ladila s tebou.* Upokojí ho. Nadšene sa začne obzerať po miestnosti. Oproti predchádzajúcemu plesu sa miestnosť zdala byť plnšia. Hneď jej pohľad padne na Gabriela, ktorý vo svojom tradičnom oblečení vyzeral úžasne a aj preto mu nadšene zakýva. Zaujímalo ju, či tú dnes uvidí aj svoju sesternicu aj s jej novou manželkou, ale nevedela, či sa to má ísť Gabea spýtať, keď bol práve v strede konverzácie. Nechápavo pozrie na SANDERA.* Ani som to nemala v plá[link src="ne.ale"] môžeš mi aspoň povedať dôvod, keď už mi o tom hovoríš? *Požiada ho a naďalej chlapcov pevne drží, kým premýšľa, či si chce ísť zatancovať, socializovať sa, alebo ísť sa najesť.*
*S plnými ústy se obrátil na Grace a poté směrem, kterým se lovkyně dívala. Viděl své rodiče, kteří se seznamovali s jemu známou dvojící Parabatai, a Sebastianův kyselý obličej. Samozřejmě si byl vědom, že jeho bratr podobné akce příliš neoceňuje. Byl příliš praktický na to, aby komentoval vhodnost šatníku Grace.* Vypadá, že jsme se dobře sladili. *Poznamenalo krátce, neboť měl na sobě tmavý oblek s nádechem elegance a síly. Většina pak jeho znamení lovce stínů byla skryta.* Nenecháme je v tom případě čekat. *Ze stolu sebral dva poháry se něčím, co se tvářilo jako šampaňské, přičemž jeden vrazil do ruky Grace po svém boku. Dlaní obemkl její drobné zápěstí a táhl ji středem sálu ke své rodině, kterou chtěl alespoň zběžně pozdravit, jak se patřilo. Nejdříve se střetl tváří v tvář s matkou, která ho počastovala komplimentem, který ji hned vrátil.* S Grace se už znáte. *Představil poněkud odbytě svůj doprovod a a kývnutím pozdravil i Samanthu, která byla v doprovodu Gabriella. To byl právě člověk, kterého hledal.* Tsai Mei Lan. *Bradu pozvedl o něco výše a ačkoli jej znal z Akademie, opět mu nabídl formální pozdrav potřesením rukou.* Samantha už mi předala nějaké hlášení. Se Sebastianem jsem se již byli poohlédnout kolen Brooklynu a podívali se na to rojiště. *Bez většího rozmyšlení se pouštěl do pracovních záležitostí bez ohledu na to, že to nemusela být konverzace, do které se mohli všichni zapojit.* /Možná bychom mohli probrat, jak a kdo provedl tu pitvu./
*Když ji GABRIELL drcne loktem, jen se víc narovná a tváří se, že se nic nestalo, čekajíc, až se muži seznámí. Sama se ohlédne, když Sebastian přesune pohled za ně a zahlédne lovkyni, která šla s CALEBEM. Zdálo se, že sem zamíří, ale žena se odpojila, což jí nakonec neprošlo a ocitla se tak v jejich už skoro kroužku.* Zdravím. *Pozdraví CALEBA, uvolní si ruku z rámě parabatai a otočí se ke GRACE k níž natáhne ruku.* Dobrý večer, Grace, jsem Samantha Burberye. Pokud jste od nás z New Yorku, tak se těším na společnou hlídku. *Usměje se na mladě vypadající lovkyni, ale nehádá její věk, sama vypadala mladě a mnozí í hádali méně. Podívá se na ostatní a přistoupí ke GRACE blíže.* Muži začali řešit povinnosti, co byste řekla, že bychom se podívaly k těm stolům? *Nechtěla stát v tak velkém počtu mužů a řešit práci. Tento svět byl stále jaksi patriarchální a se Sam tu nikdo příliš nyní nemluvil a jako ozdoba tu stát nechtěla a dle způsobu, jakým tu dopravili druhou ženu, doufala, že to bude cítit stejně.*
Roztrhol? Keby ste mi dali vedieť tak by som sa vrátil. Zošiť niečo také by som dúfam zvládol. *Povie mierne ohradene, šitie mu pomerne šlo Ponúkne MIRJAM ruku, aby mohli vkročiť dnu. Fakt, že sa Mirjam a Sunil na seba oblečením ponášali mu prišlo pomerne vtipné. Keď však zahliadol, že mnoho lovcov vybralo práve túto farebnú kombináciu prišlo mu to milé.* Mám len jedno sako, myslím si, že zhladiť sa so mnou nebude tak namáhavé.. aspoň máme dôvod niekam ísť v budúcne. *Posuemeje sa pri čom si len prstami prečeše vlasy.* Máš v pláne zaútočiť na jedlo? *Pozrie sa s úsmevom na SUNILA, ktorý touto vlastnosťou bol pre neho už pomerne známy. Avšak ak mal byť úprimný bol by rád, keby sa mohli zvyšok večera len porozprávať a posedieť. Predsa len, tancovanie jeho šálka nebola a s rodinou nemal v pláne ostávať príliš dlho. Keď si však všimol ryšavých bratov neisto na chlapca pozrel. Rozumel prečo by sa s nimi chcel ísť zvítať.* Chcem sa mu dnes vyhnúť čo najviac. Z princípu. *Odvetí po tichšie smerom k MIRJAM. Stále však očakával, že by sa k nim pridal aj MATTHEW, nevedel, aké známosti má, ale zdalo sa to, ako dobrá možnosť na spoločne trávený čas.*
*Aj keď sa nechal trochu zamestnať svojim bratom, napchávajúcim sa pri stole, svoj pohľad rýchlo nasmeruje späť k o niečo vyššiemu lovcovi.* /Zdá sa, že tento lovec má svoju výchovu./ *Stisne GABRIELLOVI ruku a naznačí nešťastný úsmev, ktorým iba potvrdzuje jeho slová.* Nie som. Ale čo sa dalo čakať? Povinnosť je povinnosť. *Odpovie mu a vráti ruku naspäť za svoj chrbát, pričom počastuje nepríjemným pohľadom svojich rodičov, ktorí sa konečne otočia a pomalým krokom odídu, pričom mu matka ešte naznačí, aby neskôr prišiel za nimi, že sa s ním porozpráva a keď vidí matkin pohľad, ktorý na chvíľu blysol k SAMANTHE, odznova mu stúpne tlak a naznačí jej hlavou, aby sa už pobrala preč. Keď ide odpovedať GABRIELLOVI na poznámku o tom, že ho zháňal, už sa k ním pridruží Caleb s jeho spoločníčkou, Grace.* /Ako som si mohol myslieť./ *Preblesne mu hlavou a už o chvíľu Caleb preberie slovo medzi lovcami, pričom si všíma, že SAMANTHA a GRACE sa asi niekam chystajú odísť a on sa odznova vráti k debate, ktorú jeho brat začal.* /Bože, prosím ťa, pomôž mi z tohto trápenia./ *A prestúpi z nohy na nohu. Plánuje sa čo najskôr vypariť.*
*Mávne nad tým rukou.* Tam skôr šlo o to, že som našiel v inštitúte už len Mirjam. Ale jasné, nabudúce ti dám vedieť, keď budem vedieť, že si niekde blízko. *Sľúbi mu a nechá sa popostrčiť do miestnosti. Aj chcel pôvodne reagovať na to, že či sa s Mir zladil, ale nakoniec videl čiernu a červenú všade v miestnosti, takže to nebral ako nič zvláštne či nové.* Že sa vôbec pýtaš? Poďme, prosím. *Povie nadšene. Za bratom pôjde neskôr, alebo ani vôbec. Zažil s ním už niekoľko dlhých rokov a zrejme by aj tak dostal do nosa, ak by mu pokazil jeho "rande". A nos už mal krivý dosť aj bez toho. Začne prechádzať smerom k stolom s jedlom, čím ako reťaz za sebou potiahne Mir a tá zase Sandera. Ihneď si vezme tanierik a začne si nakladať. Ako sa pozrie ponad rameno, pošle svojmu bratovi vyplazený jazyk, nakoľko videl, ako ho sledoval, ako si on spokojne naberá, kým on sa snaží pred svojím dievčaťom správať ako správny gentleman a pravdepodobne tam stojí o hladu.*
*Vezme si od CALEBA nabízenou skleničku s alkoholem a než se stihne vzpamatovat, už jí vláčí za sebou skrz dav.. je jen ráda, že vepředu jde on a ona se nemusí prodírat naskrz. Jen tak tak si stačí nepolít svoje šaty, když se pokusí stačit CALEBOVÝM rychlým krokům. * /Zpomal, prosímtě... / *Chce to říct nahlas, ale asi by ji přes hudbu neslyšel a to už ho vidí se zdravit s paní Hawkstone.* Ráda vás zase vidím.. *Usměje se na ni a i když jí před několika lety nabídla tykání, pořád si na to nemůže zvyknout. Calebova otce ale vidí úplně poprvý a chce mu podat ruku, jenže nemá tolik odvahy udělat krok dopředu a narušit tok konverzace, který tam všichni mají.. zůstane nepatřičně stát vedle CALEBA a pohledem zůstane na SEBASTIANOVI.. i jeho chce pozdravit, ale přeruší jí jiná lovkyně. Věnuje mu jen úsměv a pokrčení ramen a odtrhne tak svůj pohled k ní.. překvapeně zamrká.* Těší mě, SAMANTHO. *Podá ji svou ruku a usměje se na ni vděčně, když ji zapojí do konerzace.* Působím jako diplomat na Zimním dvoře a do New Yorku jsem se vrátila před čtyřmi dny.. *Vysvětlí a a rovnou se rozejde ke stolům, kam SAM předtím navrhovala se projít.* Kolikátý je to váš ples? /Ostatní lovci museli zažít tolik plesů.. pro mě je tohle ještě pořád dost nový, když nepočítám plesy na Zimní dvoře./
*Prítomnosť CALEBA ho neprekvapila, avšak muža už nejaký ten rok nevidel, nezdalo sa, že sa príliš zmenil. Pri podrobnej prehliadke usúdil, že bratia sa aj napriek drobným rozdielom skutočne ponášajú. Obzvlášť keď videl aj ich rodičov. Nevedel, akú rodinu dynamiku prechovávali. Sám si nebol istý čo z tejto spoločnej spolupráce očakávať. Svoje meno mu však zaznelo v ušiach pomerne jasne.* Caleb Hawkstone. *Odvetil podobným rázom pri čom jeho chrbát sa mierne narovnal. Kývol len hlavou na znak úcty, podobne, ako pred chvíľou spravil Sebastianovi, na čo k nemu vystrel ruku, ktorou značne potriasol. Jeho stisk nebol nijak silný, avšak bol citeľný.* Zdá sa, že priestor na prácu je vždy. *Odvetí jednoducho zatiaľ čo si založí ruky za chrbtom po tom, ako SAMANTHA opustí ich konverzáciu.* Sám som na hliadkach doposiaľ nič s týmto prípadom nezastihol. Ako ste pokročili? Pokiaľ vaše nájdenia chcete zdieľať teraz. *Povie pri čom sa späť otočí ku SEBASTIÁNOVI.* Povinnosť to rozhodne je, ale kyslí výraz pre reprezentáciu môžete aspoň na moment skryť. *Pousmeje sa, jeho úmysly neboli krivé, avšak zjav, ktorý Sebastián niesol, bol horší, ako ten,keby tam nebol vôbec. Minimálne na neho to tak pôsobilo.*
*Nechá sa stiahnuť k jedlu. Nechcela byť sama, takže sa pre teraz držala pri chlapcoch, dokým nenarazí na niekoho iného. Videla tú aj nejaké lovkyne, ktoré spoznávala z New Yorku, ale nechcela ich priveľmi otravovať, keďže sa predsa len nepoznali. SANDEROVI len kývne, že plne rozumie, čo tým chce povedať. Ani ona sama už nechcela jeho otca stretnúť. Bol to čudák a necítila sa pri ňom bezpečne. Urobí ako Sunil a vezme si tanierik, ale narozdiel od neho si naloží len trochu a postaví sa tak, aby nezavadzala dievčatám pri konverzácii.* Ach, len škoda, že tu nevidím ani nikoho, koho by som mimo Gabriela poznala. *V tom si spomenie, odkiaľ jedno z dievčat pozná - SAMANTHA, sesternica SANDERA a parabatai GABRIELA. Už dlhšie sa chcela s dievčaťom porozprávať, nakoľko z každej strany o nej počula inak. Z jednej strany bola harpija a z druhej len nešika.* /Čo je však pravda, to si musím zistiť sama. Zatiaľ som ju však na lôžku nemala./
*Když na něj zamával SANDER ať jde k nim. Tak odešel z rohu a vydal se směrem k němu.* Ahoj *Pozdraví ho a usměje se na něj. koukl se na lovce kteří stáli vedle něj ty nějak extra nepoznával. Teda minimálně si to myslel podíval se na ně a aby nevypadal jako nějaký buran co se neumí představit tak řekl* My se asi neznáme že ? Já jsem Matthew *řekl jejich směrem a usmál se na ně. Chvíli přemýšlel jestli je fakt nezná ale nějak si je nevybavoval takže asi ne.*
Ďakujem, moja práca nie je najlepšia, ale asi to bude lepšie, ako lekárske štichy.. i keď nechcem ti krivdiť. *Mrkne na MIRJAM zatiaľ čo sa takmer všetci ťahajú sálou. MATTHEW sa mu na moment tak stratil z dohľadu kým si SUNIL začal naberať jedlo. Sám si nič na jedenie nevzal, len si nalial trochu červeného vína, chutilo však omnoho horšie ako to čo mal u Nurgalievovcov na sviatky. Pohľadom oka však zahliadne aj SAMANTHU. Nijak jej však pozornosť nevenuje, nestála mu za to. Aj keby sa rozprávala s Anjelmi tak to pre Sandera nič neznamenalo. Povšimne si však MATTHEWA v zelenom. Od tréningu boli len pár krát na hliadke, chlapec sa zatiaľ nijak neprevinil v jeho očiach.* Nevedel som, že prídeš. *Pousmeje sa na chlapca zatiaľ čo si odpije z vína a kývne k nemu.* Nie je úplne neschopný, narozdiel od Kyly. *Pousmeje sa zatiaľ čo sa otočí smerom k lovcovi.* Musíš sa tu cítiť, ako doma či nie? Keď si v Idrise vyrastal. *Pousmeje sa na neho zatiaľ čo sa pozrie na SUNILA.* Mám ti podržať ešte jeden tanier, alebo máš dosť? *Podpichne ho pri čom si povšimne svojho vrstevníka Casiana s nejakou dievčinou.* Tvoj brat má priateľku? *Opýta sa pomerne prekvapene.*
*Byl tolik zabraný do rozhovoru, že mu uniklo, že se jeho společnice zdekovala jinam a s někým jiným. Jak typické.* S tím nemohu jinak než souhlasit. *Kývl bradou Gabrielovi souhlasně a odpil z poháru, který stále držel v pravé ruce.* /Nezastihl?/ *Na okamžik se zarazil, neboť předpokládal, že by to měla být jeho priorita, nicméně nehodlal dělat předčasné závěry o jeho postupech.* Bylo to tedy předpokládám víceméně v rukou Samanthy? *Očima zabloudil na místo, kde ještě před chvílí lovkyně postávala, aby ji zapojil do konverzaci, nicméně zjistil, že se ji podařilo odběhnout i s jeho doporovodem.* /Ženské./ Zatím nic, co by situaci překotně měnilo. *Usoudil lehce podrážděně ze svého výsledku, neb ačkoli se věnoval lovu pouze pár dní, očekával už tak nějaké výsledky.* Vyčistili jsme místo od démonických zárodků a vajec, nemělo by se tam nic nového vylíhnout. A následně jsem místo uzamkly pomocí run. Ačkoli je to neobvyklý postup, věřím, že se může osvědčit, pakliže se démon na místo měl tendence vracet. *Podotkl slovy Samanthy, která ho na to dříve upozornila. Gabrielova reakce na Sebastiana ho zastihla nepřipraveného a zacukaly mu koutky rtů, přičemž se neudržel a uchechtl se.* /Tak si zasloužíš./ *Pobaveně se dívá na Sebastiana a je zvědav na jeho reakci.*
*Na SANDERA pozrie so strachom. On by sa bál niečo také Mir povedať. Bol si istý, že kebyže lovkyňu naštve dostatočne, tak mu zláme každú kosť v jeho tele a ešte mu ich aj všetky pri tom pomenuje. Síce ju ešte nevidel niečo také spraviť, ale zatiaľ od nej len pýtal a videl, že dievča si to už uvedomovalo tiež.* /Jej časť skleníka budem musieť spraviť o to lepšie. A všetko bude musieť byť dokonalé. Ešte mi aj najbližšie na lôžku odstrihne vlasy, keď budem v bezvedomí./ *Obáva sa jej. Spokojne si nakladá, pričom SANDEROVE slová o tom, že či mu má podržať tanier, vezme vážne, a jeden mu podá do ruky, načo si naňho naloží ešte nejaké sladké a ovocie. Predsa len po slanej večeri treba aj trochu sladkého.* Ďakujem ti, Sander. *Povie úprimne. Nerozumel, že ako mohol chlapec vedieť, čo také by mohol spraviť, aby Sunilovi pomohol.* A teší ma. *Pokývne k MATTOVI, načo sa konečne pustí do jedla. Spokojne zahmká, aké dobré to bolo. Na kyslý výraz SANDERA po víne sa zasmeje.* Neboj, potom ti na izbe nalejem z lepšieho. *Mrkne naňho.* Takže, MATTHEW, moje meno je Sunil. S čím bojuješ? *Začne sa hneď zaujímať, sotva SANDER naznačí, že bojuje dobre. To, že má brat dievča, nechá na potom.*
*Obe lovkyne odchádzajú a to sa s Grace ani neuvítal, no nakoniec sa odvráti a strieda pohľady medzi svojim bratom a Gabriellom. Potom sa odznova poobzerá po dave a nevidí nikde v dohľade nikoho nového. Namiesto toho pohliadne na mladého lovca spred včera, ktorý na neho ale nehľadí, takže sa vzdá snahy kývnuť mu. Možno ho lovec už videl, ale on ho nezahliadol, až teraz. Chvíľu je debata venovaná robote, no lovec, s ktorým sa pred chvíľou zoznámil, si nemôže odpustiť rýpnuť si. Pretočí očami.* Vidím, že vrana k vrane sadá. *Odpovie s nadvihnutým obočím, keď sa dvaja lovci, ktorí pri ňom ostali, rozhodli “zabávať” na jeho úkor.* /Humor na úkor druhých je vždy iba prejav menej inteligentnej mysle./ *Myšlienka, ktorá sa v ňom vyrojí, ho donúti naďalej postávať a hrať, že má navrch. Dnes sa predsa rozhodol nevyvolávať viac problémov, než bolo nutné, aby sa už vrátil do Inštitútu a vybral sa na hliadku, popri ktorej zbehne aj na Brooklyn.*
*Samantha jen cukne koutkem, když zaznamená pokývnutí Sebastiana a vybere se skutečně se svou novou společností ke stolům plným jídla. Doufala, že tam bude medovina, vínu neholdovala v žádné podobě.* Ach, není to trochu nepřátelské území po válce? *Diplomacie byla důležitá, jistě. Ale Grace tam tím pádem prakticky žila, když ji zde Samantha neviděla a to už tu byla pár měsíců. Věc druhá byla, že neměla víly ráda. Obecně neměla ráda podsvěťany. Lovkyně se jen lehce uhne jednomu páru, který si při tanci nedělal moc rozpaky s prostorem a stáhne za paži také GRACE, aby nebyly sraženy.* Nepolila jsem vás? *Prohlédne si její šaty s obavami. Nerada by udělala Calebovu doprovodu špatný dojem.* Ach ani nevím. Kdysi jsem tu párkrát byla jako tihle. *Poukáže zlehka rukou k dětem, které začaly hrát honičku a proplétaly se po sálu.* A nyní v poslední době jsem na to neměla mnoho času nebo jsem měla hlídku. Ale párkrát určitě. Co vy, Grace? *Pousměje se a podívá se na lovkyni, načež se porozhlédne po stole.* A z jiného soudku...nevidíte tu medovinu? *Zamračí se na výběr. Možná byla na jiném ze stolů, které tu byly, nebo ji něco zakrývalo, či ještě stála bokem, neb si ji nikdo nevzal?*
*CALEB sa mu nezdal ako prílišný vorkoholik, zdalo sa však, že jeho mienka bola v tomto momente mylná. Milo ho to prekvapilo, Gabriell bol skôr voľnejší typ, neflákal sa avšak vždy si dokázal od veci nechať priestor. Pohľadom na moment utkvel pri jedle, zdalo sa, že jeho sesternica už prišla, podobne, ako jeho rodina, ktorá sa usadila pri stole. V tomto momente to však rodinné záležitosti padli na vedľajšiu koľaj.* Táto vec je primárne v rukách Samanthy, okrem toho, moje hliadky boli v iných štvrtiach ako kde bol démon zastihnutý. Všetky zhrnutia sú pri nástenke. Tak, ako padla dohoda. Okrem toho, na hliadkach som bol najmä s Kylou Grayraven aj keď o jej schopnostiach nepochybujem stále je pod dozorom. *Usmeje sa, svojej parabatai vždy dôveroval, okrem toho aj keď sa našiel jeden silnejší démon, ostatný na to nehľadeli. Nález bol jedna vec, ich cieľom bolo ich objaviť čo najviac. Sústrediť sa len na dve oblasti, keď mali možnosť ich plochu rozšíriť mu význam nedávali.* Rozumiem. *Prikývne jednoducho keď mu Caleb objasnil čo sa im podarilo. Výsledok tohto postupu, predpokladal však čoskoro.* O vrany nejde, dúfam, že si nemyslíte, že k vám prechovávam krivé úmysly? Išlo len o radu, zo srdca. *Dodá pri čom sa pousmeje. SEBASTIÁN sa zdal, ako tvrdý oriešok. Humor mu nesedel, ale ani oficiálnosť. Osobne ho zaujímalo čo nefilim skutočne preferoval.*
*Když SANDER řekne že ho tu nečekal tak se na něj podívá a řekne mu* Upřímně mě také překvapuje že jsem dorazil *zasmál se, samozřejmě to není o tom že by se mu nechtělo nebo tak ale nejhorší pro něj bylo se vždy na podobné akce dokopat a vybrat si něco co bude vypadat aspoň trochu k světu a ne jako pytel od brambor. Díkybohu v šatníku měl tento zelený oblek který byl momentálně celkem lifesaaver.* Jo je tu fajn no konečně na chvíli odejít z New Yorku *řekl a usmál se, co si budeme jak už SANDER říkal v Idrisu vyrůstal takže to bylo jeho velmi oblíbené místo a rád se sem vrátil. i když v New Yorku není zas až tak dlouhou dobu i tak mu to tu chybělo.* Taky mě těší *řekl směrem k lovci, který se mu přestavil jak SUNIL zeptal se ho také na otázku s čím bojuje na to mu odpověděl* Hele nejčastěji asi s lukem šípy ale nepohrdnu ani ostřím či dýkami co ty ? *zeptal se směrem k SUNILOVI*
*Kousne se zevnitř do rtu, protože si uvědomí že si hned nechce udělat nepřátelé tím, že zmíní kým je a jakou pozici vykonává. I když se SAM zdála jako velmi přátelská, musí si dávat pozor komu bude důvěřovat.. to se na vílím dvoře naučila poměrně rychle.* To sice je... *Přitaká s kývnutím hlavy, když prochází sálem.* Ale může to být příjemně strávený čas, když vás respektují.. *Dodá na závěr a dál Zimní dvůr nerozvádí, nechce se víc přetvařovat a lhát. Dělá to nerada.. ale zároveň nedokáže nové lovkyni přiznat, kým skutečně je a jak se k ní spolek staví.. Je to po dlouhý době, co se k ní někdo z nefilim chová bez opovržení.* Jejda.. *Zasměje se když ji SAM stáhne na stranu.* Šaty jsou v pořádku.. i když tyhle bych klidně oželela. Mám je už asi pět let a byly to jediný, co jsem ve skříni našla... *Slabě se usměje a skoro to zní jako omluva za to, že se nepřipravila tak dobře jako SAMANTHA.* /Myslím, že bude asi o něco starší než já... aspoň se svým projevem působí na větší úrovni než jakákoliv lovkyně co jsem v Insitutu potkala./ *Trochu ji svým jednání připomíná svou první kamarádku Zairu, ale o něco víc přátelštější.* Vlastně jsem tu jako host poprvé.. můj výcvik byl.. trochu netradiční. *Zkouší vynechávat detaily a podívá se na malé děti, který si hrály opodál.. usměje se tím směrem a pak se otočí na SAMANTHU.* Medovina? *Zamrká zmateně protože o tom slyší poprvé.. jako klasická američanka znala spíš koktejly, víno a bourbon.* /To je nějaký zákusek?/ *Bohužel si uvědomuje, že asi musí vypadat že spadla z jiný planety, ale pravdou bylo že i když měla známý jméno, tak jako nefilim nevyrostla a o hodně věcí přišla.* Říkala jste, že jste v institutu pár měsíců, že? *Namítne a zkusí a rozhovor stočit na její osobu.* Jak se vám New York líbí?
*Dopil pohár šampaňského načež zvrásnil obočí. Ačkoli nebyl dvakrát vybíravý a vypil by vše, stále měl s ohledem na alkohol preference jiné. Pozorně poslouchal Gabrielův monolog o hlídkách a v duchu přikyvoval jeho postupům, nebo se mu zdály více systematické, než je Institut doposud vedl. Chválu ovšem zatím nenabízí a pouze kývnutím brady naznačí souhlas.* O té jsem už něco slyšel. *Podotkl, avšak vyhnul se termínu "míšenka", nechtěl vzbudit rozruch v okolí, samotnému se mu příčilo, jaké pozdvižení může pouze původ a krev mnohdy vyvolat. Ovšem principy a postupy, kterými se lovkyně řídila neschvaloval bez ohledu na její původ. Chtěl si o tom, pokud možno, pohovořit bez uší své vlastní rodiny. Rozhodl se tedy téma Institut nechat ležet ladem.* Za pár dní ho to přejde. *Uchechtl se na účet svého bratra a rozhodl se změnit téma od povinností jiným směrem.* Všiml jsem si správně, že to místo zástupce má být dočasné? Roční umístění? *Namítl jen tak mimoděk zajímaje se, zda Gabriel má úmysl v Institutu se zdržet déle, či počítá pouze s ročním smlouvou.*
NONrpg: Pořadí 1) Tsai, Caleb, Sebastian 2) Sander, Sunil, Matthew 3) Samantha, Grace, Mirjam RPG: *K první skupince se po chvíli přiblížil rodiče Hawkstoneovi a starší muž s mladě vypadající dívkou. Byla pěkná, drobná a tvářila se velmi rozpačitě. Tvářičky měla rudé a klopila zrak. Ruce měla sepjaté v klíně a za paži ji zlehka vedl její - pravděpodobně - otec. Přistoupí k SEBASTIANOVI a jen zběžně kývne ostatním, než představí sebe i svou dceru - Theresa a Joseph Cartwrightovi.* Slyšel jsem, *začne konverzačně starší muž a tváří se naprosto vážně, takový ten výraz, který nepřijímá odmítnutí.* že dnes večer nemáte doprovod. Dovolte mi znovu, vám představit mou dceru, Theresu. Myslím, že byste se mohli poznat, třeba si jít rovnou zatančit, co myslíte, Sebastiane? *Osloví lovce a jeho slova si najdou podporu u paní Hawkstoneové, která dosud ponoukala Sebastiana k tomu, aby se díval po děvčatech a toto byla naprosto skvělá příležitost! Než by se CALEB mohl začít bavit bratrovým osudem, tak se těsně vedle něj zastaví jedno z dětí s pitím, ale další dvě, co běžely za ním, to úplně nevyberou a srazí lovce společnou silou vzešlou hlavně ze setrvačnosti na GABRIELLA a pití vyletí ze sklenice a oba trochu postříká, načež se roztříští o zem u jejich nohou. Ke skupince hochu se mezitím blíží dvojice podobně starých lovců, která si někde vzala tácek s panáky, štědře nalitými a když k nim dorazili, tak jim předložili výzvu, aby se s nimi napili a zkusili je přepít. Panovala očividně dobrá nálada a nikdo si nevšimne, když padne pár panáků, které uvolní náladu, zvlášť, když si SANDER může povšimnout, že jeho otec dorazil a má jedinečnou možnost se na chvíli s hochy vytratit dál od hlavního dění, než s ním bude muset promluvit, protože se nezdá, že je Magnus Sagittarüs zrovna ve štědré náladě. K dívkám naopak zamíří veselým krokem posilněným jistě alkoholem muž, který se na ně přemile usmívá a trochu se mu motá jazyk, když k nim zezadu dorazí a vezme GRACE a SAMANTHU kolem ramen.* Zdravíčko andílci, bolelo to, když jste spadly z nebe? *Ozve se škytnutí a muž se zasměje a hlasitěji k sobě volá svého kamaráda, aby mu svůj úlovek ukázal. Ten však má pro změnu zaměřenou MIRJAM.* Ahoj děvče, chtěla by sis zatancovat? *Nabídne a nemotorně jí vysekne poklonu natahujíc jejím směrem ruku.*
Nemusíš sa obávať. Som už na šitie vselijakých tkanín a látok zvyknutá, takže až taký problém mi to nerobilo. Aj keď nabudúce by si niekto mohol oblek vyskúšať skôr, než pár minút pred odchodom. *Síce Sunilovi teraz krivdila, bola pravda, že aj ona meškala práve kvôli tomu, že zabudla na presný postup vrstenia hanfu a pre tento fakt radšej na nikoho presne neukazovala. Avšak ako to tak vidí, začínala sa pre skupinu stávať duchom. Povzdychne si a jednoducho iba zamáva SANDEROVI, ktorý ku v skupine teraz zrejme ako jediný vnímal, načo sa vydá smerom k druhej skupine, presnejšie k Sam. Tanierik už mala po zákusku takmer prázdny, tak ho ešte cestou dojedla a odložila, než konečne k dievčatám podišla.* Dobrý večer vospolok, dámy. My sa zrejme ešte oficiálne nepoznáme - Mirjam Farwing, sesternica Tsai Mei Lan. Ty musíš byť jeho parabatai, správne? *Rozhodne sa na ňu usmiať a podať jej ruku. Hneď na to sa otočí k druhej slečne, ktorú si pamätala z jediného stretnutia, ktoré v inštitúte zažila.* Aj my sme sa už raz videli, aj keď si ma zrejme nebudeš pamätať. Mirjam Farwing k vašim službám. Ak sa niekedy niekto zraníte, viete, koho už hľadať. *Záver už venuje obom a dúfa, že ich práve nevyrušila pri niečom dôležitom. V tom ich vyruší neznámy muž. Milý úsmev sa hneď premení na hnenlivé plamienky v očiach. Predstúpi medzi dievčatá a muža a ruku mu doslova odpráskne.* Nie, ďakujeme. Ako vidíte, zábavu si vieme zaobstarať aj sami. Ak toto chápete, budete zrejme chápať aj dôvod vášho odchodu. *Hovorí ostro a rázne, aby bolo mužovi jasné, že ozaj nestojí o jeho tanec či spoločnosť. Prišla za dievčatami, nie za ním.*
*Keď sa Sanderovi do ruky dostane tanier o ktorý ho tak nejak požiadal tak sa musel pousmiať. SUNIL ho niekedy prekvapoval, sám nevedel v akom smere, avšak musel uznať, že to bolo pri najmenšom usmievavé. Ochotne mu tak podržal tanier s jedlom z ktorého si nenápadne ukradol kúsok ovocia. Skúsil aj kombináciu syru a červeného vína, čo nebolo tak zlé, ako očakával. Spokojne si tak uhryzoval zo Sunilovej porcie zatiaľ čo študoval okolie, aby sa uistil, že nie je v dohľade svojho otca.* Máš to víno od Elaide? *Nadšene sa na neho usmial pri čom pozvanie k nemu mu viac menej uniklo. Väčšinou bývali na neutrálnej pôde. Kuchyňa, tréningová sála, alebo strecha, kde bolo Sanderove obľúbené miesto. Následne sa tak otočí na MATTHEWA, pri čom na jeho slovách sa mierne udiví. V jeho hlave ho mal zaškatuľkovaného, ako spoločenského človeka, niekto kto si v takýchto akciach liboval.* Skutočne? Oficiálne oslavy nie sú tvoja šálka kávy? *Otočí sa s miernym prekvapením pri čom ho pozoruje svetlými očami. Oproti čierneho obleku, jeho pokožka vyzerala až chorľavo.* Z New Yorku je niekedy treba odísť, aspoň na pár dní, dokáže ťa požierať z vnútra. *Prizná pri čom si spomenie na svoj prvý rok, alebo aj druhý.. oba boli.. osamelé a jediné čo ho v meste držalo bola Mirjam a Triss. Teraz tam bola len Mirjam a Sunil. Lovkyni pri jej posune zamáva pri čom sa na ňu pousmeje, aby ju uistil v dianí. V tom čase k nim však príde podivná skupinka, shoty pred ním mu priam zapáchali a pri pohľade na shoty a následne na Sunila presne vedel, že by to nemal robiť.* Ja.. takéto moc nepijem.. príliš neustojím. *Prizná sa pri čom sa pozrie na SUNILA A MATTA oproti.* Ak tak vy to určite zvládnete. *Uchechtne sa avšak zjav jeho otca v miestnosti mu dával ešte o to väčšiu nevoľnosť. Alkohol, Sunil, jeho otec a Samantha v jednej miestnosti. Nevedel čo robiť skôr.*
*Samantha jen přikývne a pokusí se i o úsměv, snažíc se to brát pořád tak, že lovkyně tam třeba nemusí chtít být.* Nechybí vám domov? *Zeptá se mimoděk, než ji stáhne stranou z cesty tanečníkům.* Ach tak, tak to je třeba napravit. Nikdy není naškodu mít šaty, byť neholdujete takovým akcím, jako třeba já. Je lepší být připravena. *Z mírné nervozity ze všech kolem dokonce zvedne ruku, jakoby ukazovala svaly, ale spustí ji k tělu dříve, než je skutečně zatne a ukáže. Bylo to spíše gesto.* Ach tak...soukromý učitel? *Podiví se, nepotkala mnoho lovců, kteří by neabsolvovali akademii a nepotkala vlastně žádného, který by se k lovcům připojil v poslední době napitím z poháru, takže tato možnost byla v její mysli okamžitě vyloučena.* Ano medovina, je to takový sladký nápoj....ach tady je! *Zaraduje se a vezme si skleničku, načež jednu nabídne také GRACE.* Zkusíte se mnou? Nekope se, jen upíjí. *Poradí jí a potom se pousměje. Než však Grace odpoví, tak se k nim přidá MIRJAM, k níž se tedy otočí.* Ano, dobrý večer, Mirjam. *Odvětí a podá jí ruku zpátky i se pousměje. Jednat s ženami bylo prostě o tolik snazší.* Samantha. *Dodá ještě a otočí se, aby i jí nabídla skleničku medoviny ze stolu.* Dáš si s námi medovinu? *Nabídne Mirjam a protože se znají přes Gabriella a o Mirjam už slyšela od svého parabatai, nebojí se tykat. Nakonec ani ona jí nevykala. Než jí ale sklenku podá, málem obě upustí šokem, že jí někdo tak familiérně objal a k tomu to byl muž. Prudce se narovná, takřka mu nápoj chrstne do obličeje a popojde několik kroků bokem. Na mysli jí vyvstane nepříjemná vzpomínka a Sam se oklepe.* Děkuji, Mirjam. *Přidá se na stranu lovkyně a napjatě se podívá směrem ke GRACE, aby zjistila, zda je vpořádku ona. V očích měla pohled plný emocí, těžko vybrat jednu a na pažích slabou husinu. Nebyla nadšenec náhodných a nemístných doteků, hlavně zezadu...hlavně od mužů.* Měli byste jít. *Narovná se a pak natáhne ruku směrem k MIRJAM se skleničkou.*
*Samozrejme, že si všimol, že mu Sander z taniera ujedal, ale už mu ho držal, takže sa ozaj nemienil sťažovať.* Hento, čo si teraz jedol...je to dobré? Ak hej, pridaj na tanier ešte ďalšie, lebo je ich nejako málo a určite si chcem dať. *Požiada ho a nadšene prikývne, keď sa Sander spýta na ich rodinné víno. Samozrejme, že bolo to najlepšie, aké kedy Sander pil, však si ho robili sami.* Dokonca som potiahol aj starší ročník, na tom si definitívne pochutnáš. *Sľúbi mu a už teraz rozmýšľa nad tým, aké syry a oriešky k tomu prinesie, aby SANDEROVI chutilo. Má plné líca, takže so SANDEROM súhlasí o vypadnutí z New Yorku s plnými lícami rýchlym prikyvovaním. MATT sa mu pozdával.* Takže máte so Sanderom podobné zbrane? To je super, aspoň spolu môžte trénovať. Ešte si musím nájsť niekoho podobného aj ja a všetkým vám ukážem. *Sunil bol narozdiel od chalanov hlučný ako vždy. Aj preto si pôvodne myslí, že muži, či prišli, ho idú buď pokarhať, alebo sa k nim idú pripojiť, ale nápoj v ruke ho hneď prekvapí. Na pokynutie SANDERA zo slušnosti vypije pohárik, ktorý dali k nemu, nakoľko si hneď spomenul na to, ako to dopadlo posledné leto, a nechcel, aby sa SANDER cítil zle. Hodí do seba aj druhý, ale musí to hneď zajesť kuracinou, aké hnusné to je.* Sakra, to kto pálil? Chutí to ako vypáchnuté pozadie. *Pokrčí nad tým nos a je rád, že má ešte poloplný tanier, aby mal tú hnusnú chuť čím zajesť, hlavne dvojitú, keďže hrdinsky pil aj za bielovlasého lovca, ktorý sa zdal byť čoraz viac nervózny. Pozerá sa mu do očí, a snaží sa mu naznačiť, či chce vypadnúť niekam inam. Samozrejme, že by za nimi potiahol aj MATTA.*
/Asi som sa nechal uniesť prvým dojmom./ *Práve preto neznášal tieto akcie. Všetci sú vyumelkovaní, niečo sa tam od nich čaká a popri tom ako ľudia nestoja za nič. Možno to tak úplne nemyslí na GABRIELLA, skôr všeobecne, no aj z neho pocíti akési sklamanie. Zvláštne ako všetci nefilim pôsobia, akoby bol Caleb ich vzor, podľa ktorého sa správať. Nič nové a preto iba odznova prekrúti očami. Jeho postoj sa trochu uvoľní z vystretého a s rukami za chrbtom, keď sa chytí za koreň nosa a vydýchne.* Ako povieš. *Povie smerom k obom, akoby si mali vybrať, komu vlastne odpovedá. Keď dvíha zrak, nestihne ani šokovane vymyslieť plán ako čo najrýchlejšie utiecť.* /Do kelu./ *Zanadáva a keď k nemu podíde muž s dcérou, prehĺtne ťažký pocit v krku a vzdychne.* Pekný večer, pán Cartwright… a… Theresa, zdravím. *Podá ruku mužovi a taktiež dievčaťu, ktoré oproti nemu hanblivo stojí.* /Bože, ty ma neznášaš./ *Nepríjemne si pomyslí a tvár sa mu skrúti do mučedníckeho výrazu. Nevie ako vykĺznuť z tejto šlamastiky a cíti sa ešte viac nesvoj a naštvaný. No nemôže len tak odísť a dobré meno rodiny Hawkstone e aj v jeho rukách.* /To prežiješ. Jeden tanec./ *Presviedča sa v hlave a nenápadne mrkne ku Calebovi, ktorého pohľad chce zachytiť v tú chvíľu, keď do neho vrazí dvojica detí.* /Asi začnem mať rád deti./ *Pomyslí si, trochu sa sám pre seba pousmeje, no potom sa vráti pohľadom späť k dievčaťu a nastaví jej ruku.* Jeden tanec ma hádam nezabije. *Zamrmle a kývne na pána Cartwrighta, aby mu ukázal, že aspoň trochu slušnosti v ňom je. Aj tak tipuje, že dievča s ním veľa nenahovorí a nevydrží s ním ani 15 minút. A možno ak to uvidia jeho rodičia, nechajú ho nejaký čas na pokoji.* /Alebo možno nie…/ *Pomyslí si horko.*
*Gabriell pohľadom prebehol na pohárik v rukách a sám zvážil či si niečo k pitiu nezaobstará. Avšak skôr než hocičo by uvítal trochu čaju a nechcel nikoho zaťažovať, aby ho pripravil. Dlaňou si tak prejde po líci a krku, aby zahnal chuť na.. dobrý horúci.. čaj.* Je špeciálna, okrem toho, zdá sa, že má trvalé zranenie, nie som si istý, ako dlho bude schopná loviť. Je to riziko z každej strany. *Prizná pri čom víly mu neprekážali, iné rasy boli len jedincami ochrany, svoj osud si nevyberali. Rovnako, ako Kyla, vedel však, že Samanthe a Sanderovi jej existencia pochuti nebola. Bola to jedna z vecí ktorú by chcel u oboch eliminovať.* Dúfam, nerád by som s vami vykročil zlou nohou vpred. *Kývne ku Sebastiánovi, bolo zrejmé, že boli bratia. Aj Gabriell sa so svojimi sestrami často pošťuchoval. Predsa len medzi troma sestrami si z času na čas bolo potrebné vydobiť nadvládu vo veci.* Zatiaľ áno, pokiaľ však vec v meste bude kritická ako teraz, budem žiadať o predĺženie. *Vysvetlí pri čom sa slabo pousmeje keď ich spoločnosť naruší mladá slečna. Bol rád, že jeho otec v tomto smere mal mnoho možností na posunutie rodu. Mal dokopy päť detí a počas rokov sa zmieril s faktom, že Gabriell deti mať nebude. Smerom k novej spoločnosti tak len kývne hlavou na čo sám skrýval drobné pobavenie. Avšak okolo nôh sa začali príliš motať deti ucíti tak náraz a následne rozliatie pitia. Pár mladých lovcov tak ležali na zemi zatiaľ čo sa so slabým úsmevom sklonil k nim dole.* Všetko je v poriadku? Alebo sa rozváľalo iba pitie? *Opýta sa skúmavo, bol učiteľ s deťmi mal zvyčajne dobrý vzťah, a mal s nimi trpezlivosť.* Viete, že sa lepšie naháňa na chodbách, ako popri nohách? *Opýta sa hravo pri čom deti pohľadom kontroluje.* Brat sa z pytačiek nezdá nadšený. *Dodá pre Caleba s istou zvedavosťou.* Váš rodičia sú snúbenicou nenaháňajú?
*S onou otázkou se SAM trefila do černého..a tak pokrčí rameny a nervozně se usměje.* Trochu. *Odpoví hodně vyhýbavě a snaží se nedat najevo, že se jí otázky dost zarývají pod kůži. Vyvolává to v ní smíšený pocity.. na jednu stranu je neskutečně vděčná, že narazila na někoho kdo s ní vede rozhovor, ale na druhou má obavu cokoli o sobě prozradit nahlas.* To je pravda.. asi jsem si měla něco ze Zimního dvoru "vypůjčit".. *Zasměje se a spiklenecky dá důraz na poslední slovo.* /Ty róby, to jídlo.. neskutečný./ Měla jsem víc učitelů v New Yorku. Thomas Markwell, Theron Tregonwell, Ava Greenhawk.. a pak bratři Hawkstone. *Podívá se jejich směrem a vidí, že se Caleb začal bavit s dětmi.* /No.. jsou tak na stejný úrovni někdy./ *Pak si všimne i Seba co tancuje s nějakou ženou kterou ona vůbec nezná.. a i když to po včerejším rozhovoru vypadalo, že se toho změnilo málo, začíná mít úplně jiný pocity.. Zastaví se v čase a skoro zapomene, že na ní SAM mluví. Zmateně zamrká a usměje se na ní.* Ah.. děkuju. *Vezme si medovinu a zkusí zakrýt svoje schvilkový zmatení.* /Mirjam, to je další cizí jméno.../ *Pomyslí si když se lovkyně představují.* Je docela dobrá.. *Přitaká ohledně medoviny a usměje se na Mirjam.* Jsem Grace, moc mě těší. *Představí se trochu míň formálně než ostatní lovci a hned potom ucítí cizí teplou ruku za krkem a horký dech u ucha.. její rychlý reflexy zareagují a poplašeně se otřese a znechuceně se na muže podívá.* Ne, ale tebe to asi bude bolet až tě pošlu do Edomu.. *Ohradí se trpce a nepřímo ho urazí slovem démon. V tuhle chvíli by byla připravená bojovat, i když to asi situace nebude vyžadovat a muž se snad rozhodne odejít bez větších scén.* /Brr... / *Podívá se na svoje ruce, co se trochu klepou a obejme si hrudník.* Myslela jsem, že lovci stínů mají větší vychování... *Oklepe se a ostražitě se rozhlíží kolem, kdyby někoho dalšího napadlo něco podobnýho.*
U Sebastiana vykročil každý špatnou nohou vpřed. *Opět se pokusil ubezpečit Gabriella, aby si bratrův postoj nebral tolik na velkou váhu, přičemž na něj pohlédl i na snahy starého Cartwrighta svou dceru přiženit mezi Hawkstone.* /Ti si pokoj nedají nikdy./ *Ačkoliv by rád bratra popíchl, v tomto s ním soucítil a byl rád, že něco podobného nemusí řešit, když rodiče zaměstnal radostí z Tobiase.* Z toho mohu tedy vyvodit, že New York udělal dobrý dojem. *Povážil Gabriellova slova a byl překvapený, jaký lovec stínů se z něj za ty roky stal. Pamatoval si jej z Akademie pochopitelně jinak, jak fyzicky, tak i projevem. Rovněž nepočítal s tím, že by Gabriell chtěl zůstat déle, než bylo potřeba. Nechtěl dělat předčasné závěry, ale mnoho nefilim zůstalo pouze po dobu smlouvy a poté se podívalo jinam, ne-li zrovna do Města z Kostí. Ani se však nenadál, když se kolem nich přimotaly malé děti a srazil se s nimi. Ustoupil o krok dozadu s pobaveným, křivým úsměvem a zároveň kroutil hlavou.* Vztyk. *Luskl prsty levé ruky na děti, když viděl střepy pohozené okolo nich.* A odchod. *Ukázal jim chodbu, kterou zmínil Gabriell dříve a sehnul se po střepy, aby nezranily další děti, které by mohly rovněž bezstarostně běhat kolem.* Mě? *Zeptal se nevěřícně Gabriella a ihned zavrtěl hlavou.* Sám mám syna, předpokládám, že se musí spokojit s tím. *Uchechtl se a velké střepy sbíral do poháru, dokud se neobjevil někdo s patřičným náčíním, kdo se o situace postaral.*
*Nakoľko ani jedna zo žien nejavila žiadnu chuť s mužmi viac komunikovať, slušne prijala pohárik medoviny a na jeden hlt ho do seba dostala. Už dlho tento alkohol nemala, takže na moment aj zabudla, až aký sladký je, ale aspoň to šlo ľahšie dole krkom. Nakoľko im však nevychovanci prerušili konverzáciu, rozhodne sa v nej naďalej pokračovať.* Teší ma, že vás obe konečne spoznávať. Už som sa začínala báť, že v inštitúte sa stretnem len čisto s mužmi. *Nie, že by mala s mužmi nejaký problém, ale niekedy bola ženská prítomnosť jednoducho lepšia. Aj preto sa rozhodne pre nasledovné.* V New Yorku nie je ani na hviezdy vidieť. Nechceli by ste sa ku mne pripojiť na balkóne a pokračovať v konverzácii tam? *Navrhne obom ženám a zazrieť na mužov, aby im ani nenapadlo ich nasledovať, inak im dvere zatvorí pravdepodobne priamo do tváre.*
To mi dáva aspoň trochu istoty. *Dodá jednoducho zatiaľ čo pozoruje, ako Sebastián tancuje na parkete. Na pohľad sa však zdalo, že práve starý cartwright bol najviac nadšený z tejto výmeny. Áno, často rodičia chceli len to najlepšie pre svoje potomstvo, niekedy sa však tieto cesty sa často nestretali. Z úsudku Caleba sa z jeho pier vydral tichý chechot.* Možno práve naopak, ale mám rád pomáhať tým v núdzi. *Povie s humorom zatiaľ čo sa len rozhliadne po miestnosti, kde zahliadne MIRJAM, spolu so Samanthou a jemu neznámou lovkyňou. Nevyzerali byť príliš potešené a tak na moment pozoroval dianie opodiaľ.* Okrem toho, zaujíma ma čo sa bude odohrávať s mladou lovkyňou v tej čarodejkinej opatery. Bude potrebovať tréning a výučbu pokiaľ sa dostane pod krídla nefilim. *Gabriell bol v prvom rade učiteľ o tom nebolo pochýb a tak videl mladú lovkyňu, ako možnosť.* Zdá sa, že syn má tvrdú výchovu. *Podotkne pri pohľade na deti, ktoré pomaly odcupitali preč. Cez miestnosť sa opäť zahľadí na MIRJAM a SAM a pokúšal sa s nimi nadviazať očný kontakt, aby vedel či je potrebné zakočiť.*
To je mnoho učitelů. *Podiví se a dál to nerozvádí, nakonec dnes to nemělo být tolik o povinnostech, ačkoliv o nich bylo nejsnazší mluvit. Kývne na pochvalu medoviny a pousměje se, než jí úsměv ztuhne a ona se vymaní z doteku. V očích se jí mihne pobavení, protože Grace muže usadila hezky a ten se s bručením o nevychovanosti dnešní mládeže i s kámošem odpotácel pryč a za chvilku už vypadají, že si odmítnutí ani nepamatují a dají se do tance s holkama, které skutečně o tanec z nějakého důvodu stály.* Nebo jim nikdo doteď nebránil se tak chovat. *Odtuší ze zkušenosti Samantha a podá konečně MIRJAM onu skleničku a než jí řekne, že se to vlastně spíš upíjí, tak ji lovkyně kopne a Sam tak jen zklapne se zvukem zuby k sobě.* Je fajn, že tam jsou nějaké ženy. *Přitaká a potom se ohlédne na GABRIELLA a jen mu mávne konečky prstů, že na chvíli mizí, než se otočí na GRACE.* Přidáte se? *Zeptá se, čímž s nabídkou souhlasí a jestli o to GRACE stojí, tak už pomalu zamíří směrem na balkón.*
*Protože neví kolik učitelů by lovec měl mít, radši víc nic nříká.* /Myslela jsem, že čím víc tím líp?/ *Pomyslí si sama pro sebe a sleduje konverzaci mezi SAM a MIRJAM..* To jo.. za těch pět let, co jsem byla v New Yorku jsem si tam někdy připadala jako jediná holka.. *Přitaká k Mirjam a odpije si taky z medoviny.. je příjemně sladká, což ji překvapí a donutí se trochu usmát.* /Mirjam mi je povědomá... myslím, že už jsem jí v institutu musela potkat než mě přeložili na Zimní dvůr../ *Přemýšlí a má obavu z toho, že se Mirjam dozví kým Grace doopravdy je.. Polije ji horko nad tou představou, že by jí nový lovci v institutu zavrhli pro její původ a minulosti.. Pořád byla v očích spolku braná jako zrádce, co byl vězněný a souzený.* Velmi ráda... *Chytí se za sako a volným pohybem se snaží provětrat a ochladit se.* Začíná tu být trochu přecpáno.. *Přidá se za Samanthou a Mirjam na balkon.* Jste obě z Idris? *Zkusí se opatrně, ale docela neobratně zeptat když projde dveřma na balkon... hlavu zakloní a usměje se na hvězdy nad nimi.. naposledy něco podbnýho spatřila na Zimním dvoře.*
Společenský člověk sice sem ale jsem většinou líný se na takové akce dokopat *zasmál se směrem k SANDEROVI, byla to pravda to co ho na tom nebavilo nejvíce bylo vždycky ta příprava.* Jo New York je fajn ale Idris je Idris no *řekl a potom se otočil na SUNILA*Jo to máme no to je fajn *řekl směrem k SUNILOVI. Bylo fajn že měl někoho s kým může trénovat s lukem a šípy to ej pravda no. Měli by možná se SANDEREM trénovat více krát ale to je asi něco na jindy. Potom k nim přišla dvojice podobně starých lovců s táckem panáků. Samozřejmě too bylo pro Matta něco co se neodvítá. ne že by to byl ěnjaký alkoholik to zase ne. Ale alkoholem jen tak nikdy nepohrdnul.*
Ja mám také syry veľmi rád, hlavne nie sú moc praktické na nákup do Inštitútu. Z času na čas je to príjemné zobkanie. *Skonštatuje pri čom jeho odhalenie ho pomerne prekvapí.* Nevedel som, že máš oči vzadu na hlave. *Uchechtne sa pri čom na jeho pokyn dá na tanierik všetko čo tam ostalo. Letmo len mrkne na Matta, aby toto tajomstvo neprezradil a tváril sa, akoby sa nič neudialo.* Nechceš ho radšej otvoriť.. napríklad na nejakej oslave? *Opýta sa neisto, nevedel koľko vína jeho rodina skutočne vlastnila, nevedel si to predstaviť.* Také niečo nie je víno len tak na posedenie. *Nalieha na lovca, aj keď vedel, že bude skvelé nechcel, aby ho otvoril len tak, pre neho. Následne len súhlasí so SUNILOM.* Pravda, niekedy by sme si mali spoločne zastrieľať. *Spokojne prikývne, lukostreľbu trénoval vždy sám, na jeho úrovni kedy celý život na tejto schopnosti drel, bolo možné vylepšovať už len drobnosti.* Čaro je trénovať proti tým u koho si v nevýhode. *Mrkne na Sunila, aby ho mierne podpichol, po tom, ako sa však na drink opätoval tak sa cítil pomerne previnilo. Keď mu však SUNIL venuje pohľad tak len neisto prikývne a kývne hlavou jemne smerom ku dverám.* MATT. *Začne pri čom mu venuje pohľad, avšak jeho oči stále skákali ku ryšavému lovcovi.* Ber shoty a ideme. *Povie pri čom ho mierne stiahne za rukáv a následne sa vydá ku dverám. Sunil vedel, že ho bude následovať.* Niečo Vám ukážem. *Dodá aj keď nemal poňatia, aký plán mal.*
*Vydýchne si, keď muži definitívne odišli, aj keď ľutuje ženy, ktoré budú otravovať hneď po nich, ale nadšene vezme obe slečny za ruky ako tak spravila pri príchode so Sanderom a Sunilom, keď sa im zavesila za ruky, a s nadšením smiechom s nimi vyjde na balkón.* To si bola v inštitúte tu v New Yorku tak dlho? Ach, škoda, že si odišla, keď som akurát prišla. Myslím, že som ťa, GRACE, raz videla na nejakom stretnutí, ale úprimne si už ani nepamätám, či sme spolu niečo prehovorili. *Prizná sa jej.* A SAM, ak ťa môžem prezývať touto prezývkou, pevne verím, že tu aj s Gabrielom ostanete ešte nejaký ten rok. Úprimne mi chýbal, takže som rada, že ho aj konečne môžem vidieť. Vieš...asi prečo som vždy bola ohľadom neho viac ochranárska, správne? *Nechcela pred GRACE vysloviť nič, o čom by nemala vedieť, ale chcela sa uistiť, že aspoň v tomto budú so SAMANTHOU na jednom mieste. Teraz by jej stačilo aj len prikývnutie. Dievčatá pustí a lakťami sa jemno oprie o zábradlie balkóna.* Nie, ja som vyrastala hlavne v Shanghaijskom a Berlínskom inštitúte. Moji rodičia cestovali hlavne po miestach v Európe, kde ich zrovna bolo najviac treba, ale mimo to sme buď navštívili rodinu v Číne, odkiaľ je Samanthin parabatai, Tsai Mei Lan, alebo sme ostávali v Berlíne, kde sa rodičia spoznali. Idrisbola pre nás skôr...dovolenková destinácia. *Prizná sa obom. V hlavnom meste lovcov strávila len ozaj málo času.*
To tě šlechtí. *Odpověděl Gabrielovi pobaveně a uznale, přičemž přešel volně na tykání. Ačkoli formální přístup k práci byl zachován, neviděl důvod předstírat, že se z Akademie neznají. Vstal z podřepu, když sbíral střepy a protřel si dlaní tvář.* /Na tu čarodějku jsem skoro zapomněl, do hajzlu./ *Kýval hlavou a sledoval, jak se o střepy stará personál - mladí lovci z Akademie, co si chtěli také užít zábavy a zúčastnit se plesu za malou službu Spolku.* Jistě, už jsem podal hlášení Spolku, ale pochopil jsem, že se jí moc do řad nefilim nechce. Asi ji stejně bude muset prověřit Rougerenard a možná podstoupí i test před Mlčenlivými bratry. *Navrhl jen tak mimoděk vzpomínaje na proces s Grace, která rovněž byla neznámou tváří a Spolek se chtěl ujistit, že nebyla vyslána, či ovlivněna ničím zvenčí, než se infiltruje do řad nefilim. Gabriellova poznámka o tvrdé výchově ho zanechala v myšlenkách na Tobiase. Ruce měl založené na hrudi a díval se na děti, které si hrály na chodbě.* Myslíš? *Zeptal se upřímně s citem a skoro to vypadalo, že si jeho slova vzal velmi k srdci, neboť věděl, že sám měl tvrdou výchovu, a nechtěl podobným strastem vystavit svého syna. Nebyl však rovněž schopný rozeznat hranici, kdy měl vykazovat přirozenou autoritu, a kdy se choval jako autoritativní figura s umělou autoritou.*
*Uchechtne sa nad SANDEROVÝM doberaním.* Mám funkčný nos, uši aj oči. Nezahrávaj sa so mnou, Saggitarus. *Samozrejme, že aj túto vyhrážku myslí ako vtip a aj sa pri ňom dobre zabaví. Nechápavo pozdvihne obočie nad Sanderom. Ešte prehltne posledné kúsky, čo mal na taniery.* A prečo by som ho otvoriť nemal? Však si k nemu dáme aj niečo dobré, uvidíš, že sa nemusíš ničoho báť. *Uistí ho, nakoľko sa obával, že si SANDER myslel, že by sa z neho mohol ľahko opiť.* A neboj, toto víno je dokonalé na len také posedenie. *Upokojí ho znovu, pričom kompletne nepochopí, o čo sa bielovlasý lovec celú dobu snažil. Nadšene sa usmeje na oboch.* Ani sa nemusíte pýtať dvakrát. Ak by ste mali chuť na riadny tréning, len sa zastavte v mojej izbe kľudne aj o polnoci a ja vám rád ukážem. *Navrhne obom so širokým úsmevom, ako keby zjedol podkovu a odvtedy sa mu tvár neuvoľnila. Teda...uvoľní sa. Ale až potom, čo zazrie, že SANDER im naznačuje, že odchádzajú. Shoty vezme, aj obom mužom naznačí, že to im bude plne do konca večera stačiť, že už za nimi nemusia chodiť, načo na druhom konci stola zanechá prázdny tanier aj všetky poháriky, čo mu naň položili. Bol si istý, že jeho ruská krv sa v ňom v ten moment prebudila a jasne mu naznačovala, že ak chce piť tvrdé, tak aspoň poriadne. Za SANDEROM sa rozbehne hlavne pre svoj sladký tanier.* Takže, kam nás vedieš?
*Keď vedie dievča na parket, oči mu spočinú na troch lovkyniach pri stoloch s jedlom. Všimne si, že ich tam nejaký muž otravuje, no namiesto toho, aby tam išiel, ho už Theresa zatiahla na parket.* Ach pre Krista. *Zanadáva si sám pre seba a dúfa, že ho dievča počulo. Nemá na to nervy, náladu a ani povahu - Pán Cartwright bude iba rád, že ho nebude mať za zaťa, to by si chudák lovkyňa nechala ujsť nejakých úžasných, perfektných chlapcov, za ktorých sa môže vydať. Dievča sa zadíva smerom, ktorým pred chvíľou Sebastian hľadel, k ženám, ktoré sa odobrali niekam preč. Vidí na jej tvári akési sklamanie, žiarlivosť, niečo podobné? Nevie určiť.* /Vidíš, no, emócie../ *Sarkasticky si pomyslí a poslušne ju chytí okolo pása. Po nejaký čas tancujú, vyhýba sa jej pohľadu a keď sa Theresa snaží o flirt, vždy ju odbúra výhovorkou, jednoslovnou odpoveďou alebo spomenie to, aký je nemožný vo vzťahoch a spomína na iné ženy. Vedel, že po chvíli sama odíde, bez toho, aby ju urazil priamo a tak bude mať u pána Cartwrighta čistý štít. A keď tak urobí a vzdiali sa od neho s výhovorkou, že musí ísť za rodinou, unavene si vydýchne a poberie sa k stolu, aby sa konečne najedol.*
*Nad slovami sa musel zasmiať. Zo svojich starých spolužiakov, nikdy nepredpokladal, že bude blízko komunikovať najmä z Calebom. Úprimne to však bolo zaujímavá náhoda a do istej miery, to čo človek nečaká je vždy najviac prínosné. V situácií s Charlotte, v tomto smere so Spolkom súhlasil.* Treba to prešetriť, to dievča je takmer dospelé, už za seba rozhodnutia robila, či dobré, alebo zlé. *Prikývne, mladú slečnu ešte nemal šancu stretnúť, nedokázal ju tak posúdiť. Bola to istá mačka vo vreci. Aj keď to nebol úmysel, zdalo sa, že výchova dala Calebovi istú ideu do hlavy.* Tvrdá výchova často nie je dobrá výchova. Autoritu je potrebné mať, ale treba dať aj moc deťom. Nech sa učia na chybách, a sami ich pochopia. Sám však neviem, akoby som dieťa vychovával pokiaľ by bolo moje. Toto je len.. vonkajší pohľad. *Niekedy to bolelo, áno, ale za tie roky.. tento fakt musel prijať. Pozrie tak na Caleba pomerne opatrne, sám nevedel, ako u neho fungovalo. Mohol však len hádať.*
*Sam nechá první odpovídat MIRJAM, sama se tak o ní něco dozví a překvapeně se na lovkyni podívá, když se do ní zavěsí. Neucukne však, byť je to pro ní i tak narušení komfortní zóny. Jednoduše ne, že by byla nepřátelská, to ne. K nefilim se chovala většinou přátelsky i si s nimi popovídala, dotyky však patřily do okruhu blízkých, pokud to nebylo formální podání ruky...nebo tanec, nabídnuté rámě, trénink čí pomoc v boji...a tak podobně. Neusměje se tak, jen se podívá na cestu před nimi a hlídá sklenku, aby nevylila. Nezakáže jí říkat jí Sam, to už ocení drobným úsměvem, byla na tu zkratku zvyklá.* Vím. *Potvrdí a když ji pustí, tak si ruku nepatrně promne, spíš kvůli náhlé ztrátě tepla venku, než z toho, že by jí to bylo až tak nepříjemné, načež upije ze skleničky a jen co MIRJAM skončí, tak odpoví GRACE také ona.* Z Ria de Janeira v Brazílii, ale hodně času jsem strávila v Norsku, kde nás cvičil Sanderův otec a pak na akademii. *Odvětí a pokrčí rameny.* A ty jsi tady z Idris nebo odjinud? *Oplatí jí otázku ve snaze zjistit více o lovkyni, která se příliš nebránila životu mezi vílami a dopije medovinu, ne že by jí ve sklence bylo hodně.* Omluvte mě dámy, řekne PO odpovědi Grace (pokud odpoví) a zamíří zpátky dovnitř s výmluvným pokynutím prázdným pohárem a husí kůží a zamíří k jídelnímu stolu, kde se zastaví poblíž SEBASTIANA, která si vybíral zřejmě jídlo.* Jaký byl tanec? *Nadhodí, když hledá pohledem medovinu, najde ale jen uzavřenou láhev, neb si nechtěla brát zbytečně další skleničku a přidělávat někomu práci. A protože ta byla dotažená, tak po pár pokusech o otevření láhve s medovinou ji podá SEBASTIANOVI.* Mohl byste, prosím? *Požádá jej a věnuje mu rozpačitý úsměv, že jej s tím otravuje.*
*Nemá tušení o kom SAMANTHA a MIRJAM mluví a tak zůstane tiše stát a připadá opět trochu navíc.. I když byl ráda, že tu potkala nový lidi a hlavně lovkyně z New yorku, nebyla tohle zábava na kterou byla zvyklá.* /Takže cestovaly kolem světa.. páni. Zatímco já trčela celý život v New Yorku.. Kromě faerie je Idris jedinou zemí, kam jsem vycestovala mimo Státy./ Asi jo.. museli jsme se vidět, než jsem byla odvolaná na Zimní dvůr.. *Podotkne s medovinou v ruce a rukou si podepře bradu, když se dívá z balkonu na Alicante.* Já jsem prožila skoro celý život v New Yorku.. /Nic tak zajímavýho jako vaše dobrodružství./ *Pomyslí si trochu hořce a podívá se jakým směrem se vydala Sam.* A kdo je ten Tsai Mei Lan? *Zeptá se Mirjam, aby řeč nestála.. odtuší, že to bude asi ten Asiat, co stál vedle Sam když se vítala s Cornelií Hawkstone, ale neví jestli je taky v institutu... Mezitím si i všimne, že Sam nabízí Sebastianovi láhev s alkoholem, což jí hodně znervozní a ostražitě a úzkostně se tím směrem dívá aniž by si uvědomila, že to může působit všelijak.*
*Oči mu mimovoľne uchádzajú k pohárom s alkoholom a pocíti túžbu napiť sa. Vedel, že na plese bude alkohol, a vedel, že stretnutie s takým množstvom alkoholu, ako tu je dnes, býva spúšťačom návratu k alkoholizmu. Desí ho, že ho nik nekontroluje, no rýchlo si nahádže do taniera nejaké mäso, ryžu, zeleninový šalát a ďalšie množstva jedla. Keď sa na tanier zahľadí, zdá sa mu, že je toho jedla veľa. Nenapadne mu, že závislosti môžu predchádzať iným závislostiam a prejedanie, alebo prepracovanie z nekonečného trénovania a cvičenia, nie je taktiež zdravým životným štýlom. Ak sa nebude kontrolovať. Okolo stolov sa však dvíha zápach alkoholu a keď sa otočí, všetci naokolo držia v rukách pohár so šampanským, vínom alebo niečím tvrdším a sťažka si vzdychne.* /Tento večer je zlý sen. Už to nemôže byť horšie./ *A v sekunde jeho poslednej myšlienky k nemu pristúpi SAMANTHA, vzdychne si, akoby nemohol mať trochu času na pokojné žitie a užitie si jedla. No nešťastne na ňu pozrie a vzdychne, pričom sa chytí za čelo.* Katastrofa. *Odpovie úprimne, pretože sa mu už nechce hrať formu. Opasok ho sťahuje a ťažko ho obleje pot, keď hľadí na SAMANTHU, berúcu do ruky fľašu medoviny a následne keď mu ju podá.* Ja… *Zamrazí ho a napadne mu, že si môže dať aspoň jeden pohár, so SAMANTHOU, veď sa nič nestane, aj keď jeho racio vie, že je to klamstvo, ktorým sa sám seba snaží oklamať. I tak vezme fľašu do ruky, prezrie si ju a otvorí.* Tu to je.
*O tom, ako prežila svoj život SAMANTHA už niečo vedela. Vedela, že je z Nórska rovnako ako aj jej najlepší kamarát Sander, a že si potom s Gabrielom precestovali riadny kus sveta.* O SAM som už vedela, ale určite si bola aj niekde inde aj ty, GRACE. *Usmieva sa na ňu, aby jej ukázala, že je to v poriadku a môže s ňou rozprávať. Zamáva SAMANTHE na odchod a rozhodne sa venovať už len čisto GRACE.* Inak, nie je ti chladno? *Dá si dole vrchnú šálu svojho oblečenia a ponúkne ho Grace, kebyže sa chce trochu prikryť pred večerným počasím.* Je to jeden z mojich najlepších kamarátov, keď som bola mladšia, vlastne môj bratranec. A pre Samanthu je jej parabatai. *Objasní jej. Otočí sa späť dnu, kde pohľadom nájde Gabea a ukáže naňho.* Je to ten vysoký číňan v tom tradičnom červenom oblečení, ktorý sa nachádzal vedľa jedného z bratov Hawkstonovcov. Robí teraz v inštitúte poriadky a niečo ako učiteľa, takže podľa mňa, ak ťa niekedy bude hocičo trápiť, tak sa kľudne zastav za mnou alebo za ním. Obaja budeme radi, keď budeme vedieť pomôcť. *Navrhne jej a s iskričkami v očiach sleduje vysoké veže, ktoré stáli okolo Alicante.* Keď som bola mladšia, tak som neskutočne chcela v Alicante bývať. *Prizná sa dievčine vedľa seba, keď si všimne jej výrazu.* Stalo sa niečo? *Nerozumie.*
Právě proto. *Přikývl na slova Gabriella, ovšem zadumaný výraz se mu nevytrácel z tváře s pohledem na děti.* Je téměř dospělá, avšak čarodějka se odvolávala na blízké vztahy a podobné věci. Myslím, že už je dost stará na to, aby si vybrala mezi povinností a náhradní rodinou. *Ačkoliv se mu ta slova slova příčí, musí zachovat stejný postoj jako by měl Spolek. Svůj vlastní názor musí odložit stranou, alespoň před Gabriellem, neboť se stále jevil více jako jeho kolega, než známý.* /Sám bych nechtěl být na místě čarodějky, pokud to míní upřímně. Ale stále mám pocit, že za tím bude něco víc. Že se snaží děvče zneužít, že jej naočkovala vlastními názory, nebo hůř - použije krev nefilim k různým magický experimentům, tak jako to zkoušel Valentýn Morgenstern./ *Rád by se se svými myšlenkami svěřil nahlas, ale zůstal mlčenlivý a netečný vůči Gabriellovi. Tímto téměř nepochytil polovinu slov, která směřovaly od Gabriella k Calebovi. Navzdory tomu pokývl hlavou na srozuměnou.* Někdy nevím, jestli jsem na něj příliš tvrdý. *Rozhodl se trochu popustit uzdu a svěřit se.* Nechci, aby si prošel stejným, nekompromisním výcvikem jako kdysi my. *Pokračoval dál, neb věděl, že pokud by ho někdo v tomto mohl pochopit, pak to byl Gabriell, který se narodil v těle ženy.* Ale zároveň také nechci, aby přišel k nějaké újmě kvůli tomu, že něco zanedbám. *Frustrovaně stáhl obočí k sobě a byl by si přál, kdyby tu byla Hailey, které se mohl o něčem podobném svěřit. Sice jejich vztahy nebyly takové, jaké by měly být, ale o Tobiasovi se cítil bezpečněji, když mluvil spíše s Hailey.*
*Dál si s ní ještě pár shotu potom se s nimi rozloučil a odešel*
Až tak hlasno nemľaskám. *Namietne pri čom mu venoval priamy pohľad pri ktorom nevedel či sa začne smiať, alebo to skutočne myslí vážne. Okrem toho, zarazilo ho oslovenie, nikdy nepočul Sunila povedať jeho priezvisko.* Nie Sa, musíš mierne natiahnuť. *Napraví jeho výslovnosť pri čom ho mierne podpichoval..* Mal by si si ho možno.. ušetriť na veľkú príležitosť. *Dodá aj keď sa zdalo, že Sunil to tak jednoducho nevidel. Možno práve ryšaví lovec bol jeden z mála, ktorý mu vždy daroval to najlepšie. Všímal si, aká káva mu chutila a pamätal si, ktoré sú jeho obľúbené olejové farby a perá. Bol za takého človeka v živote rád, uzemňoval ho keď to potreboval. Mal ho rád. Skutočne. To, že si všimol jeho pohľadu.. cenil si aké drobnosti, ktoré mu Sunil ukazoval.* V izbe? Mal by si si niekedy na slová dávať pozor Nurgaliev. *Mrkne na neho nakoľko jeho slová bolo možné vyložiť rôzne.* Raz budeš mať z usmievania vrásky. *Podotkne mu keď vidí, že nech sa dialo čokoľvek lovec si udržiaval úsmev. Prstom mu tak letmo prejde po kútiku, nakoľko tam mal drobnú omrvinku z jedla, ktoré si naložil. Po ich ústupovom momente sa na oboch pozrie.* Ako Sa cítitš na lezenie? Máš prípadne stelé? *Opýta sa pri čom ukáže na jedno z okien na chodbe.* Dá sa dostať na strechu Gardu. Chodieval som tam keď som tu študoval.. *Chcel spomenuť Oscara ale zahyrzol si do jazyku.*
Zatiaľ nemala šancu svoje povinnosti spoznať. Ale bude pred ňou výber. *Dodá jednoducho, nakoľko dievča podľa toho čo vedel, si nefilim asi nepamätalo. Čo jeho udivovalo, bol fakt, že čarodejka si neuvedomila, koho skutočne vzala do vlastníctva. Runy sa skrývali ťažko, ku príkladu runa zraku nemohla byť na jej dlani, inak by bola jej rasa pomerne zrejmá. Možno bola skrytá mágiou? V intrigy nechcel veriť, predsa len nechcelo sa mu veriť, že by dolnosveťan uzavrel dohodu s mladým lovcov bez toho, aby očakával vypočúvanie spolkom.* Človek vie keď je tvrdý. Pokiaľ nemá pošramotenú morálku. *Kývne ku Calebovi a tmavé oči mu behali po lovcovi.* Výcviky sú tvrdé, ale učia, nevychovávajú. *Mierne sa pousmeje, pri čom vypustí vzduch z pľúc pri pohľade na sálu.* Pri tomto rozhovore, mal by som ísť pozdraviť svoju rodinu. *Povie pri čom sa zahľadel na pestré sestry pri stole. Cnelo sa mu.* Rád sa o tomto porozprávam aj inokedy, dúfam, že to nie je naposledy. Popravde, je to príjemnejšie, ako neustále tancovanie okolo práce. *Kývne smerom k lovcov pri čom počká na jeho stranu, kým sa nepoberie smerom k rodine Tsai.*
*Zavrtí hlavou, aby opravdu MIRJAM přesvědčila že nikde jinde nebyla.* Bohužel.. celý život znám jen New York City.. *Pokrčí zase ramena a překvapeně kouká na Mirjam, která ji nabízí svou šálu.* Děkuju, ale vlastně jsem se utekla protože tu je chladno... jsem na to zvyklá ze Zimního dvoru. *Usměje se vděčně a doufá, že odmítnutí Mirjam nijak neurazí .. to by nerada.* Radši si ji nech, sluší ti víc. *Dopije medovinu a rozhodne se, že asi radši zůstane příště u bourbonu. V davu se pokusí najít vysokýho asiata s čímž nemá problém.* /Měla jsem se mu asi taky představit... a nebo mám radši zůstat bokem a dělat, že nejsem?/ To jsem ráda.. zní to jako kdyby v institutě byl pevnější tým. *Opáčí a trochu ji to dodá sebevědomí, že by tam nemusela působit jako outsider a to i když tam byla dřív než kdokoli z nich.* Ne to nic.. *Slabě se usměje, ale uvědomí si náhle že to neznělo moc přesvědčivě.* /Jenom mám špatný pocit z toho, když se Sebastianovi objeví v ruce flaška... to ale nahlas říct nemůžu./ Takže jsi vyrostla v institutu a nebo jsi chodila i na tu slavnou akademii? *Zkusí odvrátit pozornost od svojí nervozity a úzkostlivosti.*
*Tiše se zasměje, když se plácne vedoucí Institutu, bylo to tak zvláštně spontánní gesto, nebylo upjaté, nezdálo se, že by mělo působit profesionálně nebo tak. Prostě...byl sám sebou, možná. Nedokázala to odhadnou, ale byl zástupce vedoucího, pochybovala, že toto dělal normálně. Pozvedne obočí a zaváhá, když zamrzne, pak mu ji ale bez protestů předá a nechá jej láhev otevřít.* Díky. Dáte si? Nebo se raději první najíte? *Zeptá se a nalije si, načež láhev zavře dost pevně, aby se nevylilo, kdyby se převrhla, ale dost slabě, aby ji dokázala znovu otevřít.*
Ale je to dostatočne nahlas, aby som to počul, Sander. Mňa neoblbneš, keď sa to týka jedla. Aj ked tú mrazenú pizzu ohreješ hocijako poriadne. *Pripomenie mu s pobavením. Pre neho samého bolo využitie Sanderovho priezviska niečo nové.* Saggitarüs? *Opraví sa.* Asi by som sa ho mal naučiť hovoriť poriadne, ak ho mienim používať, no nie? *Myslel to ako vo forme toho, že ak ho mieni s jeho priezviskom takto pre pobavenie napomínať.* Tak...si spravíme nejakú príležitosť. Za chvíľku budem mať narodeniny. Čo povieš na to, že by sme si tú fľašu spolu otvorili v ten deň? *Navrhne mu ako kompenzáciu, keďže mu začne pomaly dochádzať, kam tým Sander asi celú dobu mieri.* /A dobrý alkohol by sa mal piť a nie sa naň len pozerať./ *Pomyslí si ešte, aj ked to už nahlas nepovie, nakoľko len teraz ušli pred tými starcami.* A čo ak budem? Aspoň budú všetci vedieť, že som bol v živote šťastný. Zrejme by sme mali spôsobiť tieto vrásky aj tebe, čo na to povieš? *Zasmeje sa a aj by Sandera pošteklil, kebyže nedrží tanier koláčikov, na ktoré si robil celú dobu miesto.* Nechápem, aký by si mohol mať s mojou izbou problém. Len preto, že som nešikovný, neznamená, že mám v izbe bordel. Matka si ma vychovala dobre. *Podotkne. Ako ide za Sanderom, aj si všimne, že im niekde zmizol Matt, tak dúfal, že je lovec v poriadku a ihneď sa potešil Sanderovmu návrhu.* Že váhaš. Stéle síce nemám, ale nikdy by som neodmietol vyliezť na našu Gardu. *Usmieva sa ako malé dieťa. Už teraz sa tešil z toho, že bude môcť vidieť Alicante zo strechy Gardu. Aj keď si všimol, že Sander náhle v slovách zastavil, nechcel vyťahovať tento dôvod. Vedel, že v sebe niesol veľa, len o tom nehovoril. Namiesto toho mu vzal tanier a ukázal mu, aby začal liezť, že si budú tanierik postupne podávať. Párkrát sa aj teda stalo, že o všetko sladké takmer prišli, ale nakoniec na Sunilovej potešenie vyliezol posledný kúsok a ihneď sa zvalil vedľa Sandera, ktorý držal ich tanierik ako posledný. Samozrejme, že si pri tom opäť dotrhal sako a zničil si účes. Toho ale už tak moc netrápilo, iba si vytiahol stužku na konci a začal si prstami vlasy rozpletať, kým sa obzeral na ich výhľad.* Ani neviem, kde na tieto výhľady chodíš, Saggitarüs, ale musím uznať, že si pravdepodobne génius.*Pochváli ho a rozpletené vlasy s jemnými vlnami nechá viať vzduchom, kým si vezme nejaké hrozno, ktoré začne chrúmať.*
*SAMANTHA si flašku vezme a on cíti akési uvoľnenie, keď sa ťažoba z jeho ruky stratí. Pozrie smerom k jedlu a pozrie znova na SAM, ktorá mu ponúka alkohol. Ako môže odmietnuť? Ako môže vydržať nepiť, keď sa mu alkohol takto ponúka. No na druhej strane.* /Vydržal som už dlho, Kriste. Nemôžem./ *Jeho vnútorný boj sa na chvíľu odrazí v jeho tvári. Rukou rýchlo naznačí odmietavý posunok a otočí sa tak, že je k SAMANTHE bokom.* Ospravedlňte ma, ale musím sa najesť. *Prenesie slušne, zároveň rázne, aby nejak nenápadne naznačil, že chce byť od alkoholu čo najďalej - čo v tomto prípade znamená čo najskôr vypadnúť. Nevie, čo by mohol povedať, preto si vloží lyžicu ryže so šťavou do úst.* Ja… abstinujem. *Povie napokon, pretože usúdi, že je najlepšie v tomto prípade lovkyňu informovať, aby mu ďalej neponúkla alkohol, pretože bol už na kraji k tomu, aby si nalial a poriadne sa ožral.*
Ale podľa mňa to tiež nie je zlé. Aspoň to tam poriadne poznáš a môžeš nám z iných kútov sveta poradiť. *Skúsi ju rozveseliť. Rozumela, že byť na jednom mieste môže byť pre jedného frustrujúce. Ale niekedy to tiež nie je zlé. Mir sa niekedy tiež nechcelo z Berlína odísť, ale zároveň sa obávala o svojich rodičov a preto s nimi chodila.* Ach, tak potom rozumiem. *Nebrala to ako nič zlé. Iba si látku opäť prehodila cez ramená.* A vidíš, niekde si predsa len bola. Ja som bola na jednom z dvorov, ale už si ani nie som istá, že ktorý to bol. Bol na ňom bál a bol ozaj krásny. Bolo to niečo úplne iné od tohto tu, aj keď nehovorím, že tento je zlý. Aspoň sa tu viem najesť. *Pri poslednej vete sa potichu zasmeje.* Áno. Myslím si, že tento inštitút konečne získal tím, ktorý tak dlho potreboval. Predsa len, lovec sám o sebe zmôže menej než celý tím. *Na Mirinej tvári je možné vidieť, že ju upokojovala predstava možnosti sa vedieť na ostatných spoľahnúť. Keď boli v inštitúte nejakú dobu len dvaja, cítila sa, ako keby mali mať celý svet v rukách len oni, a bola to riadna námaha. Takto si dokáže aj trochu oddýchnuť.* Dobre... *Šepne. Stále sa jej to nezdalo, ale nemienila nič Grace vyčítať.* Áno, chodila som. Kebyže nie, tak by ma tam Gabriel, to je anglické meno namiesto Tsai Mei Lan, doviedol za uši aj teraz, nech si dokončím svoj výcvik poriadne. Mimo to ma učil otec. Aj preto som od neho pochytila hlavne zručnosti s katanou. Nie je to veľmi známa zbraň medzi lovcami, ani nie je priveľmi ťažká, ale vieš sa s ňou rýchlo hýbať a ľahko s ňou presekneš aj hrubší krk démona, ak sa naučíš správne techniky. *Objasní jej. Doteraz si pamätala deň, kedy získala svoju prvú katanu, a deň, kedy sa k nej pridala aj druhá.*
*Zůstával mlčet, neboť se evidentně jejich zdroje rozcházely a nechtěl poplašně šířit, co se dozvěděl z první ruky. Vzpomínal na to, jak mu Triss vzpomněla něco v souvislosti s tím, že mladá nefilim není příliš nadšená a nemá zrovna pozitivní pohled na rasu, ke které pokrevně náleží.* /Pošramocenou morálku, to nejspíš asi mám po všem, co mi prošlou rukou v Institutu./ *Cukl koutkem rtů, nicméně zarazil se včas, aby svou myšlenku neřekl nahlas. Rozjímá nad rozdílem mezi výcvikem a výchovou, bohužel neznal mezi těmito termíny vůbec žádný rozdíl a nemínil Gabriella zdržovat, aby se o svůj pohled na věc více podělil. A to ačkoli to bylo po dlouhé době, co zvládl vést smysluplný rozhovor s některým z lovců stínů v Institutu.* Vyřiď ji mé podzravy. *Cukl koutkem rtů s rukama založenýma na hrudi a nechal lovce stínů jít svou cestou. Porozhlédl se poté, kam se poděla Grace, ale v sálu ji nikde neviděl. Nehodlal se však za ní honit, patrně si našla svou zábavu, a tudíž se vybral podívat po známých tvářích a nakonec se ztratil v davu.*
Asi máš príliš dobré uši. *V tomto boli asi poriadne rozdielny. Vzhľadom na to, že Sander neustále stál na strane Sunil na ktorú počul. Sunil sa zdal byť niečo, ako rys. Prišlo mu to úsmevné, stále sa však nedokázal vyrovnať jeho priam lepivej dobrej nálade. Nemal taký ľahký pohľad na svet, na rozdiel od neho.* Už sa tam dostávaš. *Mrkne na neho povzbudivo, jeho snahy s iným nastavením pier a pohybom jazyka mu prišli milé. I keď išlo pôvodne o latinské slovo, severský akcent sa naň prirodzene nalepil. Sunilov návrh o víne sa mu rozhodne pozdával viac, ako ho otvoriť náhodnú stredu večer.* Rozhodne, znie to skvele. *Pousmeje sa, darček pre neho už mal vymyslený a tak mu teraz len ostávalo dúfať, že ho lovec nijak neobjaví.* Môžeš sa o to pokúšať. Najradšej by som však v blízkych rokoch nemal vrásky žiadne. *Zasmeje sa pri čom naďalej držal tanierik s jedlom čo si nakradli. Sám si nebol istý, ako sa s ním plánovali liepať po stene Gardu, ale bol si istý, že Sunila vytrénoval na tento akt dostatočne.* Tak som to nemyslel. *Dodá na jeho obhajobu, pri čom len čakal, kedy to chlapcovi došlo samému, nechal ho tak v tme o tom, ako tento návrh pochopil on. Cesta hore sa mu zdala jednoduchšia, ako bývala za jeho roky na Akadémií. V okolí školy a celkovo v Idrise mal zmapovaných milión cestičiek ktorými sa jeden mohol skrývať. New York bol v tomto podobný, milión striech a toľko možností, ako sa na nich pohybovať. Lešenia v celom meste tomu taktiež dodávali šmrnc. Po mierne zdratej ceste sa tak len posadí vedľa Sunila a položí tanierik medzi nich.* Toto si chcel ochutnsť. *Povie pri čom medzi prstami lovcovi ponúkne kúsok ovocia spoločne so syrom.* Vďaka, výhľady sú moja slabina.. i keď ani v Benátkach nebol zlý. Usmeje sa zatiaľ čo hľadel na nočný Idris. Pohľad mu prišiel priam nostalgický. Pri nose ho však pošteklia ryšavé vlasy, ktoré si lovec rozpustil.* Nezavadzajú ti niekedy? *Opýta sa skúmavo pri čom do ruky vezme drobný pramienok.* Zapletiem ti ich naspäť? *Ponúkne sa zatiaľ čo len v slabom svetle pozrie na Sunila.*
*Trochu se zamračí do prázdný skleničky s medovinou.* To asi jo.. Faerie ale není úplně vlídným místem pro život.. *Mluví s pohledem do skleničky a rukou podepřenou pod bradou.* Jasně.. je tam hromada jídla, krásné šaty.. krásní muži. *Zasměje se u posledního slova, ale pak zavrtí hlavou.* Ale i tak .. nepřipadalo mi to skutečný a je tam tolik intrik a chladu.. *Oklepe se a dá se do ní možná trochu chladno, těžko říct jestli je to tím že jsou venku a nebo při vzpomínkách na Zimní dvůr.* A která budova to je? Ta akademie.. *Podívá se na obzor před sebou a zkouší v duchu hádat.* To je asi pravda.. znala jsem jen svou sestřenici Caroline která to uměla dobře s katanou, je to hodně specifická zbraň.. Mně se dostaly do rukou nože a meče.. a u toho jsem i zůstala. *Přivine si k tělu víc svoje sako a přemýšlí, že se asi za chvilku vrátí dovnitř a půjde hledat Caleba..*
*Samantha zůstane trochu překvapená jeho výrazem, posunkem i rázností slov. Nikdy se nesetkala s abstinenčními příznaky, vlastně měla docela štěstí na lovce, kteří netrpěli závislostí, neměla to tak kde vidět. Ale jistě o tom slyšela. Jeho slova jí s předchozím jednáním tak secvaknou správné drátky.* Ah... *Vypadne z ní omluvně, i její výraz tak vypadá a skloní krátce pohled.* Moje chyba... *Uzná a prohlédne si, co je ještě na stole.* Dáte si k jídlu aspoň džus? Abyste oddělil jednotlivé- *Zhodnotí, co vše ma na talíři.* pokrmy. *Dokončí, co začala a nejistě se usměje.* A možná by nebylo od věci si k jídlu sednout. Klidně o samotě, samozřejmě. *Uzná, že možná o její společnost nestojí, nedivila se, měla alkohol a jestli měl problém...nechtěla přitěžovat. Byla připravená se stáhnout, zachytila dokonce pohled Magnuse Sagittarüse, který jí kývl, ale zatím k ní nezamířil. Zřejmě sháněl svého syna. Čert ví, kde ten vězel. Viděla ho naposledy ještě, když byl s Mirjam a jí neznámým lovcem.*
*Vydýchne si, keď sa Sander konečne prestane o pití vína s ním hádať a aspoň nejak sa dohodnú. Chcel si už so svojím najbližším priateľom konečne aspoň raz niečo otvoriť a skúsiť tak nejakú zmenu.* Podľa mňa sa ani moc snažiť nemusím. Moja úžasná nálada sa na teba zrejme lepí viac, než som si myslel. *Podpichne ho, keď sa začne spolu s ním smiať aj napriek svojim slovám.* A počkať? Ako si to potom myslel? Sander? *Začne sa štverať priamo za ním, aj keď sa Sanderovi jeho nápad s tým, že berú so sebou aj tanierik, pôvodne nepozdáva. A áno, možno aj bolo dobré, že ho Sander trochu trénoval. Cestou nahor sa takmer zabil len dvakrát. Aj tak je rád, keď si konečne sadnú a hneď sa pustí aj do syra, ktorý na tanierik Sander pridal, vlastne si ho ukradne priamo spomedzi lovcových prstov perami. Spokojne chrúme, táto kombinácia určite stála za to, hlavne s dobrým vínom.* Zrejme ma na tie výhľady skôr či neskôr spravíš závislým. Keď človek niečo také zažije, len ťažko sa vracia späť dole, kde sa ti všetko stratí. *Musí uznať. Potichu si užíva zákusok za zákuskom, keď mu Sander pritiahne pozornosť k svojim vlasom.* Prepáč, ak ti nejako padli do tváre. *Povie a chce si ich stiahnuť bokom, keď mu však po nich náhle prejde Sander.* Úprimne...možno aj áno. Nepáčia sa ti náhodou? *Aj keď už rozmýšľal nad tým, že sa nemusia druhému lovcovi na ňom jeho vlasy páčiť, nemal doteraz príležitosť na to, aby sa ho na to spýtal.* Ak by sa ti chcelo, kľudne sa do toho pusti. *Povolí mu a tanierik položí bokom, aby si mohol prisadnúť chrbtom k Sanderovi bližšie. Ako sa mu však lovec s vlasmi hrá, postupne mu začnú padať viečka, až keď mu vlasy prichytí na konci stužkou, tak to už kompletne vzdá a oprie sa oňho, pričom zadriema.*
*Samantha sa mu zdala chápavá a on na jej ospravednenie iba pokrúti hlavou.* V poriadku, nevedeli ste to. *Slabo, no nešťastne sa pousmeje smerom k nej, ale až po tom, ako prehĺtne, aby jej dal najavo, že sa nehnevá. Pozrie sa na stoly, zazrie džús a spokojne si zahmká.* Plánujem si sadnúť von. *Povie jej úprimne a čaká, že SAMANTHA má viac ľudí okolo seba, s ktorými sa môže rozprávať a on sa potrebuje poriadne vyvetrať. Nie že by ju posielal preč, aj keď to tak môže vyznieť. No má pocit, že je tam akosi dusno, že sa na neho ľudia lepia a on musí stáť a usmievať sa a hrať rolu, ktorú nechce hrať.* Ako sa Vám zdajú ostatné lovkyne a lovci? *Opýta sa nakoniec, aby ju úplne neodbil iba tak narýchlo a znova si vloží lyžicu jedla do úst. Cíti sa komicky, že sa tam pred SAMANTHOU napcháva, no hlad mu sťahuje žalúdok a každú chvíľu asi vypadne.* A nemusíte mi vykať. *Podotkne len tak medzi rečou, keď ďalší hlt jedla zmizne v jeho bruchu.*
*Celú dobu ju potichu sleduje. Zdalo sa jej zaujímavé o Faerii počuť trošku viac, než doteraz vedela.* Napriek tomu to znie ako rozprávka. Ale máš pravdu, priveľa krásy prináša pocit nerealistickosti. A keď k tomu pridáme tie intrigy. Zrejme to nie je miesto, kde chce lovec či hocijaká iná bytosť mimo víl stráviť zvyšok svojich dní. *Musí uznať aj nahlas.* Ale teraz si už späť a budeme mať nový tím. Všetko bude oveľa lepšie, tomu verím. *Nedokáže inak ako sa usmievať pri pohľade na ich možnú budúcnosť. Pri jej otázke sa pozrie do diaľky. Chvíľku pátra, načo ju asi nájde.* Myslím, že je to tamtá v diaľke. Pred ňou je ešte tá jedna s tou vežičkou, a okolo sú stromy. Vidíš to? *Začne jej ukazovať, aj keď si sama nie je istá, ale je to to najbližšie, k čomu sa dokázala v tejto tme dostať.* Mohli by sme si potom niekedy spolu zatrénovať. Kľudne aj len s drevenými cvičnými dýkami. *Navrhne jej hneď nadšená z toho, že konečne nebude musieť bojovať len proti oveľa vyšším súperom, keďže Mir bola predsa len drobnučká. Napriek tomu bola skutočne rýchla, takže si v dela všetko vynahradiť v rýchlosti.* Poďme už dnu. Ešte by som sa chcela porozprávať aj s rodinou, takže ak by to bolo v poriadku, odpojila by som sa od teba. Ale rada som ťa spoznala Grace. *Rozlúči sa s ňou a podíde ku Gabrielovi a rodine z Číny, s ktorými sa okamžite začne vítať. Tak rada ich všetkých videla. Tam už aj ostane, dokým sa aj s Gabrielom nevydá späť do ich inštitútu.*
Tak moc si zas nefandi. *Pousmeje sa zatiaľ čo jeho pohľad bol úprimne vďačný za to, že tieto drobné veci skutočne robil. Stále pred ním však skrýval pár vecí, ako aj napríklad dvojzmysly na ktoré v jeho reči poukazoval. Jeho otázky tak s úškrnom len takticky odignoroval. Predsa len.. cez ten vietor v tejto výške by bolo ťažké počuť niekoho pod ním. Usadí sa tak na chladnej streche pri čom sa na lovca zahľadí.* Nebude ti zima? *Opýta sa ohľaduplne, nakoľko mu tento fakt nenapadol. Letmo aj skontroluje sako, ktoré sa pred pár hodinami zošívalo, zdalo sa však že lekárske zručnosti Mirjam ich zachránili.* Pre nech som kdekoľvek vždy je to priorita. Je to vždy najpokojnejšie miesto, ktoré je možné kedykoľvek nájsť.. aspoň pre mňa. *Nik ho na streche neotravoval, väčšina tam ani nebola schopná vyliezť. Sander možnosti hľadal už od detstva keď sa snažil uniknúť názorom jeho otca. Bol rád, že dnes nemusel jeho názory riešiť, ale zajtra očakával nepríjemnú ohnivú správu, ktorú v momente, ako príde hodí do koša.* Rád ťa ale uvítam na streche New Yorku častejšie. *Podpichne ho zatiaľ čo na jeho ustarostený pohľad len pokrúti hlavou.* Nie, ticho ti ich závidím. *Uistí ho pri čom mu pohľad zmäkne.* Neviem si ťa bez nich už predstaviť. *Dodá, aby ho o tomto fakte ústil. Pristalo mu to, pochopiteľne. Pomaly mu po jeho zvolení však začne zaplietať vrkoč. Nerobil to často, naučila ho to až jeho prvá priateľka v Londýnskom Inštitúte. Pomaly však prekladal vlasy kým si nevšimol zmenu v sunilovom dýchani. Cukne mu tak kútikmi kým mu zaviaže mašľu na ukončenie. Zhodí si medzi tým z rúk svoje sako a cez omnoho väčšieho lovca ho prehodí, kým mu hlavu nechá položenú na svojom pleci. Bolo to milé, avšak vedel, že ho tak či tak bude musieť o nejaký čas zobudiť. Teraz však nebol ten správny čas.*
*Všetky sestry boli prítomné, rovnako ako ich partneri. Otec bol v objatí s nevlastnou manželkou, ktorú nenazýval Gabriell mamkou, ale čisto Anastásiou. Nikdy si s ňou nevybudoval tak blízky vzťah okrem toho, sama s týmto návrhom súhlasila. Večer mu tak pomerne rýchlo plynul. S otcom sa rozprával o tom, ako to šlo v New Yorskom Inštitúte zatiaľ čo on mu osvetľoval úspechy jeho žiakov v Pekingu, kvôli ktorým sa zdržal. Najstaršia sestra sa však neustále chválila rodinou pečaťou Rosenbloom na prste. Stále sa z pocitu zasnúbenia nedokázala odčarovať. Keď sa pripojila Mirjam konverzácia nabrala ešte o to veselší nádych. Večer tak končil pre všetkých pomerne neskoro a po dlhých rozlúčkach sa všetci opäť pobrali mimo ochranu Idrisu.*
*Gabriell bol v meste už nejaký ten čas. Nebolo však pre neho zvyklosťou sa príliš vydávať do mesta. Spoznávanie síce znelo zaujímavo, avšak vzhľadom na dianie v Inštitúte preferoval ostávať za chladnými múrmi, vzdialený od civilov, ktorých kultúra ho do istej miery fascinovala. Avšak témy, ktoré by sa pýtal neboli tie zvyčajné. Existujú vôbec spomienky, pokiaľ dokážu zmiznúť? Vieme si vybrať naše emócie? Prípadne je smrť v akomkoľvek ohľade dobrá vec? Áno určite to neboli otázky na ktorej strane tohto týždňového celebritného rozrtelu stál. Sledoval historické, filozofické a politické dianie vo svete civilov. Nebolo to nič officiálne skôr hobby, akoby sa na nich pozeral poza skla v zoo. Nepovažoval ich za zvieratá, boli však nepochybne iný. Biela košeľa, ktorá by pre niekoho pohľad mohla pôsobiť priam naškrobene sa skrývala pod dlhým čiernym kabátom, ktorý lovcovi siahal až po lýtka. Vzhľadom na jeho výšku, toto bol značný úspech, okrem toho na sebe mal širšie čierne nohavice a čierne šnurovacie poltopánky. Jeho dnešným cieľom bolo nájsť aspoň jeden schopný podnik, nemal však veľké očakávania, avšak čo si zisťoval Queens bol najlepším ademptom. Jeho runy neboli viditeľné, límček na košeli ho značne chránil a na dlaniach mal kožené rukavice. Runu neviditeľnosti nepovažoval za potrebnú. Pomaly prechádzal ulicou keď si všimol pomerne nápadnú ryšavú slečnu. Z diaľky mu pripomínala Samanthu, bolo to však len na vonkajšom vzhľade. Jej chovanie však bolo, podivné.* Ste v poriadku? *Opýta sa zatiaľ čo sa vynorí za jej chrbtom, jeho hlas bol hrubší, možno viac, ako by mnohý očakávali.* Pozorujete niečo?
*Milovala to, jak jedna zdánlivě bezvýznamná věc, které si nikdo nevšímá, může být tak krásná, když se na to někdo podívá trochu jinýma očima. Vlastně to je jako ona sama. Trochu divné a nezapadající do svého okolí. Akorát že Josie je vždycky všude vidět a jinak to vlastně ani nejde. Popruh od foťáku má zavěšený na krku, aby jí nikam nespadl, to by nerada. Ale zpět k situaci. Měla to přesně vypočítané. Když ještě chvíli bude stát na špičce pravé nohy a levou nohou bude ve vzduchu udržovat balanc, tak zvládne takový úhel, že ta fotka bude nepřekonatelná.* //Ještě kousek...// *Už opravdu chybělo jen pár chvil, kdy na ni ale někdo promluvil a tím ji naprosto vyděsil. Foťák ji vypadne z rukou a ona se překlopí dopředu tak, že momentálně se drží rukama za první patro kašny a nohama na špičkách nějak vyrovnává vzdálenost, aby se nezřítila do vody.* Ua! Pomoc! *Vyhrkne, zatímco zatíná prsty do mramoru. Zas takové teplo není, nechce se namočit, a tak doufá, že jí cizinec pomůže vrátit se na zem. A pokud ne, tak se mrštěním z jedné strany na druhou nějak dostane z této svízelné situace a znovu pocítí pevnou půdu pod nohama. Ať tak, či tak, je ráda, že znovu stojí na zemi. Rychle si zkontroluje foťák na krku a oddechne si, když mu nic není. Zas tolik peněz nemá, aby si mohla koupit nový. A až v tuto chvíli se podívá na muže před sebou.* //Vysoký asiat? Já se snad musela praštit do hlavy.// *Zatřepe hlavou, jestli náhodou nemá halucinace, ale obraz před ní je pořád stejný. Zvláštní. Pak si ale vzpomene, co se tu stalo a trochu se na něj oboří.* Tohle nemůžete dělat! Nemůžete děsit člověka, který balancuje na kusu kašny. To Vás maminka neučila? *Zakroutí hlavou, ale spíš než hněv to je takové povzdechnutí, protože nestihla vyfotit to, co přesně chtěla a už se jí to asi znovu nepovede, protože podruhé štěstí pokoušet nechce.* Zničil jste mi fotku. To byste měl odčinit. *Teď už se na její pihovaté tváři objeví i trochu něco jako úsměv, nikdy se nevydrží zlobit dlouho. Ne, že by rychle odpouštěla, ale její život proplouvajícího poutníka ji naučil, že spousta věcí je vlastně hrozně jedno. Musí si toho muže prohlédnout ještě jednou, něco jí na něm nesedí. Někoho jí připomíná, minimálně typově, ale nějak si ho nedokáže nikam spojit.* A jinak ano, něco jsem pozorovala. Ono totiž když se dobře pozoruje, tak je vidět víc, než by si člověk v první chvíli myslel. *Řekne tak jako vševědoucně a nakonec k němu natáhne svou malou ručku, pokud to porovnáme s tou jeho.* Jinak já jsem Josie. *Je její předností vyrábět si nové známé a snad se i přátelit s každým, koho jen potká a často ignoruje jejich protesty. Mají být rádi, že se s nimi vůbec někdo chce kamarádit.*
*Žena mu prišla podivná. Avšak zaujímalo ho skôr, či nešlo o poškodzovanie verejného majetku, než čokoľvek iné. Predsa len na verejnej pôde? Možno však išlo len o príliš zapálenú umeleckú dušu. Nerozumel umeniu, v tomto smere bola omnoho viac znalá Samantha, možno ich mal zoznámiť, avšak rýchlosť slov, ktoré žena vypúšťala by boli príliš na oboch jedincov v tomto parabatai pute. Pri prvotnom oslovení mal ruky za chrbtom, avšak keď videl, stratu balansu prešiel ku slečne a pomohol jej dostať sa z tejto kritickej situácie.* Ospravedlňujem sa. *Odvetí stroho zatiaľ čo si napraví kabát, aj keď by sa niekomu zdalo, že s ním nič zle v prvom rade nebolo.* Domnieval som sa, že ide o vandalizmus. *Odvetí jednoducho pri čom očami nijak neuhýbal od slečny. Jej vek by len ťažko dokázal odhadnúť. Možno 20 možno jeho vek? Ťažko odhadnúť, avšak rozhodne dokázal usúdiť, že bola viac urozprávaná, ako on. Taký ľudia mu nevadili, nepochybne však po istom čase začínali byť príliš hlučný.* Nenaučila, zomrela v roku 2002. Nestihla to. *Odvetí pri čom slabo sa mu mykne plecom, akoby išlo o niečo bežné. Prach sa na prach obráti. Na tvári sa mu však objaví slabý úsmev, nakoľko očakával, že ryšavku pred sebou mierne rozhodí.* Nič sa nepohlo, pokiaľ po tom túžite môžem vás naspäť vysadiť. *Oponuje je, pokiaľ jej skutočne tak narušil umelecký prúd. Stále mal však dojem, že išlo o vandalizmus.* Čo odo mňa vyžadujete? *Opýta sa zatiaľ čo sa jeho ruky slabo prekrížia na jeho hrudi. Mierne sa však prikloní, aby sa dostal na jej výšku zatiaľ čo sa zahľadel na sme, ktorým fotila.* Čo konkrétne ste tam videli? *Aj keď by sa niekomu zdalo, že si ju doberal, úprimne sa pýtal, nakoľko umelecké cítenie postrádal.* Gabriell. *Kývne mierne hlavou na dol, už len z klasického zvyku zatiaľ čo s ňou slabo pohne.* Ste fotografka? Alebo ide len o voľnočasovú záľubu?
Vandalismus? *Uchechtne se dívka a zavrtí u toho hlavou. Jakože k tomu taky občas se svými spreji patří, ale rozhodně tím neničí kašny nebo tyto typy staveb, to se spíš zaměřuje na staré odstavené vlakové vagóny a trochu je vylepšuje, aby jim vrátila aspoň trochu krásy. Všechno to patřilo k její umělecké stránce života a i když to možná pro některé bylo mimo, tak pro ni právě toto byl způsob, kterým se může vyjádřit. Nikdy jí nevadila ani samota, ani život mezi lidmi, ale pravdou je, že většinu svého odrostlého života strávila sama, maximálně tak se svým psem.* Tak když ne matka, tak otec. *Ona sama matku měla, teoreticky, ale někdy by si přála, aby ne. Aby mohla jenom snít nad tím, jaká její matka mohla být úžasná a místo toho se nezaobírat tím, jak moc se o ni nikdy nezajímala a jak byly peníze jejích manželů víc než její dcera. Možná i z toho důvodu ji jeho věta nerozhodila. Nezná ho, nezná jeho minulost a přistupuje k životu tak, že smrt je vždy někde kolem nás a nikdo se jí neschová, i když upíři k tomu mají blízko.* Ne, děkuji. Asi znovu akrobacii zkoušet nebudu. *Na tváři drží takový docela příjemný úsměv, který ráda věnuje lidem kolem sebe. Když se jí zeptá, co po něm chce, tak svůj pohled stočí k hodinkám na zápěstí, které hlásí čas večeře.* Pozvání na něco dobrého a dobré kafe. *Aneb tímto způsobem přežívá a je zvědavá, jestli to vyjde i na tohoto muže. Sice na něj upře své velké oči, ale má tak trochu pocit, že je vůči ní imunní. Možná je to gay. Tak dávalo by to smysl. Je tak pěkně oblečený a nebalí ji, jako většina mužů, co potká. Jejich výškový rozdíl je trochu komický. Tipovala by, že má takové dva metry a tudíž ona se svými slabými sto sedmdesáti centimetry je vedle něj trochu jak mladší sestra od jiné matky.* Támhle. *Zatáhne ho za rukáv, aby se postavil místo ní a ona se vyšvihne opět na hranu kašny, ale tentokrát bez balancování, aby mu ukázala místo, které chtěla vyfotit.* Vidíte tu skvrnu? Ta vypadá jako letící pták. A když se podíváte lépe ze strany, *znovu si ho k sobě trochu víc přitáhne za kabát k sobě* tak tam tvoří ta soška takový stín nad tou prasklinou, že to vypadá, že ten pták vylétá ven z ní. Že se osvobodil a teď konečně může ulétnout. *Vysvětluje s docela velkou energií v hlase, je vidět, že je to její téma.* Ráda Vás poznávám, Gabrielli. *Věnuje mu jedno speciální pousmání a pak pokrčí rameny.* Teď jsem zrovna fotografka. Za tři hodiny budu hrát na rohu u divadla, takže budu zpěvačka a hudebnice. A zítra? Kdo ví, co život přinese. *Aneb její životní moto.* A Vy? Budu hádat. Jste podomní prodejce exotických mravenců. *Zkusí úplně první, co ji napadne, i když je to asi něco, co vůbec neexistuje.* Nebo ne?
Otec sa zamieraval na iné problematiky. *Pousmeje sa, Gabriell už bol naučený skrývať svoju skutočnú identitu a rasu. Nebolo to prekvapivo tak ťažké, ako by jeden čakal. Dokázal zmiznúť v dave aj napriek výške a v meste, ako New York to bol o to menší problém. Prišiel z Chicaga pred mesiacom do New Yorku. Býval v Queense a pacoval na Maspeth High, ako učiteľ histórie. Runy dokázal skryť a nik tak nemal ani len poňatia o jeho existencií. Obával sa však, že by rozhovor mohol prejsť do priateľských kruhov, po tomto fakte by sa už nikdy nemohli stretnúť. Nezdalo sa však, že by to nefilovi robilo tak veľký problém.* Zdalo sa, že vám išla. *Odvetí jednoducho, nakoľko státie na jednej nohe bolo omnoho ťažšie, ako sa zdalo. Samozrejme vtipkoval, keby pod slečnou bola hlboká priepasť, vtedy by šlo o niečo obdivuhodné. Jej návrh sa mu však samému nepozdával. Sám nevedel, kde sa tu skutočne oplatilo najesť a tak sa dostával do nenaplánovaného teritória. Gabriell bol pomerne schematický typ osobnosti. Pokiaľ nemal podložený úspech, neakceptoval ho. Pri podnikoch išlo o predošlé, recenzie, odporučenia známych, ale aj celková filozofia. Aj kvôli týmto podmienkam, skoro neustále jedával v Inštitúte, boli takmer nemožné splniť.* Máte vysoké nároky. *Odvetí jednoducho, zatiaľ čo sa rozhliadne po možných lokalitách.* Načo by ste mali chuť. *Ani nijak nedebatoval o tom, že by sa nestalo podľa jej požiadavky. Ono, bolo by to neslušné, či nie? Kým však uvažoval ucítil len ťah jeho rukávom zatiaľ čo mu ryšavé dievča nadšene hovorilo o pohľadoch. Mohlo to byť tým, že nemal okuliare, alebo horším zrakom spôsobeným starším vekom.. avšak aj keď mu vysvetľovala čo videla, nedokázal to zahliadnuť.* Tak, myslím, že takýto detail, vám len tak neujde. *Pousmeje sa zatiaľ čo opis jej práce mu prišiel pobavujúci.* Takže ste nezamestnaná? Ale uznávam vašu snahu o zárobok. *V tomto kontexte sa cítil previnilo a tak sa presvedčil o pozvaní na obed. Nijak hlboko to však nevnímal, skôr či neskôr očakával, že sa so slečnou už nikdy neuvidí.* Som učiteľ na strednej škole, ale neboli ste príliš ďaleko. *Pousmeje sa pri čom sa pozrie dole ulicou po schopných podnikoch.* Dokážete zvládnuť štipľavé? *Opýta sa zatiaľ čo unikne od fontány, okolo ktorej sa dovtedy otáčali.* I keď s kávou to neznie, ako perfektná kombinácia všakže? *Povie pri čom si zamyslene prejde po brade.* Máte návrhy? Nasťahoval som sa nedávno, ešte to tu príliš dobre nepoznám.
Věřte, nebo ne, jednu chvíli jsem byla v cirkuse. Taková pozemní akrobatka, či jak to popsat. *Lepší by spíš bylo říct, co všechno ona nedělala. U cirkusu moc dlouho nevydržela, ale aspoň může říct, že utekla k cirkusu a že má za kamaráda lva. A to se vyplatí. To byla druhá věc, která byla její předností - sport. Ať už šlo o běhání, gymnastiku i nějaké bojové umění, tak to ji velmi bavilo a šlo jí to. Ale mimo tyhle dvě své oblasti byla úplně marná. Každopádně z gymnastiky už docela vypadla a úroveň, na které byla, už je dávno pryč.* Možná. *Trochu potvrdí jeho teorii o jejích vysokých nárocích. Popravdě jí člověk před ní přijde dosti zajímavý a ráda by ho poznala trochu blíž a třeba tam tu přátelskou linii vytvořila. Ono se hodí mít přátele v městě, kde momentálně žijete. Což jí připomíná, že se musí ozvat Triss.* Popravdě mi to je jedno, nejsem v jídle vybíravá a jím všechno, co přede mě dáte. Spíš co byste si dal vy? *Možná je to trochu popelnice, ale to nevadí. Aspoň to s ní měli v dětství jednoduché - nerýpala se v jídle. Pak mu ukazuje to, co chtěla vyfotit a nezlobí se na něj, že to tam nevidí tak, jako ona. Kdyby všichni viděli všechno stejně, tak by umělecké oko ztratilo význam.* Ano, jsem nezaměstnaná. Mám takový, jak to jen říct, svobodný životní styl a zaměstnanost by mi v tom akorát překážela. *Často se setkává buď s lítostí nebo s opovržením, že nemá práci. Jenže to by opravdu nemohla žít tak, jak teď žije. Prý člověka omrzí žít bez zázemí, být v neustálé nejistotě, spát jen u svých přátel na gauči a nikdy ve své posteli, ale jí to tak nějak vyhovuje.* Miluji pálivé. A to nevadí, že se to k sobě nehodí. Na kávu můžeme jít příště. *Aneb znamená to, že se jí starý muž jen tak nezbaví. Mohl by s ní třeba chodit nakupovat a díky němu by měla i sušenky z horní poličky. Pomalu se rozejde směrem z parku a kývne na něj tak, aby šel za ní. Sice ještě nemají domluveno, kam půjdou, ale cestou se domluví a jí už tu začíná být trochu zima.* Kousek odsud je dobrá indická restaurace, kam ráda chodím, ale ... *trochu si ho znovu prohlédne s tím, že vypadá tak nějak majetněji a vybíravěji než její skupina lidí* ale není to pětihvězdičková restaurace. A nebo se můžeme zetat strýčka Google, jestli chcete něco lepšího. *Při chůzi se mu snaží dívat do očí a přitom se nepřerazit, když se nedívá na zem.*
Hm, zdá sa, že ste si už skutočne niečo prežili. *Pousmeje sa nakoľko mu to prišlo milé. Nefilské aj civilské životy boli pomerne krátke, predsava tak života plného prežitkov mu prišla milá.* Ono, môj pôvodný cieľ bolo nájsť nejakú schopnú reštauráciu, možno sushi.. ale uvítal by som čokoľvek čo bude jedlé. V New Yorku som zatiaľ našiel len tŕne v oku. *Gabriell v Amerikou nikdy nemal šťastie. Už keď tu boli so Samatnhou počas zimnej vojny tak našiel len zlé jablká. Nič kde by človek dokázal v pokoji sedieť, bez toho, aby ho niekto prepadol, alebo do výkladu skočil vlkolak. Bolo však možné, že to bol len jeho smola a chyba vo výbere. Možno recenzie skutočne neboli všetko. Vyberie tak starší telefón z vrecka. IPhone, ktorý už mnoho ľudí pravdepodobne ani nemalo. Bol malý, v jeho ruke vyzeral priam komicky, avšak dokázal mu odhaliť recenzie podnikov v okolí a to mu stačilo.* Indická reštaurácia znie dobre. Ako sa volá? *Opýta sa dodatočne, aby si ju mohol pozrieť zatiaľ čo kráčal popri slečne.* Nedesí vás predstava budúcnosti? Keď žijete z momentu na moment? *Opýta sa zatiaľ čo sa pozrie nižšie k spoločníčke. Sám uvažoval či jej tento životný štýl postačoval. Predsa len ochrana ľudí v USA bola.. otázna a tento riské život tak mohol byť strašidelný.* Je toto ono? *Ukáže na menšiu reštauráciu, ktorá však jasne dávala najavo, že je indická. Prejde tak ku dverám zatiaľ čo ich Josephine pridrží. Počká kým si sadne kým on si zvesí dole kobát, v miestnosti bolo dostatočne teplo a tak ďalšiu vrstvu nepotreboval. Avšak nedošlo mu, že jeho rukavice budú musieť ísť dole a tak chvíľu počká aby sa mohol ospravedlniť a ísť si nakresliť potrebnú runu.*
To je pravda. Každá vteřina, kterou nežijete naplno, je promarněná. A já nechci mít moc promarněných vteřin. *Občas ze sebe zvládne vypustit i něco chytrého, co dává smysl snad i normálním lidem a ne jenom bláznům, mezi které se občas řadí.* A tom případě se těšte na zážitek. *Usměje se na něj nahoru, i když popravdě neví, jestli to bude dobrý nebo špatný zážitek, ale rozhodně nějaký to bude. Měla ráda klasické restaurace, které si na nic nehrály. Šlo jí vždy o autentičnost a ne o to, jak moc je to na talíři upravené. První polovina jejího života se odehrávala v drahých restauracích a musí říct, že jí to ani moc nechybí. Musí se trochu pohledem podivit nad jeho telefonem. Ani ne nad jeho stářím, ale spíš nad tím, jak malinký vypadá v jeho ruce a diví se, že na něm vůbec dokáže psát.* Jo, to Vám neřeknu, ani kdybych chtěla. Má nějaké šílené indické jméno, ale trefím tam. Jsme tam za chvilku. *Přislíbí mu a pak se zamyslí nad jeho otázkou.* Občas ano. Jenže vy nikdy nevíte, co má pro vás život připravené. Třeba teď by mě mohlo trefit auto a já bych s tím nic neudělala a jediné, co by mě utěšovalo, je to, že jsem prožila život naplno. Kdybych se hnala za kariérou a celý život jen k něčemu směřovala a nestihla to, tak by byl ten život promarněný. Nesouhlasíte? *I když by její otázka mohl znít arogantně, tak ji opravdu zajímá jeho názor. Na jeho další otázku jen přikývne. Zastaví totiž před malou restaurací, ze které ta orientálnost úplně srší.* Děkuji. *Usměje se na něj, když jí podrží dveře a vkročí dovnitř. Ani se nemusí rozhlížet, zná tento podnik jako své boty a rovnou se vydá ke svému oblíbenému stolu.* Aarave! Ahoj. Jak se máš? *Křikne, když změrčí svého oblíbeného Inda, který se k ní hned žene s úsměvem.* Dám si to, co obvykle a dvakrát. Věř mi, ještě dlouho budeš na tuto hostinu vzpomínat. *Poslední větu věnuje Gabriellovi, zatímco si sundavá koženou bundu, kterou přehodí přes židli, na kterou se vzápětí posadí.* Jaké jsou první dojmy? *Zeptá se ho s úsměvem, zatímco si vybírá neviditelná smítka z černého prostého tílka, co měla pod bundou. Nemusí čekat ani dlouho a už jim nesou první část hostiny - trochu zvláštně vypadající červenou omáčku a tenký chléb.* Tak dobrou chuť! Akorát se bojím, že si budeš muset sundat rukavice, s těmi se tu úplně jíst nedá. *Poukáže na jeho zakryté ruce a sama se natáhne pro první sousto.* Proč jsi vůbec přijel do New Yorku?
*Jej filozofia bola jednoduchá, avšak do istého smeru efektívna. Mnohý túžili po anarchií a voľnosti v živote, len malá odvážna hrstka to však dokázala dosiahnuť. Gabriell nikdy po stavu beztiaže, alebo bez pravidiel nechcel. Netúžil po tom, nakoľko ho to v detstve nenaučili. Okrem toho, pravidlá dávali často jeho životu význam, organizovali jeho okolie tak, ako si zažiadal a práve to mu dodávalo istotu. Josephine si zaslúžila obdiv, ale jej život nebol niečo po čom túžil.* Možno s vami dokážem súhlasiť, ale náhly koniec a pocit toho, že som životom plytval.. Nepovažujem to tak. *Gabriell bol učiteľom, politické sny mal v užšom veku, avšak postupne ho opúšťali, to čo chcel dosiahnuť bolo to čo bolo potrebné a nevyhnutné. Ako lovec od života veľké očakávania nikdy nemal, pokiaľ však dokázal naviesť mladšiu generáciu k tomu, aby prežili čo najdlhšie, považoval to, ako ukončenie svojho posolstva.* Nežijem však život neustáleho dobrodružstva, na to nie som úplne stavaný. *Pousmeje sa jednoducho, pri čom na jeho tvári bolo možné zahliadnuť pokoj než čokoľvek iné. Vždy si ho prechovával, bezradnosť, hnev a iné silné emócie dokázali prispievať k uškrabnutí na človeku. Ani sa nenazdal a už sa však nachádzali v podniku. Pokiaľ niečo, prvé čo zaznamenal bola vôňa, po druhé sýte farby, ktoré boli na stenách a zemi interiéru. Ťahali mu oči, mierne si tak dlaňou prejde po viečkach zatiaľ čo čaká, kým sa usadia. Chcel si vypýtať menu, Josephine však uznala, že objednanie za oboch bude jednoduchšie a tak sa len slabo pousmial.* Dúfam, že ste nevybrali len to najdrahšie na menu? *Podpichne mladú civilku pohľadom zatiaľ čo si odloží kabát na stoličku.* Na moment sa musím ospravedlniť. *Posumeje sa pri čom pomalým krokom prejde na toaletu, ktorá sa skrývala za rohom. Vošiel na pánsku, nedala sa považovať za čistú, avšak po zavretí v jednej búdke si len vyberie stelé z poza pásu zatiaľ čo si nanesie pomerne rezkým pohybom runu. Josephine by si tak nemala všimnúť nijaké čierne líne a po umytí rúk, kedy si mierne vlkmi dlaňami prešiel vlasy sa opätovne vrátil ku stolu.* Je tu.. pestré, ťahá mi to oči. Avšak vonia to tu skvele. *Obháji jej výber zatiaľ čo spojí svoje dlane na stole. Ich jedlo však prišlo resky, opatrne tak vzal príbor do rúk a kývne hlavou na popriatie dobrej chuti.* Kvôli rodine a v podstate aj práci. Väčšina rodiny žije v New Yorku, keď som študoval tak som šiel do Chicaga a tam vlastne aj donedávna ostal. Zhoršilo sa otcovi zdravie, takže som na dobu neurčitú tu. *Vysvetlí zatiaľ čo si dáva prvé sústa, dáva si veľmi veľký pozor na to, aby nehovoril s jedlom v ústach. Jeho dlaň mu tak na moment zakryje ústa zatiaľ čo žuje pečivo.* Vy? Program v dobrodružstve, alebo návrat ku koreňom?
Takže jste spíš zastáncem klidného života? *Na jedu stranu by to také brala, protože ji i trochu láká nějaký ten pocit domova a bezpečí, který v podstatě nezná, ale na druhou stranu by ji takový život asi po chvíli přestal bavit a cítila by se tam jako v kleci. Je ráda, že zalezli do tohoto podniku. Je to sice trochu kýčovité, ale za ni je tu výborná atmosféra a dokonalé jídlo, které ji pokaždé přenese až do Indie, kde tedy ještě nebyla, ale asi by se tam mohla vydat.* A to mě nenapadlo! To abych to ještě změnila, ne? *Otočí se směrem k číšníkovi, jako by to chtěla změnit, ale hned se zas se smíchem otočí ke svému společníkovi.* Nebojte, je to spíš takové degustační menu. Říkám tomu dovolená v Indii, je tu totiž asi všechno ze všech koutů tohoto státu. *Usmívá se skoro až nadšeně, je to prostě milovnice jídla a kdyby tolik nesportovala, tak by rychle vypadala jako koule. Chvíli sleduje, jak muž odchází a na chvíli ji napadne, že by mohl utéct záchodovým okénkem, jak bývá ve filmech, ale asi by se tam se svou výškou nevešel. Když tam tak čeká, tak ještě zavolá na číšníka, aby jim přinesl jejich čaj a než stihne cokoliv jiného, tak vidí Gabriella znovu přicházet.* Ale kuš. Dejte ten příbor pryč. Nemůžete si užít indické jídlo, když ho chcete jíst příborem. *Zakroutí nad ním hlavou a pohlédne na svůj chléb, který si namáčí do omáčky a jí to rukama. Číšník jim donese další indické skvosty všeho druhu najednou je jejich stůl tak plný, že se tam nedá skoro ani odložit ubrousek. Natáhne se pro zase jinou omáčku a poslouchá jeho vyprávění o rodině a jeho cestě sem.* Takže jste sem přijel v podstatě kvůli otci? Ale Chicago chápu, je to nádherné město plné zeleně a parků, což mi tady v New Yorku chybí. Jak dlouho jste tam bydlel? *Zajímá se dál a u toho mezi řečí ujídá z různých talířů a snaží se u toho nevypadat jako Otesánek.* Spíš se mi po tomto městě zastesklo. Mám tu pár skvělých a i trochu zvláštních přátel, třeba jedna z nich je úplná čarodějnice. *Musí se zasmát svému vtipu, který je vlastně úplně reálný a pak se ještě vrátí k tématu.* A hlavně tu mám starší sestru se synovcem, kterého jsem ještě neviděla. A NY patří mezi moje domovská města, do kterých se vždycky ráda vracím. *Dopoví a napije se čaje, který jim mezitím přinesli.* Ale musím říct, že Vás obdivuju. Vychovávat dnešní mládež nemůže být jednoduché. Nemáte někdy chuť se na to vykašlat? *Měla zkušenost s několika učiteli a všichni vypadali jako na pokraji zhroucení, tak nechápe, kdo do toho dobrovolně jde. Ale věří tomu, že takhle vypadající učitel bude mít velkou pozornost, minimálně dam.*
Povedzme. *Prikývne aj keď pre mnohých večerné ničenie démonov, nebolo úplne pokojné. Defakto, možno to bol pravý opak, avšak keď sa niečo v živote príliš opakovalo, jeden to začínal brať, ako tradíciu. Istotu, sám si nebol istý kam by jeho život viedol, keby v momente všetky démonské entity zmizli. Vedel však, že to nie je realistická otázka, keby táto možnosť existovala, predpokladal by, že za existenciu jeho rasy by sa vytvorili prinajmenšom príbehy, alebo legendy o tejto moci.* Pokiaľ máte silu na viac jedla, a nič po vás neostane na stole stále máte tú možnosť.* V Indií som nikdy nebol, takže možno ma to na návštevu navnadí. *Pousmeje sa jednoducho, Gabriell cestoval skoro celý svoj reálny život nefilim. Avšak v tomto momente, ako učiteľ, okrem pár výletov do Európy si toho príliš veľa neprežil. Spokojne sa tak pustil do svojho jedla, pri čom jeho príber Josepfhine takmer odohnala.* Prečo by bol inak na stole? *Nadvihne obočie pri čom si na jej žiadosť príbor položí a začne jedlo konzumovať rukami. Nebol na to príliš zvyknutý. Vždy preferoval príbor, dokonca aj pizzu si zo zvyku krájal pokiaľ mal tú možnosť. Nie každému sa tento zvyk páčil, ale.. jednoducho to tak bolo. Kým si nemusel špiniť ruky tak to nerobil. Začne však postupne ďobať do všetkého čo mali na stole, a skutočne toho bolo požehnane.* Od kedy som skončil strednú školu, viac menej od 18tich do.. teraz povedzme. Desať rokov s tým, že som sa na sviatky vracal sem, ale nie na tak dlho, aby som to tu spoznal, ako keď som tu vyrastal. *Vysvetlí zatiaľ čo mu pomaly ubúda z tanieru.* Čarodejnica? Prečo si taký názov zaslúžila? *Opýta sa s úsmevom, avšak v hlave jasne spozornel. Nedával to však na povrch, začínal tak uvažovať, či Josephine mala skutočne dar zraku, alebo nie. Nepredpokladal, že sa rozprával s dolnosveťankov, jedine že by jej mladý vzhľad skrýval roky strávených so spojením s mágiou. Nemal však žiadne závery a len vyčkával.* New York má isté čaro, vždy je tu niečo nové čo človek nevidel.. takže asi každý ma nejaké to nutkanie sa vrátiť.* Nie je to práca pre každého, niekedy si každý potrebuje len zavrieť oči, najmä keď ide o zachádzanie s mladšími, ale keď človek potom vidí ako pomohol ich budúcnosti.. je to dobrý pocit. Okrem toho, neviem čo iné by som so životom robil. *Pousmeje sa na Josephine zatiaľ čo jemným gestom kývne smerom k nej.* Nemali ste nejaký detský sen o tom čím budete, ako dospelá?
Neříkejte dvakrát. Mám bezedný žaludek. *Zasměje se, ale už to nechá dál být. Je pravda, že je hodně jako kyselina, která nechá zmizet všechno, co vidí a nic po ní nezůstane, ale pokud by na tento stůl vměstnali ještě něco dalšího, tak by to už nemusela pojmout, nebo by jí bylo minimálně ráno vážně špatně. Pořád má k němu trochu skeptický pohled kvůli příboru, který se ještě prohloubí, když začne ty příbory jakoby obhajovat.* To je pro ničitele kultur a žabaře. To je to samé, jako byste chtěl jíst pizzu příborem. Nebo sushi si napichovat vidličkou. To prostě nejde. *Zavrtí rázně hlavou a dokončí tak svou přednášku o stolování a trochu se na něj dívá jako na vraha malých koťátek. Rozhodne se mu však nakonec odpustit, když to napraví, a poslouchá zaujatě jeho další příběh.* Je pravda, že toto město se mění každým dnem. *Přitaká, a pak se trochu zarazí, když se zeptá na oslovení Triss, ale hned se zase vrátí do úsměvu.* Ále, to je takové tajemství jen mezi námi děvčaty, to byste nepochopil. *Zasměje se a přesouvá se zase k jinému tématu. Sama Zrak nemá, takže před ní by mohl sedět další čaroděj, co má ve skutečnosti fialovou pleť a rohy, nebo hůř - nefilim, a ona by to nepoznala. Zkouší to tedy zahrát do kouta a připomene si, že musí být opatrnější v tom, co říká.* Takže jste učitel, protože vám nic jiného nejde? *Poví a zasměje se, aby viděl, že to nemyslela nijak ofenzivně, ale spíš jenom takové pošťouchnutí, které dělá ráda a kterým musí lidé kolem ní čelit.* To víte že ano. Chtěla jsem být princeznou a na tom se nic nezměnilo. **Znovu v sobě probudí krátké zasmání a natáhne se pro kousek jídla, co je u něj a pak se stáhne zase zpátky.* A jinak nevím. Baví mě zpívat, hrát na kytaru, malovat, fotit nebo i tak jako bojovat. Ve vrhu nožem nebo sekerou jsem neporazitelná. *Řekne jakmile dožvýká sousto v ústech. Posledního půl roku strávila v Texasu, kde se kromě jízdy na býcích, kde si hned na začátku zlomila nohu, naučila i jiné jejich dovednosti.* Jaká je Vaše superschopnost a jakou takovou tu hrdinskou byste chtěl mít? *Napadne jí taková možná trochu zvláštní otázka, ale tak proč ne. Zatím co čeká na jeho odpověď sáhne si do drdolu a nechá po sobě splynout své zrzavé dlouhé vlasy. Už ji začala z toho uvázání bolet hlava, takže je musí na chvíli nechat vyvětrat, než je zase sváže zpátky a snad si je nenamočí do omáček všechny.*
To by niekto na vašu postavu nepovedal. *Pousmeje sa nakoľko Josephine vyzerala pomerne útlo. Ponášala sa mu na väčšinu lovkýň, ktorých najlepšou zbraňou bola nízka postava a rýchlosť. Aj keď o nich mnohý mohli pochybovať aj oni boli veľmi schopné boja.* Pizzu príborom. *povie si potichu pre seba nakoľko len pred minutou nad týmto zlozvykom uvažoval. Pre neho to nebola taká tragédia ako sa zdalo pre civilku, prišlo mu to tak pomerne úsmevné.* Všetko sa dá pochopiť pokiaľ to dobre vysvetlíte. *Uchechtne sa zatiaľ čo si dáva len ďalšiu sústa, jedlo zo stola utekalo nevídanou rýchlosťou, nevedel či sa do toho pustil sám, alebo Josephine mala skutočne bezodný žalúdok.* Nie som tak netalentovaný, ale bola to tá srdcová možnosť. *Odôvodní pri čom áno, učiteľstvo bolo veľmi neatraktívne povolanie. Gabriell to však považoval inak, a z jeho pohľadu to bola priam citová záležitosť, nakoľko vedel, že svoje deti nikdy mať nebude.* Myslím si, že po presťahovaní do Európy by ste ešte stále mali šancu. *Usmeje sa povzbudivo, akoby to bol ešte naďalej sen nižšej civilky.* Skutočne? To sú veľmi silné slová. *Povie dotieravo, možno by podľa veku, ešte bola schopná prejsť nefilim tréningom.* Super schopnosť, mám pomerne dobrú pamäť. Ale meniť vzhľad znie pomerne lákavo. *Usmeje sa pri čom pre niekoho by jeho každodenné záležitosti mohli byť ponášané na komiksové postavy dnešku. Jedlo tak pomaly ubúda pri čom netrvalo dlho a taniere pred nimi boli takmer vyleštené.* Zdá sa, že svoju dohodu som splnil. *Odvetí jednoducho kým z kabátu vytiahne peňaženku a pokynie čašníkovi, že by zaplatil. V hlave si približne vyrátal, aký tringelt by mal nechať, pri čom dá aj trochu viac, ako by sa patrilo.* Rád som váš spoznal Josephine. *Kývne smerom k civilke, zatiaľ čo si opäť nasadí kabát a rukavice a vydá sa k dverám. Neplánoval nechať telefón, alebo kontakt, stále musel dúfať, že sa s Josephine kvôli jej bezzrakosti už nestretne.*
*Gabriell po tom, ako Samantha s ľahkosťou odzbrojila bielovlasého lovca len potichu pozoroval dianie. Bude na to treba veľmi veľa energie, to si bol istý. Bolo to vidno či už na jeho agresií, alebo neistote Matthewa, alebo čo i len tvrdohlavosť Kyly. Všetky tieto znaky mohli brániť budúcej spolupráci a sám sa tak uistil, že sa na tom zapracuje. Samotného ho však prekvapilo, ako si Samantha brala veci do svojich rúk. Potešilo ho, že jej asertivita bola značne vyššia od kedy prevzali tieto zodpovednosti.* Ďakujeme, že ste dnes prišli. *Ukončí to na koniec Gabriell pri čom Samanthe pri upratovaní dá pomocnú ruku, pri čom pred jej odchodom jej potichu poďakuje a potľapká po pleci. Bolo to niečo nové, pre oboch, ale bol si istý, že to bude prínosné. Pred odchodom sa pozrie na Kylu.* Počkáme sa pred vchodom do Inštitútu, vezmem si výstroj a o 10 minút sa tam stretneme. Ak si hladná zjeme niečo po ceste. *Pousmeje sa pri čom mierne kývne hlavou dole a naznačí svoj odchod.*
Neboj sa nezabudne na teba, som si istý. Ale stále by som ťa zobral ako +1. *Uistí svoju sesternicu pri čom naďalej pokračuje v kroku. Do istej miery sa na seba podobali, tmavé vlasy boli v rodine pomerne časté ale podoba v tváre bola tiež pomerne badateľná.* Ono bolo by ťažké si jeho tvár nevšimnúť na novinových stánkoch, zdá sa tam byť pomerne často, ale pokiaľ ti takáto spoločnosť vyhovuje, zlé slovo si nedovolím. *Uistí ju pri čom jej humor z neho dostane len slabý smiech.* Myslím si, že v Amerike... nebudú moc vyberaví či? *Nechcel stereotypovať, ale z toho čo zatiaľ videl okoloidúcich konzumovať či nakupovať, zdalo sa, že niekto by boli schopný s chuťou zlízať olej z prstov.* Ťažko povedať, všetko je lepšie zhodnotiť priamo na mieste, ale mierne popredné plánovanie je vždy užitočné. *Zhodnotí pri čom uvažuje, ako typ bezhlavosti by bolo možné obmedziť prípadne odstrániť. Ono, obzvlášť pokiaľ bola bezhlavosť vo výsledku pozitívnym javom tento zvyk je zmeniť len zaťažko.* Ja som sa toho veku už dožil. *Mrkne na svoju sesternicu nakoľko predsa jeho vek sa už pomaly ťahal do pre mnohých lovcov vysokého veku. Niektorý jeho spolužiaci z Akadémie už mali dve deti a tretie na ceste. Pre neho však vlastná rodina nikdy nebola atraktívnym aspektom života aj keď je to od lovcov očakávané.* Dúfam že aspoň v tomto sa môžem na Ameriku spoľahnúť, stravovanie tu inak bude veľmi náročné. *Zasmeje sa pri čom ich rozhovor ešte nejaký ten čas trval. Okrem príbehov z jeho ciest sa aj Mirjam pochválila svojimi zážitkami z New Yorku. Na povrch sa však vyplavilo aj spoločné spomínanie a dokopy to vytvorilo príjemné stretnutie po toľkých mesiacoch. Až o nejaký ten čas sa tak dvojica vrátila do Inštitútu, kde oboch zmohla únava a chlad.*
*Gabriell pomalým krokom prechádzal cez chodbu Inštitútu smerom k tréningovej hale. Jeho krok bol istý, avšak len zďaleka by sa dal opísať ťažkým, defakto viac menej jeho prítomnosť nebolo možné započuť. Neponáhľal sa, vedel, že nebude meškať nakoľko mal ešte stále časovú rezervu pred dohodnutým časom. Okrem toho bol schopný ešte skontrolovať Sunila Nurgalieva a svoju sesternicu Mirjam, ktorá mala plné ruky práce. Zdalo sa, že Nurgaliev je samovrah skôr než bojovník, nebolo to však niečo čo by nebolo možné aspoň trochu upraviť. Čierne vlasy mal úzko zopnuté zatiaľ čo na sebe mal tréningovú výstroj. Dlhšia tunika ktorej farba nijak nezaujala oko okoloidúceho mu siahala ku pásu. Okrem toho jeho hruď bola pokrytá čiernou kožou a pod tunikou mu vyčnievalo čierne tričko, ktoré zvyčajne nosil na klasické tréninky len so Samanthou. Po schodoch do tréningovej sály len skloní hlavu, aby si náhodou opäť nezaslúžil úder, ako prvý krát keď sa do miestnosti dostal. Všimne si svojej ryšavej kolegyne, ktorej prítomnosť ho milo prekvapila.* Ani sa mi nechce veriť, že ťa sem nohy doniesli, ako prvú.
*Klamal by keby sa priznal, že očakával skupinový trénink v Inštitúte. Predsa len bol tu už skoro tri roky a zatiaľ sa tento zázrak neudial. Žeby sa Sebastian a Caleb už uráčili robiť svoju prácu? Úprimne tomu moc neveril, možno práve preto mu to prišlo tak nesmierne podozrivé. V čiernom kompresnom tričku s dlhým rukávom a voľných šedých teplákoch si to tak mieril do podzemia do tréningovej haly. Divil sa, že našiel tepláky bez farebných fľakov, ale zároveň ho tento fakt značne potešil. Všetky runy, ktoré boli potrebné už mal dopredu nanesené, avšak stelé sa mu aj tak skrývala vo vrecku. Najlepšie miesto na uskladnenie? Pravdepodobne nie, ale na tých pár hodín to bude musieť prežiť. Po prechode úzkymi schodmi sa objavil v priestoroch sály, ktorú už tak dobre poznal. Ihneď ho tak zaujal pohľad na dve postavy, pri čom ryšavé vlasy v ňom ihneď vytvorili fyzický odpor k tomu pokračovať bližšie.* No fuj. *Vyjadrí svoju nechuť ku prítomnosti svojej sesternice takmer okamžite. Priam cítil, ako mu na krku pomaly vstali všetky chĺpky, či už od chladu, alebo hnevu, ktorý k osobe pred sebou skutočne pociťoval.* Povedz mi, že toto nie je skutočné. *Povie pri čom momentálne muža po jej boku príliš nevnímal. Poznal ho, či už od faktu, že bol parabatai Samanthy, alebo aj z tichých pohľadov na pohrebe rodičov Mirjam pred pár rokmi. Z frustrácie si jeho dlaň nájde cestu k svetlým vlasom a usadí sa na čele, akoby prežíval najväčšiu bolesť hlavy svojho života. Uvedomoval si o čo išlo, a v tom momente si vyčítal každý moment kedy si sťažoval na bratov Hawkstone.*
/On snad existuje nejaký medzinárodný zákon ktorí nariaduje že všetki nemocničné postele musia biť staré preležané herky./ Konečne sa odtialto dostanem. *Povie si polohlasne a zastoná keď sa celá rozlámaná posadí na posteli v ošetrovni. Skúsi vstať ale jej pravé koleno po trojtížnovom ničnerobení proti tomuto pokusu ťažko zaprotestuje. S bolestne skrivenou tvárou ťažko dosadne späť na preležaný madrac, natiahne sa k nočnému stolíku pri posteli a prezrie obidva šuplíky.* /Teda mohli by tu mať aspoň Fastun-gel..... No tak postarom?/ *Zvesí nohy cez okraj postele a pravú v kolene pravidelne zohýba a vystiera po niekolkých minútach cvičenia sa skúsi znova postaviť. Tentokrát ju už noha poslúchne. Natiahne si na koleno ortézu a pustí sa do strečinku a naťahovačiek, po troch tíždňoch v posteli jej to príde pred tréningom len vhod. Keď skončí oblečie si svoje čierne rifle a tričko....* /Aspoň že čiapka mi zostala./ *Zamračí sa pri pohlade na svoje jedom zničené oblečenie nasadí si svoju pletenú kultistickú čiapku a zakrije tak svoje uši. Vezme si svoju stélu, aktivuje si runy ktoré by na dnešok mohla potrebovať a vydá sa do zbrojnice. Keďže sosebou nemá zbroj ani vhodné zbrane musí si niečo nájsť tam. Po ceste preklína Kuri ktorí ju vďaka jej hlúposti pripravil o jej oblúbené oblečenie aj zbrane. Keď sa do zbrojnice dostane ríchlo zbežne preskúma všetky zbrane aj ostatnú výstroj a dá si dokopi tréningovú výstroj. Koženú vestu ktorá spolahlivo chránila ale poskitovala dostatočnú volnosť pohybu doplnila nátepníkmi na predlakťiach a opaskom. Zo zbraní si viberie dve ostria jedno zavesí do puzdra na laví bok abi sa dalo tasiť ako meč druhé si umiestni na kríže abi sa dalo tasiť pravačkov vodorovne v säatnom úchope. Takto pripravená odíde do tránigového sálu kde nájde miekolko ludí ale zatial z nich poznáva len Samanthu. Nezdá sa jej ale že by tréning už začal a tak ríchlo pristúpi k Sam a placho sa na ňu usmeje.* Prepáč, chcela som Ti len rýchlo poďakovať že si ma sem dotiahla...... *Vetu nedokončí znova sa nervózne placho usmeje a ustúpi k jednej zo stien.*
*Matthew je nějakou chvíli ve svém pokoji, mezitím se přípraví na trénink lovců, který ho dneska čeká. Na sebe si vezme nějaké oblečení co by se mohlo hodit na výcvik. Samozřejmě že si ještě neuklidil tu kupu oblečení kterou tam nechal před hlídkou, takže se mu celkem špatně hledalo, ale i přes to našel. Vzal si na sebe úplné černé tričko, černé tepláky a nějaké ty chrániče na nejdůležitější míst na těle. Jako zbraň si vzal hlavně luk a šípy, nemohla ale ani chybět jeho Stela a 2 andělská ostří u každého boku jedno. Vyšel ze svého pokoje a šel směrem k výcvikové hale, teda si to myslel. Jelikož samozřejmě zapoměl kde se nacházela tak chvíli bloudil po institutu ale nakonec ji dikybohu našel. Vešel dovnitř a kromě Sam tam neviděl žádnou zbamou tvář. Prohlédl si Sam a vypadalo to že je v pohodě, po té hlídce se s ní neviděl tak měl lehce strach zda je v pořádku.* Jak vidím tak si celá *Řekne Matt, směrem k Sám a lehce se pousměje. Doufal, že si to nevezme nějak špatně.*
*Podezřívavě přimhouří na svou neopomenutelnou polovičku oči a ruce si založí na hrudi.* Zase jsi mi podstrčil dřívější čas. *A to tu vážně velmi výjimečně byla na čas. Skoro. Pět minutek později. Hned bylo zvláštní, že tu je první, snad jí to jen nedošlo při zkoumání papírů. Hlas, který se ozve vzápětí ji však přiměje svou pozornost obrátit jinam a s opovržlivým nakrčením horního rtu a tím i nosu potlačí podrážděné odfrknutí. Jistě, že věděla o jeho přítomnosti, v New Yorku nebyli náhodou, ale Sander si mohl zachovat jistou profesionalitu.* Je to realita, nezbývá, než se s tím smířit. *Odvětí nakonec s pohledem upřeným na svého parabatai jako na svůj jakýsi přístav, který ji udržel v klidu a nedovolil si chovat s obvyklou protivností. Nekonec toto bylo oficiální setkání. Rodinné trable by měly zůstat v rodině a ne trápit nebo bavit nezainterestované strany.* To je samozřejmost. *Odpoví Kyle odměřeně, když se u ní zastaví a letmo kývne i Matthewovi. Tomu dokonce věnuje letmý úsměv. Hlídka na níž naposledy byly skončila nepříjemně a stejně jako Kyla poděkovala jí, Samantha teď prostým: * Díky za to. *Vyjádří vděk, že ji zanesl na ošetřovnu. Už to bylo pár dní, nabrala síly a stihla i jednu hlídku s Gabriellem.*
*Potichu pozoruje, ako do miestnosti postupne prichádzajú lovci. Nebolo ich veľa, toho si bol vedomí. S týmto faktom už vchádzal do New Yorku defakto, snaha zachrániť túto topiacu loď. Žiadne známosti v týchto rádoch zatiaľ nemal, okrem Mirjam a Sandera, ktorého viac menej poznal len z rozprávania, ktoré nebolo príliš v dobrom svetle, a videnia. * Prajem príjemný deň, pokiaľ sa nemýlim mali by sme byť všetci. Som uvedomený, že dvaja lovci nebudú schopný prísť nakoľko sú na ošetrovni. Ide o Mirjam Farwing a Sunila Nurgaliev, pokiaľ budete mať na nich otázky, tak si ich neskôr môžete zastaviť. Mirjam je hlavným medikom, ale nespoliehajte sa na to. Pokiaľ ide o vážne zranenie zvolanie Mĺkvych bratov nikdy nie je hanba. *Vysvetlí pri čom prísnym pohľadom si prezrie zoradenie pred ním. Od dochrámanej krátkovlasej ženy, po mladších členov.. nezdalo sa to, ako taká veľká tragédia, avšak Samantha ho informovala o nejednom probléme, ktorý sa naskytol.* Okrem toho však dnes máme na harmonograme podstatnejšie veci. Na začiatok by sme sa radi predstavili, moje meno je Tsai Mei Lan, avšak pre jednoduchosť veci na mňa môžete odkazovať, ako Gabriell Tsai. Po mojej pravej ruke je Samantha Mae Blair Adalyn Burberye a od Nového Roku nám bolo zverené vedenie tohto Inštitútu, kým sú bratia Hawkstone mimo New Yorku. Po podrobnom prejdený všetkých dostupných dokumentov sme boli schopný vypracovať nové fungovanie, ktoré… je skutočne potrebné. Po niekoľkých rokoch sem prišli nový nefilim, včetne nás a považujeme to tak za nový začiatok. *Jeho slová z jeho pier vychádzajú pomaly, všetky sú vyslovené správne a pokiaľ niekto nerozumel, tak išlo skutočne len o chybu jeho počúvania. Hlas bol hlboký, aj napriek tomu, že Gabriell nebol len hora svalstva. Jeho výška však rozhodne vyvolávala poornosť, avšak pokiaľ by niekto nedával pozor s týmto drobným rozrušením sa dokázal veľmi jednoducho vysporiadať. Dlhé prsty len zastrčia drobný pramienok tmavých vlasov za ucho, aby nevyrušovali.* Čo sa týka základného správania medzi sebou, očakávam rešpekt z každej strany. Slušnosť v Inštitúte je jedna z týchto vecí, avšak zahŕňa to aj opatrnosť na lovoch a hliadkách. Vaša bezočivosť môže ohrozovať ostatných, v momente ako sa zraníte stávate sa ťarchou, niekedy sa tomuto nie je možné vyhnúť, ale iný čas áno. *Pozoruje či má niekto otázky, avšak v miestnosti sa zatiaľ držal tichý chlad, ktorý sa mu tlačil na pokožku.* Čo sa týka diplomacie, chcem vedieť predošlé kontakty, ktoré zatiaľ máme. Podľa toho zistíme kde je potrebné sa zamerať a podporiť vzťahy. V niektorých zložkách sú spomenuté mená, ale potrebujeme celú anamnézu k tomu, aby naša práca bola efektívna. Buď nám ju poviete tak počas tréningov, alebo neskôr spíšete do hlásenia. *Zahľadí sa najmä na bielovlasého lovca, nakoľko on a Mirjam obývali tieto steny načastejšie.* Všetky informácie o fungovaní budú na nástenke včetne vecí, ktoré sa dnes povedia. Bude tam vypísané upratovanie, rovnako, ako aj varenie jedla alebo samotné nákupy. Taktiež pokiaľ niečo pochybí v zbrojnici nebojte sa ma kontaktovať, vzhľadom na posledné útoky v New Yorku by som sa niekoľkým vybuchnutím senzorom, ani len nečudoval. *Slabo sa pousmeje pri čom spraví pár krokov vpred a objaví sa tak v blízkej zóne Kyli a Matthewa.* Zbrane si môžte skustiť k nohám, svojich kolegov bodať s anjelským ostrím hádam nehodláte. *Takmer šepne pri čom im naznačí, aby sa odzbrojili* Na tréning postačí stelé, pokiaľ sa nebudete schopný úbrániť teda. *Jemným pohybom do vzduchu prejde k pravej stene od vchodu kde boli už nachystané drevené tyče, niekoľko dlhých a niekoľko krátkych, ktoré dĺžkou pripomínali skôr dýky než čokoľvek iné.* Samantha ma doplní a vy mi následne môžete povedať s čím viete bojovať lepšie, podľa toho každý dostane svoju zbraň a následne pôjdete do dvojíc. *Vysvetlí postup tréning pri čom viac menej posunie slovo svojej kolegyni.* Máte zatiaľ otázky, alebo pripomienky?
Zmieriť sa zmierim, ale rozhodne to nebude príjemné ani pre jedného z nás. *Odsekne jej pri čom musel len pomaly gúľa očami nad výstrojom čo si každý obliekol. Prišlo mu to mierne vtipné, avšak keď neskôr uvidel nového lovca, ktorý mal taktiež tepláky, odľahlo mu na srdci. Každého zvítanie sa so Samanthou mu však prišlo bizardné.* /Stihla si si už každého obmotať okolo prstu? Tak to ďakujem pekne/ *Jeho nechuť vo veci bola zrejmá. Tak či tak jeho chrbát bol stále narovnaný a udržiaval si mierny postoj k veci. Teraz keď už prišli ostatný si nedovolil poznámky na jej osobu, obzvlášť keď jej parabatai začal rozprávať. Chcel však utrúsiť poznámku k čiapke lovkyne neďaleko od neho avšak na teraz si len zahryzol do jazyku.* Bojujem väčšinou s dvoma dýkami ak ide o boj na blízko. *Ozrejmí ku GABRIELLOVI pri čom pri priestore na otázky sa otočí k ostatným* Pokiaľ niekto chcete niečo navariť tak mi dajte vedieť, varím pomerne často už tak pre viacerých len to potrebujem vedieť dopredu. *Ujasní vec aj keď si stále potichu premeriava svojich budúcich súperov.*
*Matt byl rád že se Sám nic nestalo a že je v pohodě. Žádné otázky zatím neměl takže mlčel a jen kýval hlavou. Co si budeme to s tou výstrojí byl pro něj celkem trapas, čekal totiž se budou trénovat venku no nic. Sundal si výstroj a poslouchal Gabriella.*
*Keď sa trénig oficiálne začne postaví sa do pozoru na pravom konci zoradených lovcov. Pozorne počúva pokyny a pravidlá ktorími sa odteraz má riadiť a všetko si vríva do pamete. Keď k nej a lovcovi vedla GABRIEL príde a povie nech odlozia zbrane automaticky si svoje ostria odopne a nechá ich spadnúť na zem. Po kratučkej úvahe keď vidí v čom prišli ostatný zo seba zhobí aj kožennú zbroj a zostane len v tričku a nohaviciach. Všimne si niekolko pohladov od blonďáka ale zatial sa ich rozhodne ignorovať a ďalej počúva reč svojho nadriadeného.* Mám rada jeden a pol ruční meč a dlhé díky. Tiež som schopná v boji z blízka. Pane. *Odpovie na otazki vedúceho.* Ak by si mohol uvariť Fårikål bola by som ti moc vďačná. *Odpovie aj na blonďákovu otázku o varení.*
*Jakmile začne oficiální setkání, potlačí cokoliv by naznačilo stín nejistoty, či nepohodlí z toho, že se k nim upíraly oči ostatních lovců. Kývne jim na pozdrav, když ji parabatai představí a hrdě se narovná. Pohledem přejede tváře lovců, kterým nateď dočasně budou velet, aby si je vryla do paměti a pak se zadívá na Gabriella, který pokračuje v organizaci lovců a ostatní začne vnímat, až když mají odpovídat.* Dva krátké meče. *Odvětí podobně jako Sander ačkoliv nemusí. Bylo vlastně zajímavé jaká rivalita a averze mezi nimi panovala, když byli vychovaní obdobně a v boji spolu fungovali naprosto skvěle. Oba měli zblízka zaměření na dvě zbraně, ale preferovali luk.* *Jakmile je možnost přejít k dalšímu bodu, tak se z pohovu ne nepodobnému vojenskému pohovu vydá k boku druhého lovce, kterému stála dosud více za pravým ramenem. Pohledem přeletí papíry, které měla, aby nic nezapomněla a zastaví se u pravé ruky svého parabatai.* Co se tedy týče kontaktů mezi podsvěťany, tak se zkusíme spojit s ostatními rasami a vzhledem k tomu, že žádná rasa nevyžaduje zvláštní pozornost, tak naší momentální prioritou budou zabití na East River a v Brooklynu. Dosud šlo o sedm těl. Na dvou místech činu jsme našli dodatečně vytvořenou rýhu ve zdi a většinou na kanále poblíž byla krvavá stopa - směs lidské a démonské krve či otisk dětské ruky. Zdá se, že máme, co dočinění s démonem, který posedl dítě. Dosud jsme s ním neměli přímo tu čest, protože se obklopuje dalšími démony. *Počas své řeči si ruce zase založí za zády, hrudník vypnutý, jak ramena tlačila vzad ve snaze působit vyšší a ne tak drobná po boku lovce z rodu Tsai. Výrazně ryšavé vlasy však tahaly obvykle pohled obdobně dobře jako výška Gabriella - a v městech, kde nebyli jiní příslušníci jeho etniky i fakt, že je jiné rasové příslušnosti.* Co se týče vaší bezpečnosti, tak i z těchto důvodů jsme zakázali chození na hlídky bez doprovodu, což znamená, že ode dneška na nástěnce v kuchyni najdete s kým vám je v ten den přidělena hlídka. Každý den se bude obcházet Brooklyn a Manhattan, pokud to bude bez problémů, tak se přesunete i do dalších čtvrtí a po každé hlídce nám zašlete hlášení v papírové formě, ideálně v podobě ohnivé zprávy nebo jej připevníte na nástěnku a my si jej odtud vezmeme. *Dodá a přejede všechny znovu pohledem, aby se ujistila, že zatím všichni sledují tok této schůze a vše chápou.* K hlídkám se pak samozřejmě váže ohlásit případnou indispozici, aby se našla náhrada a vybavenost dle pravidel, žádné odchylky v podobě civilského oblečení, absence stély, ostří nebo jiné části povinné výbavy. *Její pohled naprosto úmyslně zastane u KYLY, ale nic neříká. Doufá, že se poučila při jejich minulé hlídce. Pak se zahledí na Gabriella a posunkem ruky jej pobídne, aby dodal případné další body, pokud chce a též na sebe strhnul pozornost a organizační okénko uzavřel.*
*Pane mi hovoriť jednoznačne nemusíte. Hovorím v množnom čísle lebo hovorím ku všetkým. Postrádam formality, chcem, aby sme si každý vybudovali priam priateľský vzťah, lebo v nepriateľstve je nemožné spolupracovať. Avšak.. *Pozrie sa smerom na KYLU pri čom do istej miery v jej oblečení prichádzala nejednota. Jej výstroj bola formálna, rovnako, ako zbrane, ktoré v tom momente už ležali na zemi. Ale do jeho očí bila čiapka, ktorá.. musela plniť len funkciu prekážania.* Myslím si, že tá čiapka ti v boji príliš nepomôže, okrem toho.. je to neslušné. *Podotkne pri čom pri odpovediach, prípadnom mlčaní v prípade Matthewa sa rozhodne o výberu drevených zbraní on. Do SANDEROVÍCH, KYLINÍCH a MATTHEWOVÍCH rúk putovali tak dlhé palice na spôsob Bō. On sám si vzal dve imitácie dýk, ktoré však mali jednotný tvar, žiadne výrezi, alebo rukoväť. U Samanthy bol tento výber zrejmý, nebola to zbraň, ktorú používala pravidelne a tak sa mu zdala vhodnejšia na tréning. Sander pripadal do rovnakej kategórie. Kyla aj keď pracovala s mečom, so samotnou palicou bolo odlišné zaobchádzanie, Matthew taktiež nevyzeral, ako niekto kto s palicou pracoval príliš často. Luk a ostria mu viac menej našepkávali. Drevo poťažká v rukách zatiaľ čo si navykne na váhu v dlaniach, nešlo o nič komplikované, len troška času a par švihov, ktoré prerezali vzudch.* Poprosím aby ste sa nijak nezranili navzájom, modrina je jedna vec, ale nechcem vidieť nič čo by zabránilo hliadke. SANDER a KYLA budú jedna dvojica. SAMANTHA a MATTHEW druhá, pokiaľ si Samantha nechce odložiť dokumenty. Ja si prejdem pomedzi vás a pokiaľ uvidím nejaké drastické chyby rád vám ich poukážem a napravíme ich. *Slabo sa pousmeje aj keď tento výraz často vyzeral priam neľudsky na jeho tvári. Možno nezvyčajne skôr než čokoľvek iné nakoľko sa tam často neobjavoval.* Pokiaľ sme sa pochopili tak máte priestor.
*Ak mal byť úprimný pri pohľade na nových členov a ich zbrane na zemi sa mu z pier vykresal škodoradostný úsmev. Necítil sa o nič dôležitejší tým, že trčal v New Yorku dlhšie, ako oni.. možno práve naopak. Keby tieto dva roky nebol v New Yorku.. asi by sa mnoho zmenilo, ale sám nevedel či k lepšiemu, alebo horšiemu. Tak či tak v jeho ušiach sa ozval náznak severského prízvuku, ktorý aj on kedysi mával. Netrúfal si však povedať či išlo priam o nórsky, toto odhalil až pri jej jedálenskom návrhu, ktorý mu pripomenul mnoho spomienok.* Dobre, potom mi len napíš ingrediencie. /Jahňačina..to bude drahé, ale dúfam, že to bude dostatočne veľa porcií, aby sa to oplatilo./ *Pomyslí si pri čom jeho hlavnou nádejou bol Sunil, ktorý zjedol zatiaľ všetko čo pripravil. Úprimne sa mierne zľakol keď začul, že je opäť na ošetrovni, avšak.. bol s Mirjam a pokiaľ niekomu dôveroval, bola to práve ona. V ruke tak poťažká palicu, ktorá ho neprekvapila, očakával, že Gabriell spraví práve taký krok, ale čo mal čakať od Kyli? Bolo to ťažké odhadnúť.* Mám ťa šetriť? *Opýta sa pri pohľade na ortézu na jej kolen. Na tvári mu však hral úsmevný pohľad, tento súboj nebral na ťažkú váhu, bol to len tréning, nič čo by ho v najbližšej budúcnosti malo pripraviť o život.. a práve to bola príjemný zmena. Prejde o niečo ďalej od dverí, aby mali obaja priestor na pohyb zatiaľ čo sa pokrčí v kolenách a tyč pripraví do úvodného postoju. Jej špička bola priamo zameraná na telo Kyli a bola jej takmer vodorovne keď uvidí, že jeho protivníčka bola v strehu začne prudko pohybovať tyčou, ktorá pružne začne ohýbaž z jednej strany na druhú. Sander vedel odhadnúť hranice dreva, ktoré držal v ruke. Jeho otec ho neučil výrobe zbraní pre nič za nič či nie? Špička sa tak pohybuje pri očiach Kyli kým výpadom nevyletí smerom na jej plece. Jeho tvár už bola vážnejšia, jeho pohyby však boli rýchle, pokiaľ sa niečim dokázal v boji chváliť, bola to práve rýchlosť.*
*Matthew poslouchá Gabriella a snaží se všechny ty informace které ted poslouchá nějak vstřebat. Nechce je totiž zapomenout stejně rychle jako kde co je v Institutu protože jenom cesta do výcvikového sálu ho stala pěkné nervy. Co si budeme moc dobrou paměť neměl, minimálně na takovéhle věci. Pořád si připadal trochu tepané, jelikož si s sebou vzal zbraně, co ho aspoň lehce uklidňovalo bylo to že nebyl jediný kdo tuto chybu udělal. Vezme si potom do Gabriella zbraň, neboli dlouhou dřevěnou palici a zjistil že je ve dvojici se Sám. Což ho lehce uklidňovalo protože aspoň tu lehce znal a už nějak věděl jak bojuje, aspoň minimálně. Ale určitě se nebránil trénovat s někým jiným.*<div> </div><div> </div>
*Zoberie si od GABRIELA palicu a niekolko krát ňou cvične švihne do vzduchu a pretočí ju v zápestí. Počká až sa dvojice rozídu a sama pristúpi k blonďatému lovcovi ktorí je očividne Sander. Na jeho otázku len zamietavo zavrtí hlavou a zaujme bojoví postoj. Pri jeho vípade k jej ramenu sekne po jeho cvečnom meči zboku zhora na dol čím ho vivedie zo sneru a hrot palice jej plece netrafí. Sama okamžite prejde do útoku a šikmím seknutím z dola na hor krížom cez SANDEROV hrudník ale tiež sa jej nepodarí zasiahnuť. Po neúspošnom údere odskočí dozadu a zdvihnutou dlaňou SANDERA zastaví.* Páni, si pekne rýchli. *Usmeje sa na neho.* Zdá sa že sa dosť zapotíme než bude koniec. *Prejde k svojej vístroji na zemi a chvílku zaváha.* /Nebuď zbabelec./ *Okríkne sa dá si dole čiapku čím odhalí svoje špicaté uši a postrapatí si vlasi abi sa jej nelepili k hlave. Vráti sa k SANDEROVI pričom ignoruje všetky pohlady ktoré by sa na ňu v tejto chvíli mohli upierať a znova zaujme bojoví postoj. Počká až sa pripraví aj jej protivní a tento krát zaútočí prvá. Sekne na jeho lavé stehno ale jej ranu však zastaví SANDEROVA palica. Nenechá sa zastaviť a pokračuje úderom na jeho pravé rameno.*
*Samantha kývne na rozřazení a mávne na Gabriella papíry.* Skočím nejprve nahoru to dát na nástěnku. Vezmi si ho prosím na chvilku. *A s tím rychlým krokem zamíří ven z místnosti.*
Odkiaľ pochádzaš MATTHEW *Opýta sa zatiaľ čo kývne smerom ku svojej parabatai, ktorá musela odbehnúť. Vystrie tak ruku, akoby plánoval priam podporieť mladého lovca, avšak po pravde ho len nasmerovával trochu ďalej od miesta kde už započul rinčanie dreva. Zložku Matthewa si čítal, vedel odkiaľ pochádzal, kto boli jeho rodičia, koľko mal rokov, viac menej všetko čo bolo pre vedenie potrebné vedieť. Išlo tak priam o rečnícku otázku, avšak nechcel, aby sa mladý nefilim cítil len, ako zderné zviera.* Viem, že Samanthu poznáš lepšie, avšak zmena je život. *Usmeje sa na neho zatiaľ čo sa postaví oproti nemu a svoju tvár si zakryje drevom.* Mám ti dať tú možnosť začať? *Nabádá ho zatiaľ čo má silne defenzívny postoj. Jeho oči však priamo hľadeli na lovca oproti neho a mapovali každý jeden pohyb. Či už šlo o slabý tras v ruke, alebo o pohyb hrudníka pri dychu. Každý pohyb sa rátal aj keď nebol plánovaný. Jeho cieľom bolo nájsť slabinu a jeho očiam len máločo uniklo.*
*Cítil, ako sa jeho ruky pomaly stláčali bližšie k drevu, ako na začiatku. Nikdy nepochyboval o zbarniach, ktoré v Inštitúte boli, niekedy však hlavne drevo bývalo suché a neohybné pokiaľ sa o ne nik nestaral. Sanderove svetlé oči sledovali pohyb Kyli, bola útočná, to bolo zrejmé, Sander však jej prvotné ofenzívy dokázal vykryť cítil však, ako Kyla ustúpila a na jej vystretú dlaň a slová mu len mykne kútik. Boj s palicou ho bavil, bolo to pre neho nezvyčajné, avšak práve palica bola začiatok takmer pre akýkoľvek dlhšiu zbraň. Techniku tak bolo možné miešať a to ho značne bavilo. Nebol to len ďalší nudný boj na nože, ktoré ho už nebavili.* Ja viem, dúfam, že si nečakala, že to bude jednoduché. *Odvetí jej pričom slová ho ani zďaleka nezastavili už pomaly spravil krok vpred, aby spravil prudký úder do boku, ktorý Kyla nemala chránení, všimne si pohyb ruky, ktorý neočakával, k čiapke. Vílie uši ho.. nepotešia. Práve naopak, v ústach pocítil nepríjemnú pachuť a kútiky pier mu spadli. Toto majú teraz v Inštitúte? Sander s väšinou dolnosveťanou problém nemal, avšak víly boli to šedé územie, ku ktorým aj keď sa snažil, nedokázal zničiť svoju averziu. Obočie sa mu nakrčí zatiaľ čo postoj ku Kyle sa mierne zmenil. Prvotný útok vykrije, avšak druhému sa len uhne, nakoľko v medzičase spravil prehmat na svojej palici kedy sa jeho ruky dostali na úplný koniec a kruhovým pohybom sa na Kylu rútil úder zo spodu zo zadnej časti palice. Podobný ťah spravil hneď na to, avšak z druhej ruky a zamierený na bok. Obom bolo možné sa vyhnúť, Sander sa však v mžiku zníži k zemi a len jednou rukou švihne palicou ku kolenám lovkyne. Jeho oči sa zdali byť takmer prázdne, bez príjemných myšlienok a odľahčenia, ako doteraz.*
*Hneď ako sa znova pustia do boja všimne si u svojho protivníka zmeny. Už nešermoval pre radosť a nebavi sa pri tom. Samozrejme tento obrat k horšiemu očakáva a zvážnie aj ona. Niekolko jeho úderov vikrije, niekolkím sa jej podarí uhnúť. Nieje však už dosť ríchla abi zastavila aj úder na koleno ktorí ju zasiahne plnou silou. Zvreskne bolesťou, pravá noha sa pod ňou okamžite podlomí a dopadne na jedno koleno. Ríchlo však zareaguje vezme lavou rukov "čepel" palice a udrie Sandera pravou päsťou a rukoveťou z boku do čeluste okamžite na to koncom rukoveťe z predu do tváre. Hneď na to sa skúsi odkotúlať prač. Dúfa že ho úderi spomalia dosť na to abi sa stihla dostať z jeho dosahu.*
*Sander ju chcel zasiahnuť čo najsilnejšie mohol, aj keď úder do očividnej slabiny bolo nečisté. Nezastavilo ho to, výkrik , ktorý sa mu dostal do ucha mu tak znel, ako hudba. Príjemná a lichotivá. Úder ho však na moment zpomalí, nedovolí si však natiahnuť ruku k udretému miestu, nakoľko by mu to uvoľnilo hmat na zbraň, ktorý mal. Vždy ho to učil otec, v momente, ako obdržal, ako desať ročný úder či už od neho, alebo od Samanthy nič to nemenilo na to, že súboj ďalej pokračoval. To, že sa človek ani neobzrel za bolesťov často protivníka dokázalo vyviesť z miery. Mierne len pohol ústami, avšak kým necítil, že bola zlomená, dokázal fungovať. Palicu tak vezme do oboch rúk kedy sa prudko odrazí od zeme, aby úder na Kylu bol o to silnejší. Na tvári sa mu objavoval priam hnev zatiaľ čo sa zahnal palicou za chrbát, kedy sa jeho telo naplo, skoro, ako prak. Pokiaľ by sa Kyla neuhla, zasiahol by ju od hrudi až po hlavu, pokiaľ by sa náhodou neodkotúľala. Stále však bol vo výhodnejšej pozícií kedy sa snažil Kylu viac menej len zahnať do kúta.* Takto to bude až moc ľahké. *Odsekne zatiaľ čo sa chystá na ďalší podkop, tentokrát nohou. Chcel jej ublížiť, nechcel vyhrať. *
*Jelikož Sám musela v ten moment někam odběhnout tak nakonec trénoval s Gabriellem. Což mu nevadilo, podle toho že celý Institut měl spolu se Sám na starosti, Matt věděl že oproti sobě nemá žádného amatéra. Proto by se měl snažit info více. Šli s Gabriellem trochu dál aby se nepletli do cesty druhé dvojici.* Pocházím z Idris, což se dalo asi čekat * řekne a pousměje *Jelikož mu Gabriellcdal možnost začít tak toho využil a začal jít s dřevěnou "tyčí" naproti němu*
Celý život v Idrise? Nebolo to príliš jednotvárne? Celý život mať výhľad len na Démonské veže? *Opýta sa zatiaľ čo čaká na mladíka, zdal sa byť veľmi vláčny, jeho prvý výpad neodrazil, ale plecom sa odtiahol na druhú stranu. Ruky mu pomerne rýchlo výjdu vpred, zatiaľ čo jeho nohy ich rýchlim poskokom nasledujú. Pri tyči bol ťažko problém, keď si človek nechal nepriateľa príliš blízko. Mnohý v tých momentoch panikárili, Gabriell tak začne robiť postupné výpady, ktoré skôr pripomínali box než čokoľvek iné. O moment na to sa však pri očiach Matthewa objavila noha, ktorá sa stále dostávala bližšie a bližšie. Gabriell mal taktiež slabiny, dýky neboli práve jeho parketa, často sa skláňal skôr ku kopom a pästiam. Predsa len boj s človekom a boj s démonom bol odlišní, ale stále bolo potrebné ovládať oboje. Týmto útokom nechával mnoho náchylných miest, išlo len o to, aby ich Matthew mohol zneužiť proti nemu.*
*Kotúl zastavý a zostane klačať. Pozrie Sanderovi do očí a ten pohlad ju uisťí v tom čo tušila.* /Ďalší blbec. Samozrejme že so mnou má problém a samozrejme že toto už nieje tréning./ *V podobných situáciach už bola nespočetne krát. Doma sa jej neustále stávalo že to jej tréningoví partner "nechtiac prehnal". Zamračí sa na Sandera ktorí sa k nej blíži.* /No tak poť bližšie len poď som tu bezmocná ako batola./ *Hovorí si v duchu pričom zahrá neúspešný pokus ako sa chce postaviť na nohy. Zkriví pritom tvár od bolesti. Podla jeho vírazu počíta že ho to poteší a prestane si dávať pozor.* /No tak poť ešte kúsok./ *Vo chvíli keď sa Sander napriahne k úderu podrazí mu nohy cvičním mečom a znova sa odkotúla preč od neho.* Možno mi teraz moc nefunguje jedna noha. Ale tebe očividne nefunguje mozog. Spametaj sa a prestaň sa správať ako kretén! *Zavrčí a aktivuje si iratze runu. Bolesť v jej nohe okamžite polaví.*
No jako jo no, ale tak teď jsme tady tak snad to bude lepší *podoktnul Matt a pokračoval v tréninku. Mezitím se mu daří jeho údery blokovat, což je celkem pozitivní aspoň nevypadá na první pohled jako totální debil. V moment kdy měl možnost "zaútočit" samozřejmě že pouze obrazně neměl v plánu Gabriella zranit. Za to by ho asi nepochvilili. Tak tak udělal a tyčí naznačil na místo kde by mu v případě boje hrozilo nebezpečí. Tak nějak tušil že to Gabriell dělá jako test aby si toho všiml, tak hloupě aby dělal takové jednoduché chyby nevypadal*
*Samantha zavěsila listy na nástěnku, aby byly nějak organizované a věci kolem hlídek byly u sebe, krabička se špendlíky pod nástěnkou na malé římse, aby pod hlídky připíchli hlášení ti, co zrovna nemají chuť či čas posílat ohnivou zprávu a podobně. Pak se vrátí a vzhledem k poloze dvojic jí padne do oka zrovna SANDER a KYLA. Nezdálo se, že by její bratranec byl vklidu, znala jej, znala jeho řeč těla, nakonec je trénoval jeho otec a ona sama často v mladším mladíkovi vyvolávala pocit vzteku, frustrace, někdy i bezmoci. Postřehne i důvod. Kyla. Jistěže. Špičaté uši nešlo přehlédnout, byli na to dost blízko a Kyle je nezakrývaly ani vlasy. Na okamžik sama nakrčí nos a vzpomene si na nepříjemné zkušenosti s vílami. Ona s nimi tady tenkrát bojovala ve válce. Sander v ní ztratil parabatai. A v tom byl ten rozdíl, ona své emoce dokázala potlačit mnohem rychleji. Natáhne se pro jednu z dlouhých holí se zaoblenými konci, přesto tvrdými a zamíří k oběma lovcům, dost ze strany, aby na ni nepadl jeden z úderů a ve vhodný okamžik vkročí zčásti mezi ně a stopune si tak, aby každý konec mířil na jednoho z lovců, držíc ji tak akorát od středu i od krajů, aby v nutnosti byla schopna vyvinout dost síly a postrčit, bodnout jedním z konců toho, kdo by se odmítl uklidnit a souboj přerušit.* Dost. *Její hlas byl chladný a výrazný a oběma se podívala zpříma do očí. Nejprve KYLE, která i přes její nechuť ke smíšenému původu, byla obětí a poté na SANDERA, u něhož se zdrží. Snad se jí v očích mihne určitá lítost, byť mu emoce, které by je mohly sblížit, prakticky neprojevovala. Je to jen okamžik, kdy trhne bradou.* Vystřídej GABRIELLA ve dvojici s Matthewem. *Přikáže mu. Snad to bude vnímat, jako trest nebo nějakou z intrik vůči němu, třeba jednou pochopí, že i přes rivalitu a averzi k tomu druhému byl stále rodina a na holičkách nebo v nekomfortní situaci rodinu nenechávala, pokud pro to nebyl důvod. Počká, zda ji poslechne, kdyby protestoval, tak prudce skloní hůl a strčí mu rázným pohybem koncem hole do žaludku, kdyby se ji naopak pokusil odstrčit, hole ho pravděpodobně švihne přes ruku. Jakmile je však z její bezprostřední blízkosti, kdy by ji ohrozil vlastní zbraní, otočí se mu zády a zaujme tak jeho místo proti KYLE a zvedne bradu o něco výše, zkoumavě sklouznouc po jejím těle, aby odhadla její taktiku vzhledem k lehké indispozici a vytvořila si částečnou strategii, aby nešla po raněném koleni. Hůl si mezitím opře zpředu o rameno, kolmo k zemi, počká, až se její protivnice postaví a rukou jí naznačí pohyb, kterým ji k sobě volá. V tomto případě ji vyzývala k útoku a s tím se i lehce rozkročí a hůl zachytí blízko středu, tak aby ji v případě potřeby dostala jak do vodorovné pozice se zemí, tak do kolmé a to ať koncem k němuž byla blíž pravačka, či naopak levačka. V nejzašším případě dokonce mohla vést seknutí diagonálně a tím hůl třeba jednou rukou pustit, či naopak nepouštět a na padající konec přitlačit pro důraz. Nebyla s holí tak dobrá, ale pokud nebyla hlavní zbraní druhé lovkyně, což z jejích slov zřejmě nebyla, tak skrze tutorování mohla mít výhodu v podobě větších zkušeností. Při jejich učení si málokdy mohli vybírat v tom, že nějakou zbraň vynechají, takže cvičila pravidelně se všemi. O samotě pak s těmi, které jí šly převážně.*
*Jeho dych bol hlboký, hrudník sa mu prudko dvíhal, nebol unavený, možno išlo čisto o adrenalín, ktorý pociťoval.* Priznám sa to koleno, nebolo fér.. *Odvetí pri čom, keď sa mu podlomia nohy, len sa pousmeje.* Ale jednoducho som od teba očakával viac. *Odpovie jednoducho. Sander mal dlho problémy s kontrolou hnevu. Potreboval ho pravidelne tlmiť, alebo filtrovať, tentokrát sa mu pod ruku dostala práve Kyla. Aj keď to možno z počiatku nebol úmysel venuje jej prísny pohľad a ostane stáť na svojom mieste, kým si dáva Kyla runu iratze. Uvažoval či mu to za to stálo. Nemali sa robiť nepriateľmi, tie slová mu hrali v hlave, ale aj napriek tomu cítil, ako mu beleli hánky z toho, ako pevne zvieral v dlani tyč. Definitívne ho zastaví Samantha, ktorá sa postaví medzi nich, jeho pohyb tak zastane úplne zatiaľ čo sa objaví na tvári väčšia nechuť, ako pri Kyle. Nevedel čo mal zo svojej sesternice vyčítať, pre neho už nebola rodinov. Jeho matka cez ktorej krv boli spojený už nežila. Nič ich nespájalo len minulosť a jeho otec, ku ktorému sa nehlásil inak, ako menom.* Vedela si do čoho si išla, tak sa netvár prekvapene. *Precedí cez zuby, tušil, že tu nebola len tak. Nikdy sa Samantha neobjavila v jeho prítomnosti len tak. Vždy bol monitorovaný, či už jej očami, alebo očami iných. Bol priam zúrivý, jeho srdce sa priam zvíjalo v návale agresie. Vedel však, že keby pokračoval v tomto bezhlavom útoku tak by nebol o nič lepší, ako Samantha samotná. Ostane tak stáť opodiaľ zatiaľ čo si rukou siahne do vrecka po stelé, ktorú vyberie z koženého obalu a chvíľu ju poťažká v ruke. V tichosti si však nakreslí runu pokoja.. potreboval ju, nakoľko v tom momente nemal prístup ku svojej cigaretovej krabičke. Pôvodne si s Kylou chcel podať ruku, avšak Samatha sa už tak dala na cestu ku Kyle a tak na to nebola príležitosť. Potočí si tak palicu v ruke zatiaľ čo sa pozrie na chlapca pri Gabriellovi. MATTHEW. nepoznal ho videl ho v Inštitúte avšak neprišlo na to sa porozprávať.* Zdá sa, že to tu idem prestriedať. *Prejde k neznámemu pri čom teraz už o niečo pokojnejší k nemu vystrie ruku na zahnatie tejto anonymity.* Sander Sagittarüs.
*Zatiaľ čo Gabriell sa venoval Matthewovi tak sa situácie na druhej strane miestnosti vyostrila, v tom čase sa však už objavila Samantha a tak do diania nijak nezasahoval. Naďalej sa venoval chlapcovi, ktorý jeho plán značne prekukol.* Tak predsa len to nie je tak zlé, nie, že by som výučbám Idrisu nedôveroval, ale je niekedy lepšie ich preveriť. *Pousmeje sa pri čom si len utiahne drobný copík. V tom čase sa už objavil svetlovlasý chlapec, ktorý z konfliktu vyzeral byť viac než dosť ofučaný.* Skús zapracovať na ofenzíve, nemusíš sa báť toho, že ťa niekto odrazí, minimálne nie tu. *Kývne smerom k Mattheowi zatiaľ čo ustúpi od diania.*
Nehovorila to nikomu, väčšinou mi povedala, že nech to neroznášam lebo to chce spraviť na najbližšom rodinnom stretnutí. A okrem toho si teraz užívajú svoje zamilované obdobie. Človek ani nevie kde sa neustále potulujú. *Obháji svoju sestru, rozumel jej utiahnutiu, predsa len aj napriek dobrej odozve z rodiny Tsai, stále sa našli lovci, ktorý také vzťahy.. neobľubovali. Tak či onak keď sa so sestrou stretol bolo vidno, že chceli byť istú dobu len oni dve, aj preto navštívili niekoľko Inštitútov kde ich nik nepoznal, jednoducho sa len stratili v meste pri démonoch a okrem toho sa zdalo, že boli samé.* Ale o svadbu by som sa nebál, čo som počul.. budú tam všetci. *Pokojne prikývne pri čom zatiaľ čo pomaly kráčajú po trhoch tak sa snaží vyhýbať okoloidúcim, ktorý sa zdali už.. mierne mimo svojej osobnosti. Zriedkavo holdoval alkoholu, neodpudzoval ho, skôr ho odpudzovali ľudia po jeho konzumácií. Strácali rozum, viac menej doslovne a Gabriell často nevedel, ako sa v ich prítomnosti správať. Bol veľmi trpezlivý, ale ľuďom ktorý neuvažujú nepomôže ani trpezlivosť.* A stretnem niekedy TOHO Zacharieho? Alebo ho len uvidím na obale bulvárneho plátku? *Gabriell vedel, ako si ľudí preveriť o Zachariem počul aj pred tým, ako vedel o jeho vzťahu s Mirjam. Bol tak mierne skeptický o tom či nejde len o vykorisťovanie. Čarodej bol pomerne známe meno medzi lovcami aj keď im nikdy priamo neškodil, skôr bol vždy ma zlom mieste v nesprávny čas. Nechcel však, aby sa Mirjam cítila zkarhaná a tak podobne, ako ona odkorčuľoval od témy.* Nemáš chuť aj niečo zjesť? Tie cukrovinky nevyzerajú zle či? *Poukáže na smer ku jednému zo stánkov a prezrie si farebnú ponuku, ktorá sa pred nimi objavila. Lízanky, perníčky, rôzne.. všetko na špajdli.* Nedáva na seba pozor? Taký ohrozujú ostatných možno ešte viacej, ako seba. *Skonštatuje, nakoľko viac sa k neznámemu chlapcovi nemal, ako vyjadriť. Rád hodnotil človeka, až po tom, ako sa s ním stretol. Bolo to omnoho vskusnejšie, ako len tak ohovárať niečo neoverené. Zbytočné pošľapanie po osobnosti.* Samantha nie je najviac sociálny človek, v tomto smere pokiaľ nemusí sa len tak nestretáva. Okrem toho viem, že sa dosť venovala objavovaniu mesta, posielala mi už aj prvé správy ohľadom trás po ktorých išla, aj keď som nebol nadšený z toho, že išla sama. *Povzdychne si nad svojou parabatai, ktorú miloval, ale niekedy aj on bol menší introvert v porovnaní s ňou čo bolo.. bizarné. * Lovcom ide aj tak len o potomsto ktoré im nedám, ale ak už nič, tak ich vychovám. *Usmeje sa na svoju sesternicu pri čom tieto slová hovoril často. Lovci sa snažili väčšinou len zachovať rod, teraz obzvlásť nakoľko ich čísla boli tak silne okresané konfliktmi.* Aj ty mne. *Usmeje sa na ňu pri čom pečlivo balansuje svoj pohárik v ruke, aby náhodou neskončil na jej chrbte.* Hm, takto som nad tým moc nerozmýšľal, chcem vidieť asi tú Americkú mentalitu. Ale okrem toho.. asi tie základné múzeá, trochu jedla a... veľkosť balíkov ryže. Francúzsko ma sklamalo takže si Amerika možno aspoň takto polepší reputáciu v mojich očiach. *Zasmeje sa nakoľko presne tento typ humoru sa dalo od Gabriella očakávať, suchý, ako rohožka na topánky v dobe vašich starých rodičov.*
*Gabriell prišiel do New Yorku neskôr, ako jeho parabatai, ktorá studené mesto už nejaký čas obývala. On však musel preniesť jeho poslednú triedu v Pekingu, ktorú vyučoval pre nového učiteľa. Predsa len nedokázal by len tak odísť bez oznámenia a okolkov. Okrem toho, jeho žiaci sa s ním chceli na jeho udivenie rozlúčiť. Do daru tak dostal namaľované obrázky jeho s nimi, ktoré si samozrejme odložil. Tak či tak, teraz sa nachádzal v New Yorku v meste, ktoré niektorý považujú za mesto plné ľudí. Avšak pre Gabriella ktorý vyrastal v Pekingu a Tokyu sa to stále zdalo pomerne vyľudnené a malé. Predsa len čo sa tých 8 miliónov chcelo porovnávať s 20 alebo 13timi miliónmi? Scestovaný bol a na túto zmenu si zvykol, ale čakal možno trochu viac od veľkého jablka severnej ameriky. Jeho prichod by bol zvyčajný keby sa na jeho krk viac menej už vo dverách nehodila jeho mladšia sesternica. Mirjam dlho nevidel.. po pravde sa naposledy stretli asi len na pohrebe jej rodičov, čo už bolo nejaký ten mesiac späť. Na zimu však bol pripravený a tak sa v dlhom čiernom kabáte pod ktorým skrýval bielu košeľu a hnedú vestu vyrazil za Mirjam, ktorá sa ani nepýtala na jeho názor. Jeho batožina tak ostali pri dverách, ale rátal s tým, že ak tak Samantha by ich spoznala.* Aj ja ťa rád vidím Mirjam. *Usmeje sa na ňu zatiaľ čo im objednávala tentokrát nemal okuliare mal ich ešte zabalené a z nejakého záhadného dôvodu si ich nestihol vybaliť.* Som tu.. lebo som sem presunutý, spoločne so Samanthou.*Začne pokojne, niekto by si myslel, že nebol nadšený ale úsmev na perách hovoril pravý opak.* Li Fang je momentálne v Mexiku so svojou snúbenicou a dvojičky sú s otcom a mamou stále v Pekingu. *Vysvetlí jej zatiaľ čo poďakuje predavačovi a potom len ponúkne Mirjam svoju ruku, aby ju náhodou nestratil z dohľadu. Predsa len ich výškový rozdiel bol značný a nerád by ju stratil v dave.* Takže nejaký ten čas sa ma teraz nezbavíš. *Usmeje sa na ňu pri čom hovoril po čínsky ale pokiaľ by začala po japonsky dokázal by na to pohotovo odpovedať.* Ako sa ti tu žije? Zasvätíš ma do tunajšieho života? *Opýta sa zatiaľ čo pozoruje výzdobu naokolo. Asi si len tak nezvykne na Americké megalomanské svetielka a ozdoby.* Ako to v New Yorkskom Inštitúte ide?
*Robert se na upíra pousměje se škodolibým úsměvem.* Probudil jsem se ze spánku.* Prohlásí s ušklíbnutím. Ví, že od poloviny druhé světové války zmizel z radaru všech. Jako Rune zmizel spolu s první světovou válkou.* Nemyslím, že to je tak daleká minulost myslím že pouze sto let.*Řekne zamyšleně. Sleduje, co se děje u zlého elfa a všimne si jak čarodějka reaguje. On sám by si dítěte nevšímal. Naučil se to s Davidem. I když pak přišla doba, kdy už to nešlo a musel ho zlikvodovat. Jenže ten zmetek mu zmizel a pak se ho pokusil okrást. Radši tyhle myšlenky zažene.* Ani ne. Dlouho jsem byl mimo a potřebuji si zjistit, co se za tu dobu změnilo. Zjistil jsem zatím, že se zhoršila kvalita kávy... Hlavně v těch zelených kavárnách. Odporná sladká sračka. Fuj.* Zakření se znechuceně. Podívá se na upíra a prohlédne si ho. Nemusí moc jak je vyšší. Zatím ho vysocí lidé naštvali. David je taky vyšší a toho má chuť zabít. Což mu připomene jednu věc.* Oh... abych nezapomněl. David žije a je někde venku. Zmetek mi utekl z experimentu. Ale můžeš být v klidu. Co vím, tak ho otec proklel a každý rok má jinou podobu zvířete.* Řekne se spokojeným úsměvem ve tváři.* Počkám až bude myš a oplatím mu jeho vděčnost za druhé světové.* Usmívá se spokojeně. Vypadá u toho více jako jeho otec, který přijal jeho podobu za to jak se mu vzpouzel.*
Aa, jasne. *Povie to ale takým tónom, ktorý jasne hovorí, že jej to absolútne neverí. Tak jej teda porozpráva trochu o svojej rodine. On to neberie nejak tragicky. Obaja jeho rodičia majú z času na čas milencov. Potom je u nich doma veľká hádka. Potom dlhé obdobie ticha a nakoniec sa uzmieria a idú sa na verejnosť prezentovať ako dokonalí pár. Thierri tieto ich fázy neznáša. Niekoľko krát otrávene pozrie k ukričanému decku až kým nakoniec neodolá a nekopne ho do toho tučného zadku. Hneď mu to spraví lepšiu náladu a dokonca sa aj usmeje. Ale potom čo mu pristane plesknutie po hlave tak mu ten úsmev zmizne a znova sa tvári ako kakabus. Ešte aj nad jej slovami prevráti očami.* Hm, pokaziť otcovu reputáciu. *Nahlas sa zamyslí.* To znie ako zábava. *On sám by tiež vedel pekne zavariť svojim rodičom, ak by robil nejaké veľké problémy na verejnosti. Vypočuje si ako má Triss nabitý program. Prikývne jej a chce niečo povedať ale keď vidí ako sa otáča a potom sa s ním lúč...* Čau. *Sucho za ňou zahučí keď zoskakuje z pódia. Thierri si oddýchne, že má rozhovor so známou za sebou. Zmení teda polohu a presunie svoje ruky do podpaží, aby si ich trochu ohrial. Pritom sa otočí akurát, keď po pódiu beží malé dievčatko.* /Jasne, netrápiť deti./ *Pripomenie si slová Triss a naschvál natiahne nohu tak, že sa dievčatko potkne a rozpleští sa o zem. To sú tie momenty, čo aj celkom Thierrimu robia radosť. Usmeje sa a ignoruje detský, hysterický rev a to ako to dieťa ostatní opatrujú.* Idem si po kávu. *Povie nejakej slečne, ktorá naňho ešte stále šokovane pozerá. Asi videla čo spravil. Tak teda tiež zoskočí z pódia a prejde k nejakému stánočku, kde sa skvie oznam, že majú v ponuke aj kávu. Nad jej kvalitou sa radšej ani nezamýšľa. Vyloví zo šortiek nejaké peniaze a zaplatí. Preberie si kelímok s horúcim nápojom, ktorým mu aspoň ohreje skrehnuté ruky a vydá sa na menší prieskum. Vlastne ten prieskum ani netrvá dlho, pretože sa zastaví pri Betlehemu, v ktorom sú živé zvieratá. Ovce, somáre, kozy a podobne. Detičky tam ojkajú a achkajú.* /Teda skôr rodičia vydávajú také zvuky. Deti vyzerajú, že im je putna čo je za tou ohradou./ *Pomyslí si a uchlipne si z hnusnej kávy. Poodíde ďalej s tým, že bude pokračovať. Lenže akurát narazí na nestráženú závoru ohrady a tak... vytiahne petlicu a pootvorí vrátka. Nejaká zvedavá koza už sa aj hrnie k otvoru a Thierri sa teda zdúchne ďalej. No, ďalej. Ide k neďalekému stánku, kde si kúpi veľký praclík so sýrom, aby zajedol tú pachuť kávy a sleduje ako si to koza začne trádovať davom. A vyzerá, že jeden zo somárov ju bude následovať. Thierri sa spokojne zahryzne do praclíka až teraz si začne tie trhy užívať.*
*Když se u podia semele zkopnutí dítěte, tak to upoutá jeho pozornost a konečně najde Triss. Zamíří tedy nejdřív k ní, i když měl původně v plánu najít svou sestru. S radostí ji dítě předá, když k němu natáhne ruce a ušklíbne se.* To bych taky rád věděl.. Měla ho donést Tina s Liljou, ale kde je jim konec netuším. Telefon mi nebere a Lilino číslo mi prý pro jistotu nikdo nesvěřil. *Odfrkne si uraženě a založí si ruce na hrudi, když je má konečně volné.* Byli jsme létat.. Vzal jsem ji stranou za město, aby si vyzkoušela pořádně rozpětí.. *Odpoví ji, načež jeho zrak zamíří k podiu na Thierriho.* Toho neznám.. To není jeden z tvých kámošů z LA, že ne? *Přimhouří trochu oči, jak se na podium dívá, načež se ušklíbne.* Ale s dětmi mu to jde úžasně.. *Uchechtne se, než vrátí pozornost na Triss.* Jak dlouho chceš, aby mi tu mrzla prdel? *Zajímá se. Chvíli se i rozhlíží, zda nenajde něco, co by zabavilo i jeho, ale pak jeho pozornost upoutá povyk mezi lidmi.* Dios.. Co to-? *Zarazí se, jelikož nejdříve registruje jen rozestupující se, utíkající dav, načež se uchechtne.* Divá zvěř na útěku..
*Tešilo ju, že sa Gabe toľko nezmenil. Teda…zmenil, samozrejme, ale stále v ňom videla aj toho chlapca, s ktorým vyrastala. Áno, videli sa aj pomerne nedávno, ale na tie momenty radšej teraz nemyslela, lebo nemienila byť smutná. Svoj pohárik drží za okraj a fúka si ho, kým sa necháva držať za ruku. Všade bolo veľa ľudí, takže toto držanie aj brala s radosťou, aby sa nemuseli neustále hľadať.* Počkať, takže to znamená, že tu nejakú dobu ostaneš? *Uvedomí si hneď nadšene, pričom jednou rukou objíme bratranca okolo brucha a jemne ho stisne.* Snúbenicou? Takže sa nakoniec idú vziať? Ach, to som tak rada, vyzerali spolu totižto úžasne. A dvojičky ešte majú čas. Ale som rada aj za ne. *Úprimne bola za svoju rodinu v Pekingu rada. Zo strany mami sa až tak veľmi nerozprávali a zo strany otca ostali len tie rodiny v iných krajinách, ako napríklad Tsai v Číne.* A žije sa tu…pomerne dobre. Ako si už asi videl, nie je to tu také ako v Pekingu, ale na to mesto si o chvíľku zvykneš. Skôr je problém, čo sa týka loveckých záležitostí. Ale viem, že s tebou tu to bude vyriešené takmer hneď. *Prizná sa mu. Skutočne bola rada za to, že prišli nový lovci, a hlavne za svojho bratranca, ktorý dokázal nastoliť poriadok, ktorý teraz v inštitúte chýbal.* A čo ty? Nejaké vzťahy? A ako sa má Samantha? Vraj je už v inštitúte, ale zatiaľ som sa s ňou ani raz nestretla.
*Otočí se až při tom, když zaslechne pláč děvčete a rezignovaně si promne kořen nosu, pokračujíc k Nateovi, od něhož si přebere na ruce Eleonor.* A jak jí to šlo? *Zeptá se, když děvčeti cvrnkne do nosu a uhne jí škádlivě rukou, kterou se pokusí zachytit, až po chvíli jí ji dá, aby si hrála s náramkem, co jí dal Nate.* Není z LA, naši tátové spolu měli nějaký obchod a můj ho zval na naše akce, takže se známe spíše " pracovně". *Prohodí a protočí očima nad tím, že Natea baví to jednání s dětmi.* Dlouho ne, neboj se. *Zasměje se a když Nate upozorní na lidi, tak Triss zbystří a sleduje, jak se koza a osel rozhodnou prohnat pár lidí. Dokud v tom ale nebyly děti, proč ne. Koutky jí cukly, hlavně když se koza přiblížila k nějakému chlapíkovi, co ji ignoroval a kousla ho do pozadí. Bylo to jako ze sitcomu. Musela se zasmát.* Pojď, přesunem se někam, kde je klidněji a kde se Ela nevrhne nebezpečí vstříc. *Zazubí se na Natea, protože děvče v jejím náručí zmátořilo zvířátka, která mohla prohánět nebo chytat.*
*Upír se zaskichtí.* Koho jsi donutil, aby tě políbil, Šípková Růženko? *Rýpne si znova do čaroděje. Nedělalo mu to nejmenší problém jej provokovat. Jednak byli na veřejném místě, takže si nemohl dovolit nic megalomanského, druhak byl dobře chráněný a potřetí mu čaroděj stejně dlužil.* Daleká minulost.. *Utrousí znova na jeho slova s odfrknutím, přičemž pozornost raději věnuje Triss a tomu civilovi, kterého pohlavkuje. Škodolibě se uchechtne nad tím, jak si čaroděj stěžuje nad kvalitou kávy.* Mě všechna chutná stejně, když do ní naliju krev, takže takový závažný problém naštěstí neřeším.. *Ušklíbne se v odpověď. Spíš to vypadá, jakoby mluvil do větru, protože čaroděje ani nesleduje. Jeho oči jsou zaměřené na čarodějku a toho civila na podiu, než z něj seskočí a jde davem. Lehce jen vytočí hlavu a koutkem oka se na Runeho koukne, když znova promluví.* /Mělo by mě možná překvapovat, že ho nedokázal zabít, ale vlastně ani ne.. V tomhle je větší spoleh i na Kaie teda../ *Pomyslí si dost kousavě, ale tenhle svůj názor si prozatím nechává pro sebe. Až se mu bude hodit vytočit čaroděje do běla, tak to udělá, ale zatím to nepotřebuje.* Myslíš, že se ho bojím? *Odpoví místo toho na jeho slova o tom, že může být v klidu, řečnickou otázkou.* Davidovi by dlouho trvalo, než by se dostal skrz mou obranu.. *Dodá dosti sebevědomě. Měl k tomu důvod. Jeho dům i on sám byli zabezpečený čaroději, kteří byli dávno staří už před těmi sto lety. Byl na tyhle dohody velice pyšný. Sice to byl trochu podraz, ale nebyl jeho problém, že oni byli neopatrní a nechali se zaslepit vlastní pýchou.* Nemám strach z něj a ani z tebe.. *Otočí se na něj konečně celým tělem a vyfoukne mu dým z cigarety rovnou do obličeje, zatímco na něj vyrovnaný zhlíží.* Snad budeš mít větší šanci zabít myš, než člověka.. *Utrousí nakonec škodolibě s uchechtnutím a zašlápne dokouřenou cigaretu do země.* A teď mě omluv.. Támhle ten civil se chová, jakoby přímo volal moje jméno.. Měj se.. *Mrkne na něj ještě, než se vydá panikařícím davem k THIERRIMU. Zastaví se kousek od něj se založenýma rukama, zatímco on ujídá preclík.* Říkal jsem si, nač tu mít klauny, když tu není cirkus.. *Prohodí jakoby do větru.* Zdá se však, že o ten se jeden klaun dokázal postarat.. *Ušklíbne se nakonec.*
*Dlouho se toulal po tamních uličkách co počasí dovolovalo. Až když ho opět přepadly myšlenky nad děním kolem sebe, tak se zamyslel jestli nezkusit na místních trzích i místně podávaný alkohol, přece jen fronty jsou tak dlouhé a něčím si to čekání zkrátit musí. Rozhodl se pro horký máslový rum.* Hned je zase dobře... *Odfrkl si a přišel k vysokému stolku, kde ještě byly nedopité kelímky a odložené noviny, při zběžném přečtení hlavních titulků se jen ušklíbl a dál nečinně pozoroval proudící davy lidí načež ho vyrušila silná kousavá bolest v pozadí. Vyčítavým pohledem se otočil a při uvědomění, že to byla koza s úsměvem prohnal své hrdlo rumem, promnul si oči a rozhlédl se na shluk několika lidí okolo něj.* To jsem zase ve správnou dobu na správným místě.
*Podívá se na něj a zasměje se.* Narodil se mi mladší bráška. Chtěl jsem ho ochránit.* Řekne a pak se zazubí.* Je mi podobný snad ve všech ohledech. Těším se až se za dvěstě let vrátí.*Prohlásí a spokojeně a škodolibě se usměje. Podívá se na Triss, kterou upír sleduje a přijde mu to dosti nudná scenérie.* U tebe nepředpokládám strach. Jde spíše o to, kdybys ten jeho samolibý ksicht viděl, tak abys nemyslel, že je duch.* Řekne a pousměje se.* Myslím, že kdyby chtěl, tak tě zabije už dávno, ale o Davidovi jsem zjistil jednu věc. Je slizký jako had, ale nerad si špiní ruce.* Poví a dá ruce do kapsy. Když se na něj konečně podívá, tak se pousměje.* Nedělá mi problém zabít člověka. Jen jsem mu dal blbec až moc šancí.* Prohlásí s klidným a chladným hlasem. Pak mu jen mávne na rozloučenou. Následně se vydá pro horkou medovinu s jablečným moštu. S tím dojde k jednomu ze stolků, který je docela volný.* Já že neumím zabít člověka... a co umí ten...* Brblá si a ignoruje JESSEho, který tam stojí také. Napije se a zamračí se. Následně se zavtáří zklamaně.* Proč všechno chutná tak moc odporně? Předtím to chutnalo lépe...* Řekne a pak si teprve všimne civila.* Ah... zdravíčko.* Zazubí se na něj.*
*Je na ňom vidno, že sa teší ako sa mu to tu podarilo oživiť. Spokojnejší by bol už iba vtedy ak by mu nemrzli ruky. To že ma v nich teplú kávu a preclík nie je pravde dostatočný zdroj tepla. O nohu sa mu niečo otrie a keď pozrie dole tak vidí kozu. Hladovo pozerá na preclík. Thierri nie je ten typ, ktorý by sa delil o jedlo tak ju, na jeho pomery, decentne poodstrčí od seba nohou. Koza sa zatvári urazene, ak je to vôbec možné a ide ďalej davom. Thierri teda ďalej, úplne nezaujato sleduje dav ako sa nevie vysporiadať s vypusteným zverincom. Dokonca nejaká paní sa rozplače keď sa cez somára nevie dostať z uličky. Niekoľko ovečiek ide pospolu medzi stánkami ako gang a tvária sa, že ak im ľudia neuhnú z cesty tak zavolajú barana. Ten opodial sa snaží s rohami zvalcovať chlapíka, ktorý ma mať všetky zvieratá na starosť. Počuje kúsok od seba niekoho rozprávať o klaunoch a cirkuse. Nevenuje tomu pozornosť až kým nepokračuje. Trochu zbystrí a pozrie sa na DRAGOSA. Odhryzne si z preclíka a pomaly ho je. Vidno, že on sa asi v živote s jednom neponáhľal a nemieni to ani meniť. Dožuje a len Mykne plecom pričom sa znova začne pozerať na dav.* Cirkus bez zvierat… nie je cirkus. *Prehodí s prízvukom, ktorého sa nevie zbaviť a ani nechce a odpije si z kávy. Skoro mu aj zabehne keď vidí ako tá urazená koza hryzne JESSEHO do zadku.* /Snáď nie je ľudožravá./ *Nie že by mal obavu o ľudí ale skôr o to, že by sa vrátila a hryzla jeho samotného. Zatiaľ čo koza sa venuje JESSEMU a tomu ako ho zožrať, baran sa chovateľovi stratil v dave. Ale nie na dlho pretože zmerčí Thierriho pruhované pančucháče, ktoré asi ten baran berie ako výzvu k útoku. Nastaví sa, skloní hlavu aby natrčil parohy a rozbehne sa priamo na maldíka. Thierri si to všimne len tak tak. Pustí kávu, preclík a uskočí bokom. Až tak že vrazí do DRAGOSA. A keďže sa baran po menšom náraze do stánku iba otrepe a štartuje znova… tak sa Thierri skryje za DRAGOSA.*
*Předá Eleonor více něž dobrovolně Triss a pousměje se.* Ale jo.. Celkem dobře.. Pochopitelně ji nemůžu brát do stejné výšky jako tebe, nebo s ní dělat to samé jako ty, ale v rámci jejího věku a zkušeností ji to jde dobře.. *Odpoví ji, načež se jeho pozornost zaměří na Thierriho na podiu.* Aha.. Takže další zlaté dítě.. *Pokrčí nakonec rameny a ještě se uchechtne nad tím, jak se chová s dětmi. Vrátí poté už pozornost na Triss a odfrkne si ještě jednou nad její odpovědí.* To doufám.. Jinak mi budeš dlužit zásobu horkého svařáku.. *Pronese nakonec s ušklíbnutím. O trochu rozruchu se postará nakonec uprchlý zvěřinec, přičemž se rozesměje, když se koza přiblíží k nějakému chlápkovi a kousne ho do zadku.* Víš, že ta si najde nebezpečí všude, že ano? *Uchechtne se, když Triss následuje. Cestou hledá stále Tinu, kterou nakonec zahlédne na začátku toho šílenství a netváří se, že by do něj chtěla jít i s Nickem.* Dej mi chvilku.. *Řekne Triss a prodere se tím davem ke své sestře, od které převezme Nicka a po krátkém vyzvídání, kdy se stejně nic moc nedozví, se vrátí za Triss.* A jsme všichni. *Ušklíbne se.* Máš dvě ruce, nechceš obsadit i tu druhou? *Navrhne ji právě s oním úšklebkem.*
Slyšel jsem, jak se ti to povedlo.. *Rýpne si s uchechtnutím zase do čaroděje, přičemž sleduje civila a skvěle se baví. To byl ten chaos, který potřeboval a vyhledával.* Ach.. *Vydechne po jeho slovech dým.* Já myslel, že jsi zase přišel žebrat o pomoc.. *Utrousí škodolibě, přičemž se ještě pohrdavě ušklíbne po jeho slovech.* /By si mohl zkusit../ *Koukne se na čaroděje po jeho slovech a se stejně klidným výrazem prohlásí.* Jeden by řekl, že ti nebude dělat problém se nenechat přechytračit svým o tři sta let mladším bratrem.. *Pronese, než se vydá pryč za oním civilem. Nad jeho slovy se ušklíbne.* To věděli už ve starém Římě.. To byla zábava podle mého gusta.. *Nakloní lehce hlavu na stranu a civila si prohlédne. Působí v celém tom chaosu jako kamenná socha. A to včetně chvíle, kdy beran zaútočí. Jen se koukne jak se rozběhne na mladíka, který musí uskočit a nespokojeně zavrčí, když při tom do něj vrazí.* Dávej pozor, skřete.. *Odfrkne si, načež ho zamračeně sleduje, jak se za něj schová. Otočí pohled na berana, co se na ně rozbíhá a když je kousek od něj, tak natáhne ruku k jednomu z rohů a zatlačí, aby ho strhl stranou nebo zastavil. To je mu už jedno. Berana potom nasměruje pryč od nich a otočí se na civila.* Následky vlastních činů ti nevoní, prcku? *Pronese a vytáhne ho za límec zase před sebe.*
*Zapije preclík hnusnou kávou a o niečo pohodlnejšie sa oprie jedným ramenom o stánok. Toho chlapa počúva iba na jedno ucho. Nakrčí nos a pritom aj hornú peru v znechutenom geste.* Nemám rád cirkusi. *Nie že by bol nejaký milovník zvierat alebo akrobatov. Ale jednoducho ho nebavili. Inak ma v tvári nasadený celkom aj unudený vyraz. Aj keď v duchu sa baví nad peripetiami ľudí keď sa stretnú so zvieraťom. Niektorí dokonca vyzerajú, že vidia take zvieratá v takej blízkosti prvý krát. Ide si odhryznúť znova z jedla ale to si akurát všimne že naňho mieria parohy barana. A tým sa rozhodne chce vyhnúť za každú cenu. Aj za takú že pustí jedlo na zem a drgne do cudzinca. Po označení ho za skřeta prevráti oči a chce ho poučiť o tom, že je vlastne elf v lacnom polyesteru lenže to sa baran znovu rozbieha tak sa skryje za prvú vec čo je väčšia než on. Ono je všetko väčšie než Thierri ale Dragos mu bol najbližšie. Iba vykukne trochu bokom a aj keď nezaujatým výrazom, predsa len prekvapene dvihne jedno obočie.* /Myslel som, že baran je celkom silne zviera./ *Zauvažuje ale tiež mu napadne, že chlapík je asi nejaký nadšenec do posilovňe a možno si ide steroidy.* /Tak ako väčšina Američanov./ *Nad oslovením prcek privrie oči. Ani sa mu nepáči, že ho ťahá za límec. Iba sebou prekvapene trhne a potom si vzdorovito založí ruky na hrudi a pozrie sa Dragosovi do tváre. Pri jeho výške je to vlastne aj výzva, aby si nevykrútil krk.* Následky svojich činov zvládnem ale rád sa vyhnem možnosti mať rozdrtené kolená. *Upozorní na tento fakt a potom si znudene odfrkne a prevráti očami.* Ale to by tak ostrá ceruzka ako si ty nepochopila. *Slovné spojenie ostrá ceruzka povie s takou dávkou sarkazmu, že každému musí byť jasné ako to je myslené.* /Dal by som si hranolky./ *Napadne mu a zauvažuje, či pán v stánku mal niečo také v ponuke.* /Predsa len ten preclík sa celkom dal./
Rátam že minimálne polrok tu budeme. Ťažko povedať, so Samanthou sme skôr na zavolanie je možné, že tu nebudem stále. Ale plán je aspoň na tento pol rok. Predsa len, je potrebné New York dostať opäť na nohy. *Vysvetlí svojej sesternici jednoducho. Mirjam mu bola vždy blízka aj keď od neho bola o pár rokov mladšia a pamätá si ešte, ako s ňou prišli, ako s novorodencom, vždy si dokázali nájsť cestu k sebe. Silná stránka bola hlavne v knihách. Do teraz si pamätá na dni kedy mali trénovať, ale obaja strávili celý deň pri knihe vedľa seba v tichosti. Boli to milé spomienky, ale počas Akadémie a viac menej aj po nej už nebolo toľko príležitostí sa stretávať. Položí jej ruku na chrbát keď ho objíme a pousmeje sa.* Áno, na konci mája ju sestra požiadala o ruku. Neviem či neboli niekde na dovolenke. Priznám sa moc o tom nevyzradila. *Vyzradí jej, medzi ním a najstaršou sestrou boli približne 2 roky, avšak s Rae spolu boli už dobrých 5. Stretli sa v Južnej Amerike, keď LiFang cestovala a od vtedy si píšu spoločný príbeh. Gabriell svojej sestre vždy prial, ale nedalo sa povedať, že by niečo také zažil on sám.* Tak predsa len dvojičky majú len 20 aj s topánkami nemajú sa kam ponáhľať. *Pristane na jej slová pri čom ju jemne poštuchne plecom, nie, že by chcel aby vyliala ale len aby sa jej popýtal.* A ty? Čo ten čarodej o ktorom sa šepotá? *Pozrie na ňu, v ich rodine to bolo pomerne známe, najmä po pohrebe, ale od vtedy nik nemal presnejšie informácie.* Samantha mi niečo spomínala keď sa stretla so zástupcom, plánujem robiť tréningy ale hodiny a vyslovené tútorenie asi nebude podstatné nakoľko sú všetci dostatočne starý. *Vysvetlí jej jeho plán, avšak vedel, že bude nutné spraviť veľké zmeny, pokiaľ má ich práca byť efektívna. V zásade však všetko bdelo na komunikácií.* Samantha je už v New Yorku dlhšie, ja som ešte dokončoval hodiny a nejaké papiere v Pekingu, ale teda.. už som tu. Okrem toho neviem čo robí, dali sme si niečo málo vedieť, ale všetko by sa malo dať do pohybu až teraz. *Vysvetlí jej pri čom sa zamyslí nad otázkou ohľadom vzťahov, tie mu stále boli cuzdie.* Zatiaľ nič také, stále na to defakto nie je ani len čas čo to ešte príležitosť. *Mávne slabo rukou zatiaľ čo si odpije z poháriku.* Myslím, že v tomto smere by si ma vedela učiť ty či nie?
a poté