Obrázek není dostupný.
Video/Audio Player 1
Video/Audio Player 2
Členem od 30. října 2024
Naposledy aktivní:
Zobrazit profil
Profil
| Jméno | Yeom Seo-Jun |
| Zobrazované jméno | Yeom Seo-Jun |
| Věk | 26 |
| Rasa | Nefilim |
| Status | Člen rady |
| Výška | 195 |
| Váha | 87 |
| Datum narození | 26. 7. 1998 |
| Citát | “The tiger lies low not from fear, but for aim.” |
| Charakteristika | Jazyky: Perfektně ovládá: Korejština , Angličtina, japonština Celkem zvládá:čínština, chtónština Porozumie ale nevie odpovedať: Latinčina Bojové Zručnosti: Taekwondo, Jujutsu Zbrane: Anjelské ostrie, katany a japonské – Sai, kunai, naginata, bo, kórejské- Paedo, Hwando a čínske zbrane- reťazový bič, Wind and fire wheels, občasne luk-Gakgung Oblíbené: Cestoviny sú jeho obľúbené jedlo. Jeho obľúbená farba je čierna. Medzi jeho záľuby patrí čítanie časopisov a počúvanie hudby. Jeho obľúbená dráma je “My Mister”. Najobľubenejší alkohol pivo. Jazda na motorkách Zajímavosti: Nemá rád ananásovú pizzu a preferuje feferónovú pizzu. Je obojručný, čo znamená, že vie písať oboma rukami. Má slabú znášanlivosť alkoholu. Má alergiu na morské plody. Vie hrať na gitaru a klavír, pričom dokáže veľmi dobre spievať. So svojím bratom je rival o post budúcej hlavy Soulského inštitútu. Aj keď sa to nezdá, tak mal Parbataia, ktorý ale zomrel kvôli Dolnosveťanom. Na jeho tvári je väčšinou vidieť jeho stoický výraz, málokedy sa usmieva. Aj napriek svojej povahe patrí medzi najlepších Soulských Lovcov. Keď sa nudil, tak študoval kórejskú civilskú históriu.
Jun, lovec s nekompromisnou osobnosťou a hlbokými vnútornými konfliktmi, je stelesnením arogancie a disciplíny. Zároveň je oddaný rodinným tradíciám, hoci jeho prísny prístup k sebe i k ostatným ho čoraz viac vzďaľuje od skutočných vzťahov. Jeho hlboká nenávisť k podsvetiu a k tvorom ako sú vlkodlaci, upíri, či víly, pochádza z jeho rodinnej výchovy a vlastných negatívnych skúseností. Je vo všetkých svojich aspektoch prísny a nekompromisný, pričom jeho životné cesty sú ovládané túžbou po dokonalosti, udržiavaní rodinného dedičstva a kontrolování okolia. Nenávisť k podsvetiu je pre neho viac než len postoj. Je to hlboká osobná zásada. Vyrastal v rodine, kde boli Dolnosveťania vždy považovaní za nebezpečných a nehodných dôvery. Už od detstva mu vĺkali do hlavy, že ako má zodpovednosť držať podsvetie na uzde, chrániť svet pred temnotou, ktorú tieto bytosti predstavujú. Táto nenávisť bola neskôr posilnená osobnou tragédiou, kedy prišiel o niekoho blízkeho kvôli zrade zo strany Dolnosveťana. Od tej doby nenávidí celý podsvetný svet, bez ohľadu na to, či jednotlivci z tohto sveta preukazujú dobré úmysly. Všetci sú preňho rovnakí, nedôveryhodní a nebezpeční. Arogancia a nedostatok rešpektu sú zreteľné v jeho správaní. Ako člen rodiny s dlhou históriou významných lovcov verí, že jeho rodina stojí nad ostatními. Vníma sa ako niekto, kto má dedičné právo byť autoritou, a tento postoj prenáša do všetkých svojich interakcií. Nielenže očakáva poslušnosť od ostatných, ale tiež ich ponižuje, ak majú odlišný názor alebo nie sú schopní dosiahnuť jeho vysoké štandardy. Pre neho je rešpekt niečo, čo si ľudia musia zaslúžiť a väčšina ľudí to podľa neho nedokáže. Tento prístup ho robí nesmierne ťažkým človekom na spoluprácu, pričom jeho tím často trpí jeho nemilosrdnými kritikami. Rodinné tradície sú pre Juna posvätné. Je oddaný svojej rodine a ich hodnotám, a verí, že odchýlenie sa od týchto tradícií je slabosť. Jeho identita je neoddeliteľne spätá s históriou a odkazom jeho predkov, čo ho robí ešte prísnejším na seba aj na ostatných. Ak niekto spochybňuje tieto tradície alebo sa od nich odkloní, on ho okamžite odsúdi. Pre neho je rodinné dedičstvo to najdôležitejšie, a jeho záväzok voči nemu je neotrasiteľný. Táto neochota akceptovať zmenu alebo moderné prístupy ho často stavia do konfliktov s ostatnými, ktorí sa snažia nájsť rovnováhu medzi tradíciou a potrebami súčasnosti. Napriek svojej arogancii a prísnej povahe má vášeň pre hudbu, čo je jedna z mála vecí, ktorá prináša do jeho života pokoj. Hudba je pre neho únikom z neustáleho tlaku, ktorý cíti zo strany rodiny a vlastných očakávaní. Keď hrá na hudobný nástroj alebo počúva svoju obľúbenú skladbu, aspoň na chvíľu môže zabudnúť na svoje povinnosti. Hudba je pre neho spôsob, ako vyjadriť emócie, ktoré by inak nikdy neukázal, a slúži ako ventil pre vnútorné napätie, ktoré sa v ňom hromadí. Hoci hudba má pre neho hlboký význam, zriedkakedy o nej hovorí alebo ju zdieľa s ostatnými, pretože sa obáva, že by mohol byť vnímaný ako slabý, ak by priznal, že ho niečo tak citlivé dokáže upokojiť. Vzťah k vine je jedným z jeho najvýraznejších charakterových znakov. Má tendenciu obviňovať ostatných za svoje problémy, pretože nedokáže prijať zodpovednosť za vlastné chyby. Ak sa niečo pokazí, hneď hľadá niekoho, na koho by mohol zvaliť vinu, či už je to člen jeho tímu, Dolnosveťana, alebo dokonca samotný systém lovcov. Jeho arogancia mu neumožňuje priznať, že by mohol urobiť chybu, a preto si vytvára bariéru, ktorá ho chráni pred vnútornou reflexiou. Táto neochota čeliť svojim chybám ho však udržuje v stave stagnácie, pretože sa nikdy nepoučí zo svojich prešľapov, a namiesto toho sa stále ocitá v rovnakých problémoch. Jeho prísnosť sa neprejavuje len v jeho vzťahu k sebe samému, ale aj k ostatným. Očakáva, že každý bude dodržiavať rovnaké vysoké štandardy, aké si stanovil sám pre seba. Je neúprosný, ak niekto urobí chybu alebo nesplní jeho očakávania. Táto prísnosť spôsobuje, že je nesmierne náročným partnerom na spoluprácu, a jeho neochota tolerovať slabosti či chyby ho často stavia do pozície konfliktného lídra. Tím, s ktorým pracuje, je pod neustálym tlakom, pretože neustále kontroluje ich výkony a netoleruje žiadne ospravedlnenia pre neúspech. Pre neho sú disciplína a výsledky všetko, a každý, kto nezvládne udržať krok, si zaslúži jeho pohŕdanie. Napriek všetkým jeho nedostatkom a tvrdému prístupu, je vynikajúci lovec. Je odhodlaný, schopný a disciplinovaný. Jeho zručnosti a odvaha sú nepopierateľné, čo ho robí cenným členom spoločenstva, aj keď s ním nie je ľahké vychádzať. Vie, ako efektívne viesť tím a dosiahnuť výsledky, ale jeho spôsob vedenia často zanecháva jeho podriadených demoralizovaných alebo znechutených. Napriek tomu jeho schopnosť zvládať aj tie najnebezpečnejšie misie z neho robí autoritu, ktorú si mnohí, aj keď neradi, musia uznať. Jeho vzťah k motorkám je ďalším aspektom jeho osobnosti, ktorý odhaľuje jeho túžbu po kontrole a rýchlosti. Motorka preňho predstavuje slobodu a únik pred neustálymi povinnosťami a zodpovednosťami. Keď jazdí, cíti, že má nad všetkým kontrolu: nad svojím osudom, nad cestou pred sebou. Rýchlosť mu dodáva adrenalín, ktorý mu pomáha uvoľniť napätie. Podobne ako hudba, jazda na motorke je pre neho formou úniku, pri ktorom nemusí čeliť svojim vnútorným démonom ani očakávaniam svojho okolia. Motorka je preňho symbolom slobody, ktorú v iných oblastiach svojho života často postráda. Jun túži byť dokonalý a zároveň uniknúť pred tlakom, ktorý si sám na seba kladie. Hoci sa navonok zdá byť sebavedomý a neochvejný, vnútri sa často cíti rozpoltený. Jeho snaha o udržanie kontroly nad svojím životom a svetom okolo neho je zároveň jeho najväčším bremenom. Neustále ho prenasleduje pocit, že ak by niečo pokazil, nielenže by sklamal sám seba, ale aj svojich predkov a celé spoločenstvo lovcov. Preto neustále preťažuje seba aj ostatných, aby dosiahol dokonalosť, ktorá je často nedosiahnuteľná. |
| Minulost | Seo-jun vyrastal v dobre zavedenom rode Tieňolovcov s hlbokými väzbami na Spolok. Narodil sa ako prvý z troch synov, čo mu vytvorilo špecifickú rolu v rodine – príliš mladý na to, aby niesol priame bremenom staršieho brata, ale pod neustálym tlakom chrániť a dohliadať na mladších súrodencov. Rodina Yeom mala na všetkých troch bratov vysoké očakávania, aby s hrdosťou pokračovali v ich rodinnej tradícii. Seo-junov otec bol oddaný Tieňolovec, ktorý dodržiaval pravidlá Spolku s prísnou, takmer vojenskou disciplínou a tlačil svojich synov k dosiahnutiu vyšších cieľov, než dosiahol on sám. Tento tlak v Junovi vytvoril silnú motiváciu, ktorá sa prejavila už v mladom veku. Jeho dospievanie však nebolo bez treníc. Často sa ocitol medzi očakávaniami, ktoré boli kladené na neho ako staršieho brata, a detskou naivitou jeho mladších súrodencov. Seo-jun rástol ako rezervovaný, ale odhodlaný mladík, sústredený na to, aby dokázal svoju hodnotu sebe aj svojej rodine. Ako tínedžer prejavil sklon k bojovým technikám a takmer prirodzene sa ujal výcviku so zbraňami. Považoval to za povinnosť aj za spôsob, ako si vytvoriť vlastnú identitu, oddelenú od tieňov svojich bratov. Jeho vzťah s mladšími bratmi bol búrlivý – hoci mali chvíle blízkosti, často medzi nimi dochádzalo k sporu, najmä pokiaľ ide o Seo-junovu prísnu oddanosť povinnostiam a uvoľnenejší prístup jeho bratov k zodpovednostiam Tieňolovcov. Prijali ho na Akadémiu v Idris s vysokými očakávaniami a silnou osobnou motiváciou dokázať sa. Známa svojím prísnym programom a elitným výcvikom, Akadémia v Idris rýchlo prehĺbila jeho schopnosti a zaradila ho medzi najlepších študentov. Nevykazoval len fyzickú zdatnosť, ale rozvinul aj prenikavé strategické myslenie, čo ho podľa inštruktorov predurčovalo na vodcovskú úlohu. Už na začiatku jeho štúdia ho zaujal Seom Soo-jin, ďalší mladý Tieňolovec známy pre svoju múdrosť a pokojné vystupovanie. Spojili ich spoločné skúsenosti, ich doplňujúce sa schopnosti a jedinečné porozumenie, ktoré presahovalo hranice priateľstva. Časom Seo-jun a Soo-jin spečatili svoj vzťah tým, že sa stali parabatai. Ich puto bolo nielen výhodou, ale aj symbolom dôvery, ktorý im umožnil prístup k zvýšenej sile a schopnostiam vždy, keď bojovali po boku jeden druhého. Seo-jun bol vždy odhodlaný, ale so Soo-jinom po boku našiel rovnováhu. Soo-jin zmiernil jeho impulzívnosť a povzbudzoval ho, aby pred unáhleným rozhodnutím zvážil alternatívne stratégie. Spolu boli neporaziteľní; Seo-junova húževnatosť v kombinácii s Soo-jinovým pokojom a prenikavým taktickým myslením z nich robila údernú dvojicu na každej misii. Počas rokov na Akadémii v Idris si Jun získal uznanie ako vodca medzi rovesníkmi a v poslednom roku bol zvolený za vodcu triedy. To znamenalo, že vynikal nielen vo svojom vlastnom výcviku, ale prejavil aj schopnosť inšpirovať ostatných. Parbataiova podpora bola kľúčová pre jeho úspechy a pomohla mu sústrediť svoju vášeň pre boj do produktívnych výsledkov. Ich puto bolo na akadémii známe a stali sa dvojicou, ktorú ostatní sledovali, pretože stále prekonávali ostatných v hodnoteniach, runových štúdiách a bojových cvičeniach. Stať sa parabatai nebolo pre Juna ľahké rozhodnutie. Soojin pre neho predstavoval rodinu, ktorú si sám zvolil – spoločníka, ktorý prehliadol jeho obranné mechanizmy a chápal ho spôsobmi, ktoré jeho vlastná rodina nikdy nevedela. Ich puto bolo spečatené počas nespočetných misií, kde sa každý spoliehal na inštinkty a schopnosti toho druhého. Soojin sa stal heho kotvou, jediným človekom, ktorý rozumel jeho skrytým obavám a súkromným bremenám. Prejavili medzi sebou intenzívne puto, ktoré bolo silnejšie ako akékoľvek iné spojenie v jeho živote, pričom Soojin dokonca vedel o jeho tajnej láske k spevu. Hoci navonok pôsobil drsne, v speve nachádzal pokoj a zvláštnu útechu. Súkromný rituál, ktorý len zriedka zdieľal. Jediný, kto videl túto jeho stránku, bol jeho parbatai, počas vzácnych a pokojnejších okamihov medzi misiami alebo keď si mohli na chvíľu oddýchnuť od svojich povinností. Seo-junova náklonnosť k spevu nebola len koníčkom; bol to spôsob, akým sa cítil celistvý. Soojin tento súkromný aspekt Seo-junovej povahy hlboko rešpektoval a často ho povzbudzoval, aby sa ho nebál prejaviť, aj keď bol neochotný. Jedna misia však všetko zmenila. Seo-jun a Soojin boli vyslaní na nebezpečnú úlohu zahŕňajúcu divoký hon, ktoré boli Spolkom označené za nepriateľské hrozby. Táto frakcia využívala rôzne magické schopnosti vrátane zakliatych zbraní a temných kúziel špeciálne navrhnutých na neutralizáciu run Tieňolovcov. Misia už sama o sebe bola smrteľná, ale Seo-jun ani Hyun nečakali, že ich víly napadnú s takou divokosťou. Počas vyčerpávajúceho boja víly využili slabiny ich run, čo stlmilo Seo-junovu a Soojin obvyklú pohyblivosť a silu. Keď sa snažili ochrániť jeden druhého, Seo-jun utrpel vážne zranenie a jeho parbatai sa v akte čistej odvahy postavil na jeho obranu a obetoval sa. Seo-jun bol nútený sledovať, ako jeho parabatai, druhá polovica jeho duše, umiera pred jeho očami. Trauma z tohto momentu ho zničila spôsobmi, ktoré si nedokázal ani predstaviť. So Soojinovou smrťou sa Seo-jun cítil, akoby stratil časť seba, akoby mu odtrhli dušu. Po Parbataiovej smrti zostal zdrvený. Z misie sa síce vrátil fyzicky v poriadku, no emocionálne zničený, uzavrel sa pred ľuďmi okolo seba a stal sa tieňom človeka, akým býval. Nedokázal už spievať, pretože mu to bolestne pripomínalo Soojina, a nemohol ani zniesť spoločnosť druhých. Všetky pokusy o útechu alebo priateľstvo odmietal, pričom na všetkých nazeral s rezervou a nedôverou. Seo-jun sa stal neústupným, najmä pri misiách týkajúcich sa víl. Hnal ho túžba po pomste, s ktorou sa vrhal do príkazov Spolku s fanatickou oddanosťou, a stal sa známym pre svoju bezohľadnosť na bojisku. Kolegovia aj členovia rodiny si začali všímať jeho temnejšiu povahu, pričom poznamenali, že Seo-jun žije už len pre svoje misie, akoby mu každá z nich prinášala bližšie k pomste za smrť parabataia. Jeho vzťah s mladším bratom sa ešte viac zhoršil, keď ho brat kritizoval za jeho posadnutosť pomstou voči vílam. Seo-jun nikdy nedokázal odpustiť svojmu mladšiemu bratovi za to, že nechápe jeho bolesť, a ich spory sa stupňovali s každou misiou, ktorú podstúpil. Motocykle sa stali neho jedinou zostávajúcou útechou, vášňou, ktorej sa držal napriek svojmu zármutku. Rýchlosť, sloboda a samota, ktoré mu jazda na motorke ponúkala, boli jeho jediným únikom od strašných spomienok. Pocit vetra proti tvári a rev motoru mu umožňovali na chvíľu zabudnúť na bolesť. Často jazdil v noci po opustených uliciach, kde mohol byť sám so svojimi myšlienkami a duchom svojho parabataia. Jazda sa stala jeho spôsobom, ako udržiavať Soojinovu pamiatku živú, pretože obaja si užívali spoločné riziká. Seo-jun sa od smrti parbataia zmenil a zmenilo sa aj jeho vedenie v tíme. Bol agresívnejší a za každú chybu svoj tím kritizoval. Niekedy nechával lovcov, aby si poriadne zažili boj bez toho, aby im nejako pomohol. Len sa díval na to, ako schytavajú rany a neskôr im vytkol ich vlastné chyby. To ale neznamenalo, že vo svojej práci nebol dobrý. Len ich nechával aby si prešli ťažkou robotou a naučili sa tak na vlastných chybách. To viedlo k tomu, že sa spolok rozhodol ho preveliť do New Yorku. Z počiatku mal plno kecou, keďže nemal záujem riešiť problémy lovcov, ktorý boli práve v New Yorku. Samy si to spôsobili, tak nech si to riešia. Ale nakoniec pristúpil na to, keďže sa s bratom tak pohádali o tom, kto by sa mal stať nasledujúcim správcom inštitútu. |
| Faceclaim | Hwang In-Yeop |
Statistiky
Příspěvků
15
Nástěnek
0
Questů
1
Úroveň:
121
XP
80
DA
Odznaky
Skupina
Přátelé
Uživatel nemá žádné přátele.
Mé ostatní postavy
