Noc v Spovedelnici
Goticko-rockový klub Spovedelnica v spodnom Manhattane vyzeral presne tak, ako sa volal. Staré vitrážové okná, cez ktoré nepresvitalo žiadne svetlo z ulice, steny obložené tmavým drevom, masívne kožené sedačky pripomínajúce spovednice a uprostred toho všetkého dunivá, ťažká basová linka, z ktorej vibrovali poháre na bare. Vzduch bol hustý od dymu, lacného parfumu a vône potu. Okolo pódia sa vlnila masa ľudí v čiernej koži, sieťovaných tričkách a s tmavým make-upom.

A potom do tohto chrámu temnoty vtrhli oni dvaja.

Raven mal v očiach ten zvláštny, sklenený lesk, ktorý mu do nich vliali vílie oriešky z lesa Fjoll. V jeho žilách nekoloval alkohol – kolovala v nich čistá, nefalšovaná eufória, ktorá kompletne vymazala akýkoľvek pud sebazáchovy. Lyria kráčala hneď vedľa neho. Vo svojich nových čiernych rifliach, červenom tielku a s namaľovanými krvavými slzami, ktoré jej stekali po lícach, vyzerala ako kráľovná tohto podsvetia. Bola stopercentne triezva, no her oči iskrili divokosťou, ktorá bola tisíckrát nebezpečnejšia než akákoľvek ľudská droga.

„Povedala som ti, že to tu bude bomba!“ prekričala Lyria hrmenie gitár z reproduktorov a schmatla Ravena za ruku. Tentoraz sa neodtiahol. Vília mágia v ňom prebudila impulzívne zviera, ktoré chcelo len jedno – odviazať sa.

Vtrhli rovno na parket. Raven, ktorý by za normálnych okolností radšej stál v rohu s drinkom, sa zrazu premenil na kráľa chaosu. Jeho pohyby boli trhavé, divoké, poháňané neviditeľnou fárskou energiou. Lyria sa smiala na celé kolo. Hádzala hlavou, jej blond hriva lietala vzduchom a tancovala s ním v dokonalej synchrónii dvoch predátorov, ktorí práve ovládli revír.

Ostatní gotici sa začali sťahovať do kruhu a sledovali ich. Boli zvyknutí na kadečo, ale táto dvojica vyžarovala niečo reálne šialené. Keď pieseň gradovala, Raven vyskočil na jeden z masívnych drevených stolov, prevrátil pri tom tri poháre s absintom a zareval text piesne priamo do stropu.

„Geniálne!“ vykríkla Lyria, vyskočila na stôl hneď vedľa neho a poriadne dupla nohou, až drevo zaprašťalo. Prekrútila realitu s takým flegmatizmom, že keď k nim podišiel obrovský vyhadzovač, len sa naňho šibalsky usmiala, zoskočila priamo pred neho a zašepkala mu do ucha čistú pravdu o tom, čo by mu urobila s jeho loveckou dýkou. Chlap zbledol a cúvol.

Pre Ravena to bol signál k totálnemu odpáleniu zábran. Vílie jedlo mu v hlave prepínalo reality. Na sekundu sa mu zazdalo, že namiesto barmana vidí svojho mŕtveho exa, ale namiesto strachu len mávol rukou a zakričal: „Ešte jedno kolo pre všetkých!“ a hodil na bar hrsť pokrčených dolárov.

Zábava sa presunula k obrovskému baru z masívneho dubu. Hudba prešla do ťažkého, zmyselného rockového rytmu s výraznou basou. Raven sa oprel o bar a s úsmevom sledoval Lyriu. Chcel vidieť, čo urobí.

A Lyria nesklamala.

S dravým zábleskom v očiach vyskočila priamo na barový pult. Pár pohárov sa s cinkaním odkotúľalo, no nikto neriešil škody. Lyria sa začala vlniť do rytmu hudby. Jej pohyby boli mačacie, dravé, plné fárskej grácie, z ktorej sa smrteľníkom krútila hlava. Chytila okraj svojho červeného tielka a s vyzývavým pohľadom upretým priamo na Ravena ho pomaly pretiahla cez hlavu.

Klubom preletelo hlasné pískanie a krik. Pod tielkom nemala nič, len čistú, bledú pokožku dryády, na ktorej sa v neónovom svetle odrážali namaľované krvavé slzy. Lyria sa nenechala vyviesť z miery. Pokračovala v striptíze s takou istotou, akoby barové pulty boli jej prirodzeným prostredím odjakživa. Raven tlieskal, kričal a v tej chvíli bol v stave absolútnej extázy – vília mágia spojená s pohľadom na polonahú, divokú fáersku lovkyňu mu totálne zresetovala mozog.

Keď Lyria zoskočila z baru späť k nemu, schmatla svoje tielko, prehodila mu ho okolo krku a pritiahla si ho k sebe. „Tak čo, Hawk? Stále ťa desím?“ zasmiala sa mu priamo do tváre, dýchajúc rovnako rýchlo ako on. Potom si narýchlo pozbierala šaty a znova sa obleikla.

„Ty si… ty si úplný blázon!“ zareval Raven s obrovským úsmevom, schmatol ju okolo pása a zatočil s ňou uprostred tancujúceho davu.

Týmto sa však ich šialenstvo na bare ani zďaleka neskončilo. Raven, poháňaný stratou akýchkoľvek zábran, vyskočil na pult hneď za ňou. Schmatol z poličky celú nedopitú fľašu absintu, vylial z nej polovicu priamo na drevo baru a vytiahol z vrecka zapaľovač.

„Sleduj toto, Lyr!“ vykríkol a škrtol.

Barový pult vzbĺkol jasným modrým plameňom. Dav v klube šalel. Lyria namiesto toho, aby panikárila, nadšene vypskla. Ohňa sa nebála, dryáda v nej videla len čistú, divokú energiu. Začala tancovať priamo okolo horiacich kaluží alkoholu, pričom jej bosé nohy (topánky niekde po ceste stratila) míňali plamene len o milimetre. Raven sa k nej pridal, schmatol barovú fľašu so sódou a začal ju striekať do ohňa, čím vytváral syčiace oblaky pary, ktoré ich oboch zahaľovali do tajuplnej hmly.

V tom momente si Lyria všimla, že na konci baru sedí skupinka namyslených gotických rockerov s drahými koženými bundami, ktorí na nich pohŕdavo zazerali. Jeden z nich mal na hlave masívny, luxusný čierny cylinder.

„Páči sa mi tvoj klobúk!“ zakričala naňho Lyria. Chlapík len namyslene odfrkol a otočil sa jej chrbtom.

To nemal robiť. Lyria bleskovo prebehla po bare, ladne ako mačka sa zosunula rovno pred neho, jednou rukou mu strhla cylinder z hlavy a druhou mu vyliala jeho vlastný drink do rozkroku. Kým chlap vyskočil a začal nadávať, Lyria už bola na druhej strane klubu, vyskočila Ravenovi na chrbát, cylinder mu capla na hlavu a rehlila sa na celé kolo.

„Pristane ti viac, Hawk! Teraz sme králi tohto podniku!“

Raven sa s ňou na chrbte rozbehol priamo do VIP zóny, kde sedela miestna smotánka – partia zbohatlíkov, ktorí sa hrali na upírov. Raven, kompletne dezorientovaný fárskou mágiou, ktorá mu v hlave stále premietala preludy, treskol rukou po ich stole, prevrátil im vedierko s drahým šampanským a začal im s úplne vážnou tvárou vysvetľovať, že ich taktiky sú slabé a že by v Plants vs Zombies neprežili ani prvú vlnu na dvore.

Jeden z „upírov“ sa postavil a chcel Ravena udrieť, no Lyria okamžite zoskočila z jeho chrbta. Jej priateľský úsmev na sekundu zmizol a nahradil ho chladnokrvný pohľad lovkyne, ktorá v lese Fjoll odiera stalkerov z kože. Chytila chlapa za ruku, prudko mu ju skrútila za chrbát a pritlačila mu tvár o rozliaty stôl.

„Môj kamarát hovorí o záhradníctve, tak buď taký láskavý a počúvaj,“ povedala s medovo sladkým, no mrazivým hlasom.

Raven zatiaľ využil situáciu, schmatol zo stola otvorenú fľašu sektu, vyskočil na koženú sedačku a začal ju striekať všade okolo seba, akoby práve vyhral preteky Formuly 1. Celá VIP zóna bola ostriekaná lepkavým alkoholom.

Keď Lyria pustila omámeného chlapa, schmatla Ravena za ruku a obaja s divokým smiechom vybehli z VIP zóny späť medzi tancujúci dav. Boli v tom spolu. Žiadna manipulácia, žiadne zneužívanie – Lyria bola vo svojom živle, pretože konečne našla človeka, ktorý sa pod vplyvom jej domovského sveta dokázal odviazať na jej vlastnú úroveň. A to všetk bol len začiatok…

Dym, neónové blesky, horiaci bar, ukradnutý cylinder a basy, ktoré im pulzovali v hrudi – táto noc v Spovedelnici patril len im dvom a fárska mágia práve písala príbeh, na ktorý jeden z nich už nikdy nezabudne… a ten druhý si z neho nebude pamätať vôbec nič.