Členem od 9. října 2023
Naposledy aktivní:
Ben Jorden
Civil
Drobné práce v NY zoo
13. 6. 1990
Věk: 35 let
180
cm93
kgBývalé zamestnanie: Pokladník v obchode, kuriér, skladník, pomocník v útulku, vymáhač, áhradník
Záujmové činnosti: Starostlivosť o zvieratá, pestovanie rastlín, chodenie do telocvične – box, plávanie, čenie sa hre rôzne nástroje
Pomerne vysoký chlapík statnejšej postavy, ktorý za život vyskúšal mnoho vecí. Nebojí sa ísť do ničoho po hlave. Vraví, že ak niečo neskúsiš, nevieš či sa ti to páči alebo nie. Dá sa povedať, že s týmto jeho tvrdením dosť často narazí, pretože nie každý zdieľa jeho ideu života (zamestnávatelia, ženy, rodina, bežný okoloidúci...).
Je to večný pohodár a stresuje fakt len vo vypetých situáciách. Napríklad, keď visí nahatý z okna na osemnástom poschodí, lebo jeho nová priateľka mu akosi zabudla povedať, že má manžela... Alebo keď sa okolo neho začne motať holub. Neznáša holuby. Sú pre neho niečo desivé. Nechápe ten zvyk ľudí, že nechajú aby im na svadbe pokadili hlavy, len preto aby mali akože super fotku.
Dalo by sa o ňom ešte povedať, že je polovičný bezdomovec. Ale popravde žije na svojej lodi. Nie je to žiadna jachta, ale jemu a jeho zlatíčkam stačí. Doma má dve sliepky a občas u seba ubytuje nejaké pouličné zviera (psa, mačku, veverku... – holuba nie).
Snaží sa pestovať si vlastné potraviny, ale cez zimu je to dosť náročné. Plus sliepky, že... Ako sa niečo dostane dostatočne blízko ich zobáku, tak je celá zásoba v prdeli. Ale aspoň z nich mal zo začiatku vajíčka... Teraz už sú to len maznáčikovia.
Ben sa narodil do veľmi podivnej rodiny. Jeho rodičia vyznávali podivné náboženstvo, ku ktorému sa ho snažili viesť. Už ako dieťa mal problémy s tamojšími pravidlami a tak si vysníval, že keď bude veľký, tak niečo vo svojom živote dokáže. V ich komunite musel vždy počúvať pravidlá jedného chlapa a to sa mu vôbec nezamlúvalo. Nemal problém s autoritami, ale jednoducho si chcel svoj život užívať a nie sa cítiť ako otrok.
Počas chodenia do školy si našiel kamaráta, ktorý mal veľkú zbierku komiksov a on si tento kreslený svet zamiloval. Snažili sa napodobovať jednotlivých superhrdinov, ale i zloduchov, čo viedlo k tomu, že sa ako násťročný dostal do krížku so zákonom – niekoľkokrát. Ale nebola to jeho vina. Chcel len pomôcť. Jeho hlúposť, že vždy zavolal políciu a tým sa to zdalo už hodne podozrivé, keď ho našli takmer na každom mieste činu – chcel zásluhu a pochvalu, ale zabudol, že dobrý superhrdina nikdy nečaká na uznanie.
Časom odišiel z komunity svojich rodičov a vydal sa na hladanie vlastnej cesty. Chcel žiť v New Yorku, lebo počul že je to mesto s miliónom možností. Ale so základným vzdelaním a trochou tvrdej práce, nemal žiadne znalosti. Hľadal si preto práce, ktoré odpovedali jeho vzdelaniu, i keď túžil po niečom viac. Pomáhať, zachraňovať, byť užitočný. Vyskúšal toho vážne mnoho a každá práca mu dala nejakú skúsenosť, ale nebolo to nič čo by ho uspokojilo.
Peniaze čo sa mu podarili ušetriť investoval veľmi rozumne – do seba a svojho vzdelania. Občas zašiel na nejaký kurz, ktorý ho posunul k lepšej pracovnej možnosti, alebo navštevoval večernú školu. Tam sa začal zaujímať o architektúru. Ale rozhodol sa to brať len ako koníček a sústredil sa na zvieratá. Chcel by sa stať ošetrovateľom v zoo, alebo vypomáhať na veterine.
Aaron Taylor-Jonson
a poté