Členem od 15. listopadu 2022
Naposledy aktivní:
Tsai Mei Lan - Gabriell Tsai
Tútor
17. 9. 1993
Věk: 32 let
196
cm91
kgČínština, japončina, angličtina, francúzština, ruština, veľmi pokročilí vo známych demonskych jazykoch
Jazda na koni, gastronomie, hra na Dizi a klavír, čínská kultura, meditace, kaligrafia
Naginata, tradičné japonské a čínské zbrane
Zbrane: Naginata, počas svojho života sa venoval mnohym zbraniam a štýlom boja. V jeho mladých rokoch však bol zaučený do naginaty po svojej matke. Okrem toho si osvojil veľké množstvo tradičných japonských a čínskych zbraní. Lukostreľba mu však nikdy nebola blízka a tak tradičnému luku nikdy nevenoval pozornosť. Jeho hlavným znakom v boji je rýchlosť a ladnosť pri čom práve to sa snaží svojich študentov naučiť. Okrem toho ich učí boju na blízko a zameriava sa skôr na technickú stránku veci.
Jazyk: čínština (väčšina dialektov) japončina, angličtina, francúzština, ruština, veľmi pokročilí vo všetkých známych demonskych jazykoch.
Zručnosti: Vie už od útleho veku jazdiť na koni i keď vo väčšine miestach kde bol tento talent nebol k využitiu. Je pomerne schopný v kuchyni. Keď bol mladší venoval sa najmä hre na Dizi, tradičný čínsky hudobný nástroj, neskôr sa začal učiť aj hre na klavír. Je veľmi znalý v civilskej kultúre avšak najlepšie sa orientuje v čínskej, nakoľko ich rodina bola vždy s civilmi veľmi blízka. Má veľmi dobré logické a strategické myslenie, ktoré veľmi jednoducho dokáže využívať na bojisku. Často vytvára plány už pred bojom avšak aj priamo v boji dokáže dávať ostatným ideálne pokyny k boju.
Záľuby: Čaj.. skutočne akýkoľvek čaj, ktorý je dobre spraveny. Veľmi obľubuje meditáciu a z jeho izby takmer neustále cítiť vonné tyčinky. Knihy sú jeho hlavným spôsobom zábavy v Peginskom Inštitúte už neostala žiadna, ktorú by neprečítal. Rád hrá Xiangqi avšak hrávala to s ním len sestra a sesternica Mirjam. Ako dieťa sa rád venoval kaligrafií dnes na to však nemá toľko priestoru. Miluje karhať Samanthu za neskorý príchod.
Zaujímavosti: Po svojej matke zdedil jej svadobný hrebeň, ktorý ma vždy pri sebe rovnako, ako zlatý prsteň s nefritom v strede. Obľubuje čítanie o civilskej mytologii. Obľúbený žáner hudby je klasický, avšak nikdy nezanevrel nad nad modernou popovou hudbou. V amerike a zahraničí sa prezentuje ako Gabriell.
Povaha: Gabriell vám nikdy nevenuje príliš veľa slov. Jeho povaha bol vždy tichšia a pokiaľ rozprávať nemusí tak nebude. Neznačí to však že je priamo outsider a asociál avšak preferuje svoj pokoj. Táto idea sa však s jeho povolaním, či už sa to týka povinnosťami nefilov alebo učenie mladých, sa príliš nezhoduje. Je silný realista a pokiaľ vidí niekde chybu chce ju veľmi rýchlo odstrániť. Je silný perfekcionista a tento pud sa silne odráža aj v jeho vystupovaní, boji alebo učení. Má veľmi rád poriadok ale až tak zameraný naň nie je.
Vždy si hovoril že je lepší rečník ako bojovník avšak postupom rokov stratil dôvod hovoriť viac ako bolo treba a práve našiel svoju cestu k zbrani. Tvrdí však, že pokiaľ nejde o démonov konflikt je vždy možné vyriešiť bez násilia, to však neuberá nič z jeho zručností. Samozrejme jeho prejav je pomerne slušný, predsa len vysvetľovať deťom o častiach démonov nie je tak jednoduché, ako sa zdá.
Aj keď by to jeden nepovedal usmieva sa pomerne často. Úsmev mu najčastejšie prináša na tvár jeho rodina či už pokrvná alebo aj runová ako Samantha, ktorá je jeho parabatai už nejakú tú časť jeho života. Aj keď Gabriell je väčšinou ten kto uvažuje a rozmýšľa v ich vzťahu nie je taký suchár ako ho Samantha často líči. Dokáže sa pre veci ktoré ho zaujímajú nadchnúť avšak pravdepodobnejšie nájdete tento rozdiel na tvári ako v jeho prejave.
Má pomerne silný pocit cti a aj keď si to často neprizná rád je vodcom. Či už skupiny alebo len keď idú na obed a vedie ich do reštaurácie. Jeho morálny kompas je jednoduché pochopiť. Pokiaľ to niekomu ubližuje nech je to ktokoľvek, aj so zlým úmyslom, je zásadne proti. V princípe tak napríklad proti čarodejom nič nemá, avšak v momente ako sa prehrešia tak v jeho očiach majú morálny úpadok.
Keď učí často má prísny výraz a pomerne prísne pravidlá. Nerád vidí ulievanie a ľahostajnosť a tak sa jej snaží vždy vyhnúť. Aby toto docielil snaží sa preberané učivo spraviť o niečo zaujímavejšie. Pochopiteľne nie vždy to je možné, ale vždy sa o to pokúsi. Jeho trpezlivosť je asi nekonečná čo mu dáva značnú výhodu. V tréningoch si potrpí na precíznosť a sústredenosť a rád vidí, že lovec vie čo robí a nad svojimi pohybmi a rozhodnutiami uvažuje.
Čo sa týka vzťahov nikdy ho romantické vzťahy nelákali a prišli mu nepodstatné. Pochopiteľne na a pár rokov po akadémií sa vzťahom stránil avšak aj keď sa tam vyskytla nejaká možnosť nikdy to nebral ako realitu. Omnoho bližší vzťah má so svojou rodinou a samozrejme nedá sa vynechať jeho parabatai spojenie so Samanthou. Jeho runa parabatai sa nachádza nad lopatkami a trochu mu tak vyčnieva za golierom.
Jeho výzor sa tak často môže zdať prísny, ale len má taký pohľad. Tmavé vlasy, ktoré mu siahajú približne po ramená má často zopnuté v jednoduchom cope, ktorý je funkčný na tréningy aj učenie. Pri čítaní mu na nose pribudli aj okuliare avšak nenosí ich vždy keď by mal. Oči má tmavé, ktoré dopĺňajú jeho rezbu tváre. Oblečenie sa vždy drží v čistých líniách. Má rád košele a jednofarebné svetre a roláky na ktoré v chladných dňoch dáva dlhý kabát. Nedrží sa len čiernej farby a sem tam na ňom uvidíte aj niečo farebnejšie. Na nohách pokiaľ je mimo lovov má poväčšine poltopánky alebo slušnejšie čižmy. Hlavne počas leta je však možno zahliadnuť tenisky.
Na tele má niekoľko chybičiek krásy, či už ide o jazvy, na rukách alebo nohách. Najjasnejšie sú jazvy na jeho hrudi, ktoré tam však neboli z boju, ale práve zákroku, ktorý podstúpil
Mei Lan sa narodil do vedúcej rodiny v Pekingskom inštitúte. Jeho otec Tsai Jia Hao žil v Pekingu od svojho narodenia, okrem pár rokov ktoré strávil v Japonsku, kedy sa snažil neustále zapáčiť Farwing Aoi. Jun bol na svoje osemnástne narodeniny núteny cestovať a spoznať aspoň kúsok sveta, ktorý sa tak pred ním otvoril. Ten však šiel len o dvere vedľa do Tokia, ktoré sa mu nezdalo tak vzdialené. Tam spoznal Aoi a po dlhom odolávaní Jiovii sa však o pár rokov našli v milujúcom vzťahu.
V roku 1990 sa tak na svete objavil malý Tsai Mei Lan. Avšak už pri pôrode boli mnohé komplikácie ale na koniec všetko v tomto priebehu dopadlo dobre. Mei bol často chorý a slabý. Avšak už od útleho veku mu hovorili že sa ponáša na otca. O dva roky neskôr sa narodila prvá dcéra Li Fang, ktorá sa podobala zas na svoju matku. Druhá Dcéra Min Lin, sa zdala zdieľať črty oboch rodičov avšak Aoi a Jio ešte stále túžili po jednom chlapcovi. Predsa len Mei len neustále prosil o bračeka s ktorý by sa mu mohol vyrovnať na treningoch.
Mei Lan spoločne so svojimi súrodencami vždy vychádzal dobre, jeho výcvik bol zameraný na boj s mečom zatiaľ čo Li Fang a Min Lin trénovali s klasickými ženskými zbraňami, ktoré pre nich neboli príliš ťažké. Všetci však boli skvelý bojovníci aj keď Min Lin sa často ulievala z tréningov kvôli tomu, že sa príliš začítala do knihy. Deti tak vyrastali v Inštitúte, obklopený kultúrou, ktorú rod Tsai udržiavali už niekoľko storočí. Vždy boli veľmi známa a najmä dôležitá rodina v spolku a tak Jia a Aoi chceli, aby si navzájom šli príkladom. Ich výchova však nebola tak prísna, ako býva. Na tréningoch si určite museli pohnúť, avšak pokiaľ mali dobré zručnosti, znalosti a nemali príliš veľké maniere, tresty sa nediali. Ono samo o sebe tresty neboli tak časté, akoby jeden čakal.
Mali niekoľko bratrancov a sesterníc, zo strany Aoi vzišla len jedna dcéra Mirjam, avšak z druhej mali približne piatich. So všetkými si boli blízky a na každom sviatku, alebo oslave sa často stretávali, aby udržiavali medzi rodinné vzťahy. Postupom času však Mei Lan nedokázal udržať krok so svojimi súrodencami. Li Fang rovnako ako Min Lin boli rýchlejšie, zručnejšie aj sa lepšie učili čomu celá rodina nejak nerozumela. Všetci však verili, že na Akadémií sa zlepší a tak nad tým nik príliš nerozmýšľal. V roku 2002 keď Mei Lan dovŕšil 12 rokov prišiel čas mu naniesť prvé bojové runy. Všetci si ten deň pamätajú. Hlavná sála v Pekingskom Inštitúte bola plná rodiny a príbuzných zatiaľ čo všetci nedočkavo čakali. Mei Lan len s nadšením čakal kým mu Mĺkvy Brat nanesie runu na ruku, avšak v momente, ako sa tak stalo, jeho pokožka začala okolo runy černieť.
Jeseň toho roku bola tak poznačená stratou prvého syna Aoi a Jia Haoa. Nikto nevedel presne povedať, prečo táto intolerancia na runy vznikla, avšak všetci členovia rodiny tým boli poznačený. Li Fang mala v tom čase desať zatiaľ čo Min Lin len šesť. Najhoršie zo všetkých však bola zasiahnutá Aoi, v tom čase bola tehotná s dvojičkami. Smútok ju kompletne zahltil a len vďaka Mĺkvym bratom dievčatá nepotratila. Po mesiaci smrti Mei Lan sa narodili dve sestry, Tsai Far Jiao a Tsai Chan Wei. Aoi po pôrode zomrela a rodina tak pocítila ďalší úder do ich stability. Jia Hao tak stratil počas priebehu pár mesiacov svoju manželku a svojho jediného syna, ktorý mal niesť jeho meno. S dvoma novorodencami a dvoma deťmi by sám nedokázal splniť všetky svoje povinnosti. Pomáhala mu s tým jeho dlhoročná priateľka Anastasia Montclaire, s ktorou po pár rokoch priviedol na svet ďalšieho syna Octaviána.
4 vlastné sestry však naďalej vyrastali bez svojej vlastnej mamy a samé sa stávali zručnejšie a schopnejšie. Všetky navštevovali akadémiu avšak bola jedna, ktorá z tohto “sesterského klubu” značne vyčnievala. Min Lin sa často odrezala od svojich sestier a po smrti brata sa uzavrela. Na Akadémií obzvlášť prvé roky ani so svojimi spolubývajúcimi nehovorila takže si nabrala pomerne.. nepríjemnú reputáciu. Avšak nerozprávala sa s nimi jednoducho preto, že sa s nimi nemala o čom rozprávať. Zatiaľ čo sa jej spolubývajúce rozprávali o chlapcoch čo práve nastúpili, Min sa učila pokročilé démonské jazyky a študovala civilskú filozofiu, lebo jej to prišlo, ako pekná rozprávka. Jej hrubú kôstku dokázala rozlúsknuť až Samatha Burberye. O dva roky mladšie dievča s ktorým bola neskôr na izbe. Aj keď Mei odmietla komunikovať, na koniec k tomu bola pomerne nútená nakoľko Sam sa stále niečo pýtala. Stali sa tak o niečo bližšie a bližšie kým obe neboli presvedčené, že by sa chceli stať parabatai. Mei, ktorá príliš nerozprávala a Samantha, ktorá vo svojej podstate bola tiež, skôr introvertná si dokázali násťi cestičku k sebe. Či už preto lebo Mei milovala počúvať Samathu hovoriť o umení, alebo keď spoločne trénovali a navzájom sa dobiedzali.
Avšak pred ich obradom parabatai Mei, Samanthe, šepla malé tajomstvo. Že v skutočnosti sa necíti ako dievča a vie, že ním nie je. Na Akadémií často používala meno Gabriell, aby západný lovci vedeli čo i len vysloviť jej meno. Po obrade parabatai sa všetko vysvetlilo. Gabriell sa začne prezentovať chlapčensky a Samanthe vysvetlil, ako by chcel, aby ho oslovovala. Aj napriek počiatočnému zmätku tento prechod.. minimálne u Samanthy prešiel celkom hladko. Medzi tútorov, trénerov a žiakov však túto informáciu prepúšťať nechcel. Tých pár rokov predsa len dokázal vydržať. Tak či onak nefilim mali vtedy omnoho horšie problémy, ako boli útoky Valentína a tak len potichu odsúval svoju identitu bokom. V takomto stave tak prešli približne tri roky kým Gabriell nedovŕšil osemnásť rokov a neopustil Akadémiu, pri čom Samantha mala pred sebou ešte dva roky štúdia. V tomto čase už o tom všetci jeho blízky vedeli, pri čom na prekvapenie každého z toho nebol príliš veľký problém.. Teda minimálne od blízkych. V spolku to vytvorilo rozhodne väčší humbuk a sám z toho nebol príliš nadšený. Jeho otec bol spočiatku skeptický, avšak jeho životným poslaním bola spokojná rodina a tak Gabriellovi dal svoje požehnanie. Pri čom mu sám navrhol nech prevezme meno jeho prvého syna. Nech nesie posolstvo rodu Tsai a nech si uctí svojho zosnulého brata. Aj napriek prvotnej neistote Gabriell súhlasil a svoje mŕtve meno, ktoré mu nieslo len nepríjemné pocity zanechal v histórií. Li Fang a jeho mladšie sestry sa mu tak stali nesmiernou záchrannou sieťou rovnako, ako Samantha, Gabriell šiel na prvý rok svojich ciest do Francúzska, jednak preto, lebo tam bola v tom čase lokalizovaná Li Fang ale aj preto, lebo sa dohodol s miestou čarodejkou o jeho prechode.
Nechcel sa zahrávať s mágiou na jeho tele a tak sklonil k civilskému procesu, pri čom s pomocou čarodejky Yanini len urýchlil priebeh liečenia a efektu hormónov. Sám potreboval neustále pracovať, ako lovec a toto sa zdalo ako najlepšia cesta. Po jednom roku strávenom vo Francúzsku naďalej študoval, nakoľko jeho cieľom sa stalo najmä vzdelávanie mladých lovcov. Často sa mu zdalo, že Akadémia bola v tomto smere nedostatočná a tak chcel zobrať všetko do svojich rúk. Už po dvoch rokoch vyučoval démonské jazyky vo svojom domovskom Inštitúte, kde mal aspoň bližší vzťah so svojim otcom a nevlastnou matkou a bratom. K Anastásií nikdy neprechovával nepekné city, nakoľko videl, ako moc jeho otcovi na nej záležalo a sám mu tak prial len dobré. V Číne sa venoval najmä v tréningu bojových umení v ešte stále existujúcich kláštoroch, avšak v momente, ako sa Samantha dostala z Akadémie bol čas ísť opäť cestovať.
Obaja boli viac menej tam kde ich bolo potreba. V tejto dobe už mal Gabriell za sebou takmer všetky potrebné procedúry a tak cestovanie nebolo problémové. Od Francúzska kde sa opäť vrátil cez Rusko, Estónsko, Poľsko, Portugalsko a Srbsko by sa dalo povedať že toho prešli viac než dosť. Bolo k nezaplateniu opäť byť na bojovom poli ako parabati a spoločne boli takmer bezproblémoví. V čase Zimnej vojny s férmi boli často v predných liniách avšak v momente ako sa z bojísk presunulo do debatných sál ich práca skončila. V roku 2018 sa tak presúvali cez ich domovské Inštitúty. Tak prešlo niekoľko rokov a až po vyvolaní Hauresa sa obaja zhodli, že New York bude ich ďalšou zastávkou, avšak presun sa predĺžil omnoho viac, ako čakali a tak do Inštitútu vchádzajú až dnes.
Ryu Jun-Yeol
a poté