<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Shadowhunters Online | Mirjam Farwing | Oblíbené</title>
	<link>https://shadowhunters.online/profil/mirjamfarwing/activity/favorites/</link>
	<atom:link href="https://shadowhunters.online/profil/mirjamfarwing/activity/favorites/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<description>Zdroj aktivity oblíbených položek Mirjam Farwing&#039;s</description>
	<lastBuildDate>Sat, 13 Jun 2026 00:46:00 +0200</lastBuildDate>
	<generator>https://buddypress.org/?v=</generator>
	<language>cs</language>
	<ttl>30</ttl>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>2</sy:updateFrequency>
	
						<item>
				<guid isPermaLink="false">fb3eae53e1b6b6f6cf1d9a7e8c5836bc</guid>
				<title>Akamira Doughlas píše nástěnku: Když došla Akamira domů, musela se usmát. V hlavě se samo [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3883/</link>
				<pubDate>Sat, 03 Sep 2022 14:52:14 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Když došla Akamira domů, musela se usmát. V hlavě se samozřejmě pochválila, za to, jak dobře dnešní den zvládla. Ani jedna panická ataka, což bylo obstojné, rozhovor s cizím člověkem, navštívení a prozkoumání nového místa. Stihla toho tolik! Tak moc a hlavně to stihla prožít. Nevypla se, jak to bylo u jejího mozku zvykem, prostě šla a zvládla to, a zvládla to prožít až do poslední chvíle a do všech emocí a pocitů. </p>
<p>S úsměvem na tváři za sebou zavřela dveře, pustila Indigo z vodítka a vesele se ušklíbla. ,,Jo! To by šlo! Vidíš? Dala jsem to!&#8220; podrbala Indigo po hlavě, mluvila k ní, jako kdyby jí snad mohla fenka rozumět. Akamira věděla, že když už nic, tak skvěle vnímá její emoce a to se dalo taky poznat na tom, jak se Indigo vesele otočila kolem své osy a pak začala poskakovat jako divá po obýváku a kuchyni. Akamira to vesele pozorovala. Nakonec jí ještě jednou pohladila, připravila jí jídlo a sama si na talíř dala jen krajíc chleba, rajče a pár plátků sýra. S talířem v&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3883"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3883/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">509299df69d9695fdb944ca5463080db</guid>
				<title>Killián Seymour píše nástěnku: 15. 9. 2021
Kill si přitáhl k sobě složku a záznamy z akce [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3516/</link>
				<pubDate>Wed, 15 Sep 2021 18:16:40 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>15. 9. 2021<br />
Kill si přitáhl k sobě složku a záznamy z akce, které musel překontrolovat a založit. Plus musel také vyplnit zprávu z posledního zásahu, která tudíž taktéž skončila na hromadě papírů. Daleko se však v práci nedostal.</p>
<p>Jakmile zavibroval telefon, tak se na něj Kill koutkem oka podíval, načež si povzdechl a zvedl hovor. Telefon sevřel mezi ramenem a uchem, zatímco nadále vyplňoval papíry z práce. &#8222;Lotty, už jsem tobě i Hetty nejméně milionkrát opakoval, že mi v pracovní dobu nemáte volat..&#8220; Načne a z druhé strany se ozve otrávené zamručení. &#8222;Tak co se děje? Jestli je to zase ohledně toho letadla, tak jsem vám už říkal přiletím až příští týden. Dřív to opravdu nejde. A ne.. Soukromý tryskáč pro mě nebudete posílat..&#8220; &#8222;Eh&#8230; Nevolám kvůli tomu..&#8220; Ozve se nejistě a i hodně rozvážně z telefonu. Killovi to přišlo, jakoby Lotty nad vším, co řekne dvakrát přemýšlela a volila slova právě tak, aby neřekla nic špatně. </p>
<p>&#8222;Tak proč?&#8220; Optá se Kill, kterého její chování zaujme&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3516"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3516/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e10ac2476a3f7297a11d5c9854e618b6</guid>
				<title>Sander Sagittarüs píše nástěnku: 7.6.2021
Hlásenie - &quot;Siedmeho júna 2021 okolo siedmej h [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3374/</link>
				<pubDate>Mon, 07 Jun 2021 16:11:02 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>7.6.2021<br />
Hlásenie &#8211; &#8222;Siedmeho júna 2021 okolo siedmej hodiny večer získal Inštitút v New Yorku hlásenie o neobvyklej aktivite v oblasti Rooseveltového ostrovu. Opustená Nemocnica Renwick bola pokrytá tmavým oblakom a aktivita démonov bola vysoká. Na mieste bol otvorený prechod do Edomu neznámou bytosťou. Priechodom prešli dvaja čarodeji, Najvyšší čarodej Manhattanu Malachai a čarodejka Meritriss Blake. Tretia osoba je neznáma avšak spadá podozrenie na vyššieho démona Hauresa, ktorý sa posledné mesiace vyskytoval v New Yorku. Okrem toho sa na mieste nachádzali dvaja nefilim, Mirjam Farwing a Sander Sagittarüs, a mladý čarodej, ktorý bol silne zranený. Neboli však žiadne straty na životoch.</p>
<p>Na mieste sa vyskytovalo niekoľko druhov démov &#8211; Drevak, Behemot, Halphas, Omniment, Cherufe, možná prítomnosť Jinna  Do mesta tak prenikli najmä Omnimenti a Halpahasovia. Ich pravdepodobná lokalita bude na území Queensu a Manhattanu. Drevak, Behemot a Cherufe sa do mesta nedostali.&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3374"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3374/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e63514f8d3b1254b54e4fa69320ebb6e</guid>
				<title>Sander Sagittarüs píše nástěnku: 12. 1. 2021
*Trissina nálada za posledních pár dní se dal [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3360/</link>
				<pubDate>Fri, 12 Feb 2021 14:02:36 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>12. 1. 2021<br />
*Trissina nálada za posledních pár dní se dala vyjádřit vcelku výstižně jediným slovem: bída. Cítila se extrémně pod psa a měla dost myšlenek, vzpomínek, za něž se mohla obviňovat a to taky mileráda svému já dopřála a obviňovala se- Ale ty myšlenky, sebenenávist, sebezklamání a sebeopovržení jí pomalu přerůstaly přes hlavu. Nedala si žádný prášek na utlumení, protože&#8230;Sander&#8230;i Jackové&#8230;oba tu bolest &#8211; ať už rozličnou &#8211; prožívali naplno. Nač by si to měla ulehčovat. A tak s v tichosti v zatemněném pokoji trpěla polovinu času. Bylo tam určitě dusno, kapesníky u postele a v náručí si k tělu tiskla bílého plyšáka s takovou intenzitou, až se &#8211; i přes jeho nepevný, látkový tvar &#8211; bála, že ho rozdrtí a zničí i jej.<br />
Přeci jen se pak donutila k tomu, uklidit v bytě, i když poslední, co chtěla bylo vidět další místa, kde se Sanderem trávila chvíle.Ne oprava&#8230;donutil ji k tomu Tayler. Prý že přijít na jiné myšlenky&#8230;Vždyť už byla u Hellera&#8230;a taky tu byl Nathan&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3360"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3360/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">148b4a3246de4ec6a85ff073f81e887d</guid>
				<title>Nathanael Donum píše nástěnku: 20.1.2021
Nate
*Nate ležel znuděně na gauči a hrál si s kyta [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3515/</link>
				<pubDate>Wed, 20 Jan 2021 17:46:44 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>20.1.2021<br />
Nate<br />
*Nate ležel znuděně na gauči a hrál si s kytarou. Měl trochu blbou náladu. Žádné zprávy o Tině, nevěděl nic o Jackovi nebo o obou vlastně, všechno kolem se sypalo a on měl pocit bezmoci, což ho štvalo. Znova brnknul prsty o strunu a tak vydala zvuk. Taky se víceméně nudil i z toho důvodu, že se ještě nedokopal si najít nový telefon poté, co mu ten starý Triss zničila. Znuděně zakňučí a na gauči se otočí tak, že si nohy přehodí přes zadní opěrku a hlavu nechá viset z gauče. Nemusel to ani říkat nahlas, aby bylo poznat, že se nudí.*</p>
<p>Nuki<br />
*Keďže už u nich Váša dlhšie nebýval, predsa len sa musel vrátiť do práce a ku svojej svorke, s Blueom opäť začínala chodiť von Nuki. Prácu v kaviarni teraz riešila už len na diaľku, firmu po Victorovi za ňu riadila jedna žena, ktorá už vo firme bola aj predtým a vyzeralo to, že sa celkovo vyzná v jej fungovaní lepšie než Nuki sama, takže sa pre ňu stala kanálom iba na podpisovanie určitých papierov, čím aj blondínka mala väčší&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3515"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3515/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">a6b4f75ec3c79a3133b9bad63a2ab97d</guid>
				<title>Nathanael Donum píše nástěnku: 3.1.2021
Nuki 
/Včerajšok…to bolo niečo. Nielen, že sme prišl [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3513/</link>
				<pubDate>Sun, 03 Jan 2021 16:51:17 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>3.1.2021<br />
Nuki<br />
/Včerajšok…to bolo niečo. Nielen, že sme prišli domov celkom neskoro, takže som už bola pripravená akurát tak sa prezliecť a vhopnúť do postele, namiesto môjho najlepšieho kamaráta Vášu som u nás v obývačke objavila spiaceho vlka. Vtedy som vlčie telo pre únavu prešla s kľudom môj mozog to bral ako niečo automatické, čo s týmto svetom v tienoch prichádza, ale až v snoch som si začala uvedomovať moju realitu. Mnohí hovoria, že sny slúžia na spracovanie všetkých udalostí, čo sa za daný deň stali, aby sme sa nezbláznili a do ďalšieho dňa mohli vstúpiť s resetovanou hlavou. Tá moja bude zrejme hučať&#8230;/ *Pootvorí jedno viečko, aby zistila, koľko je asi hodín, lenže pre náhle ostré svetlo oko s nespokojným zamrmlaním rovno aj zavrie.* /Takže som pravdepodobne aj celý deň prespala… Bol by hriech, kebyže sa rozhodnem, že sa budem tváriť, že spím, dokým nebude pôrod?/ </p>
<p>Nate<br />
*Včera se vraceli celkem pozdě, protože se jim nechtělo nějak podvědomě do New Yorku vracet. T&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3513"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3513/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">91a9656b51088b78db721ecbd53eb670</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: 23.12.2020 
Ľudia New Yorku sú mi naďalej záhadou. Stále si v [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3211/</link>
				<pubDate>Wed, 23 Dec 2020 15:22:42 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>23.12.2020<br />
Ľudia New Yorku sú mi naďalej záhadou. Stále si však nie som istý z akého dôvodu tomu tak je. Možno je to množstvom ľudí samo o sebe, ale bolo pravdepodobné, že to bolo rôznorodosťou mesta. Je mi však naďalej bizarné, že mesto, ktoré je tak jednoducho odhadnuteľné malo tak záhadných ľudí. Avšak nedovolím si stále generalizovať všetkých obyvateľov New Yorku na základe jednej osoby. Mirjam Farwing mi aj napriek všetkému je naďalej záhadou, ktorá sa nie a nie rozlúštiť. Predstavujem si, že to musí mať podobne nakoľko som jej doposiaľ nedal podnet na to sa o mne čokoľvek dozvedieť. Ale všetko to bolo len.. podivné a na moje nešťastie dnešok tomu nepomohol. Ono už mi bolo známe, že Mirjam by svoju dohodu neporušila, ale jej odhodlanosť, ktorá hraničila s ľahkomyseľnosťou mi bola cudzia. </p>
<p>Do istej miery ma fascinuje jej prístup k veciam a jej nedbanlivosť k určitým veciam, ako napríklad ona sama. Možno sú všetky moje pozorovania chybné, ale.. Nie som si istý, fakt, ž&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3211"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3211/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">28f73b23a34470eca1a3063e2aeeea37</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: New York - Manhattan &#124; 19. 12 . 2020
Tak nějak se pořád my [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3187/</link>
				<pubDate>Sat, 19 Dec 2020 14:13:05 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>New York &#8211; Manhattan | 19. 12 . 2020<br />
Tak nějak se pořád myšlenkami vracím zpátky k tomu co se stalo. Pořád přemýšlím, jestli jsem tomu mohla zabránit, jestli jsem měla být pozornější. A pak tu byl fakt, že jsem neměla do dnes ani tušení kdo mě dostal zpátky do hotelu. Nikdo si to nepamatoval, ani nemohl, obsluha se zrovna střídala a kamery sice zachytili nějakého muže, ale vše se zdálo v pořádku, tedy více méně. Tedy, vypadala jsem, že jsem spala, ale tak to ještě neznačilo nic nenormálního, že&#8230; Včerejší pohřeb otce byl to poslední co jsem si myslela, že budu muset zařizovat. Nakonec se ukázalo, že otec vše okolo majetku vyřídil a převedl na můj účet, spolu s jednoduchým vzkazem &#8211; omlouvám se. Překvapilo mě, že se nejednalo zrovna o malou částku, spíš naopak, skoro jako by vyhráli v loterii a nám to neřekli, bylo to divné, ale momentálně nemám myšlenky na to abych se tím zabývala, pro teď. Pohledem sjedu všechna ta nevybalená zavazadla a povzdechnu si. Teď na ně opra&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3187"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3187/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">09e268f9853ed66d9ea1be5493bbdeeb</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: Japonsko - Ósaka&#124; 7. 12. 2020
Nechávám své prsty lehce lét [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3169/</link>
				<pubDate>Mon, 07 Dec 2020 11:55:29 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Japonsko &#8211; Ósaka| 7. 12. 2020<br />
Nechávám své prsty lehce létat po klávesnici, což mi před očima tvoří pololetní práci do školy. Ač se mnou mohli na konzervatoři vzhledem k okolnostem soucítit a dokonce mi nabídli prodloužení termínů, snažím se dodržet ty stávající, kdo ví jak bych to vše pak doháněla. Není to nikterak snadné, to si musím chtě nechtě přiznat, často mi myšlenky utíkají k bratrovi a matce. Matce která následovala svého syna ani ne deset dní po jeho smrti. Lékaři to přičítali zranění, ale já si stále myslím, že jí jednoduše bratrova smrt zlomila srdce a vzdala tak svůj život, byť měla stále jedno dítě naživu. Na chvíli zavřu oči a promnu si kořen nosu. Kdo vůbec byl ten muž v restauraci? Ani policie na to nepřišla, navíc si jeho případ převzalo japonsko, i s jeho tělem takže v New Yorku měli jednoduše smůlu a zdálo se, že v mé domovině se to snaží zamést pod koberec. Je to dost frustrující, ale i tak je málo co s tím můžeme udělat. Oči upřu na rozepsanou práci s&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3169"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3169/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">358537b18d12ca2969fe613181fc89fb</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: Drahá Melina 
Dnes ti píšem, ako tvoj obchodní partner a nie [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3158/</link>
				<pubDate>Sat, 05 Dec 2020 14:20:33 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Drahá Melina<br />
Dnes ti píšem, ako tvoj obchodní partner a nie, ako človek, ktorého si si pred toľkými rokmi vzala pod krídla. Aj keď so ti za ten akt milosti doživotne zaviazaný, nie som schopný naďalej zatvárať oči pred tvojou bezočivosťou ohľadom obchodu na ktorom spoločne pečlivo pracujeme už cez stovku rokov. Viem, že tvoja predstava je od mojej odlišná, tak to bolo a pravdepodobne aj bude, ale žiadam len o drobnosť a to na malý moment potvoriť oči a zahliadnuť pravdu, ktorá pred tebou leží.<br />
Tvoje zabehnuté hodnoty ohľadom zisku ničia všetko čo si celý život budovala aj keď si to nechceš priznať. Obchod upadáva rovnako, ako záujem o čokoľvek čo ponúkame. Áno v niektorých krajinách sa omamným látkam naďalej darí, ale to sa nedá povedať o väčšine krajín západu. Naša doba sa posunula od sedemdesiatych rokov a ničiť ďalšie životy už nenosí úžitku. S tvojím plánom, ktorý je sám o sebe nereálny, by si nás dohnala len k bankrotu. Treba sa stiahnuť. Nie je potrebné sa nachádzať&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3158"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3158/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">76ab09cb270bdcf277bac2a9e545a781</guid>
				<title>Meritriss Blake píše nástěnku: 2. část
Triss ležela v nemocnici. Jak jinak by taky mohla. Bo [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3111/</link>
				<pubDate>Thu, 26 Nov 2020 00:17:30 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>2. část<br />
Triss ležela v nemocnici. Jak jinak by taky mohla. Bolel ji pomalu každý nádech a nejhorší na tom bylo, že se nemohla ani vyléčit, protože ji personál a doktoři a vlastně všichni viděli. Nejhorší bylo poprat se s dechem. Unavovalo ji mluvení. Pokud mohla, tak si spíš psala. Pro ni v ten moment nejdůležitější člověk, se kterým vedla hovor nebyli ani její přátelé, otec a nebo Michael. Byl to její šéf. Překvapivě jí dal i přes částečný úvazek nemocenskou se slovy, že teď má dost mladých bažantů, které mu zaučovala přesčas, o jehož zaplacení si ani neřekla, a že se má věnovat léčení. Také naznačil něco o nabídce trvalého pracovního místa.</p>
<p>Její diagnóza byla taky pěkná. A překvapivě měla asi trpět hlavně uvnitř, protože mimo odřenin, modřin a podobně měla jen dvě vážnější zranění znatelné zvenčí. Těmi bylo kousnutí do kotníku velkou čelistí. Naštěstí nijak silné. Spíše to byly otlačky zubů a kolem nich modřiny…tedy teď. Když ji ten vlkodlak kousnul, tak jí ten kotník&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3111"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3111/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">52d517733dd205a78d4c548c95e5d294</guid>
				<title>Meritriss Blake píše nástěnku: 1. část - 26.11.2020
Nejnovější zprávy, které visely na int [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3110/</link>
				<pubDate>Thu, 26 Nov 2020 00:15:55 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>1. část &#8211; 26.11.2020<br />
Nejnovější zprávy, které visely na internetu, byly otisknuté v novinách nebo běžely v televizi hlásily, že dcera Benjamina Blakea – Myana Meritriss Blake – byla dne 25. 11. 2020 přepadena, když se vracela odpoledne z práce a skončila v nemocnici. Média se nestarala snad o nic jiného, než o to si s ní promluvit. Triss už si odbyla i hovor s otcem, bratrem, jeho manželkou, otcovou přítelkyní, se Zoe a dalšími. Na instagram jí psali fanoušci a Triss celkově měla chuť mobil zahodit a prostě jít spát a odpočinout si. Ale nemohla. Ještě nemohla. Byl večer a ještě musela někomu zavolat.</p>
<p>✦✦✦✦✦O 26 hodin dříve✦✦✦✦✦</p>
<p>Meritriss měla už naučenou cestu z práce. Byla to dobrá cesta. Známá. Nejvíce ze všech. A stejně se dnes rozhodla jít jinudy. Možná za to mohl ten divný pocit, že ji někdo sleduje…Ačkoliv ten měla často od doby, co se dozvěděli s Jackem o stalkingu. Mnohdy i dodržovala jeho radu a měla doprovod. Často to byl právě Lucas nebo Tayler. Dnes však neměl&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3110"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3110/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">c50d88c8006832fd998beda1b67063b5</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: 23. 11. 2020 &#124; (část 2.)
Z myšlenek mě vytrhl výstřel násle [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3133/</link>
				<pubDate>Mon, 23 Nov 2020 19:09:48 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>23. 11. 2020 | (část 2.)<br />
Z myšlenek mě vytrhl výstřel následovaný výkřikem Rose. Trhla jsem s sebou a ohlédla se odkud rána vyšla a přitom si všimnu, že se bratrova přítelkyně drží za břicho a sesouvá se k zemi. Slyším myšlenky jak mi křičí v hlavě, že se musíme skrýt, ale tělo je o tolik pomalejší než hlava. Proč mi sakra všechno příjde tak pomalé? A proč ostatní zkoprněli jako sochy? Jako zpomalený záběr, vidím jak se Akira natahuje po mladé ženě a otec se snaží matku probrat z šoku. Z transu mě probere až další výstřel, který zasáhne matku do hrudi. ,,Mami!“ Vyhrknu, teď už, sice vyděšená, se srdcem hrajícím si na sprintera na dlouhou trať, ale duchem přítomná. Chytnu stůl abych ho převrátila a vytvořila tak provizorní zástěnu.<br />
    Ovšem, střelec nezahálí a zatím, co se táta snaží matce zastavit krvácení schytá ránu do žeber. Hlavou se mi honí asi milion myšlenek, tohle je prostě šílený. Konečně se mi podaří stůl převrhnout, zbývalo ještě přetáhnout za něj rodiče. Všic&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3133"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3133/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">8a81c5fc05ebc3c2a3ba0975a390d4ef</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: 23. 11. 2020 &#124; (část 1.)
,,Opravdu vás zase ráda vidím, brat [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3127/</link>
				<pubDate>Mon, 23 Nov 2020 15:22:34 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>23. 11. 2020 | (část 1.)<br />
,,Opravdu vás zase ráda vidím, bratříčku, ale můžeš mi už říct co tak hoří, že to nepočká do víkendu?“ Povytáhnu lehce obočí sledujíc svého bratra, už z jeho pohledu je mi jasné, že mi něco nechce říct. A ten jeho přitroublí úsměv, jasně naznačujíc, že je na něco natěšený, ale snaží se to udržet tenhle pocit ještě podporuje. ,,Nebuď nedočkavá sestřičko, slibuju, že se brzy dočkáš.“ Zazubí se na mě o pět let starší člen rodiny, při čemž potlačím nutkání protočit oči a povzdechnout si před jeho vyvolenou. ,,Jsi nenapravitelný, víš to?“ Neodpustím si načež mírně přivřu oči, ale nakonec se tomu zasměji, stejně jako oni dva.<br />
   ,,Tebe ta zvědavost asi nikdy nepřejde, viď, lištičko&#8230;“ Zarazím se nad známým hlasem, který už jsem neslyšela hezky dlouho. Po chvíli se ohlédnu a nevěřím vlastním očím – stojí tam totiž oba moji rodiče. Po pár vteřinách, které mi ale příjdou jako věčnost, otec rozpřáhne ruce což mě probere, vstanu a vyrazím je oba obejmout. ,,&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3127"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3127/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">37a61e3611143176176bd5c47f15d1e5</guid>
				<title>Jack Porter píše nástěnku: 15.11.2020
Je mi zle ako psovi. Čo to je za rámus? Trochu s [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3074/</link>
				<pubDate>Sun, 15 Nov 2020 09:08:52 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>15.11.2020<br />
Je mi zle ako psovi. Čo to je za rámus? Trochu sa nadvihnem z vankúša a vidím ako mi blikoce mobil na nočnom stolíku. Jaj… ten hluk je zvonenie. Dočerta… prečo je všetko do oranžova? Dvihnem ten pekelný stroj a dám si ho k uchu.<br />
“Noo…” Zniem ako polomŕtve zviera na sklonku života, ktoré už je zmierené so svojim biednym osudom. Aj sa tak cítim.<br />
“Porter! Kde máte ten telefón?!”<br />
“Pri uchu.” Bože… musí tak kričať? Dúfam že mám niečo na bolesť hlavy.<br />
“Myslíte, že ste vtipný?!”<br />
“Mám svoj zmysel pre humor…” Asi budem vracať.<br />
“Tak si ten svoj zmysel pre humor strčte do riti a choďte do márnice!”<br />
“Nikam nejdem. Beriem si dovolenku.” Takto zle mi nebolo od strednej.<br />
“Porter! Nie sú ľudia, takže okamžite nech ste v márnici!” Šéf mi to zložil. Ešte dosť dlhú chvíľu ležím s telefónom na uchu. Mám pocit, že keď sa pohnem tak sa vo mne pohne aj žalúdok a… fuj, do toho sa mi nechce. Ale povinnosť je povinnosť. Tak sa opatrne pohnem a zaskučím. Strašne ma bolia nohy. Ani sa ne&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3074"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3074/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">4a3dd7b4076f5f197259140e272899a8</guid>
				<title>Sander Sagittarüs píše nástěnku: 1.11.2020
Sander mal po stretnutí neskutočne zmiešané poc [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3057/</link>
				<pubDate>Sun, 01 Nov 2020 21:08:42 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>1.11.2020<br />
Sander mal po stretnutí neskutočne zmiešané pocity. Nepáčilo sa mu, ako prebiehal život v Inštitúte, avšak bol v New Yorku prikrátko na to, aby ho ktokoľvek bral čo i len trochu seriózne. Vedel, že to nebolo len tým, ale aj tak.. Mohol byť podráždený na zavedených pravidlách. Jediné čo tam mohol robiť bolo neúmorné hliadkovanie, plnenie si svojho trestu, rovnako, ako sa popri tom všetkom nezblázniť. To na akom mieste spoločne s Mirjam boli bolo na nevydržanie.<br />
,,Ja viem, že ma zabiješ, ale sľubujem ti, že ak na to prikývneš, môžeš mi prikázať hocičo a spravím to.“ Vytrhne ho z jeho myšlienok príjemný hlas Mirjam čo spôsobilo, že jeho telom mierne trhlo a zodvihol k nej pohľad. ,,Neboj mám chuť zabíjať iných ľudí, nie teba.“ Odvetí rýchlo zatiaľ čo mala Mirjam svoju prestávku a venoval jej tak letmý úsmev, ten mu len opätovala a potom sa len obzrela po knižnici. Sander si nebol istý čo mali týmto trestom dosiahnuť, možno len fakt, že v tomto Inštitúte boli zavede&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3057"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3057/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">b06ffa172ad57e19707c41d66cc35011</guid>
				<title>Nathanael Donum píše nástěnku: 18.10. - 83. den natáčení - 2. část
Triss je najednou nerv [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3049/</link>
				<pubDate>Sun, 18 Oct 2020 17:18:26 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>18.10. &#8211; 83. den natáčení &#8211; 2. část<br />
Triss je najednou nervózní, že by měla hrát před Sanderem, ale nějak zatne zuby a vyjde ven. O to jak vypadá se nestrachuje, protože uniforma vypadá docela dobře. Beztak i ten hábit vypadal, když v něm dorazili na Jackovu párty. Zastaví se na chvilku u maskérek, které udělají takové ty normální úpravy, jako je pudr na nos, aby se neleskl, úprava kruhů pod očima a podobně. Triss se nechá zkontrolovat kostymérkami a potom už vyrazí na plac, kde se založenýma rukama pozoruje Nathanaela. &#8222;Nevěřím ti. Vám oběma.&#8220; Podívá se podezřívavě i na Sandera. Ne že by něco tušila, ale prostě od doby, kdy vyprankovala Natea se židlí a on jí slíbil pomstu, se stala skoro paranoidní a často když byl čas kontrolovala scénu, aby mu případnou pomstu překazila. Teď už ale nebyl čas. </p>
<p>&#8222;Připraveni? Meritriss? Nathanaeli?&#8220; Otočí se k hlavním hercům režisér a Triss odtrhne zrak od čaroděje a přikývne. Nate na režiséra také kývne a mrkne na něj. S Nateem se má teoreti&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3049"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3049/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">c4a604e9c9b190609513485c30d0d47f</guid>
				<title>Nathanael Donum píše nástěnku: 18.10. 2020 - 83. den natáčení - 1. část
Nate dorazil na natá [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3048/</link>
				<pubDate>Sun, 18 Oct 2020 17:13:16 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>18.10. 2020 &#8211; 83. den natáčení &#8211; 1. část<br />
Nate dorazil na natáčení celý natěšený. Konečně přišel na to, jak se Triss pomstít. Rozhodl se ji vyprankovat rovnou během natáčení stejně, jako to udělala posledně ona jemu. Na natáčení proto dorazil o pár minut dříve, aby se ujistil, že opravdu se točí to, co se má točit; měli se točit záběry z interiérů, konkrétně z nebelvírských ložnic; a taky že je jeho určená rekvizita stále přítomná ve studiích. Po ohledání placu se převlékl do kostýmu, který opět neobsahoval kravatu a tentokrát už neměl ani hábit. Měl rozdrbané rifle, rozepnutou košili a koženou bundu.</p>
<p>Triss byla celkem nervózní. Dnes byl konečně den, kdy Sandera brala na natáčení, jak mu už asi dvakrát nabídla, takže Sander už nějaký ten čas věděl o tom, že Triss natáčí film a i když mu podrobnosti říkala, nedalo by se říct, že věděl o čem to mělo být. Jediné co mu bylo jasné bylo to, že si byla s Natem během natáčení poměrně blízko. Pečlivě si zkontrolovala, že dnes se netočí&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3048"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3048/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">d30c18647bc33a6ef6b8c4e5ee26156a</guid>
				<title>Meritriss Blake píše nástěnku: 17.10.2020
Triss čekala před vchodem a přešlapávala z jedn [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3096/</link>
				<pubDate>Sat, 17 Oct 2020 19:23:48 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>17.10.2020<br />
Triss čekala před vchodem a přešlapávala z jedné nohy na druhou ve snaze se trochu zahřát, protože sice byl teprve říjen, zima už po ránu nebyla neobvyklá.<br />
V ruce svírala láhev s vodou způsobem, že si odkrvovala o vršek prsty a vyhlížela světlé vlasy od Andyho. Neviděli se jen pár dní, ale i tak jí celkem chyběl. Domluvili se tedy, že začnou s těmi ranními běhy, jak se tak nějak nepřímo domluvili.</p>
<p>&#8222;Ah, chceš ať zmrznu?&#8220; Obviní ho místo pozdravu, když dorazí, ale potom se k němu přitiskne do objetí.<br />
“Ne každý jen vyjde z vchodu a je na domluveném místě.” Odbourá její slova a na tváři se mu objeví drobný úsměv, zatímco si ji přitáhne blíž do polibku. Na to už automaticky došlápne na celá chodidla a sklopí hlavu, aby ho nenásilně uprosila o polibek na čelo. On ji samozřejmě letmo políbí, jak už měli ve zvyku a potom se narovnal, odtáhl se a začal si ještě trochu zahřívat svaly. &#8222;Ahoj.&#8220; Zamumlá Triss teprve poté, co se odtáhl a zvedne k němu pohled, aby viděl úsmě&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3096"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3096/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">9ac83012b561338af52663b8e089dca1</guid>
				<title>Amaya Noiri píše nástěnku: Manhattan &#124; 16. 10. 2020 &#124;
*Zabalená do osušky projdu do k [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2917/</link>
				<pubDate>Fri, 16 Oct 2020 21:04:47 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Manhattan | 16. 10. 2020 |<br />
*Zabalená do osušky projdu do kuchyně, při čemž za sebou zanechávám mokré stopy, které se vpíjí do koberce. Po cestě si vezmu telefon z botníku a namířím si to do kuchyně. Tady začnu chodit po špičkách, protože mě studené kachličky zebou do bosých chodidel. Telefon odložím na linku a do rychlovarné konvice natočím vodu, jen abych ji hned zapnula a nachystala si šálek s čajem. Šálek málem pustím na zem, když nadskočím jak se mi o nohy něco chlupatého a vrnícího. Po tom, co mi srdce začne bušit o sto šest se podívám dolů na malou stříbrnou kočku.* Oh&#8230; Interj, Gin&#8230; vyspaná? *Pousměji se a dřepnu si abych kočku podrbala za uchem.* Nech mě hádat, máš hlad, co? *Cítím, jak mi kočka drcne do dlaně a upře na mě svoje oči které jako by mi dávali za pravdu. Nachystám jí misku, zatím co voda voda čaj začne šustit. Do misky jí dám jednu z masových kapsiček a položím ji k misce s vodou.* Itadakimas, Gin. *Popřeji své chlupaté společnici, když cvakne voda&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2917"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2917/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">39fa8a72c4b2e9d7ed974393110f5de2</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 14.-16.10.2020
Kedy toto skončí? A hlavne ako sa to s [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2909/</link>
				<pubDate>Fri, 16 Oct 2020 20:47:43 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>14.-16.10.2020<br />
Kedy toto skončí? A hlavne ako sa to skončí? Desím sa toho čo sa bude ešte len diať. Cítim ako lietadlo klesá a o chvíľu aj prudký náraz ako sa dostane na pristávaciu plochu. Znervózniem ešte viac. Pokiaľ je to vôbec možné. Rukou mi prejde ostrá bolesť keď ju stisnem v päsť ale iba zatnem zuby a držím ju tak. Dokiaľ to bolí tak žijem.<br />
“Vystupujeme, Joshua.” Konečne prehovorí Vladimir. Bože, ja ho tak nenávidím. Dúfam, že ten jeho ksicht zhnije v pekle.<br />
“A kde presne vystupujeme?” Len sa uchechtne a pozrie sa na Sergeja. Niečo si povedia po rusky a potom znova ku mne obráti pohľad. Odpoveď sa mi nebude páčiť. To viem na isto.<br />
“Vieš bolo by lákavé od tvojho fotra dostať kopec peňazí. Ako satisfakciu za tie roky v base.” Chytí ma pod krkom a stisne. Svoj ksicht priblíži k tomu môjmu tak blízko až sa mi robí zle z toho zápachu vodky a kubánskych dútnikov. Pohnem rukami a znovu, tak ako tisíc krát pred tým sa snažím oslobodiť ruky zo sťahovacej pásky. Tak ako tisíc&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2909"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2909/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>1</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">d6e7f3b9b314c854c7c39f0b1ade5a90</guid>
				<title>Nathanael Donum píše nástěnku: 4. 10. 2020
Jak navrhl Triss, tak udělal... O dva dny [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2886/</link>
				<pubDate>Sun, 04 Oct 2020 23:36:41 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>4. 10. 2020<br />
Jak navrhl Triss, tak udělal&#8230; O dva dny později si vytipoval přestávku mezi natáčením a vytáhl Triss stranou, aby je někdo nenačapal, jak kouzlí doopravdy. Triss ho pobaveně následovala do jedné z místností ve studiu a zavře za nimi, na co uhne z cesty letícímu stolu. &#8222;Wingárdium leviósa&#8220; Pronese se smíchem Nate, když přenese před zavřené dveře telekinezí stůl, aby je někdo nepřekvapil, tím, že rozrazí dveře, přičemž kopíruje pohyb stolu hůlkou, jakoby skutečně kouzlil s ní. &#8222;Jdeme si hrát?&#8220; Zasměje se a protočí s hůlkou mezi prsty. Nad jeho slovy se Triss zasměje a z kapsy vyloví vlastní hůlku a přejde k jednomu z košťat, které tu jsou, vzhledem k tomu, že místnost v níž jsou je rekvizitárna. Jedna z několika. Kdo ví jak se v tom ti maníci přes rekvizity vyznají. Shodí ho nohou na zem a zasměje se. &#8222;Hop?&#8220; Zvedne obočí, na co telekinezí zvedne koště a chytne koště ho do ruky. Pak si sedne a zvedne se magií i s ním do vzduchu. &#8222;Že váháš.&#8220; Odpoví mu konečně se smíc&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2886"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2886/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">3dd08adfbc24ce83a8de4479c425c47c</guid>
				<title>Meritriss Blake píše nástěnku: 2. 10. 2020
(Další ze scén, u kterých by nemohla být Nuki [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2885/</link>
				<pubDate>Fri, 02 Oct 2020 23:33:15 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>2. 10. 2020<br />
(Další ze scén, u kterých by nemohla být Nuki přítomná.) Problesklo Nateovi hlavou, když si bral do ruk skoro svítivě zelený plášť, který vlastně měl být pláštěm neviditelným. Přišlo mu to jako dobrá ironie, že neviditelný plášť na place vlastně nikdo nepřehlédne. Přehodil ho přes sebe a postavil se do chodby. Čekal, než do ní dorazí i Triss, aby mohlo natáčení začít. Natáčeli jedno z tajných setkání, které měl Sirius s Marlene od doby, co spolu začali chodit. Od té doby, taky jeho postava nedostávala facky, zatímco James Potter je od Lily Evansové dostával pořád. Změnit se to mělo až opravdu ke konci filmu. A zatímco tam bude Jamesovi láska opětovaná, tak Sirius bude truchlit. (Úžasné paradoxy.)<br />
Mezitím by Triss nejraději zpomalila a kochala se parkem, ale měla naspěch. Nestíhala na natáčení. Šéf dovedl novou holku, kterou musela zaučit. Abigail. A ta byla tupá jako poleno. Takže ze dvou hodin času nakonec měla sotva půl hodinu aby se přemístila od knihovny k C&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2885"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2885/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e6fbe2895efb9dd7e51c077bd349de1e</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 28.09.2020
Ako sa to, sakra, mohlo stať?! Neunúvam sa ani v [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2839/</link>
				<pubDate>Tue, 29 Sep 2020 20:50:47 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>28.09.2020<br />
Ako sa to, sakra, mohlo stať?! Neunúvam sa ani vyzuť a rovno idem do kúpeľne pre uteráky. Komplet vytopená kuchyňa! Zastavím ešte prívod vody a idem sa pozrieť čo za katastrofu sa stalo. Myslel som, že suseda preháňa keď mi volala, že má na strope mokrý fľak. Vďaka bohu za to! Vytriem kus dlážky a s tým ako som vytočený na to už kašlem a otvorím komplet vytopenú skrinku. Vyhádžem do tej vody pár veci a nasúkam sa do nej tak, aby som videl príčinu vytopenia. Krásne sa na mňa usmeje prasknutá hadička. Sakra! Chcem sa postaviť ale pošmykne sa mi noha a skončím rovno v tej vode. Ako sa to vraví? Keď sa darí tak poriadne? Vylovím z gatí telefón a napíšem Dariovi čo sa stalo. Ráno môžem ísť zháňať novú batériu. Keďže som už mokrý tak z druhej skrinky vytiahnem náradie a pustím sa do demontovania pokazenej batérie. Ide mi to celkom od ruky. Len keby neboli všetko tak posrato pritiahnuté. Ozve sa zvonenie a ja to dvihnem bez toho, aby som sa pozrel na displej.<br />
“Prosí&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2839"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2839/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>1</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">8d6cdb0e2c4637ff2a9553536198729f</guid>
				<title>Nathanael Donum píše nástěnku: Leazar de Montego se narodila ve Španělsku někdy v tř [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2733/</link>
				<pubDate>Mon, 14 Sep 2020 11:41:11 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Leazar de Montego se narodila ve Španělsku někdy v třicátých letech 16. století. Většina jejího života je nezmapovaná, ale je znám fakt, kdy se pokoušela uzavřít dohodu s několika démony, včetně Asmodea. Toužila totiž po vlastním dítěti, což bylo něco, co nikdy fyzicky nemohla mít. Další část jejího života se začíná na střední škole v New Yorku, kde potkává Elliota Donuma a za velice krátký čas se dávají dohromady. Není vyloučeno, že toho dosáhla za pomoci magie. Vztah však nedopadne pohádkou, neboť Leazar prozradí Elliotovi skutečnost, že je čarodějka a nemůže mít děti, což se ambicióznímu mladíkovi, toužícímu po dědici jeho budoucí firmy, naprosto nezamlouvalo. Označil Leazar za zrůdu, otřesného křížence a rozešel se s ní. Ani ne o měsíc později už chodil s o dva roky mladší spolužačkou, Leonor Quetzal. Leazar jejich vztah zpovzdálí sledovala, žárlila, až se rozhodla to využít ke svojí pomstě. Na oko se spřátelila s Leonor a nalákala ji k okultismu a spiritismu. Začali spol&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2733"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2733/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">8a5847c7530d8dbe4e43bd3c67cf4f61</guid>
				<title>Nathanael Donum píše nástěnku: 13. 9. 2020
Nad ztmavlým New Yorkem se kromě troubení ne [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2731/</link>
				<pubDate>Sun, 13 Sep 2020 23:43:52 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>13. 9. 2020<br />
Nad ztmavlým New Yorkem se kromě troubení nervózních řidičů ozýval i tichý svist křídel. Přesněji netopýřích křídel. Bylo po boji s Asmodeem a i když Nate těsně poté, o je Malachai přenesl do domu, usnul, nedokázal spát moc dlouho. Stejně jako v jiné dny za poslední dny. Už to byly skoro dva týdny, co odvezli Leonor Donumovou pro zhoršení stavu do nemocnice a Nathanael od té doby skoro nespal. Přes den, když mohl, sedával u lůžka jeho mámy v nemocnici a po většinu nocí se vykrádal z domu a létal nad New Yorkem. S tichým zašustěním přistál na vrcholu jednoho z pilířů Wiliamsburg Bridge, posadil se unaveně na okraj, nohy spustil dolů a sledoval proud East River, přičemž se mu v hlavě promítali vzpomínky.<br />
&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;&#8212;-<br />
„Nathanaeli, okamžitě přistaň!“ ozýval se v bytě na Manhattanu hlas tmavovlasé ženy. Jako odpověď se ji však dostalo jen rozpustilého smíchu. „Nathanaeli, dolů, nebo tě přivážu na vodítko!“ Začala žena vyhrožovat, zatímco se zamračeně dívala&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2731"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2731/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">0a1dc19213c6e19ac988be325b082b13</guid>
				<title>Nathanael Donum píše nástěnku: 22. 8. 2020
Natáčení trochu zevšednělo. Samozřejmě, na place [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2846/</link>
				<pubDate>Sat, 22 Aug 2020 21:52:12 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>22. 8. 2020<br />
Natáčení trochu zevšednělo. Samozřejmě, na place zábava občas byla. Sem tam přeřek nebo zábavný pád, ale jinak se mimo plac nic moc nedělo. Nate se rozhodl to malinko oživit. Vždy, když natáčeli mimo studio a nebo nějakou budovu, tak měli herci cestovní karavany, kde měli svoje kostými a taky nějaké osobní věci. Měli je po dvou. On byl s Theodorem, a věděl, že Triss je s Olivií. Předpokládal, že Galathea je s Francis a Dominick sdílí karavan s Ianem, ale jistě to vědět nemohl. Dnes a celý týden natáčeli v lesích, které představovali Zapovězený les. Bohužel se v něm rychleji stmívalo a tak jim natáčení trvalo delší čas, neboť mohli točit jen omezený počet hodin denně. Výhodou bylo, že i kostýmy komparzu byli v karavanu a ne ve studiích. Nate se ještě jednou rozhlédl, že nikdo není poblíž a proplížil se ke dveřím karavanu. Doufal, že je to ten správný a nespletl si přívěs. Postavil se ke dveřím, aby ho nikdo neviděl a telekinezí si odemkl, načež vklouzl rychle dovni&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2846"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2846/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>3</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">1d3b1975a9df27c3d685709e1365e6ff</guid>
				<title>Sander Sagittarüs píše nástěnku: 19.8.2020 
,,Keďže nechcem, aby si mala ešte nejaké pol [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2908/</link>
				<pubDate>Wed, 19 Aug 2020 20:22:22 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>19.8.2020<br />
,,Keďže nechcem, aby si mala ešte nejaké polámané prsty. Tak, ako sa ti to už podarilo. Ukáž, ako by si spravila päsť.“ Sanderov hlas sa k nemu vracal niekoľkokrát v podobe ozveny, ktorú by však nikdy neoznačil za svoju. Zvuk, bol totiž deformovaný priestorom v ktorom sa nachádzali. Opustený sklad sa mu v poslednej dobe stal druhou izbou. Prišlo mu, že tam strávil až príliš veľa času na to čo za miesto to bolo. Prach po zemi a steny so strechou sa viac menej rozpadávali na čo poukazovalo aj niekoľko dier, cez ktoré dnu vnikali lúče svetla. Nádherne osvetľoval prach, ktorý sa vznášal vo vzduchu a nútil ho tak kašľať.  Akoby nestačilo, že sa tam stretávali vlkodlaci, alebo tam neraz zachytil démonskú aktivitu. Nepochyboval o tom, že tam niekedy zastihne nepríjemnú návštevu. Avšak to miesto, ktoré bolo len zvyšok plechových stien a kovových trámov malo isté čaro. Možno to bolo tým priestorom na umenie, ktoré mu to miesto ponúkalo. Sám si nebol istý. Avšak vedel, že o&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2908"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2908/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">12aaaa8af3682a7b7aaa20115914a664</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: 27.8.1937
Každý mladý človek uvíta príjemnú spoloč [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2953/</link>
				<pubDate>Fri, 27 Aug 1937 21:13:49 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>27.8.1937<br />
Každý mladý človek uvíta príjemnú spoločnosť na ktorú sa dalo príjemne pozerať. Radosť pre oči, ktoré sa tak aspoň na istý čas dokázali odvrátiť od krívd života, ktoré burcovali neistoty a strach. Práve preto som tak neskutočne obľuboval cesty s Võ. O jeho rysoch tváre a hladkej pokožke by moja maličkosť bola schopná písať ódy, možno aj symfónie, avšak na to je mi príliš blízky priateľ. A predsa moje umenie len tak niekomu nevenujem. Musím sa však priznať, že po posledných vetách asi ani sám o moje diela stáť nebude. Je to len jeho strata, všakže?<br />
Dovolenku som potreboval už nejaký ten rok a aj napriek tomu, že cesty sú mi bližšie, ako môj vlastný domov v ľúbostnom Paríži ubíjalo moju dušu len tak pochovávať v každodennej rutine života. Ako to jeden zvládol? Existovať len kvôli tomu, aby každý deň bol presnou kópiou toho predošlého? Postráda to predsa význam. Od čoho prežívame život, ak nie od toho, aby každá minúta života bola odlišná od tej predošlej? Nonsens&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2953"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2953/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
		
	</channel>
</rss>