Obrázek není dostupný.
Video/Audio Player 2
Členem od 15. dubna 2020
Naposledy aktivní:
Zobrazit profil
Profil
| Jméno | Sander Sagittarüs |
| Zobrazované jméno | Sander Sagittarüs |
| Věk | 23 |
| Rasa | Lovec tieňov |
| Datum narození | 24. 12. 2000 |
| Status | Člen Inštitútu |
| Výška | 183 |
| Váha | 75 |
| Citát | You are a product of all who came before you. The light and the dark. The legacy of your family. You are your mother. And whether you like it or not, you are also your father. Stop hiding who you are. |
| Charakteristika | Jazyky: Norština, Angličtina, Latinčina a Chtónština (nie moc dobrá) Sander aj napriek všetkému čím si prešiel sa snaží pozerať na svet s nadhľadom. Po smrti Oscara si povedal, že bude žiť tak, ako by žil s Oscarom stále nažive. Nechce, aby ho smútok dobehol i keď Sander pred ním musí neustále utekať. Považuje to za doživotný boj. Dalo by sa povedať, že do Sandera je niekoľko vrstiev, ktoré musíte postupne odhaliť, ak ho chcete spoznať. Prvá vrstva, tú ktorú pravdepodobne spoznáte celkom rýchlo je to k čomu mu dopomohol Oscar. Už v tejto časti jeho osobnosti sa môžeme stretnúť s problémom ohľadom autorít. Veľmi ťažko ich berie vážne, dokáže ich však rešpektovať veľmi často však môže mať poznámky, ktoré sa nie každému môžu páčiť. Všetko je to len dosah jeho otca vie však kedy je potrebné si jednoducho zahryznúť do jazyku a kývnuť. Obzvlášť v boji. Je prekvapivo jednoduché sa s ním dať do reči. Je veľmi ústretový ohľadom nových ľudí avšak nie na každého je milý. Ak z vás od začiatku nemá dobrý pocit je takmer isté, že miesto úsmevu vám venuje len kyslí pohľad. Dokáže si však zmeniť názor a vie si priznať chybu, čo by sa dalo povedať, že je veľmi zriedkavé u tieňolovcov jeho veku. Väčšinu času ho v Inštitúte zastihnete v čiernom roláku na vrchu ktorého bude šedé tričko. Koženú bundu má na sebe neustále aj keď nie je v službe. Neoblieka sa nejak výnimočne od ostatných a nikdy po tom vyslovene netúži. Jediné čo chce je pohodlie, ktoré si rád takýmto spôsobom dopraje. Vždy mu okolo krku môžte vidieť retiazku s malým príveskom. Je na ňom symbol rodu Scarborough, dostal ho od Oscara, ktorý ho mal od svojho otca. Nikdy ho neuvidíte bez tej retiazky nikdy ju nedáva dole. Vždy sa bojí, že by sa jej mohlo v boji niečo stať, avšak nikdy by ju nedal dole. Je prekvapivo hravý, rád si z ľudí uťahuje nie však nejak závažne. V tomto smere je skutočne spontánny a neobľubuje zdĺhavé plánovanie, ktoré väčšinu času aj tak nikam nevedie. Vždy cíti kedy je čas konať a veľmi rýchlo sa dokáže rozhodovať aj v prekvapivo ťažkých situáciách, samozrejme to neznamená, že vždy robí správne rozhodnutia. Rád sa pohybuje medzi ľuďmi a často sa prikláňa k zlozvykom obyčajných civilov. Neraz ho vidíte s cigaretou v ruke, ktorými sa snaží potláčať jeho úzkosti a návaly myšlienok, ktorým neraz čelí. Tu sa dostávame ku Sanderovi, ako ho pozná málokto. Sám v poslednej dobe uvažuje či je niekto komu skutočne vo svojom živote plne dôveruje. Nikomu sa nezveruje a všetky svoje problémy a minulosť si necháva pre seba. Je to v ňom tak dôkladne zalepené, že ani alkohol mu nerozviaže jazyk. Je obecne známe čo sa stalo Oscarovi, avšak málo ľudí vie, podrobnosti. Svoje city a emócie tak vylieva obzvlášť na papier. V poslednej dobe si náramne užíva grafity, New Yorku mu tak dal obrovské možnosti na prejavovanie seba málokto však vie, že práve on je tvorcom. Svoje umenie si tak necháva pre seba, je to pre neho silne osobné preto keď vám ukáže čo i len kresbu na servítke môžete si byť istý, že v jeho očiach niečo znamenáte. Rád ma svoj priestor a svoj pokoj. Niekedy jednoducho nevyjde z izby aj niekoľko dní pretože si prechádza ťažkým obdobím. Vždy ho v takom čase dokázal podporiť Oscar avšak teraz, sú to len ponuré dni, ktoré trávi topením sa v myšlienkach. Snaží sa nájsť nejaký spôsob, ako by tieto návaly smútku potlačiť, nič moc však nenašiel. A tak len dni a noci počúva Bowieho a len existuje, v týchto momentoch je najlepšie, ak sa s ním moc nerozprávate lebo aj tak Vám nič nepovie. Je podivné, ako dokáže byť jeden deň nabitý energiou a na vrchu sveta a deň na to by sa dal prirovnať k troske. Jeho výzor by však nikdy neukazoval na to, aké problémy skutočne má. Pri prvom Pohľade na Sandera je jasné kam vaše oči ihneď povedú, k jeho vlasom. Biele vlasy, ktoré na slnku dokážu chytiť medoví podtón sú dominantou jeho vzhľadu. Je veľmi ťažké si ho predstaviť bez nich. Neraz uvažoval, že by sa nafarbil lebo často priťahujú veľa pozornosti, ale nikdy to nebol schopný urobiť. Keď sa presuniete nižšie môžete si všimnúť zelených očí, ktoré v sebe skrývajú náznaky modrých fliačkov. Keď sa pozriete na jeho telo nepovedali by ste, že pod jeho rolákom a tričkom sa skrýva hora svalov. Sander nemal ten typ postavy, že by dokázal búrať dvere ramenami, práve naopak. Je pomerne štíhli, ale jeho kondícia sa aj tak nemôže poprieť. |
| Minulost | Deň 24.12 roku 2000 sa do kroník zapisuje, ako každého milované sviatky, plné pokoja, šťastia a lásky avšak je tu ešte jedna udalosť, ktorá sa zapísala do života nejedného človeka a to bolo narodenie Sandera Sagittarüs. Dieťa, ktoré sa narodilo na hraniciach nového tisícročia, ktoré pre mnohých predstavovalo krásne a sľubné vyhliadky, napriek všetkému však do teraz prinieslo len vojny, ktoré sa už pomaly stávajú denným chlebom pre obyčajných aj tieňolovcov. Sander bol jediný potomok svojich rodičov Cally a Magnusa Sagittarüs. Jeho rodičia už od jeho prvého dychu dúfali v to, že ich syn dosiahne vo svojom živote veci o ktorých by ostatný mohli len snívať. Rodina Sagittarüs bola dobre známa v severnej a západnej Európe obzvlášť na území Nórska kde rodina vznikla a žila v miestnom inštitúte niekoľko storočí. Avšak s problémami, ktoré sa každým rokom objavovali ich rod pomaly, ale isto začal miznúť z pozornosti tieňosveta. Niekedy mocná rodina, ktorá bola známa vo výrobe zbraní bojovala posledné roky o prežitie. Magnus bol jeden z posledných zástupcov svojho rodu, preto za každú cenu túžil po rodine, ktorá nie len ponesie meno Sagittarüs, ale bude mu robiť česť, akú si zaslúži. Preto bolo udivujúce, že Sander nikdy nemal žiadneho súrodenca. Bohužiaľ Calla už nebola schopná porodiť ďalšie dieťa a tak všetky otázky jeho rodiny padli na plecia mladému chlapcovi, ktorý ani poriadne nevedel chodiť a držal v ruke luk svojho otca. Pre mnohých sa to môže zdať, ako nezodpovedná výchova, ale pre tieňolovcov to nebolo nič nezvyčajné. Sander svoje detstvo prežil najmä v chladných múroch inštitútu v Osle. Vždy vedel čo musel pre svoju rodinu spraviť, jeho otec mu dával pečlivo najavo, že jeho poslanie je jednoduché. Jeho drobná hlávka vtedy videla, svojho ocka, ako hrdinu, odstupom času si však Sander uvedomil, že jeho otec bol len posadnutý šialenec. Každé ráno sa zobúdzal s jednoduchými slovami na perách ,,Pil vil alltid nå målet” Šíp vždy zasiahne svoj cieľ, v jeho hlave sa to stalo pečiatkou. S touto ideou zaspával a vstával počas celého svojho detstva. Boli to jeho prvé slová.. ocko prišli až po tom. Nikdy nie je zlé spomenúť si na to kým ste, ale Sanderovi sa jeho meno takto priam zhnusilo. Magnus nesmierne túžil po tom, aby jeho syn jedného dňa študoval v Scholomancií a stal sa centuriónom. To bolo jedno z jeho najväčších želaní bral to už ako skutočnosť, išlo len o otázku času. Jeho otec si neuvedomoval čo svojmu dieťaťu spôsobuje Calla to však vedela a bolo jej nad slnko jasné, že to nebolo správne. Zoprieť sa však jej manželovi už bolo neskoro a nemala takmer žiadne slovo v Sanderovej výchove avšak dala mu niečo za čo jej Sander ďakuje do dnešného dňa. Farby, štetec a paletu. Počas dňa sa venoval naplno tréningom a učeniu o svete v ktorom sa mal v dospelosti stať bojovníkom, ale večer sa jeho duša pomaly vylievala na papier zatiaľ čo v tichu sedel na streche inštitútu. Vždy to miesto miloval, ten studený vzduch, ktorý mu prefukoval svetlé vlasy a pozorovanie západu slnka, ktoré boli počas leta nekonečné. Dokázal sa tak aspoň na moment odreagovať od čepelí nožov a démonských jazykov. Zatiaľ čo otec bol tvrdý hraničiaci s tyranom jeho matka mu ukazovala krásy sveta, ktoré mohol aj v tých najtemnejších okamihoch svojho života pozorovať. Vďaka nej bol neraz schopný sa dostať z temnej situácie z ktorej sa zdalo, že nie je východu. Aj napriek tomu, ako Sander vyrastal jeho detstvo nebolo úplne stratené rovnako, ako jeho charakter. Nebol pošliapaný a ustráchaní, pomaly z neho rástol veľmi odhodlaný mladý muž, ktorý však pochopiteľne mal problém s autoritami. Okrem jeho matky tam pre neho bol ešte jeden človek. Oscar, hnedovlasý chlapec jeho veku, ktorý sa na svet celý svoj život pozeral detskými očami. Nebral nič vážne, neveril v nikoho iného okrem seba.. a Sandera. Vždy bol zamiešaný v nejakom probléme, bol nesmierne spontánni čo sa Sanderovi, ktorý sa topil v pravidlách zapáčilo. Chcel vedieť viac o tom, aké je to byť aspoň na pár momentov slobodný a Oscar mu v tom pomáhal. Chlapci si od prvého stretnutia padli do noty aj napriek rozdielom ktoré medzi sebou mali, zdalo sa, že práve tie boli hlavným faktorom ich spojenia. Bolo ťažké ich od prvého stretnutia rozdeliť, Sander učil Oscara streľbe z luku zatiaľ čo Oscar učil Sandera s dýkami a bičom. Boli rozdielny avšak vždy sa mali navzájom čo naučiť. Aj kvôli nemu moc, ktorú mal nad Sanderom otec mierne oslabla. Sander totiž už bol dosť starý na to, aby aspoň na moment začal uvažovať sám. Každý v inštitúte vedel, že Sander Sagittarüs a Oscar Scarborough sa stanú parabataimi. V roku 2007 však prišiel strach a deštrukcia, ktorá zasiahla každého v dolnosvete. Ako každý vie Temná vojna zastihla tieňolovcov a zanechala mnoho obetí. Včetne v rodine Sagittarüs, Calla padla v boji pri útoku na Oslovský Inštitút. Sander, ktorý bol ešte stále považovaní za dieťa tieto správy nebral dobre. Calla bola pre neho osoba, ku ktorej vzhliadal teraz zostal na pospas svojmu otcovi, ktorý teraz nemal nikoho kto by mu stál v ceste domu, aby so svojho syna bola bábka. Sander tak svojich ďalších päť rokov strávil tréningom.. umením a časom s Oscarom. Obaja chlapci od kedy dostali svoje prvé runy boli nadšený z idei, že by sa z nich stali parabatai. Ani jeden o tom nepochyboval avšak jeho otec z tejto myšlienky nebol nadšený. Centurióni nezvykli parabataiov mať a tak sa mu tento nápad nepáčil. Obaja tak museli čakať a v Sanderovi to prebudilo len viac nenávisti ku svojmu otcovi. Začal sa vzpierať jeho rozhodnutiam, jeho rebelstvo, ktoré bolo čiastočne podmienené Oscarom sa prejavovalo. Keď mal 12 na želanie svojho otca odišiel do Tieňoloveckej Akadémie. Sander by s týmto návrhom nebol nadšený, ale išiel tam spolu s Oscarom čo pre neho bola úžasná šanca. Konečne mal možnosť sa osamostatniť od jeho otca, nemusel byť pod jeho dozorom, ale pod ľuďmi, ktorý neboli tak moc zaujatý. Sander bol perfektný študent, jeho dlhé roky príprav boli skutočne vidieť a medzi svojimi vrstovníkmi exceloval. Jeho slabá stránka však boli démonské jazyky, ale inak veľmi ťažko sa hľadalo niečo čo by Sanderovi jednoducho nešlo od ruky. V boji jeden z mála kto ho vedel poraziť bol Oscar, ktorý ho poznal natoľko dobre, že len on poznal jeho slabiny. Sander na akadémií dokázal opäť poskladať puzzle svojej osobnosti, stal sa z neho čulý mladý muž, ktorý nikdy nepovedal nie výzve Keď mal Sander s Oscarom 14 podstúpili obrad parabatai a tak sa stali nerozlučnou dvojicou. Bol to krok k tomu, aby Sander narušil otcove plány, Oscar totiž nikdy netúžil byť centuriónom a takto by pre Sandera bolo ťažké byť od Oscara príliš ďaleko. Zdalo sa, že všetko sa začína obracať na dobré, no skutočne bolo to len zdanie. V šestnástom roku života Sandera aj Oscara sa opäť prevalil konflikt avšak tento zasiahol Sandera viac, ako ktorýkoľvek pred tým. Stratil totiž kúsok seba, ktorý ho dokázal posúvať cez jeho tvrdú výchovu, stratil dieťa, ktoré v ňom kvitlo, stratil toho najbližšieho človeka, ktorého mohol mať. Možno to však bolo dobre. Oscar padol v boji v Zimnej vojne. Na tú bolesť, ktorú pocítil vo svojej hrudi pri srdci asi nikdy nebude schopný zabudnúť. Akoby mohol? Človek, ktorý mu spolu s jeho matkou prinášal svetlo do života zmizol, rovnako, ako ona. Oscar zomieral dlho a do dnes si Sander vyčíta, že mu nebol schopný pomôcť, že zradil človeka, ktorý mu vložil kúsok seba do jeho dlaní. Sander trúchlil dlho, veľa ľudí si ho pamätá, ako nosil svoje biele šaty nejeden by si pomyslel, že bol duch. Cítil sa prázdny, bez nejakého dôvodu pokračovať v jeho hlúpom živote. Nedá sa povedať, že sa z toho spamätal do dnešného dňa, stále smúti nad stratou svojho priateľa. Človeka, ku ktorému však prechovával city, ktoré nikdy nemal mať. Vedel, že k Oscarovi cítil viac avšak vedel, že smrť nie je riešenie ničoho. Aj napriek všetkému čo sa udialo Sander dokončil v osemnástich jeho štúdium na akadémií a bol prijatý do Scholomancie, ale on odmietol. Už bol dospelí a jeho otec aj napriek kriku, bitkám a nadáviek už nemal moc. Sanderovi sa zhnusil, sám uvažoval, že miesto mena Sagittarüs by si zval meno po svojej matke Burberye, ale na koniec usúdil, že tak by to nechcela. Sander odišiel do Londýnskeho inštitútu vedel, že sa do Osla už nebude môcť vrátiť a tak mu Londýn prišiel, ako jednoduchá voľba. Naučil sa veľmi dobre po anglicky a žil tam až donedávna. Už dlhšiu dobu bolo známe, že New York nemá najlepšie počty a tak keď mal Sander šancu odišiel do New Yorského inštitútu. |
| Události ze hry | Jeho príchod bol na nešťastie sprevádzaní aj s ochorením, ktoré sa šírilo New Yorkom. Preto spolupracovať s ostatnými lovcami sa mu nedarilo keďže všetci mali už tak plné ruky práce s hliadkami. Sám tak začal spoznávať New York a viac menej izolácia lovcov ho prinútila spoznávať podsveťanov, ktorý sa zdali omnoho prívetivejší, ako jeho vlastný druh. Spoznal tak najmä Jacka Hellera s ktorým sa veľmi rýchlo skamarátil rovnako, ako s jeho spolubývajúcim. Jack mu dopomohol prekonať strátu svojho parabatai, ktorá ho posledné roky neustále prenasledovala. Dlhú dobu práve Jack bol pre neho jedinou spojkou s tým čo sa v dolnosvete dialo, sám bol totiž väčšinu času na hliadkach, alebo sa snažil pomstiť Althey Carbonneau, ktorá sa s ním už od jeho príchodu v láske úplne nemala. Udiali sa medzi nimi tak rôzne žartíky či už od farbenia vlasov až ku podávanie lektvarov na zmenu farby pokožky. Potom sa všetko celkom upokojilo zatiaľ čo on sa naďalej hlbšie a hlbšie dostával do spoločenských kruhov dolnosveta. Práve tam uvidel následky, ktoré ich druh koná a ako moc podsveťanom krivdia. Avšak všetko sa pomaly začalo meniť keď stretol Meritriss Blake. Mladú čarodejku s ktorou priateľstvo bolo na oko silnejšie, ako sa len zdalo. Medzi tým do Inštitútu prišla posila v podobe Mirjam Farwing s ktorou si takmer ihneď padol do noty. Pomocou nej tak opäť dokázal brať svoje povinnosti s dávkou optimizmu a nie len, ako nudné úlohy, ktorý sa aj tak nedokáže vyhnúť. Rok 2021 však do jeho života doniesol ihneď problémy. Vyšší démon Haures sa objavil v meste čomu Sander nedokázal zabrániť a ešte dnes si túto skutočnosť nesie, ako kríž. Okrem toho vzťah s Meritriss bol pomerne neistý nakoľko po prvotnom odmietnutí sa chcel jednoducho vzdať. Po tom ako to však urovnali sa objavili v nefukčnom vzťahu nakoľko Sander sa po jeho neúspechoch stal silným workoholikom, ktorým ešte stále je. Počas jari vycestoval do Berlínu po boku Mirjam na pohreb jej rodičov pri čom sa snažil byť najlepšou oporou, ako bolo možné. Vzťah s Meritriss tak ochladol a fakt, že na začiatku leta 2021 spadla do pekla rozhodne nepomohlo Sanderovej mentalite. Na tomto love, ktoré sa nedal opísať za úspešný taktiež ohluchol na jedno ucho kvôli útoku gina. Výčitky z jeho neúspechov mu ihneď zamorili hlavu s ideou, že všetko bola jeho chyba. Sám sa tak dostal do štádia sebapoškodzovania pri čom táto tendencia nebola jednorazová. Po jej návrate sa však pocity ešte viac stratili a na Nový rok 2022 sa rozišli. Sander sa však dal na vyšetrovanie vraždy Dárie s pomocou víly Lyrie. Okrem toho sa rok 2022 príliš v jeho živote nepodpísal na pozitívnej note, teda až na jeho koniec. V lete tohto roku sa zúčastnil Pride pochodu, kde neskôr na party spoznal Sunila Nurgaliev. Chlapec ho v omámení alkoholu značne očaril, avšak po zistení, že obaja boli nefilim Sander ušiel, nakoľko sa obával, že bol Sunil poslaný jeho otcom. Sunil však bol nový prírastok do New Yorkského Inštitútu a netrvalo tak dlho kým sa začali stretávať na jeho chodbách. Postupom času si však vybudovali silné priateľské puto a Sander tak strávil Vianoce práve s rodinou Nurgaliev v Benátsku |
| Faceclaim | Willem De Schryver |
Statistiky
Příspěvků
734
Nástěnek
10
Questů
8
Úroveň:
XP
DA
Odznaky
Schopnosti
Přátelé
Mé ostatní postavy
