<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Shadowhunters Online | Sarah Crambell | Nástěnka přátel</title>
	<link>https://shadowhunters.online/profil/sarahcrambell/activity/friends/</link>
	<atom:link href="https://shadowhunters.online/profil/sarahcrambell/activity/friends/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<description>Zdroj aktivity pro přátele Sarah Crambell&#039;s .</description>
	<lastBuildDate>Fri, 12 Jun 2026 23:34:04 +0200</lastBuildDate>
	<generator>https://buddypress.org/?v=</generator>
	<language>cs</language>
	<ttl>30</ttl>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>2</sy:updateFrequency>
	
						<item>
				<guid isPermaLink="false">4364fc5f180d01ae5ff85508cf4f0fa1</guid>
				<title>Lyria píše nástěnku: Noc v Spovedelnici 
Goticko-rockový klub Spovedelnica v [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/46068/</link>
				<pubDate>Fri, 05 Jun 2026 19:36:54 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<div class="shm-activity-grid shm-activity-grid--count-1" data-shm-activity-grid data-shm-activity-media="[{&quot;type&quot;:&quot;image&quot;,&quot;url&quot;:&quot;https:\/\/shadowhunters.online\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681.png&quot;}]"><button type="button" class="shm-activity-grid__button" data-shm-activity-media-index="0" data-shm-media-type="image"><img width="768" height="1152" src="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681-768x1152.png" class="shm-activity-grid__item" alt="" decoding="async" srcset="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681-768x1152.png 768w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681-200x300.png 200w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681-683x1024.png 683w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681.png 1024w" sizes="(max-width: 768px) 100vw, 768px" /></button></div><div class="shm-activity-text activity-inner is-collapsed" data-shm-readmore><div class="shm-activity-text__preview" data-shm-readmore-preview>Noc v Spovedelnici Goticko-rockový klub Spovedelnica v spodnom Manhattane vyzeral presne tak, ako sa volal. Staré vitrážové okná, cez ktoré nepresvitalo žiadne svetlo z ulice, steny obložené tmavým drevom, masívne kožené sedačky pripomínajúce spovednice a uprostred toho všetkého dunivá, ťažká basová linka, z ktorej vibrovali poháre na bare. Vzduch bol hustý od dymu, lacného parfumu a vône potu. Okolo pódia sa vlnila masa ľudí v čiernej koži, sieťovaných tričkách a s tmavým make-upom. A potom do tohto chrámu temnoty vtrhli oni dvaja. Raven mal v očiach ten zvláštny, sklenený lesk, ktorý mu do nich vliali vílie oriešky z lesa Fjoll. V jeho žilách nekoloval alkohol – kolovala v nich čistá, nefalšovaná eufória, ktorá kompletne vymazala akýkoľvek pud sebazáchovy. Lyria kráčala hneď vedľa neho. Vo svojich nových čiernych rifliach, červenom tielku a s namaľovanými krvavými slzami, ktoré jej stekali po lícach, vyzerala ako kráľovná tohto podsvetia. Bola stopercentne triezva, no her oči&hellip; <button type="button" class="shm-activity-readmore-link shm-activity-readmore-link--inline" data-shm-readmore-toggle>Číst více</button></div><div class="shm-activity-text__content" data-shm-readmore-content hidden><p>Noc v Spovedelnici<br />
Goticko-rockový klub Spovedelnica v spodnom Manhattane vyzeral presne tak, ako sa volal. Staré vitrážové okná, cez ktoré nepresvitalo žiadne svetlo z ulice, steny obložené tmavým drevom, masívne kožené sedačky pripomínajúce spovednice a uprostred toho všetkého dunivá, ťažká basová linka, z ktorej vibrovali poháre na bare. Vzduch bol hustý od dymu, lacného parfumu a vône potu. Okolo pódia sa vlnila masa ľudí v čiernej koži, sieťovaných tričkách a s tmavým make-upom.</p>
<p>A potom do tohto chrámu temnoty vtrhli oni dvaja.</p>
<p>Raven mal v očiach ten zvláštny, sklenený lesk, ktorý mu do nich vliali vílie oriešky z lesa Fjoll. V jeho žilách nekoloval alkohol – kolovala v nich čistá, nefalšovaná eufória, ktorá kompletne vymazala akýkoľvek pud sebazáchovy. Lyria kráčala hneď vedľa neho. Vo svojich nových čiernych rifliach, červenom tielku a s namaľovanými krvavými slzami, ktoré jej stekali po lícach, vyzerala ako kráľovná tohto podsvetia. Bola stopercentne triezva, no her oči iskrili divokosťou, ktorá bola tisíckrát nebezpečnejšia než akákoľvek ľudská droga.</p>
<p>„Povedala som ti, že to tu bude bomba!“ prekričala Lyria hrmenie gitár z reproduktorov a schmatla Ravena za ruku. Tentoraz sa neodtiahol. Vília mágia v ňom prebudila impulzívne zviera, ktoré chcelo len jedno – odviazať sa.</p>
<p>Vtrhli rovno na parket. Raven, ktorý by za normálnych okolností radšej stál v rohu s drinkom, sa zrazu premenil na kráľa chaosu. Jeho pohyby boli trhavé, divoké, poháňané neviditeľnou fárskou energiou. Lyria sa smiala na celé kolo. Hádzala hlavou, jej blond hriva lietala vzduchom a tancovala s ním v dokonalej synchrónii dvoch predátorov, ktorí práve ovládli revír.</p>
<p>Ostatní gotici sa začali sťahovať do kruhu a sledovali ich. Boli zvyknutí na kadečo, ale táto dvojica vyžarovala niečo reálne šialené. Keď pieseň gradovala, Raven vyskočil na jeden z masívnych drevených stolov, prevrátil pri tom tri poháre s absintom a zareval text piesne priamo do stropu.</p>
<p>„Geniálne!“ vykríkla Lyria, vyskočila na stôl hneď vedľa neho a poriadne dupla nohou, až drevo zaprašťalo. Prekrútila realitu s takým flegmatizmom, že keď k nim podišiel obrovský vyhadzovač, len sa naňho šibalsky usmiala, zoskočila priamo pred neho a zašepkala mu do ucha čistú pravdu o tom, čo by mu urobila s jeho loveckou dýkou. Chlap zbledol a cúvol.</p>
<p>Pre Ravena to bol signál k totálnemu odpáleniu zábran. Vílie jedlo mu v hlave prepínalo reality. Na sekundu sa mu zazdalo, že namiesto barmana vidí svojho mŕtveho exa, ale namiesto strachu len mávol rukou a zakričal: „Ešte jedno kolo pre všetkých!“ a hodil na bar hrsť pokrčených dolárov.</p>
<p>Zábava sa presunula k obrovskému baru z masívneho dubu. Hudba prešla do ťažkého, zmyselného rockového rytmu s výraznou basou. Raven sa oprel o bar a s úsmevom sledoval Lyriu. Chcel vidieť, čo urobí.</p>
<p>A Lyria nesklamala.</p>
<p>S dravým zábleskom v očiach vyskočila priamo na barový pult. Pár pohárov sa s cinkaním odkotúľalo, no nikto neriešil škody. Lyria sa začala vlniť do rytmu hudby. Jej pohyby boli mačacie, dravé, plné fárskej grácie, z ktorej sa smrteľníkom krútila hlava. Chytila okraj svojho červeného tielka a s vyzývavým pohľadom upretým priamo na Ravena ho pomaly pretiahla cez hlavu.</p>
<p>Klubom preletelo hlasné pískanie a krik. Pod tielkom nemala nič, len čistú, bledú pokožku dryády, na ktorej sa v neónovom svetle odrážali namaľované krvavé slzy. Lyria sa nenechala vyviesť z miery. Pokračovala v striptíze s takou istotou, akoby barové pulty boli jej prirodzeným prostredím odjakživa. Raven tlieskal, kričal a v tej chvíli bol v stave absolútnej extázy – vília mágia spojená s pohľadom na polonahú, divokú fáersku lovkyňu mu totálne zresetovala mozog.</p>
<p>Keď Lyria zoskočila z baru späť k nemu, schmatla svoje tielko, prehodila mu ho okolo krku a pritiahla si ho k sebe. „Tak čo, Hawk? Stále ťa desím?“ zasmiala sa mu priamo do tváre, dýchajúc rovnako rýchlo ako on. Potom si narýchlo pozbierala šaty a znova sa obleikla.</p>
<p>„Ty si&#8230; ty si úplný blázon!“ zareval Raven s obrovským úsmevom, schmatol ju okolo pása a zatočil s ňou uprostred tancujúceho davu.</p>
<p>Týmto sa však ich šialenstvo na bare ani zďaleka neskončilo. Raven, poháňaný stratou akýchkoľvek zábran, vyskočil na pult hneď za ňou. Schmatol z poličky celú nedopitú fľašu absintu, vylial z nej polovicu priamo na drevo baru a vytiahol z vrecka zapaľovač.</p>
<p>„Sleduj toto, Lyr!“ vykríkol a škrtol.</p>
<p>Barový pult vzbĺkol jasným modrým plameňom. Dav v klube šalel. Lyria namiesto toho, aby panikárila, nadšene vypskla. Ohňa sa nebála, dryáda v nej videla len čistú, divokú energiu. Začala tancovať priamo okolo horiacich kaluží alkoholu, pričom jej bosé nohy (topánky niekde po ceste stratila) míňali plamene len o milimetre. Raven sa k nej pridal, schmatol barovú fľašu so sódou a začal ju striekať do ohňa, čím vytváral syčiace oblaky pary, ktoré ich oboch zahaľovali do tajuplnej hmly.</p>
<p>V tom momente si Lyria všimla, že na konci baru sedí skupinka namyslených gotických rockerov s drahými koženými bundami, ktorí na nich pohŕdavo zazerali. Jeden z nich mal na hlave masívny, luxusný čierny cylinder.</p>
<p>„Páči sa mi tvoj klobúk!“ zakričala naňho Lyria. Chlapík len namyslene odfrkol a otočil sa jej chrbtom.</p>
<p>To nemal robiť. Lyria bleskovo prebehla po bare, ladne ako mačka sa zosunula rovno pred neho, jednou rukou mu strhla cylinder z hlavy a druhou mu vyliala jeho vlastný drink do rozkroku. Kým chlap vyskočil a začal nadávať, Lyria už bola na druhej strane klubu, vyskočila Ravenovi na chrbát, cylinder mu capla na hlavu a rehlila sa na celé kolo.</p>
<p>„Pristane ti viac, Hawk! Teraz sme králi tohto podniku!“</p>
<p>Raven sa s ňou na chrbte rozbehol priamo do VIP zóny, kde sedela miestna smotánka – partia zbohatlíkov, ktorí sa hrali na upírov. Raven, kompletne dezorientovaný fárskou mágiou, ktorá mu v hlave stále premietala preludy, treskol rukou po ich stole, prevrátil im vedierko s drahým šampanským a začal im s úplne vážnou tvárou vysvetľovať, že ich taktiky sú slabé a že by v Plants vs Zombies neprežili ani prvú vlnu na dvore.</p>
<p>Jeden z „upírov“ sa postavil a chcel Ravena udrieť, no Lyria okamžite zoskočila z jeho chrbta. Jej priateľský úsmev na sekundu zmizol a nahradil ho chladnokrvný pohľad lovkyne, ktorá v lese Fjoll odiera stalkerov z kože. Chytila chlapa za ruku, prudko mu ju skrútila za chrbát a pritlačila mu tvár o rozliaty stôl.</p>
<p>„Môj kamarát hovorí o záhradníctve, tak buď taký láskavý a počúvaj,“ povedala s medovo sladkým, no mrazivým hlasom.</p>
<p>Raven zatiaľ využil situáciu, schmatol zo stola otvorenú fľašu sektu, vyskočil na koženú sedačku a začal ju striekať všade okolo seba, akoby práve vyhral preteky Formuly 1. Celá VIP zóna bola ostriekaná lepkavým alkoholom.</p>
<p>Keď Lyria pustila omámeného chlapa, schmatla Ravena za ruku a obaja s divokým smiechom vybehli z VIP zóny späť medzi tancujúci dav. Boli v tom spolu. Žiadna manipulácia, žiadne zneužívanie – Lyria bola vo svojom živle, pretože konečne našla človeka, ktorý sa pod vplyvom jej domovského sveta dokázal odviazať na jej vlastnú úroveň. A to všetk bol len začiatok&#8230;</p>
<p>Dym, neónové blesky, horiaci bar, ukradnutý cylinder a basy, ktoré im pulzovali v hrudi – táto noc v Spovedelnici patril len im dvom a fárska mágia práve písala príbeh, na ktorý jeden z nich už nikdy nezabudne&#8230; a ten druhý si z neho nebude pamätať vôbec nič.</p></div></div>]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">0f79ee01a90cc5ce9b19a38de9548f25</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 12.4. 2023

Niekedy skutočne nenávidím svoju prácu. Ale obč [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/4891/</link>
				<pubDate>Thu, 18 May 2023 16:30:41 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>12.4. 2023</p>
<p>Niekedy skutočne nenávidím svoju prácu. Ale občas sa v nej dá spojiť príjemné s užitočným. Zapíšem si ešte posledné poznámky z prednášky a potom si tak ako ostatní, pobalím svoje veci a vyjdem z auly. Trochu pohýbem ramenami, pretože mi z toho sedenia stuhli. Bola to dlhá ale za to zaujímavá prednáška o vrahoch dvadsiateho prvého storočia. Niečo čo sa mi hodí k práci a aj k prednáškam, ktoré musím absolvovať na univerzite. A ako bonus… mi CIA uhradí celú cestu a pobyt v Baltimore. Len teda, nesmiem stratiť bločky. Hodil som na seba bielu košeľu, šedé nohavice a keďže je počasie stále pod psa tak aj hnedý kabát. S hnedou, koženou aktovkou tu fakt vyzerám ako nejaký profesor alebo biznismen, čo mi ani nevadí, pretože sa tu na mňa culia študentky a myslím, že aj nejakí študenti. Dvíha mi to ego. Tak sa teda pousmejem, zapadnem na toalety, ktoré oproti mojim študentským časom vyzerajú ako z luxusného hotela a… odfotím sa Jasonovi. Na moment si pripadám ako jedna&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-4891"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/4891/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">af9d81a5c4a01569ff92d2ff3158f3e7</guid>
				<title>Jack Porter vytvořil</title>
				<link>https://shadowhunters.online/?p=43788</link>
				<pubDate>Wed, 01 Feb 2023 15:26:49 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<div class="sh-activity-blog-post">
                    <a class="sh-activity-post-thumbnail-link" href="https://shadowhunters.online/quest/trening-4-2-2023/">
                <img width="400" height="225" src="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2023/02/7728ea65da8d8c6a84be539b6698d5f8.gif" class="sh-activity-post-thumbnail wp-post-image" alt="" loading="lazy" decoding="async" />            </a>
        
        <div class="sh-activity-post-content">
            <div class="sh-activity-post-title">
                <a href="https://shadowhunters.online/quest/trening-4-2-2023/">
                    Tréning                </a>
            </div>

                            <div class="sh-activity-post-body">
                    <p>Datum: 4.2.2023 Typ: Quest Čas: 15:00 (InRPG – 12:00) – skoršie príchodové posty budú len dobré Miesto: Inštitút – Výcvikový Sál Cieľová skupina: Lovci ------------------------------------ Je potrebné si ujasniť pravidlá. Účasť je POVINNÁ, avšak informácie z akcie budú následne dostupné pre všetkých lovcov na nástenke. Pokiaľ však nie je možné sa dostaviť ospravedlníte sa mne (Gabriell), alebo Samanthe. Tréning bude štruktúrovaný jednoducho. Na prvom mieste bude predstavenie, nakoľko s mnohými sa nepoznáme. Ďalej prejdeme pravidlá, ktoré sa budú týkať všetkých a zodpovedajú sa potrebné otázky, ktoré sa objavia vo vzduchu. Spoločne vypracujeme každého zodpovednosti a predstavím aj nové zásady, ktorých sa bude každý držať.  V druhej časti prejdeme ku tréningu, ktorý bude tentokrát prebiehať len v sále, do terénu sa budete môcť…</p>
                </div>
                    </div>
    </div>]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">847b976ca28685b6825d3d20efab31fa</guid>
				<title>Jack Porter vytvořil</title>
				<link>https://shadowhunters.online/?p=43568</link>
				<pubDate>Wed, 07 Dec 2022 22:25:21 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<div class="sh-activity-blog-post">
                    <a class="sh-activity-post-thumbnail-link" href="https://shadowhunters.online/akce/vianocne-trhy/">
                <img width="768" height="549" src="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/12/7F923349-78AD-49E0-BA66-0E3FB973CE53-768x549.png" class="sh-activity-post-thumbnail wp-post-image" alt="" loading="lazy" decoding="async" srcset="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/12/7F923349-78AD-49E0-BA66-0E3FB973CE53-768x549.png 768w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/12/7F923349-78AD-49E0-BA66-0E3FB973CE53-300x214.png 300w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/12/7F923349-78AD-49E0-BA66-0E3FB973CE53-1024x732.png 1024w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/12/7F923349-78AD-49E0-BA66-0E3FB973CE53-1536x1097.png 1536w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/12/7F923349-78AD-49E0-BA66-0E3FB973CE53.png 1600w" sizes="auto, (max-width: 768px) 100vw, 768px" />            </a>
        
        <div class="sh-activity-post-content">
            <div class="sh-activity-post-title">
                <a href="https://shadowhunters.online/akce/vianocne-trhy/">
                    Vianočné trhy                </a>
            </div>

                            <div class="sh-activity-post-body">
                    <p>Ho, ho, ho! Tak čo, stihli ste sa tento rok už konečne dostať na zoznam dobrých detí? Alebo vás znova bude pod stromčekom čakať uhlie? Tak či onak, je dobré si v tomto vianočnom zhone urobiť čas pre seba a svojich blízkych. Môžete si napríklad… zájsť na vianočné trhy! Newyorčania už sa predsa nemôžu dočkať kým sa otvoria stánky v Central parku. A kto by sa aj divil? Budu tam rôzne pochutiny, nejaké to varené vínko, bárs aké výrobky, vianočná muzika na každom kroku a pre tých najmenších tam budem aj Betlehem so živými zvieratkami. A samozrejme, ak ešte chcete Santa Clausovi na poslednú chvíľu povedať čo chcete pod stromček, tak budete mať príležitosť si mu sadnúť na kolienko. Nezabudnite…</p>
                </div>
                    </div>
    </div>]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">da5400719034c3906066ec3a0e5554a4</guid>
				<title>Jack Porter vytvořil</title>
				<link>https://shadowhunters.online/?p=43146</link>
				<pubDate>Sat, 12 Nov 2022 22:37:27 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<div class="sh-activity-blog-post">
                    <a class="sh-activity-post-thumbnail-link" href="https://shadowhunters.online/akce/black-friday/">
                <img width="768" height="768" src="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/11/Shadowhunters-RPG-edition-768x768.jpg" class="sh-activity-post-thumbnail wp-post-image" alt="" loading="lazy" decoding="async" srcset="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/11/Shadowhunters-RPG-edition-768x768.jpg 768w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/11/Shadowhunters-RPG-edition-300x300.jpg 300w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/11/Shadowhunters-RPG-edition-1024x1024.jpg 1024w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/11/Shadowhunters-RPG-edition-150x150.jpg 150w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/11/Shadowhunters-RPG-edition.jpg 1080w" sizes="auto, (max-width: 768px) 100vw, 768px" />            </a>
        
        <div class="sh-activity-post-content">
            <div class="sh-activity-post-title">
                <a href="https://shadowhunters.online/akce/black-friday/">
                    BLACK FRIDAY!                </a>
            </div>

                            <div class="sh-activity-post-body">
                    <p>Asi už si viacerí z Vás všimli, že stránky sú trochu rozvrzané. Navyše nám tu akosi upadá morálka a nováčikovia utekajú rýchlejšie než démon pred anjelským ostrím. Sad but true. Takže som sa rozhodla Vás trochu povzbudiť, rozaktívniť a možno aj máličko potešiť. Dávam BLACK FRIDAY na TRETIE POSTAVY!!! Lebo väčšina z Vás čo je aktívna a nezdrhla už má dve postavy, takže Vám dávam túto možnosť. Na oplátku očakávam šírenie dobrého mena Shadowhunters RPG, lákanie nováčikov a hlavne aktívne HRANIE S NOVÁČIKMI!!! Je mi jedno či toho nováčika dotiahne za uši alebo nohami napred... jednoducho hrajte, hrajte, hrajte a hrajte. A ideálne spamujte sociálne siete s reklamou na naše RPG, pretože vieme byť super komunita. A navyše keď tu…</p>
                </div>
                    </div>
    </div>]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">717cbeed96157dd25828541f8429112c</guid>
				<title>Amaya Noiri se přidal k Civilové</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3794/</link>
				<pubDate>Wed, 11 May 2022 06:59:43 +0200</pubDate>

				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">758cf7b9bb615f90131baad1f7528310</guid>
				<title>Jack Porter se přidal k Civilové</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3647/</link>
				<pubDate>Mon, 14 Mar 2022 07:26:44 +0100</pubDate>

				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">3756b037a3b2f7de0b85410d3ec75aea</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 1.1.2022
Oh, Bože. Moja hlava. Takto som si Silvester [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3819/</link>
				<pubDate>Sat, 01 Jan 2022 20:17:10 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p><b>1.1.2022</b><br />
Oh, Bože. Moja hlava. Takto som si Silvester nepredstavoval. Pootočím hlavou, aby som videl kto to vlastne so mnou leží v posteli. Pochybujem, že je to Darius. Ten má teraz úplne iné starosti. Absolútne iné. Trochu zaostrím na postavu vedľa seba a povzdychnem si.<br />
“Nevzdychaj.” Zašomre Richard hlasom umierajúcej kosatky.<br />
“Čo sa stalo?” Opýtam sa celkom podobným hlasom. Fakt si pamätám iba nejaké útržky. Čo je v podstate úspech pretože po rozlúčke so slobodou som mal úplne okno.<br />
“To keby som vedel…” Takto to vyzerá, keď slopete s bratom, ktorý je náchylný k strate pamäti rovnako ako vy. Pozriem sa okolo seba. Ono je asi dobre, že som svoj byt ešte neprenajal. Neviem kde by sme potom skončili. Otočím sa na chrbát a mám pocit, že sveter, v ktorom som zaspal je okolo mňa obmotaný asi trikrát. Vyzerá to tak, že sme sa sem nejako dostali, hodili sa na posteľ tak ako sme boli a zaspali sme.<br />
“Chcelo by to otvoriť okno.” Je tu smrad jak hovädo.<br />
“To chcelo…” Zahuhle&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3819"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3819/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">18f10942782eecf258c6caf35726fea1</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 19.6.2021
Vytiahnem šanón hrubší než Biblia. A to hovo [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3815/</link>
				<pubDate>Sat, 19 Jun 2021 22:28:27 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>19.6.2021<br />
Vytiahnem šanón hrubší než Biblia. A to hovorím o oboch zákonoch. Vycvaknem z neho všetky euroobaly s dokumentami a začnem to triediť. Voľačo letí do skartovačky. Už som ju pár krát dal aj pod klimatizáciu, aby sa vychladila. Asi som mal papiere triediť priebežne. Ale na moju obranu, kopec vecí sa mi hodilo. Pozriem na vibrujúci mobil, či to náhodou nie je Darius. Lenže tam si prečítam iba asi tisícu správu od šéfa. Prevrátim oči, povzdychnem si a palcom swapnem na vymazanie. Myslel som, že ignorovanie práce bude ťažšie ale ono je to zatiaľ dosť jednoduché. Možno  by som sa mohol na online poradu pripojiť v pyžame. Áno! A zoberiem si to so Star Trekom. To by som mohol spraviť. Pár bonitných klientov presuniem do iných spoločností… Znovu mi zavibruje mobil. Automaticky to swapnem a robím si svoje ďalej. Čo budem ale robiť? Akože peňazí mám dosť lenže… byť bez práce? Nikdy som nebol bez práce. Vždy som pracoval. Navyše som to ešte nepovedal Dariovi. Kurva, ako mu po&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3815"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3815/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">d5fc40131c5e7c97ab2446e32a5d74b6</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 15.6.2021
Došľaka. Koľko už tu sedím a nechávam ten posra [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3369/</link>
				<pubDate>Tue, 15 Jun 2021 09:05:23 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>15.6.2021<br />
Došľaka. Koľko už tu sedím a nechávam ten posratý telefón zvoniť? Je toto vyhorenie? Grant vravel, že sa to môže stať. Vyhorel som? Fakt? Neviem sa prinútiť zdvihnúť ten hnusný telefón. Asi hodinu tu pozerám ako tupec do stola a nič nerobím. Vždy keď dnu nahliadne Linda, tak len ju rukou odoženiem. Ani na ňu neprehovorím! Iba mávnem rukou! Toto si to dievča ani nezaslúži. Celú noc som bol hore. Len som počúval ako Darius dýcha a snažil som sa zaspať. Lenže nič. Stále mi to išlo hlavou. Odkedy som sa rozprával s Triss a napadla mi pritom tá myšlienka, tak ma to nepustilo. A stále viac a viac to na mňa doliehalo. Zhlboka sa nadýchnem. Chce sa mi grcať. Strašne sa mi chce grcať a mám ešte k tomu pocit, že sa nezvládnem ani postaviť. Takto ešte sedím asi ďalšiu hodinu. Počuje veľmi zreteľne ruch, ktorý sa deje mimo mojej kancelárie. Počujem dokonca ako si Trevor už asi ôsmykrát strúha ceruzku. Francis si ticho poprdkáva a snaží sa to skryť za škrípanie stoličky. Amber&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3369"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3369/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">1c1eac6329921bd6dcf8c7627f9c7eb5</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 14.-15.2.2021
Nechám si na letisku odbaviť batožinu a ča [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3290/</link>
				<pubDate>Mon, 15 Feb 2021 13:20:58 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>14.-15.2.2021<br />
Nechám si na letisku odbaviť batožinu a čakám. Kúpim si mega predraženú kávu, ktorá ani nechutí tak ako by podľa jej ceny mala chutiť. Stále pohľadom odbieham ku vstupu. Že ja som s týmto súhlasil. Bla, bla, bla, si teraz vlkolak. Bla, bla, bla, musíš sa zoznámiť s rodinou z Chicaga. Bla, bla, bla, mal by si ich pozvať na svadbu osobne. Nasrať! Ani ich nepoznám. Babka pošle na narodky pohľadnicu, inak som ich videl naposledy na Richovej svadbe. Nikdy neprejavili nejaký záujem o nás. A už vôbec nie o mňa! Načo ich mám pozývať?! Robím to iba kvôli mame. Evidentne jej na tom záleží. Alebo ju skôr nebaví to bombardovanie z ich strany a chce to mať čo najskôr za sebou. Lenže kde kurva je?! Znova sa otočím ku vstupu. Napíšem jej asi päťdesiatu správu. Na pár z nich mi odpísala automatickou správou,  že sa ozve keď bude môcť. Jediné čo mi o rodine z Chicaga povedala bolo, že sú vlkolaci. Nejaká rodinná smečka. No, veľmi o rodine nie je zdieľna. Cítim ako mi mobil zavib&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3290"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3290/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">7537354e0bc6fdf387f1da8f854fbb3d</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 28.12.2020
“S tebou je nakupovanie horšie než s Nic [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3245/</link>
				<pubDate>Mon, 28 Dec 2020 07:11:41 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>28.12.2020<br />
“S tebou je nakupovanie horšie než s Nicole.” Poviem Jamesovi keď vylezie z kabínky. Na sebe má už ôsme gate a natŕča sa pred zrkadlom.<br />
“Pretože Nicole by si mohla kúpiť aj vreco na zemiaky a vyzerala by v ňom super. Nerobia mi tie kapsy divný zadok?” Otočí sa na mňa po radu. Ja som si medzitým spravil pohodlie na gauči, ktorý je priamo určený na to čo robím. Trpenie móresom nerozhodných zákazníkov butikov.<br />
“Chceš od svojho gay brata, aby sa vyjadroval k tvojmu zadku?”<br />
“Aspoň viem, že sa k nemu vyjadríš úprimne.”<br />
“To si mohol zobrať aj Josého. Ten zbožňuje nákupy.”<br />
“Nie, ten by ma rovno za ten zadok chytal. Tak čo myslíš?” Kritickým pohľadom prejdem Jamesovo pozadie a nespokojne mlasknem.<br />
“Tie kapsy sú divné.”<br />
“Že? Nie sú tu gate na môj zadok?”<br />
“Vravel som ti, že tie hnedé boli dobré.”<br />
“Nechcem hnedé gate.”<br />
“Prečo? V tých si mal pekný zadok.”<br />
“Preboha, nehovor o mojom zadku, že je pekný. Si môj gay brat, znie to divne.”<br />
“Celá táto konverzácia znie divne.”<br />
“Idem&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3245"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3245/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">a5623bda02fcc6c70b4640a0b144fbb2</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 22.12.2020
Zbožňujem Vianoce. Teda neznášam ten stres oko [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3243/</link>
				<pubDate>Tue, 22 Dec 2020 19:25:01 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>22.12.2020<br />
Zbožňujem Vianoce. Teda neznášam ten stres okolo a to naháňanie sa a podobne. Ale inak ich zbožňujem. Navyše s tými vlkolačími zmyslami je úžasné ako nám byt voní po škorici, perníku a jablkách. Mohol by som spraviť vianočný punč. Nealkoholický. Možno to Darius ocení. Síce zajtra nebude nadšený, že obeháme celú rodinu v New Yorku, aby sme odniesli koláče a darčeky ale večer budeme iba sami dvaja. Dáme si večeru a pozrieme nejaký film. To bude relax. Aj keď mám z neho pocit, že by najradšej tie girlandy roztrhal. Ale to sa mi asi zdá. Vytiahnem sériu vianočných ponožiek a dám si tmavomodré so zelenými vetvičkami a vločkami. Na to, aby som si vedel perfektne vychutnať Vianoce musím ešte uzavrieť jednu dôležitú vec. Natiahnem na seba čierne nohavice. Rozhodne túto záležitosť nechcem ťahať do nového roka. Dám si bledošedú košeľu, ktorú zastrčím do nohavíc. Okej a teraz sveter. Chvíľu sa v nich prehrabujem až kým vytiahnem tmavomodrý, v ktorom sú striebornou niťou vyš&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3243"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3243/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">28f73b23a34470eca1a3063e2aeeea37</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: New York - Manhattan &#124; 19. 12 . 2020
Tak nějak se pořád my [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3187/</link>
				<pubDate>Sat, 19 Dec 2020 14:13:05 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>New York &#8211; Manhattan | 19. 12 . 2020<br />
Tak nějak se pořád myšlenkami vracím zpátky k tomu co se stalo. Pořád přemýšlím, jestli jsem tomu mohla zabránit, jestli jsem měla být pozornější. A pak tu byl fakt, že jsem neměla do dnes ani tušení kdo mě dostal zpátky do hotelu. Nikdo si to nepamatoval, ani nemohl, obsluha se zrovna střídala a kamery sice zachytili nějakého muže, ale vše se zdálo v pořádku, tedy více méně. Tedy, vypadala jsem, že jsem spala, ale tak to ještě neznačilo nic nenormálního, že&#8230; Včerejší pohřeb otce byl to poslední co jsem si myslela, že budu muset zařizovat. Nakonec se ukázalo, že otec vše okolo majetku vyřídil a převedl na můj účet, spolu s jednoduchým vzkazem &#8211; omlouvám se. Překvapilo mě, že se nejednalo zrovna o malou částku, spíš naopak, skoro jako by vyhráli v loterii a nám to neřekli, bylo to divné, ale momentálně nemám myšlenky na to abych se tím zabývala, pro teď. Pohledem sjedu všechna ta nevybalená zavazadla a povzdechnu si. Teď na ně opra&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3187"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3187/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">692d845767296b055b038667340ab8dc</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 14.12.2020
Fajn, včera ráno Darius vyrazil do Washingtonu. A [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3242/</link>
				<pubDate>Mon, 14 Dec 2020 00:36:00 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>14.12.2020<br />
Fajn, včera ráno Darius vyrazil do Washingtonu. Aj tak si myslím, že mohol ísť lietadlom. Aspoň by sa skôr vrátil. Alebo sa nechce skôr vrátiť. Možno si chce od New Yorku na chvíľu odpočinúť. Štyri dni to tu vydržíme bez neho. Ja to vydržím. Však to je nič. Aj tak mám čo robiť. Napríklad o tretej ráno čumieť do vydrbaného stropu a uvažovať nás tým, že Darius odišiel na štyri dni. Podrbaná lykantropia. Prečo Darius vie zaspať ako drevo a ja ani za toho pojebaného Boha neviem oko zažmúriť?! Zavrčím do tichej a tmavej miestnosti. Mám toho leda tak dosť. Aby som unikol samovytáčaciemu procesu, ktorý by viedol iba k tomu, že by som sa premenil a zbytočne by som sa zahryzol do nejakého nábytku, tak vyleziem z postele. V teplákoch a tričku… boha, ta dlážka je studená. Prejdem ku skrini a odtiaľ si vylovím nejaké teplé ponožky. Nie že by mi bola zima ale tak… nemám rád studenú dlážku. Idem na záchod. Akože dobre, byť vlkolak je celkom fajn. Hlavne teraz. Keď si praktic&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3242"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3242/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">765a79e305e5a1bffea5937d68e8ce92</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: Japonsko – Aokigahara &#124; 13. 12. 2020
Zatraceně dlouhá ces [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3186/</link>
				<pubDate>Sun, 13 Dec 2020 14:12:49 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Japonsko – Aokigahara | 13. 12. 2020<br />
Zatraceně dlouhá cesta a po tmě ještě docela děsivá, zvlášť když jsem vjela do lesa. A to, že jsem zpomalila na rychlost šneka tomu fakt nepomáhá. Alespoň, že mi z půjčovny, po vysvětlení situace, dali spz auta, které si otec půjčil i když nebyli zrovna nadšení. Na to jsem však neměla čas, ani teď nemám tušení jestli tu nejsem pozdě. Z té představy se mi obrací žaludek a zatím si ji nechci a nesmím připouštět. Na jednom ze sjezdů nakonec najdu auto s udanou značkou auta, sjedu na něj a zaparkuji za autem. Stejně nemám vyhráno, les je sakra veliký a navíc je tma, která se zdá skoro neprostupná. Vypnu motor a opřu se hlavou o volant s tichým povzdechnutím. Kolem tma, v lese kdo ví co mohlo běhat, klidně tu mohlo být i něco nebezpečného ze světa stínů a fakt, že tmy jsem se bála dost dlouhou dobu a stále jsem to úplně nesetřásla tomu ještě dodává korunu. I přes ten strach který se mě snažil přimrazit na místě a hlas v hlavě který mi dával ja&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3186"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3186/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">61dd06b26d3e3bac70bc4b4035174b71</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: Japonsko – Ósaka &#124; 13. 12. 2020
Zaklapnu notebook, který zač [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3185/</link>
				<pubDate>Sun, 13 Dec 2020 14:12:26 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Japonsko – Ósaka | 13. 12. 2020<br />
Zaklapnu notebook, který začnu pomalu balit, při čemž mi pohled sjede k zabaleným zavazadlům. Zítra nás čeká poměrně dlouhý let a náročná cesta zpátky do New Yorku. Naštěstí se nám vše povedlo zařídit vše dost rychle, aby ne, o byty v naší lokalitě je o domy celkem velký zájem a vzhledem k puntičkářskému stylu uklízení mé matky nebyl problém dům prodat i s nábytkem. Krátce mi pohled stane i na menším zavazadle, kde jsou rodinné cennosti, jenž pojedou s námi. Pravda, moc jich není, ale každá z nich má nevyčíslitelnou hodnotu, tedy pro naši rodinu. Krátce mi přitom přeběhne úsměv na rtech a po uklizení noťasu do brašny vyjdu ke dveřím. Ze stolu si vezmu kartu od otcova pokoje, v duchu si povzdechnu, není na tom nejlépe i když se snaží předstírat, že se přes to dostává, jeho oči říkají opak. Sice dnes chtěl být sám, ale upřímně si nemyslím, že je to dobrý nápad. Lehce zaklepu na dveře, jednou&#8230; dvakrát a pro jistotu po třetí, až pak až otevřu d&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3185"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3185/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">09e268f9853ed66d9ea1be5493bbdeeb</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: Japonsko - Ósaka&#124; 7. 12. 2020
Nechávám své prsty lehce lét [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3169/</link>
				<pubDate>Mon, 07 Dec 2020 11:55:29 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Japonsko &#8211; Ósaka| 7. 12. 2020<br />
Nechávám své prsty lehce létat po klávesnici, což mi před očima tvoří pololetní práci do školy. Ač se mnou mohli na konzervatoři vzhledem k okolnostem soucítit a dokonce mi nabídli prodloužení termínů, snažím se dodržet ty stávající, kdo ví jak bych to vše pak doháněla. Není to nikterak snadné, to si musím chtě nechtě přiznat, často mi myšlenky utíkají k bratrovi a matce. Matce která následovala svého syna ani ne deset dní po jeho smrti. Lékaři to přičítali zranění, ale já si stále myslím, že jí jednoduše bratrova smrt zlomila srdce a vzdala tak svůj život, byť měla stále jedno dítě naživu. Na chvíli zavřu oči a promnu si kořen nosu. Kdo vůbec byl ten muž v restauraci? Ani policie na to nepřišla, navíc si jeho případ převzalo japonsko, i s jeho tělem takže v New Yorku měli jednoduše smůlu a zdálo se, že v mé domovině se to snaží zamést pod koberec. Je to dost frustrující, ale i tak je málo co s tím můžeme udělat. Oči upřu na rozepsanou práci s&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3169"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3169/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">c50d88c8006832fd998beda1b67063b5</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: 23. 11. 2020 &#124; (část 2.)
Z myšlenek mě vytrhl výstřel násle [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3133/</link>
				<pubDate>Mon, 23 Nov 2020 19:09:48 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>23. 11. 2020 | (část 2.)<br />
Z myšlenek mě vytrhl výstřel následovaný výkřikem Rose. Trhla jsem s sebou a ohlédla se odkud rána vyšla a přitom si všimnu, že se bratrova přítelkyně drží za břicho a sesouvá se k zemi. Slyším myšlenky jak mi křičí v hlavě, že se musíme skrýt, ale tělo je o tolik pomalejší než hlava. Proč mi sakra všechno příjde tak pomalé? A proč ostatní zkoprněli jako sochy? Jako zpomalený záběr, vidím jak se Akira natahuje po mladé ženě a otec se snaží matku probrat z šoku. Z transu mě probere až další výstřel, který zasáhne matku do hrudi. ,,Mami!“ Vyhrknu, teď už, sice vyděšená, se srdcem hrajícím si na sprintera na dlouhou trať, ale duchem přítomná. Chytnu stůl abych ho převrátila a vytvořila tak provizorní zástěnu.<br />
    Ovšem, střelec nezahálí a zatím, co se táta snaží matce zastavit krvácení schytá ránu do žeber. Hlavou se mi honí asi milion myšlenek, tohle je prostě šílený. Konečně se mi podaří stůl převrhnout, zbývalo ještě přetáhnout za něj rodiče. Všic&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3133"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3133/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">8a81c5fc05ebc3c2a3ba0975a390d4ef</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: 23. 11. 2020 &#124; (část 1.)
,,Opravdu vás zase ráda vidím, brat [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3127/</link>
				<pubDate>Mon, 23 Nov 2020 15:22:34 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>23. 11. 2020 | (část 1.)<br />
,,Opravdu vás zase ráda vidím, bratříčku, ale můžeš mi už říct co tak hoří, že to nepočká do víkendu?“ Povytáhnu lehce obočí sledujíc svého bratra, už z jeho pohledu je mi jasné, že mi něco nechce říct. A ten jeho přitroublí úsměv, jasně naznačujíc, že je na něco natěšený, ale snaží se to udržet tenhle pocit ještě podporuje. ,,Nebuď nedočkavá sestřičko, slibuju, že se brzy dočkáš.“ Zazubí se na mě o pět let starší člen rodiny, při čemž potlačím nutkání protočit oči a povzdechnout si před jeho vyvolenou. ,,Jsi nenapravitelný, víš to?“ Neodpustím si načež mírně přivřu oči, ale nakonec se tomu zasměji, stejně jako oni dva.<br />
   ,,Tebe ta zvědavost asi nikdy nepřejde, viď, lištičko&#8230;“ Zarazím se nad známým hlasem, který už jsem neslyšela hezky dlouho. Po chvíli se ohlédnu a nevěřím vlastním očím – stojí tam totiž oba moji rodiče. Po pár vteřinách, které mi ale příjdou jako věčnost, otec rozpřáhne ruce což mě probere, vstanu a vyrazím je oba obejmout. ,,&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3127"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3127/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">0a0b0d9ea9332da755550e4416d0f0a0</guid>
				<title>Jack Porter zveřejnil nový komentář aktivity</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3068/#acomment-3075</link>
				<pubDate>Thu, 19 Nov 2020 09:14:26 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Pokojne&#8230; Amanda by sa aj tak mala zmieriť s tým, že nemá doma Einsteinov ale deti ktoré jedia hlinu a omietku 🙂 </p>
				<strong>Odpovědět na</strong> -
				<a href="https://shadowhunters.online/profil/jackporter/" rel="nofollow ugc">Jack Porter</a> píše nástěnku 28.6.2020
Ešte rozospato vleziem do sprchy a pustím na seba vodu. Nevyspal som sa. Zasa. Ostal na mne ten nepríjemný pocit, ktorý mávam po nočných morách. Je to horšie ako pot. Je to &# [&hellip;]			]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">37a61e3611143176176bd5c47f15d1e5</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 15.11.2020
Je mi zle ako psovi. Čo to je za rámus? Trochu s [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3074/</link>
				<pubDate>Sun, 15 Nov 2020 09:08:52 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>15.11.2020<br />
Je mi zle ako psovi. Čo to je za rámus? Trochu sa nadvihnem z vankúša a vidím ako mi blikoce mobil na nočnom stolíku. Jaj… ten hluk je zvonenie. Dočerta… prečo je všetko do oranžova? Dvihnem ten pekelný stroj a dám si ho k uchu.<br />
“Noo…” Zniem ako polomŕtve zviera na sklonku života, ktoré už je zmierené so svojim biednym osudom. Aj sa tak cítim.<br />
“Porter! Kde máte ten telefón?!”<br />
“Pri uchu.” Bože… musí tak kričať? Dúfam že mám niečo na bolesť hlavy.<br />
“Myslíte, že ste vtipný?!”<br />
“Mám svoj zmysel pre humor…” Asi budem vracať.<br />
“Tak si ten svoj zmysel pre humor strčte do riti a choďte do márnice!”<br />
“Nikam nejdem. Beriem si dovolenku.” Takto zle mi nebolo od strednej.<br />
“Porter! Nie sú ľudia, takže okamžite nech ste v márnici!” Šéf mi to zložil. Ešte dosť dlhú chvíľu ležím s telefónom na uchu. Mám pocit, že keď sa pohnem tak sa vo mne pohne aj žalúdok a… fuj, do toho sa mi nechce. Ale povinnosť je povinnosť. Tak sa opatrne pohnem a zaskučím. Strašne ma bolia nohy. Ani sa ne&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3074"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3074/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">f63249304440d08120d8035da9c56c14</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 19.10.2020. 
Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. S [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2920/</link>
				<pubDate>Mon, 19 Oct 2020 23:51:13 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>19.10.2020.<br />
Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. Skúsim sa pohnúť ale len čo to spravím tak sa ozve každá rana, každá modrina, v podstate každý kúsok tela. Zaskučím a ten zvuk sa odrazí od stien. Zároveň s tým to prebudí aj moje pľúca a rozkašlem sa. To ma donúti sa posadiť a vykašľať daľšiu spŕšku krvi. Už sa to stáva zvykom. A to vedomie ma znepokojuje. Ešte chvíľu čakám kým sa mi upokojí dych a až potom rozlepím oči. Pritom ako sa rozhliadam naokolo tak si utriem krvavú ruku do riflí. Tie sú už aj tak špinavé natoľko, že ďaľší fľak od krvi sa tam stratí. Kde to do hajzlu som? Malá, tmavá miestnosť s posteľou a mrežami. Ako cela. Je to cela. Kurva je to cela! Dobre… čo sa stalo? Stretol som Franka… rozprávali sme sa… dal mi nejaké sedatíva… a potom sa so svojim komplicom odniesli sem. Do nejakej cely! Mňa porazí. To som skončil zas v nejakej mafii?<br />
“Do hajzlu…” poviem si potichu. Teda skôr zaskuhrám. Odsuniem sa z miesta kde som spal a opriem sa chrbtom o stenu.&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2920"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2920/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>1</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">ccc872b9e2b354a336a645712a3d5f7e</guid>
				<title>Joshua Prescott zveřejnil nový komentář aktivity</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2920/#acomment-2921</link>
				<pubDate>Sat, 17 Oct 2020 23:54:36 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p><a href="https://shadowhunters.online/profil/jackheller/" rel="nofollow ugc">@jackheller</a> do kelu&#8230; zabudla som na označenie&#8230; fakt by sa hodila možnosť upravovať nástenky </p>
				<strong>Odpovědět na</strong> -
				<a href="https://shadowhunters.online/profil/joshuaprescott/" rel="nofollow ugc">Joshua Prescott</a> píše nástěnku 19.10.2020. 
Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. Skúsim sa pohnúť ale len čo to spravím tak sa ozve každá rana, každá modrina, v podstate každý kúsok tela. Zaskučím a ten zv [&hellip;]			]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">9ac83012b561338af52663b8e089dca1</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: Manhattan &#124; 16. 10. 2020 &#124;
*Zabalená do osušky projdu do k [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2917/</link>
				<pubDate>Fri, 16 Oct 2020 21:04:47 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Manhattan | 16. 10. 2020 |<br />
*Zabalená do osušky projdu do kuchyně, při čemž za sebou zanechávám mokré stopy, které se vpíjí do koberce. Po cestě si vezmu telefon z botníku a namířím si to do kuchyně. Tady začnu chodit po špičkách, protože mě studené kachličky zebou do bosých chodidel. Telefon odložím na linku a do rychlovarné konvice natočím vodu, jen abych ji hned zapnula a nachystala si šálek s čajem. Šálek málem pustím na zem, když nadskočím jak se mi o nohy něco chlupatého a vrnícího. Po tom, co mi srdce začne bušit o sto šest se podívám dolů na malou stříbrnou kočku.* Oh&#8230; Interj, Gin&#8230; vyspaná? *Pousměji se a dřepnu si abych kočku podrbala za uchem.* Nech mě hádat, máš hlad, co? *Cítím, jak mi kočka drcne do dlaně a upře na mě svoje oči které jako by mi dávali za pravdu. Nachystám jí misku, zatím co voda voda čaj začne šustit. Do misky jí dám jednu z masových kapsiček a položím ji k misce s vodou.* Itadakimas, Gin. *Popřeji své chlupaté společnici, když cvakne voda&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2917"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2917/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">39fa8a72c4b2e9d7ed974393110f5de2</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 14.-16.10.2020
Kedy toto skončí? A hlavne ako sa to s [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2909/</link>
				<pubDate>Fri, 16 Oct 2020 20:47:43 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>14.-16.10.2020<br />
Kedy toto skončí? A hlavne ako sa to skončí? Desím sa toho čo sa bude ešte len diať. Cítim ako lietadlo klesá a o chvíľu aj prudký náraz ako sa dostane na pristávaciu plochu. Znervózniem ešte viac. Pokiaľ je to vôbec možné. Rukou mi prejde ostrá bolesť keď ju stisnem v päsť ale iba zatnem zuby a držím ju tak. Dokiaľ to bolí tak žijem.<br />
“Vystupujeme, Joshua.” Konečne prehovorí Vladimir. Bože, ja ho tak nenávidím. Dúfam, že ten jeho ksicht zhnije v pekle.<br />
“A kde presne vystupujeme?” Len sa uchechtne a pozrie sa na Sergeja. Niečo si povedia po rusky a potom znova ku mne obráti pohľad. Odpoveď sa mi nebude páčiť. To viem na isto.<br />
“Vieš bolo by lákavé od tvojho fotra dostať kopec peňazí. Ako satisfakciu za tie roky v base.” Chytí ma pod krkom a stisne. Svoj ksicht priblíži k tomu môjmu tak blízko až sa mi robí zle z toho zápachu vodky a kubánskych dútnikov. Pohnem rukami a znovu, tak ako tisíc krát pred tým sa snažím oslobodiť ruky zo sťahovacej pásky. Tak ako tisíc&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2909"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2909/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>1</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e760d028061d4c02579b091de9cdf816</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 13.10.2020
Okej, tak trochu som to pos*al. Mal som si to viac [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2868/</link>
				<pubDate>Tue, 13 Oct 2020 22:15:18 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>13.10.2020<br />
Okej, tak trochu som to pos*al. Mal som si to viac premyslieť a nie hneď pri prvej príležitosti pred neho kľaknúť a žiadať ho o ruku. Bože, ja som taký idiot. Ešte keď viem, aký má na toto všetko názor a ja sa pred neho vytasím s prsteňom. Ale zas na druhú stranu… babča má dobrý vkus na prstene. Fakt je krásny. Možno som mu mal radšej povedať, že mám rakovinu. Lenže to by zas pokazilo to prijemné rande. Všetko je tak zle načasované. Pohreb, armáda, Jack, ja, Rose, ten chalan… Ezra? Jediné čo sa teraz podarilo bol ten kontrakt s ruskou akciovkou. Už sa len dojednajú posledné veci v podmienkach a ide sa podpisovať. Mohlo by to byť už budúci týždeň. Navrhnem Dariovi výlet do Moskvy? Možno by som si tým trochu vyžehlil ten večer. Vzali by sme aj decká a možno by to bolo fajn. Najskôr pozriem hotel a potom mu to navrhnem. Zatrúbim na debila pred sebou, ktorý evidentne spí keď má zelenú. Alebo čučí do mobilu. A potom takýto chumaji spôsobujú nehody. Odbočím smerom von&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2868"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2868/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e6fbe2895efb9dd7e51c077bd349de1e</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 28.09.2020
Ako sa to, sakra, mohlo stať?! Neunúvam sa ani v [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2839/</link>
				<pubDate>Tue, 29 Sep 2020 20:50:47 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>28.09.2020<br />
Ako sa to, sakra, mohlo stať?! Neunúvam sa ani vyzuť a rovno idem do kúpeľne pre uteráky. Komplet vytopená kuchyňa! Zastavím ešte prívod vody a idem sa pozrieť čo za katastrofu sa stalo. Myslel som, že suseda preháňa keď mi volala, že má na strope mokrý fľak. Vďaka bohu za to! Vytriem kus dlážky a s tým ako som vytočený na to už kašlem a otvorím komplet vytopenú skrinku. Vyhádžem do tej vody pár veci a nasúkam sa do nej tak, aby som videl príčinu vytopenia. Krásne sa na mňa usmeje prasknutá hadička. Sakra! Chcem sa postaviť ale pošmykne sa mi noha a skončím rovno v tej vode. Ako sa to vraví? Keď sa darí tak poriadne? Vylovím z gatí telefón a napíšem Dariovi čo sa stalo. Ráno môžem ísť zháňať novú batériu. Keďže som už mokrý tak z druhej skrinky vytiahnem náradie a pustím sa do demontovania pokazenej batérie. Ide mi to celkom od ruky. Len keby neboli všetko tak posrato pritiahnuté. Ozve sa zvonenie a ja to dvihnem bez toho, aby som sa pozrel na displej.<br />
“Prosí&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2839"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2839/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>1</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">f22bd9e1d3d848558177b8e0d7994316</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 4.8.2020
Dúfam, že Nicole príde čím skôr. Andromeda znova [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2458/</link>
				<pubDate>Fri, 07 Aug 2020 18:27:14 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>4.8.2020<br />
Dúfam, že Nicole príde čím skôr. Andromeda znova zakňučí a šťuchne do mňa ňufákom. Panebože, fakt by som rád s ňou vybehol von! Ale neviem sa ani z toho gauča pohnúť! Jednoznačne sme to prehnali. Vrhnúť sa na Daria keď bol spln bolo fakt nepremyslené ale ak by som mal byť k sebe úprimný&#8230; zopakoval by som to. Možno som masochista. Predsa len nebol vôbec jemný a mňa to celkom dosť bralo. Tá drsnosť. A že to aj bolelo. Budem rád ak sa ešte niekedy posadím. Mokrým ňufákom dostanem do oka.<br />
“Andromeda&#8230;”, skoro mi vrazí ňufák do pusy. Prekulím sa na bok a rátam do troch, že sa dvihnem. Jeden&#8230; dva&#8230; dva a pól&#8230; a ozvú sa kľúče v zámku.<br />
“Čus! Pre tvoje dobro verím, že máš dobrý dôvod na to vytiahnuť ma z postele.” V obývačke sa objaví Nicole. Vlasy ledabolo v ohone, na sebe nejaké krátke tričko ružovej farby a šedé, kárované nohavice s vysokým pásom. A každá ponožka iná. Či to má tak zámerne alebo omylom&#8230; neviem.<br />
“Čau Nico&#8230;”<br />
“No čo ty špuntík?” Zašušle na psa a&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2458"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2458/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">7a138d35797f21d96f32a191957435c2</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: Manhattan &#124; 03.08.2020 
Jediný pohled z okna mi udělal j [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2438/</link>
				<pubDate>Mon, 03 Aug 2020 17:57:39 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Manhattan | 03.08.2020<br />
Jediný pohled z okna mi udělal jasno v tom, že v dohledné době se nedostanu ven – obloha se schovávala za černými mraky a hrozila, že sleje vše pod ní. Procházka po parku tak nepřicházela dnes v úvahu, ale nijak mi to nevadilo. Poslední klient odešel už před několika hodinami a kontrola očí mě čekala až v pátek. Zatím to ale vypadalo, že byla operace nadmíru úspěšná, snad ani s brýlemi jsem neviděla takhle dobře. Ale to mi nebrání stále hledat moje brýle, pomyslím si a lehce zavrtím hlavou. Zvyk je zvyk.Rozhlédnu se a vezmu ze stolku kapky do očí, pořád je někde nechávám a i když se snažím dodržovat zvlhčování očí, není to žádná sranda&#8230; zvlášť když z nějakého důvodu skončí v lednici a pak je nemůžu najít. Ušklíbnu se nad tímhle zážitkem a vyrazím do svého provizorního studia.<br />
   Nahodím počítač a všechno ostatní příslušenství, na uši si nahodím sluchátka a nastavím mikrofon. Mezitím, co si stáhnu gumičku ze zápěstí, abych si svázala vlasy přemýšlím,&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2438"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2438/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">95205c55509733ee0273f0e1d375b831</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: Manhattan &#124; 30. 07. 2020
Vejdu do bytu a zavřu za sebou [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2429/</link>
				<pubDate>Thu, 30 Jul 2020 13:07:46 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Manhattan | 30. 07. 2020<br />
Vejdu do bytu a zavřu za sebou dveře, které rovnou i zamknu načež si vyzuji a boty rovnou uklidím. New York se pro jednou zase rozhodl, že svoje obyvatele a návštěvníky trochu připeče, takže ještě v chodbě odložím i batoh a zmizím do sprchy. Pak se jen v ručníku a se zamlženými brýlemi na nose vydám do ložnice, kde na sebe hodím čisté bílé tílko a džínové kraťasy, v čemkoliv jiném bych se dnes stejně upekla. Rovnou si i očistím tílkem zamlžené brýle, ještě že byt znám za ty čtyři roky nazpaměť. Vyrazím si do kuchyně, nalít sklenici džusu a mám v úmyslu se s ní posadit do obýváku a na chvíli si natáhnout nohy.<br />
   Když ale vyjdu na chodbu, uslyším jak se mé pozornosti dožaduje telefon z mého batohu. V duchu doufám, že se nikomu nic nestalo. I se sklenicí vyrazím ke zdroji z něhož hraje Darling Violetta a její Smaaller God. Na displeji na mě svítí neznámé číslo, lehce nad tím nakrčím obočí, ale naučeným pohybem palce zvednu telefon a přiložím si jej k&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2429"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2429/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">91d527cf357b8d5fec5d9728627b119a</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 2.7.2020
Konečne otváram dvere od svojho bytu. Byt je p [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2174/</link>
				<pubDate>Thu, 02 Jul 2020 19:07:31 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>2.7.2020<br />
Konečne otváram dvere od svojho bytu. Byt je prázdny a tichý, pretože som poprosil Nicole, aby si Andromedu na pár dní zobrala k sebe. Neprotestovala, za čo som bol skutočne vďačný. Zamknem za sebou a presuniem sa do izby, kde si vezmem na seba nejaké svoje oblečenie. Nie že by Dariova mikina bola nepohodlná&#8230; ale&#8230; bože&#8230; potrebujem premýšľať a ide to ťažko keď na sebe cítim jeho. Teda, nie priamo jeho ako jeho ale proste z tej mikiny je cítiť on. Zoberiem si modré tričko a šedé tepláky a skočím do sprchy, kde sa umyjem svojim sprchovým gélom. Dám na seba svoje oblečenie a keď si vyšúcham vlasy svojim uterákom tak sa konečne poriadne nadýchnem. Ale je mi to hovno platné lebo stále naňho myslím. Vyleziem z kúpeľne uložím sa na gauč. Zachumlám sa do deky, ktorú mám vždy pripravenú niekde na gauči. Je pravda, že je mi už omnoho lepšie po tých bylinkách a lektvaroch a neviem čom od Jacka. Skôr sa iba cítim psychicky unavený. Na konferenčnom stolíku so mnou vizuálne&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2174"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2174/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">9684c87c21464e41cc82601d9b749ca9</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 28.6.2020
Ešte rozospato vleziem do sprchy a pustím na seba v [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3068/</link>
				<pubDate>Sun, 28 Jun 2020 14:30:02 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>28.6.2020<br />
Ešte rozospato vleziem do sprchy a pustím na seba vodu. Nevyspal som sa. Zasa. Ostal na mne ten nepríjemný pocit, ktorý mávam po nočných morách. Je to horšie ako pot. Je to &#8230; temnejšie. Neviem ako presne by som to definoval. Dokonca ani samotná voda nepomáha tomu, aby som sa zbavil toho pocitu. Ale sprchový gél by tomu mohol pomôcť. Vylejem ho na seba v štedrom množstve a celý sa napením. Je to lepšie. Nie o veľa ale aspoň niečo. Počujem ako sa dvere od kúpeľne otvoria a zasa zatvoria. Na moment ztuhnem a potom rýchlo chmatnem po sprchovom závese ale ten mi tesne frnkne pred rukou. Amanda.<br />
“Ale, ale. Stále môžem kamoškám tvrdiť, že mám bráchu so sexy brušákmi.” Rukami si automaticky kryjem svoje najintímnejšie miesto.<br />
“Sakra, Am, vráť mi ten záves.” Ona asi nemá potuchy o osobnom priestore.<br />
“Prosím ťa. Nemáš nič čo som nevidela.” Mávne ledabolo rukou a pustí záves.<br />
“Je to divné.” Nastavím záves tak ako bol.<br />
“Ty s tým narobíš&#8230;” Počujem ako sa usadí na záchod..&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3068"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3068/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>3</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">6b926f2a165452f777bae5a57d06874c</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 24.6.2020
Zapadol som do rutiny. Niet sa čomu čudovať. Už som [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2432/</link>
				<pubDate>Wed, 24 Jun 2020 21:45:35 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>24.6.2020<br />
Zapadol som do rutiny. Niet sa čomu čudovať. Už som tu vyše dvoch týždňov a to je tak akurát doba na vytvorenie si nejakého stereotypu. Keď je pekné počasie tak využívam bazén ako svoje útočisko. Prípadne leňoším na terase s nejakou knihou. Chodím na fyzioterapie. Musím priznať, že s Emily sme si celkom padli do noty. Bavia nás rovnaké knihy. Máme radi podobnú hudbu. Nebyť toho, že mám plnú hlavu Jasona tak by som si dal povedať. Možno jediné čo je na nej zlé, je ten divný zlozvyk s ohrýzaním nechtov. Niekedy&#8230; dobre, skôr často ma to vytáča ale mlčím. Som gentleman. Ďalšou mojou rutinou sa stalo cvičenie s Aaronom. Tak ako som mu povedal&#8230; poriadne som ho doriadil v ringu. Je síce pravda, že druhý deň som sa nevedel postaviť na nohu ale stálo to za to. Ten pocit, že to mám ešte v sebe je na nezaplatenie. A nie je to tým, že by mi Lyria pošramotila ego. Chápem, že je to víla a má viac sily než ja. Takže to bola nevyrovnaná bitka. Lenže&#8230; očití svedkovia boli akur&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2432"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2432/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>2</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">0777c4acc11bbaadb21996dd12812bde</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 18.6.2020
„Vyzeráš hrozne. Niečo ťa bolí, zlatko?“ Pozriem [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2313/</link>
				<pubDate>Thu, 18 Jun 2020 22:14:05 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>18.6.2020<br />
„Vyzeráš hrozne. Niečo ťa bolí, zlatko?“ Pozriem na mamu a potom na otca. Obaja ma sledujú starostlivo. Ani sa nedivím. Videl som sa v zrkadle s tými kruhmi pod očami. Zoberiem si toust a zahryznem sa doňho.<br />
„Jack, vieš, že nám môžeš povedať čokoľvek.“ Začne pre zmenu otec.<br />
„Som v pohode.“ Odpoviem keď dojem sústo a ohryznem si ďalšie. Od tej nočnej prechádzky ulicou som sa poriadne nevyspal. Stále sa mi vracia ten sen. Vlastne je to mix všetkých mojich nočných mor, kde je Jason mučený alebo zabitý. „Podáš mi prosím džús?“ Opýtam sa mami v chabej snahe zmeniť tému. Pravdepodobne to funguje lebo mi ho podá a viac sa nepýta. Ani otec. Takže zvyšok raňajok prebehne v tichosti. Vonku je fakt krásne. Znova teda pokúšam svoje šťastie na slniečku ale tentokrát sa už natriem. Aj keď je mi to prd platné, keďže pehy sa mi už vyhodili. Emily s tou svojou fyzioterapiou je ako ako kúzelnica. Dokonca mi paranoidne napadlo, že by mohla byť čarodej. Na poslednom sedení som si ju t&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2313"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2313/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">3e000fe89656f708ffc920898c5001c6</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 15.6.2020
Ťažko sa mi dýcha. Cítim okolo seba horúčavu. Cítim [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2312/</link>
				<pubDate>Mon, 15 Jun 2020 22:02:01 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>15.6.2020<br />
Ťažko sa mi dýcha. Cítim okolo seba horúčavu. Cítim ako sa ma dotýkajú plamene. Je to tu ako v pekle. Všetko zničené. Všetko od krvi. Sám som celý od krvi. Nedokážem sa viac pozerať na tie zohavené telá a tak skloním hlavu. Lenže ma za bradu chytí Heatman a donútim ma ju znova dvihnúť.<br />
„Nemá to cenu. Podvoľ sa.“ Trhnem sebou a cítim ako sa mi putá zaryjú do zápästí. Cítim ako zosilnie jeho stisk na mojej čeľusti. Lomcuje mnou hnev a bezmocnosť. Bolesť ma zasahuje zo všetkých krvácajúcich rán.<br />
„Nikdy.“ Zachrapčím. Dokonca ani svoj hlas nespoznávam. Ako keby som nekonečne dlho kričal a môj hlas nebol zvyknutý na normálne rozprávanie. Zasmeje sa mi priamo do ucha. Z toho zvuku mi prejde po chrbte mráz.<br />
„Slnko pohltí temnota, mesiac bude zahalený v krvi svojich obetí. Hviezdy budú padnú k zemi, tak ako deti anjelov. Budú sa brodiť vo vlastnej krvi, ktorá sa vsiakne do pôdy a tá sa stane neúrodnou. Temnota si zoberie späť to čo jej patrí, Jack. Ver mi. Chceš byť na víťazn&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2312"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2312/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">56b7e53ed61fa27909ef366ceb037dda</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 12.6.2020
Emily je milá. Celkom zábavná. Schopná fyz [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2311/</link>
				<pubDate>Fri, 12 Jun 2020 21:55:05 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>12.6.2020<br />
Emily je milá. Celkom zábavná. Schopná fyzioterapeutka. A je pravda, že máme niečo spoločné. Obom je nám trápne, že nám mami dohodli rande. Takže nakoniec to bol príjemný obed. Celé som to prežil iba vďaka tomu, že som natretý pantenolom od hlavy až po päty. Vlastne sme sa pri fyzioterapii s Emily celkom pobavili na tom, že chytám farbu zrelej paradajky. Teda&#8230; ona sa bavila. Ja som si zhrozene uvedomil, že mi na nose a ramenách vyskočili pehy. Síce velice hrkútala nad tým aké to je roztomilé a chutné&#8230; ale ja nechcem byť roztomilý a chutný! Som policajný vyšetrovateľ. Riešim vraždy. K tomu som tajný agent CIA. Nemôžem byť roztomilý a chutný! To nespadá do mojej profesie!<br />
„Super je, že nemáš potrhané šľachy ale aj tak to budeš zajtra cítiť. Skús sa aj napriek tomu rozhýbať.“<br />
„Dobre, skúsim to. Takže o dva dni?“ Na potvrdenie sa opýtam a vysúkam sa z jej auta.<br />
„Hej, o dva dni. Čao.“ Tiež sa s ňou rozlúčim a zavriem jej dvere od auta. Emily odfrčí preč a ja sa&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2311"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2311/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">cc4343ded65195bf33d4ed57647de22a</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 11.6.2020
Aklimatizácia prebehla úspešne. Aspoň myslím. Po t [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2310/</link>
				<pubDate>Thu, 11 Jun 2020 21:51:04 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>11.6.2020<br />
Aklimatizácia prebehla úspešne. Aspoň myslím. Po tom čo ma Amanda z lietadla odviezla k rodičom a tam ma nechala napospas ich večnému horekovaniu nad tým, že by som mal skončiť s políciou, som mal chuť nastúpiť do prvého auta čo išlo okolo domu a odviezť sa späť do New Yorku. Asi by som to spravil ale malo to dva háčiky&#8230; Prvý bol, že by som sa s tým kolenom asi ani k ceste nedostal. Druhý bol v tom, že každý kto by ma naložil do auta by musel potom čeliť Marii Porterovej. A to nikto nechcel. Po dvoch dňoch už bol ale doma pokoj. Asi za to mohol fakt, že mama bola šťastná, že ma má doma. Od ránu sa okolo mňa motala a obskakovala ma&#8230; až mi to bolo blbé. Predsa len, je mi skoro tridsať. Väčšinu času sa starám sám o seba. Takže, aby som jej aspoň trochu unikol, využil som toho tepla vonku. Hodil som sa do plaviek, vymotal sa z obväzov a ortéz a pracne som sa dostal do bazénu. Otec mi pomohol. Ignoroval som fakt, že tá voda je ešte celkom studená. To mi tiež vravel&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2310"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2310/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">73b8ccaa70e8c4f99bfc00508ac6c604</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 9.6.2020
Asi skapem. Neskutočne ma bolí slezina. Aj hlava. A [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/178/</link>
				<pubDate>Tue, 09 Jun 2020 10:31:49 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>9.6.2020<br />
Asi skapem. Neskutočne ma bolí slezina. Aj hlava. Aj žalúdok. Ale hlavne slezina. Rozlepím aspoň jedno oko a vidím svoj byt. Vďaka Bohu, že som vo svojom byte! Zavriem to svoje oko. Môj poondiaty mozog začne rekapitulovať. Pamätám si na Nuks. Je to super dievča. Myslím, že tam potom došiel jej frajer. Trošku viac sa schúlim na tom gauči a pritiahnem si bližšie deku. Och, Bože… bavili sme sa o komunizme, teleportu, dúhe a… čo je koška? Aj mračenie ma bolí. Pamätám si, že sa mi Nuks a jej frajer stratili v dave. A potom som sa o komunizmu a boľševizmu bavil s ďalšími ľuďmi. Preboha, prečo práve o tomto? Omg, prečo som mal vedro s vodou? Ježiš, ja som to vedro s vodou vrazil vyhadzovačovi do rúk a povedal som mu, že “to je pre teba baby”. Do Pandemonia nikdy nepôjdem. Pamätám si, že som potom išiel do ďalšieho podniku. A pil som ďalšiu vodku. Veľa vodky. Slopal som ju s nejakou partiou vysokoškolákov. Ani neviem čo to bol za podnik ale tiež tam nikdy nevkročím, pretože s&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-178"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/178/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">cef13cfccc789e75d1d7c67695eefd55</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 8.6.2020
„V tomto rozhodne neopustím nemocnicu. Zvládnem to [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2309/</link>
				<pubDate>Mon, 08 Jun 2020 21:49:01 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>8.6.2020<br />
„V tomto rozhodne neopustím nemocnicu. Zvládnem to bez toho.“<br />
„Brácho, o tomto s tebou nebudem diskutovať.“<br />
„Ani ja s tebou nebudem diskutovať. Odnes to!“ Zvýšim hlas. Amanda si nasupene dupne nohou a tvrdohlavo drží nemocničný vozík. Do toho ma nedostane.<br />
„Rameno máš v popruhu, koleno v ortéze a k tomu polámané rebrá. Nebudem sa pozerať na tú komédiu ako sa nadrapuješ s barlami.“ Odfrknem si a poposadnem na posteli. Na sebe rifle, čierne tričko s dlhým rukávom a spomenuté miesta v tmavomodrých ortézach.<br />
„Prosím ťa, ten kus k autu dôjdem aj bez barlí.“ Aby som svoje slová podporil tak sa dvihnem na nohy a vydám sa preč. Už po asi piatich pajdavých krokoch je mi jasné, že k autu nedôjdem. A Amanda ako keby to vedela tak ide za mnou s tým vozíkom. Nie, rozhodne si do toho nesadnem, takže pokračujem v ceste ďalej. Ten jej naštvaný výraz cítim v zátylku. Ignorujem ju. Lenže to koleno sa ignorovať moc nedá a do toho cítim aj rebrá.<br />
„Tak čo hrdina? Nasadneš?“ Opýta sa&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2309"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2309/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">efad26787fba8ccccaed69a9d9bfcb30</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 5.6.2020
V dome mojich rodičov bola vždy cítiť škorica. Tepl [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/255/</link>
				<pubDate>Fri, 05 Jun 2020 00:30:25 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>5.6.2020<br />
V dome mojich rodičov bola vždy cítiť škorica. Teplo a škorica. Aj teraz ju cítim. Je tu vždy veľa svetla ale najmä je tu kľud. Ak by to bolo možné, tak by som sa kúpal vo svetle. Predsa len… kde je svetlo, tam nie je tma… nie? Sedím na obyčajnom gauči s kvetovanou textíliou. Pamätám si ako sme sa s otcom snažili tento kus nábytku dostať do domu. Koľko mi bolo? Osemnásť alebo devätnásť? Prejdem rukou po látke. Cítim jej textúru a je mi známa a pritom aj neznáma. Zvláštne.<br />
“Čo je na konci dúhy?” Otočím sa za tým tenkým hláskom. Heather sedí v kresle, v ruke má plyšového jednorožca a pozerá na mňa tými svojimi hnedými kukadlami. Zamračím sa. Kde sa stratila tá detskosť, ktorá tam vždy bola. “Ujo Jackie, čo je na konci dúhy?” Hovorí mi to takým trpezlivým tónom. Ako keď vysvetľovala Baxtrovi, že papuče žrať nesmie. Sedela pri ňom hodinu s papučou v ruke. A ten veľký retríver ju počúval s vyplazeným jazykom. Čo je na konci dúhy?<br />
“Hrniec zlata, myšička. Hrniec zlat&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-255"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/255/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">410fb3d1a848bbaeaa4aa7a929605951</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 31.5.2020
Celú noc som nespal. Bol som navlečený v plnej zb [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/254/</link>
				<pubDate>Sun, 31 May 2020 00:27:37 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>31.5.2020<br />
Celú noc som nespal. Bol som navlečený v plnej zbroji. Kričali po mne. Hádzali po mne veci. Niektorí odvážlivci ma aj napadli. Áno, policajná brutalita je realita v tejto krajine. Častokrát sa nestotožňujem s činmi mojich kolegov. Som zástancom toho, aby sa konflikty riešili pokojne a bez zbytočného násilia. Keď ale proti mne ide niekto s roxorovou tyčou tak k brutalite prechádzam aj ja. Bola to skutočne dlhá noc. S príchodom na stanicu som zo seba zhodil všetko to ochranné oblečenie. Len to mi trvalo asi pól hodinu. Hlavou mi iba prebehne myšlienka, ako by sa Jasonovi páčilo rozopínať všetky tie popruhy a dávať dole všetky chrániče a púzdra?<br />
“Ty sa škeríš?”<br />
“Nie.” Odpoviem kolegovi a svoje kútiky úst zrovnám do rovnej linky a dodatočne sa naňho ešte zamračím. Jeho úškrn to ale nezmaže. Všetka energia, ktorú som počas pár dní voľna získal je preč. Cítim sa ešte vyčerpanejšie než pred tým. Zoberiem si od kolegyne kávu a kopnem ju do seba. Skoro ju ale obrátim späť d&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-254"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/254/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">102833d1344aaad56eb91e455b6bfe7b</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 29.5.2020
Chuť ožrať sa je fakt veľká. Dokonca začína aj pre [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/176/</link>
				<pubDate>Fri, 29 May 2020 10:30:08 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>29.5.2020<br />
Chuť ožrať sa je fakt veľká. Dokonca začína aj prevyšovať strach z toho, že by som dostal slezinový záchvat. Zaklapnem notebook a odložím ho bokom. Tieto videokonferencie a podobne sú celom v pohode hlavne keď mi stačí si dať košeľu a inak môžem byť aj v trenkách. Teda… hodil som na seba aspoň rifle. Andromeda dobehne do izby a hodí na zem papuču.<br />
“Vážne? Zas? Tam máš kopec hračiek a ty mi furt berieš túto jednu papuču? Aha…” zoberiem spomínaný predmet a ukazujem jej kde všade sú hryzance a diery. “Vidíš ako si ju zničila? Aha, tu a tu. Je to normálne?” Pes zvedavo pozerá a mne až teraz dochádza, že sa s ním rozprávam. Fakt musím niečo so sebou robiť. Opiť sa do nemoty a ísť ďalej. Zrazu sa ozve klopanie a Andromeda sa rozbehne ku dverám a začne tam štekať. Skutočne s ňou musím ísť na cvičák. Prejdem ku dverám a odoženiem ju od nich. Keď ale otvorím dvere tak ostanem nechápavo hľadieť.<br />
“Joshua Clarence Prescott?” Opýta sa ma jeden z policajtov. Tvária sa vážne&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-176"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/176/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">976bc3c13e8767dc7e973a16953be5b8</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 23.5.2020
Nahnevane si zbalím veci na box. V preklade to [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/173/</link>
				<pubDate>Sat, 23 May 2020 10:27:49 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>23.5.2020<br />
Nahnevane si zbalím veci na box. V preklade to znamená, že chodím po byte a nadávam ako pohan. Dokonca aj Andromeda zaliezla radšej pod posteľ. Grrr! Mám v sebe toľko zlosti, že by som aj niečo rozbil! Načo sa niekto montuje do nášho rozchodu!? Ešte taký sprostý vtip s listom! A keď si pomyslím, že som sa z toho zosypal! Ďalšia dávka nadávok sa mi iba vyhrnie z úst a potom tresknem s dverami. Dole už ma čaká Richard. Pri nastupovaní nešetrím ani jeho dvere. Nasupene funím. Nemusím sa na brata ani pozrieť a viem, že má pozoruje. Našťastie bez slova vyrazí do telocvične. Chcem vybiť tu energiu. Potrebujem ju zo seba dostať!</p>
<p>Po rozcvičke sa dáme do párov. Je mi jedno s kým budem. Buď zmastím ja jeho alebo on mňa.<br />
“Tváriš sa ako keby si chcel niekoho zabiť.” Povie Richard s postaví sa oproti mne.<br />
“Možno aj chcem.” Odvrknem mu agresívne a pustíme sa do precvičovania. No čoskoro sa to medzi mnou a Richiem zvrhne na bitku. Vždy keď použijem niečo z toho čo má naučil Dari&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-173"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/173/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e8e437ae7ac6c2173181ff7a5ee7164a</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 12.5.2020
Neviem ako posledné dni prebehli. Nepamätám si ic [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/172/</link>
				<pubDate>Tue, 12 May 2020 10:25:45 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>12.5.2020<br />
Neviem ako posledné dni prebehli. Nepamätám si ich. Všetko čo bolo nutné som robil automaticky. Prácu mám pravdepodobne iba vďaka mojej asistentke. Mám také tušenie, že od hladu som nezomrel tiež iba kvôli nej. O rozchode som povedal iba Nicole. Bola to hra na istotu, pretože som vedel, že to spoľahlivo roztrúsi po rodine. A tiež bola asi jediná, ktorej som sa vyplakal na rameno. V tomto je moja sestra najlepšia. Nič sa nepýtala. Nechcela nič vedieť. Len tam sedela. Tiež to bola ona, kto ma dotiahol k tomu zasranému psychiatrovi. Alebo psychológovia. Jednoducho ku Grantovi! Pýtal sa ma kopec debilných otázok. O pocitoch. O tom čo sa stalo. Čo je koho do toho ako sa cítim! Prudko predo mnou pristanú dva poháre zmrzliny. Zamrkám a … je to ako keby som sa prebral. Sedím na obede s Nicole, ktorá sa usadí oproti mne a odloží bokom svoj dojedený tanier, aby sa mohla pustiť do pohára. Pozriem sa čo mám vlastne ja na tanieri… je tam zas nejaký šalát. Pozriem znova n&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-172"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/172/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">8642271232b29c0364fa04ee0c0c581c</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 2.5.2020
Otvorím poloprázdnu chladničku. A nech pozerám, ako [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/168/</link>
				<pubDate>Sat, 02 May 2020 10:22:28 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>2.5.2020<br />
Otvorím poloprázdnu chladničku. A nech pozerám, ako pozerám tak nič navyše sa v nej nechystá objaviť. Čo už, pôjdem do obchodu. Hodil som už na seba konečne oblečenie… doteraz ho totiž nebolo treba. Až sa mi trochu nahrnie červeň do tváre, keď si spomeniem čo sme posledné dni stvárali.<br />
“Čo dnes budeme variť?” Húknem radšej na Daria, aby som svoju myseľ odlákal od toho sa naňho znova vrhnúť. Ako keby mi nestačilo to, ako má bolí celé telo. Nehovoriac o tom, že sedenie neprichádza do úvahy.<br />
“Steaky.” Dostanem odpoveď a usmejem sa. Hej, predstavím si Daria v kuchyni a moje srdce znova naberie rýchlejšie tempo.<br />
“Skočím si pre ten mobil, čo som z neznámeho dôvodu nechal doma a cestou späť sa zastavím v obchode. Za chvíľu prídem.” Zaškerím sa naňho a dám mu pusu. V tej ešte chvíľu zotrvám a mám čo robiť, aby som sa odlepil od neho. V duchu nad sebou zalomím rukami. Skutočne som ako v puberte. Vyrazím von, v rifliach, modrom tričku a čiernej mikine a zastavím si taxi. Musím&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-168"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/168/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">c5643cfb9d5b949b1e2b6ba67776c2b1</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 6-24.4.2020
Začalo to postupne. Najskôr ma škrabalo v hr [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/164/</link>
				<pubDate>Fri, 24 Apr 2020 09:58:33 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>6-24.4.2020<br />
Začalo to postupne. Najskôr ma škrabalo v hrdle a potom sa pridal kašel. Naivne som si vravel, že to bude z toho sava, ktoré tu vdychujem pri všetkom tom dezinfikovaní. Lenže… som sa cítil iba horšie. Zbalil som si teda pár vecí. Niečo mi aj tak ešte ostalo v byte na Manhattane. Prilepil som odkaz pre Dariusa a vypakoval som sa. Fakt nebudem riskovať, že to chytí. On by to zvládal horšie a to by som si skutočne neodpustil. Stále som si ale vravel, že to môže byť aj nejaké to prechladnutie. Zvyknem bývať v takomto období chorý. Do bytu som sa dostal už celkom v mrákotách. Ani si nepamätám ako som zapadol do postele. Sem tam som sa budil a potom bol zas mimo. Dokonca som Dariovi napísal SMS. Ale až druhý deň som si všimol, že je nejaká skomolená vďaka autokorektu ale na opravu som nemal už vôbec energiu.</p>
<p>S tým ako bežne prežívam chrípku som teda moc nepanikáril. Lenže keď teploty a bolesť svalov neustávali tak som začal byť celkom v obavách. A keď už sa mi aj horš&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-164"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/164/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">a2bf2a0304d28cc7f834fb8ef7ca4acf</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 29.3.2020
Som rád, že od dezinfikovania kľučiek a sky [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/161/</link>
				<pubDate>Sun, 29 Mar 2020 09:54:41 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>29.3.2020<br />
Som rád, že od dezinfikovania kľučiek a skypovania s klientmi ma vytrhol James. Ten má toho až nad hlavu a tak Anabel preváža medzi mnou, Richiem a prípadne aj sesternicou Josie. Šťastne som sa obliekol ako človek, do obyčajných riflí a trička s dlhým rukávom. Vonku to totiž vyzerá na celkom pekné počasie. Ale beriem si aj bundu. Teraz prechladnúť a dostať sa do nemocnice by bolo fakt naprd. Naštartujem auto a o chvíľu som u Josie. Býva v jednom prenajatom byte na Park Slope. Zazvoním a ani dlho nečakám kým sa otvoria dvere, a predo mnou stojí malá hnedovláska s veľkým kukučom. A rúškou na tvári cikcakových vzorov. Nadvihnem nad tým obočie.<br />
„Do kúpeľne, vydrhni si ruky a tvár.“ Povie miesto pozdravu drahá Josie a ide naspäť do obývačky z kadiaľ sa ozýva Anabelin smiech. Takže podľa pokynov vykonám všetko čo odo mňa chce a idem sa pozrieť čo to tam kutia. V obývačke ma prekvapí halda látok a šijaci stroj. Josie, teraz už bez rúšky, sa škerí od ucha k uchu.<br />
„Tak&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-161"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/161/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">4ff5dc94cd22ee70dda458a337d1b423</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 21.11.2019
Ráno sa zobudím polámaný ako keksík v zadnom vrec [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/160/</link>
				<pubDate>Thu, 21 Nov 2019 09:52:45 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>21.11.2019<br />
Ráno sa zobudím polámaný ako keksík v zadnom vrecku nohavíc. Nikam sa mi nechce ale potrebujem na chvíľu z tadiaľto vypadnúť inak už ma vážne porazí. Pomaly vstanem, spácham rannú hygienu a potom sa nejako navlečiem do oblečenia. Sakra, nech už mám zahojené tie rebrá, pretože je to na hovno keď sa nemôžem poriadne hýbať. Ale tá mastička od Dariusa funguje super. Jazva je úplne zacelená. Napíšem správu Nicole, že si prídem pre toho medveďa, ktorého mi kúpil Paul. Zabalím sa do tmavomodrej bundy a vypadnem z bytu.</p>
<p>Chytím si nejaký taxík, pretože na šoférovanie sa ešte vážne necítim. Taxikárovi nadiktujem adresu a znechutene sa pozriem na interiér auta. Preboha, tých žuvačiek tu je… radšej začnem sledovať ulicu za okienkom. Stále premýšľam nad tým čo sa stalo. Pretože celé je to naprd. Celá táto situácia je naprd. Ako mám sakra spracovať fakt, že Darius je vlkolak?! A ako mám spracovať informáciu, že zabil svojho prvého frajera?! Okej, v tomto už preháňam… techn&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-160"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/160/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">3c25ba377d3b8ffdd6ba1ec3119cb661</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 1.11.2019
Ako to len povedať. Strážiť deti počas kole [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/158/</link>
				<pubDate>Fri, 01 Nov 2019 09:51:20 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>1.11.2019<br />
Ako to len povedať. Strážiť deti počas koledovania je v pohode. Ale keď sú nadopované cukrom… to už tak v pohode nie je. Ani neviem kedy som prišiel k Dariovi. Zhodil som kostým princa a padol do postele ako kameň. Ráno som vstal o niečo neskôr. A cítim sa rozbitý ako cigánska hračka. Ale vstať musím, pretože potrebujem vybaviť jedno poistenie sesternici. Tak som teda vyrazil s tým, že som Dariovi sľúbil, že sa skoro vrátim. Chcem dneska niečo uvariť, prípadne aj upiecť. Ono, keď si spomeniem ako sme oslávili predhalloweensku noc tak … zopakoval by som si to. Možno dneska.<br />
Všetko som vybavil aj som sa z toho tešil, lebo mi ostal čas na nákup. Lenže pokazil to fakt, že mi niekto nabúral auto. Preliačené dvere na aute a aj blatník. V tomto New York neznášam! Ľudia tu totiž nevedia jazdiť. Neostávalo mi teda nič iné ako odviesť auto do servisu a ešte dám Dariovi vedieť, že sa zdržím. V kabáte, rifliach a ľahkom svetri šedej farby som nastúpil do toho svojho chudáka. Ce&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-158"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/158/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
		
	</channel>
</rss>