Video/Audio Player 1
Video/Audio Player 2
Zobrazit profil
Profil
Jméno | Leonardo Reeves |
Zobrazované jméno | Leonardo Reeves |
Věk | 124 rokov (29) |
Rasa | Upír |
Status | Manažér casína Crimson Desire |
Výška | 189 |
Váha | 74 |
Datum narození | 11. 12. 1899 |
Citát: | Don't be simply at the party. Be the party! |
Charakteristika | Schopnosti: – Encanto využíva takmer každý deň – Hovorí plynule francúzsky a anglicky, ovláda základy nemčiny a taliančiny – Často sa spolieha na svoju silu či rýchlosť upíra, no keď je to nevyhnutné, siahne po vrhacích nožoch, avšak presne hádzať dokáže čímkoľvek, čo má práve po ruke – Vie hrať na klavír, gitaru či ukulele, ale keď na to príde, radšej sa venuje spevu, pretože spieva rád a so svojím hlasom zvláda nižšie tóniny, rovnako dobre ako výšky – Rád nosí farebné oblečenie, ale občas nosí aj nevýrazné veci – Má rád psov a neznáša mačky, chcel by doma raz chovať korytnačku, volala by sa Fred Pri pohľade do zrkadla, keby sa v nejakom videl, bol by si pomyslel, že jeho rodičia odviedli skvelú prácu a ak už nič, aspoň on bol v ich živote úspechom. Je toho názoru, že sa radí medzi príťažlivých mužov, o to viac, že presne vie, ako sa má správať v spoločnosti ženy či hneď niekoľkých žien. Vie, že tieto stvorenia sú rôzne, každej vyhovuje niečo iné, no zároveň ide všetkým o to isté. Aby sa o ne muž zaujímal a dával im patrične najavo, že práve ona je preňho tou jedinou. V mnohých prípadoch to tak je. A on sa teda v mnohých prípadoch snaží byť práve tým mužom, ktorý sa zaujíma o ich potreby. Spĺňa ich ako len môže, či už skutkami alebo milým slovom. Nevzdáva sa len tak ľahko, má rád výzvy a pokiaľ sa nejaká žena snaží držať od neho ďalej a vyhýbať sa mu, on sa snaží o presný opak a síce, že sa snaží tú ženu dostať o to viac. Keď sa mu sama vrhne do postele, nie je to taká zábava ako keď ju musí dobývať. Nie je však na vzťahy, ktoré by trvali dlhšie než pár nocí. Pre mnohé ženy je to často sklamaním, ale jemu nevadí, keď musí zlomiť nejaké to srdce navyše. Ľudia sú takí krehkí… Už takmer zabudol na to, že aj on bol raz jedným z nich. Ale jeho podvedomie to stále vie a o to viac nimi pohŕda. Pri pomyslení na to, že aj on bol kedysi taký obyčajný, ho striasa zhnusením. O to viac, keď vidí, čo sú ľudia ochotní urobiť pre trochu jedu od upíra. Ale on túto ich slabosť využíva vo svoj prospech, dostane sa tak ku krvi pomerne ľahko. Nemohol teda vyčítať svojmu stvoriteľovi, že robil to, čo robil. On to teraz predsa robí tiež. V spoločnosti okrem toho vystupuje ako veľký milovník všetkého, čo sa naskytne. Rád skúša nové veci a často sa nechá nahovoriť takmer na čokoľvek. Nepotrebuje byť ani opitý na to, aby súhlasil s tým, že sa s vami pôjde okúpať nahý do fontány uprostred námestia plného ľudí. Za svoje telo sa nehanbí a i keď nemá potrebu odhaľovať sa nonstop, nerobí mu problém vyzliecť sa kedykoľvek je to potrebné. Je si vedomý toho, že na jeho tele je čo obdivovať, takže prečo sa o to nepodeliť so svetom? Keď ľudia nie sú a nikdy nebudú dokonalí, on im rád prinesie do života trochu dokonalosti vlastnou prítomnosťou. Z tohto vyplýva, že jeho sebavedomie je asi len o pár centimetrov vyššie než on sám. Nepochybuje o sebe a svojich schopnostiach, občas sa rád predvádza, ale robí to nenápadne, nechce predsa povesť pochlebovača. Práve naopak, chce, aby sa ľudia či bytosti iného druhu, cítili v jeho prítomnosti príjemne. Často sa preto usmieva, rád vedie rozhovory o čomkoľvek a s kýmkoľvek. Je na ňom vidieť, že si svoj život užíva a rád by zistil či skutočne dokáže prehovoriť aj čerta, aby chodil do kostola, ako to už o sebe párkrát počul. Mimo kasíno sa správa rovnako ako v kasíne. Každý je jeho priateľ a i keď z jeho strany je to väčšinou pretvárka do doby, než dosiahne čo chce, väčšinu času pôsobí presvedčivo. No taktiež nemá problém s tým, byť kretén, ktorý pošle do preč každého, kto mu už lezie na nervy svojou prehnanou vtieravosťou. Vždy je totižto úprimný či už sa jedná o komplimenty alebo o kritiku. Možno nepôsobí vždy milo, keď niekomu na rovinu povie, že to oblečenie pôsobí akoby bolo z kontajnera, ale aspoň je úprimný. Pravda občas bolí. Aj on je však živá bytosť a aj keď pôsobí tak, že sa usmieva neustále, občas sú dni, kedy má náladu pod psa. Tie radšej trávi sám, aby ho náhodou niekto nevidel. Vtedy si k sebe nikoho nechce pustiť, chce byť sám, možno s nejakým alkoholom a hudbou. Skrýva sa v ňom toho veľa. Najlepší priateľ, milenec, psychológ, šialenec hodný kazajky, komediant či nadaný umelec… Je otázne, na ktorú stránku sa vám podarí práve natrafiť. |
Minulost | Bol to pomerne mrazivý December, keď sa narodil jedného večera. Nemal rodičov, ktorí by mu vedeli dať sľubnú budúcnosť či meno, ktoré by mu vo svete otvorilo nejaké významné dvere. Čo mu však ponúknuť mohli, bola ich láska, pretože bol ich jediným synom a to po množstve potratov. Ani nedúfali, že by sa im skutočne mohlo narodiť živé a zdravé dieťa, o to viac ho teda milovali, keď sa tak stalo. Ich práca spočívala v chove kráv a následnom predaji ich mlieka. Peňazí z toho mali tak akurát na to, aby dokázali prežiť, ale do hodvábu sa obliekať nemohli. Ono by to hlavne bolo asi dosť nepraktické, pri kravách. Vo svojej dedinke neboli moc známi, ale žili neďaleko Paríža, teda sa stalo, že k nim občas zavítal aj nejaký posol z mesta, ktorý od nich kupoval mlieko. Jeho rodičia nemali moc príbuzných či priateľov, ale už od mala k nim chodil jeden pár, ktorý sa tiež snažil o dieťa. Kupovali od nich mlieko ešte predtým, ako sa narodil a ani po jeho narodení s tým neprestali, teda sa poznali dobre. Keď mal osem rokov, narodila sa im dcéra. On nikdy nebol nadšený z malých detí. Kričia a slintajú, vyžadujú veľa pozornosti a treba ich prebaľovať. Vtedy sa zaprisahal, že nikdy nebude mať vlastné deti. Roky ubiehali, malá Gabrielle rástla a on ju vo svojej blízkosti nemal rád o nič viac ako keď bola batoľa. Potkýnal sa o ňu, pretože bola malá, neznášal to, keď sa rozplakala kvôli totálnej somarine a taktiež to, keď od neho chceli, aby na ňu dal pozor, pretože dospelí chcú ísť spolu do mesta. Jeho vyhliadky do budúcnosti boli chabé, ale bol si istý tým, že nechce chovať kravy, ale chce ísť vlastnou cestou. Nejako sa pretlčie, vykecať by sa dokázal z čohokoľvek. Keď mal pätnásť rokov, začala sa Veľká vojna. Krajinu dosť poznačila, našťastie bol ešte príliš mladý na to, aby musel ísť aj on. Zato musel ísť jeho otec, ktorý sa našťastie vrátil. Medzitým si našiel pár kamarátov a keď dovŕšil osemnásť rokov, začal byť závislý na ópiu, ktoré dostával od jedného z nich. Bol lekárnikov syn, teda k ópiu mal prístup. Rok na to prišiel jeho otec z vojny. Pred rodičmi to tajil, prvých pár rokov sa mu to aj darilo. Keď mal dvadsaťpäť rokov, jeden z jeho kamarátov mu navrhol, že pozná lepšiu vec, než je ópium, vďaka ktorej sa bude cítiť ešte lepšie. To, že sa jedná o jed upíra pochopil, až keď pred jedným stál. Nechcel za to nič, len trochu jeho krvi. A teda sa dohodli. Stretávali sa pravidelne, žiaľ, už svoju závislosť nedokázal viac skrývať pred rodičmi, no aspoň si mysleli, že to je ópium. Snažil sa dávať si pozor a ovládať sa, ale nie vždy to bolo ľahké. Okrem toho, Gabrielle, ktorú ešte donedávna nemal rád – keďže bola dieťa – už pomaly dospievala a musel by byť slepý, keby nevidel, aká krásna žena sa z nej stáva. Pripisoval to za vinu svojej závislosti. Ako by s ňou on mohol chcieť niečo mať? Veď ju nemal rád. Ale rok od roka si to uvedomoval viac. Tiež si uvedomoval aj to, že už má takmer tridsať rokov a stále žije s rodičmi. Chcel predsa odísť. To sa mu aj skutočne podarilo. Keď mal dvadsaťdeväť rokov, odišiel od rodičov, priamo na druhý svet. Vlastne si poriadne nespomína ako sa to stalo. Bol vtedy pod vplyvom jedu, takže nebol úplne pri zmysloch. Pravdepodobné je to, že sa utopil, ale nikto mu to nevie potvrdiť, pretože s ním v tom čase nikto nebol. Našiel ho ten upír, ktorý mu dával svoj jed. Vyhľadal jeho kamarátov a spolu ho pochovali a urobili z neho upíra. Keďže bol pre svoje okolie nebezpečný, ten upír ho vzal so sebou ďaleko od civilizácie. Jeho kamaráti medzitým rozniesli správu o tom, že ho v lese roztrhali vlci. Svoju rodinu už nikdy nevidel, pretože sa domov už nikdy nevrátil. Trvalo mu dlho, kým sa naučil krotiť svoju túžbu po krvi, ale spolu s touto malou komplikáciou sa mu naskytlo niečo, čo za všetko to utrpenie stálo. Všetky schopnosti, ktoré mal upír a nie človek. Obzvlášť sa snažil pracovať na schopnosti Encanto, ktorá mu dokázala otvoriť všetky dvere, ktoré mu jeho meno otvoriť nedokázalo. Druhá svetová vojna okolo neho prehrmela bez toho, aby si to nejako moc všimol. Nezdržiaval sa v tom čase v nijakom meste, skrýval sa v lesoch Európy. Možno to bolo zbabelé, ale chcel prežiť. On predsa nikomu nič neurobil, nemá teda dôvod bojovať. A ten upír s tým problém nemal, skrýval sa spolu s ním. Cítil za neho zodpovednosť, keďže to bol on, kto ho premenil. A teda sa od neho nepohol do doby, než sa Leo dokázal plne ovládať. Až vtedy sa ich cesty rozdelili a Leo sa pobral do Ameriky. Očakával, že tam začne nový život. Nejaké peniaze mal, na začiatok nie zlé, ale stále si za to nemohol kúpiť palác. Snažil sa pracovať v rôznych odvetviach, ale nič ho nezaujalo natoľko, aby pri tom chcel zotrvať. Zlom prišiel v roku 1990. Ocitol sa jedného decembrového večera v bare, mal to byť obyčajný večer, kedy si s niekým zašpásuje, možno strávi noc, ale inak to nemalo byť ničím výnimočné. Bol tam sám, ale v priebehu večera sa k nemu pridal istý cudzinec, ktorý vyzeral bohato a tiež dosť pripito. Dali sa do reči, trochu lepšie sa zoznámili a nakoniec sa to ukázal byť celkom produktívny večer, pretože Leo dostal novú prácu. Začal pracovať ako manažér kasína, ktoré od muža odkúpil za pomerne smiešnu sumu. Muž sa toho miesta chcel zbaviť, pretože mal v pláne odísť z Ameriky a bolo by mu to len na príťaž. Preto si ochotne potriasol rukou s Leom a podpísali spolu papiere hneď na ďalší deň. Kupoval prakticky mačku vo vreci, nebol si istý, čo mu budúcnosť s kasínom prinesie, ale konečne sa v nejakej práci cítil dobre. Napĺňalo ho to, našiel sa v tom hneď a pokračuje v tom dodnes, pretože ho to stále neomrzelo. |
Faceclaim | Brendon Urie |