Obrázek není dostupný.
Video/Audio Player 2
Členem od 9. října 2023
Naposledy aktivní:
Zobrazit profil
Profil
| Jméno | Aisha Brooks |
| Zobrazované jméno | Aisha Brooks |
| Věk | 28 |
| Rasa | Vlkodlak |
| Datum narození | 1. 11. 1995 |
| Status | Barmanka u Mesiaca v Úplnku |
| Výška | 157 |
| Váha | 51 |
| Citát | Why did I act like such a d*ck? |
| Charakteristika | Aisha je svojská a je tak veľmi individuálne komu skutočne sadne. Zatiaľ čo pre niekoho sa môže zdať ako nespútanou v skutočnosti je často skôr kôpka nervov než čokoľvek iné. Premýšľa, často a pravdepodobne príliš nad vecami, ktoré môže ovplyvniť, alebo nie. Myšlienky ju tak často môžu doviesť na tmavé miesta. Pokiaľ niečo takéto nastane je takmer nemožné ju odtiaľ vytiahnuť kým sa nestane niečo drastické, alebo je to beh na diaľku. Naposledy keď upadla trvalo skoro rok kým sa dostala, ako tak na nohy. Ani teraz by veľa ľudí nepovedalo, že je v poriadku. Je však isté, že už dokáže chodiť do práce a aspoň raz za čas sa usmiať. Stále si však svoje problémy nepriznáva, pre každého je však očividné, že sa tým len sama ničí. Okrem toho je však v poriadku, aspoň do medzí čo jej to život skutočne dovoľuje. Keď ju stretnete na prvý dojem nikdy by ste nič netušili. Má ostrý jazyk a rozpráva aj keď ste sa skutočne na nič nepýtali. Je to povahový črt ktorý sa na ňu prilepil za ten čas čo pracovala s ľuďmi. Bola tak nútená sa prispôsobiť aj keď nechcela. Jej výrečnosť sa však stlmí keď je v situácií kedy nevie čo povedať, alebo sa v nej necíti pohodlne. Akoby vtedy len ukončila všetku komunikáciu a zmizne z dohľadu. Doslova. Je schopná sa stratiť z akéhokoľvek baru či podniku aj keď na ňu priamo pozeráte. Možno to je jej skutočný dar do vienka. Jej vzhľad je pomerne pútavý. Výrazné rysy tváre sú väčšinou nekryté, nakoľko nemá príliš veľa túžby po tom vytiahnuť make-up zo svojej kozmetickej taštičky. Oblečenie má zväčša z druhej ruky. Farebné košele, jeden obľúbený kožený kabát a voľnejšie nohavice by však boli dobrým zhrnutím čo nosí zo dňa na deň. Vlasy má podľa toho, ako to cíti. Momentálne má však už staršie dredy ktoré má rozpustené, alebo ľahko zopnuté, podľa toho ako sa jej to hodí. Keď sa na jej perách však objaví červený rúž, alebo na očiach linka, viete, že ide o niečo výnimočné. Pokiaľ by sa však všetci mali na niečom zhodnúť tak to, že zbožňuje hudbu. Jej život by bez toho skutočne nebol ničím. Od 60. rokov po 2020 je schopná povedať skoro každý album, pieseň a rok vydania svojich obľúbených interpretov. Je to jej mala obsesia do ktorej padla už ako malá a nikdy sa jej nezbavila. Keď sa cíti dobre? Hudba. Zle? Hudba, tóny a piesne sú vždy odpoveďou na akúkoľvek otázku. |
| Minulost | Život je ťažký. Teda, aspoň to vždy tvrdila mama zatiaľ čo popíjala víno na svojej novo vystavanej terase kým uvažovala ako spraví zimnú záhradu z peňazí Andreho. To bol jeden z chlapov, ktorého som mala volať ocko. Na jednej strane mala asi pravdu, mala na krku mňa a môjho brata, ale pri pohľade na jej neustále utrácanie na výletoch do LA sa tomu verilo ťažko. Možno to bol len jej obdobný networking, i keď neskúsené oko by to nazvalo zlatokopaním. To však Brianna odmietala aj keď jej určite také reči lichotili. Bola som druhé dieťa takže som sa našťastie vyhla menovke staršej sestry a zbavila som sa tak všetkých zodpovedností. Nikto nemôže mať všetky deti úspešné, všetko sa uloží na plecia prvorodenému, aby sa začala prestíž sypať do vreciek čo najskôr zatiaľ čo druhé dieťa, to jest ja, sa vytratí v tmavých uliciach a objaví sa raz za čas na rodinnej oslave a možno nezabudne na telefonát k narodeninám. Ako je pochopiteľné, Jayden je to zlaté dieťa ku zlatej mame. Nikdy som ho tak však nebrala, už od nepamäti robil rovnaké somariny, ako ja až na to, že on si zniesol vinu zatiaľ čo mňa napomenuli pokiaľ na to zostal čas. Do istého veku sme boli neustále spolu, chodili sme spolu do školy, nakoľko v Brooklyne to je obzvlášť potrebné. Aj keď relatívne za vodou mama si nešpinila ruky šoférovaním v New Yorku. Bola.. svojská ale nie blázon. Nakoľko medzi nami ale bolo pár rokov, čoskoro som sa stala len psom na vodítku, ktorý bol k nemu pripútaný. Čo to znamenalo? Neustále odháňanie nechutných rečí jeho vrstevníkov zatiaľ čo som sa zubami nechtami držala svojej hrdosti. Život je ťažký v dvadsaťpäťke, ale keď máte jedenásť a nad vami sa týčia už druháci na strednej? To sú životné skúsenosti, ktoré vás zocelia. Keď vás Brandon odmietne lebo vám ešte nezačala menštruácia, nevypadli predné mliečne zuby, alebo ste ešte neprišli na to, ako presne zaobchádzať so žiletkou? V tomto nechutnom chlapskom teritóriu som sa tak musela obracať rýchlo. Či už sarkazmom, ktorý bol na môj vek vyvinutý priskoro alebo mojou obľúbenou taktikou: hit and run. Ten je výhodný až dodnes, kop do brucha vždy spomalí dostatočne aj keď máte dvanásť centimetrové opätky. Pre svoje vlastné zdravie už však žiadne také nemám. Myslím, že posledné som zneškodnila práve pri tomto úhybnom manévri. Na Gregora som tak už nikdy nenarazila, vo všetkej úprimnosti s takým menom sa divím, že sme vôbec boli schopný načať konverzáciu, ktorá sa netýkala Bitcoinu. Avšak späť ku začiatku. Idilické vyrastanie v Brooklyne, čo vo svojej samotnej podstate je oxymorón. Z pôvodného vyrastania v Brownsville kde sme každý druhý večer počúvali policajtov a ich skvelé strieľacie hračky sme sa dostali cez Downtown až do výšin Cobble Hill. Tam matka prestriedala asi 3 byty? Jeden bol Juan, latino realitný maklér, druhý bol Carlos, ktorý bol podnikateľ v nejakom odvetví, ktoré nám dodnes matka nechce prezradiť. Vzhľadom na to, ako vyzeral sme s Jaydenom boli presvedčený, že publikuje “nahé filmy”. Tretieho a zvyšok si ani nepamätám avšak vzhľadom na typ našej matky, predpokladám, že išlo o latino chlapa s úzkou škrobenou košeľou a vybielenými zubami. V škole som tak vzhľadom na neustále presuny takmer nebola. Aj keď som si dokázala udržať priateľské konekcie, ako by to matka nazvala, neboli mojou prioritou. Vždy mi na tom človeku začalo niečo vadiť a pokiaľ nie.. sme v kontakte dodnes. Tak som napríklad spoznala Tessu z druhej triedy, alebo Carlosa druhého, ktorý nie je milenec matky, ale vychudnutý homosexuál, ktorý teraz pracuje ako manažér sociálnych médií pre značku ružového vína. Nakoľko už aj to očividne môže byť platené. Akademický typ som však nebola nikdy a vysoká škola so zameraním na inžinierstvo ma veľmi rýchlo opustia. Pokiaľ som tam páchla tri mesiace tak sa sama poťapkám po pleci. Otázka, prečo som išla na inžinierstvo? Som prekvapivo schopná v matematike a fyzike, aj keď teraz jediné rátanie sú večerné tringelty na konci šichty. Po mojom preplave strednou, čiastočne neúspešne vysokou školou musel nastať zlom.. práca. Nočná mora, skutočne. Po nástupe do prvej brigády v sedemnástich som sa matke a jej praktikám ani nečudovala. V tejto dobe? Len tak pracovať? Bohužiaľ som sa tomu vyhnúť nemohla. Moje potĺcanie pracovnými ponukami som začala ako každý. V Starbuckse, následoval úlet menom Wallmart, Goodwill kde nebyť neschopnej vedúcej Carmen pravdepodobne ostanem. Avšak neustále kybicovanie, že sa nedržím dresscodu zatiaľ čo primárna klientela obchodu sú bezdomovci a dôchodci znie viac než absurdne. V tomto čase sa som bola prvýkrát vďačná mame, ktorá na mňa prepísala jeden z jej menších bytov a na rozdiel od 90% mladých som sa nemusela už od dvadsiatky hrabať z dlžoby. Peniaze tak putovali priamo mne do vrecka a dodnes nemám túžbu sa nejak kariérne posunúť. Áno robiť nočné v bare neznie ako ideálna práca, ale po tych par rokoch si človek navykne na neustály zápach chlapov. V tomto smere je vlkolačí čuch skutočným prekliatím. V lete sa niekedy ani len nedokážem odhodlať vyjsť na ulicu a grcky v rohu klubov zapáchajú tristo násobne horšie. Ak napriek mojej značnej pracovnej nechuti si snažím našetriť na menší obchod s platňami, kazetami a pokiaľ budem moc zúfalá prihodím aj pár CDčiek. Pár blokov od môjho bytu jeden bol, avšak zavreli ho okolo času keď som sa nasťahovala a nikto nemá poňatia čo sa majiteľovi stalo. Vtedy som nemala predstavu, avšak teraz? Pravdepodobne ho zabil démon, upír, vlk alebo bol čarodej ktorého omrzel pracovný život. Čomu sa nedivím. Oh, ako si sa vlastne stala vlkolakom? Musí to byť nesmierne zaujímavá historka, alebo nie? Keby si môžem predom vybrať bola by som upír. Sú omnoho viac cool a to som nanešťastie zistila pomerne neskoro keď po mojej premene všetci moji dovtedy inkognito upíri kamaráti zdrhli z môjho života. Sú všade, hlavne v nočnom živote kde som sa pohybovala. Punkové underground kapely? Stavím svoju ruku, že jeden z nich po nociach cucká krv. Do večera mojej premeny som však nikdy neverila na karmu. Nebola som poverčivá, avšak po tomto? Rozhodne je niečo vyššie na obláčiku a vyčíta mi každý jeden krok. Mala som dlhodobého priateľa, Roberta. Bolo to vtipné stretnutie, nakoľko moji priatelia ma volajú Rob. Dvaja Robovia si tak podali ruku v bare a všetko sa stalo históriou. Chodili sme spolu päť rokov, ťahali to na šiesty a pokiaľ som niekoho v živote skutočne mohla nazvať láskou bol to práve on. Bývali sme spolu, dokázali sa rozprávať, nepovažoval moje chyby, ako niečo drastické. Bral mňa, ako mňa. Keď som však jeden večer upratovala a našla v šuflíku pod ponožkami zásnubný prsteň, niečo sa zlomilo. Doteraz viem, aká panika vo mne prešla, nebola som pripravená, ale nie mu predsa povedať nemôžem. Zatiaľ čo varil tak som sa vytratila do mesta so zámienkou, že kúpim jedlo pre kocúra. Vrátila som sa o šesť hodín neskôr s promile v krvi a odtlačkami zubov na krku od chlapa, ktorého tvár si nepamätám. A nie, nebola som napadnutá, vykusla som sa s ním na weckach v jednom bare zatiaľ čo som aj naďalej držala granule pre mačku. Je však pravda, že od toho momentu na wc mám okno a mnoho raniek po tele značilo aj iné zuby, ako tie ľudské. O dva týždne neskôr som sa premenila uprostred ulice. Našťastie ma odchytil preator, ale ani to nebolo milé vystvelenie pre Roberta. Prsteň som už nenašla a o pár mesiacov odišiel do Londýnu. Stále neviem prečo. Zlomilo ma to. Je to už rok čo odišiel a je to už dva roky čo som súčasťou tejto “tienistej” stránky sveta. Nikdy som tu byť nechcela a ani nechcem. Je to oštara skutočne, ale osud si zrejme nevyberá. Po tom, ako som bola usmernená preatorom som sa dostala do miestnej smečky. Ponúkli mi prácu obsuhy u Mesiaca a aj keď som z toho nebola nadšená, prijala som. Okrem toho dalo by to možnosť vypadnúť z Goodwillu a v tom momente som vzala čokoľvek. A tak teraz žijem, či je to práve bavlnka sa povedať nedá, ale mám strechu nad hlavou čo je omnoho viac, ako má väčšina v New Yorku. |
| Faceclaim | Zoë Kravitz |
Statistiky
Příspěvků
55
Nástěnek
0
Questů
0
Úroveň:
422
XP
456
DA
Odznaky
Schopnosti
Přátelé
Mé ostatní postavy
