Shadowhunters Online | Joshua Prescott | Nástěnka

Joshua Prescott píše nástěnku: 1.1.2022 Oh, Bože. Moja hlava. Takto som si Silvester […]

Sat, 01 Jan 2022 20:17:10 +0100

1.1.2022
Oh, Bože. Moja hlava. Takto som si Silvester nepredstavoval. Pootočím hlavou, aby som videl kto to vlastne so mnou leží v posteli. Pochybujem, že je to Darius. Ten má teraz úplne iné starosti. Absolútne iné. Trochu zaostrím na postavu vedľa seba a povzdychnem si.
“Nevzdychaj.” Zašomre Richard hlasom umierajúcej kosatky.
“Čo sa stalo?” Opýtam sa celkom podobným hlasom. Fakt si pamätám iba nejaké útržky. Čo je v podstate úspech pretože po rozlúčke so slobodou som mal úplne okno.
“To keby som vedel…” Takto to vyzerá, keď slopete s bratom, ktorý je náchylný k strate pamäti rovnako ako vy. Pozriem sa okolo seba. Ono je asi dobre, že som svoj byt ešte neprenajal. Neviem kde by sme potom skončili. Otočím sa na chrbát a mám pocit, že sveter, v ktorom som zaspal je okolo mňa obmotaný asi trikrát. Vyzerá to tak, že sme sa sem nejako dostali, hodili sa na posteľ tak ako sme boli a zaspali sme.
“Chcelo by to otvoriť okno.” Je tu smrad jak hovädo.
“To chcelo…” Zahuhle…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 19.6.2021 Vytiahnem šanón hrubší než Biblia. A to hovo […]

Sat, 19 Jun 2021 22:28:27 +0200

19.6.2021
Vytiahnem šanón hrubší než Biblia. A to hovorím o oboch zákonoch. Vycvaknem z neho všetky euroobaly s dokumentami a začnem to triediť. Voľačo letí do skartovačky. Už som ju pár krát dal aj pod klimatizáciu, aby sa vychladila. Asi som mal papiere triediť priebežne. Ale na moju obranu, kopec vecí sa mi hodilo. Pozriem na vibrujúci mobil, či to náhodou nie je Darius. Lenže tam si prečítam iba asi tisícu správu od šéfa. Prevrátim oči, povzdychnem si a palcom swapnem na vymazanie. Myslel som, že ignorovanie práce bude ťažšie ale ono je to zatiaľ dosť jednoduché. Možno by som sa mohol na online poradu pripojiť v pyžame. Áno! A zoberiem si to so Star Trekom. To by som mohol spraviť. Pár bonitných klientov presuniem do iných spoločností… Znovu mi zavibruje mobil. Automaticky to swapnem a robím si svoje ďalej. Čo budem ale robiť? Akože peňazí mám dosť lenže… byť bez práce? Nikdy som nebol bez práce. Vždy som pracoval. Navyše som to ešte nepovedal Dariovi. Kurva, ako mu po…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 15.6.2021 Došľaka. Koľko už tu sedím a nechávam ten posra […]

Tue, 15 Jun 2021 09:05:23 +0200

15.6.2021
Došľaka. Koľko už tu sedím a nechávam ten posratý telefón zvoniť? Je toto vyhorenie? Grant vravel, že sa to môže stať. Vyhorel som? Fakt? Neviem sa prinútiť zdvihnúť ten hnusný telefón. Asi hodinu tu pozerám ako tupec do stola a nič nerobím. Vždy keď dnu nahliadne Linda, tak len ju rukou odoženiem. Ani na ňu neprehovorím! Iba mávnem rukou! Toto si to dievča ani nezaslúži. Celú noc som bol hore. Len som počúval ako Darius dýcha a snažil som sa zaspať. Lenže nič. Stále mi to išlo hlavou. Odkedy som sa rozprával s Triss a napadla mi pritom tá myšlienka, tak ma to nepustilo. A stále viac a viac to na mňa doliehalo. Zhlboka sa nadýchnem. Chce sa mi grcať. Strašne sa mi chce grcať a mám ešte k tomu pocit, že sa nezvládnem ani postaviť. Takto ešte sedím asi ďalšiu hodinu. Počuje veľmi zreteľne ruch, ktorý sa deje mimo mojej kancelárie. Počujem dokonca ako si Trevor už asi ôsmykrát strúha ceruzku. Francis si ticho poprdkáva a snaží sa to skryť za škrípanie stoličky. Amber…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 14.-15.2.2021 Nechám si na letisku odbaviť batožinu a ča […]

Mon, 15 Feb 2021 13:20:58 +0100

14.-15.2.2021
Nechám si na letisku odbaviť batožinu a čakám. Kúpim si mega predraženú kávu, ktorá ani nechutí tak ako by podľa jej ceny mala chutiť. Stále pohľadom odbieham ku vstupu. Že ja som s týmto súhlasil. Bla, bla, bla, si teraz vlkolak. Bla, bla, bla, musíš sa zoznámiť s rodinou z Chicaga. Bla, bla, bla, mal by si ich pozvať na svadbu osobne. Nasrať! Ani ich nepoznám. Babka pošle na narodky pohľadnicu, inak som ich videl naposledy na Richovej svadbe. Nikdy neprejavili nejaký záujem o nás. A už vôbec nie o mňa! Načo ich mám pozývať?! Robím to iba kvôli mame. Evidentne jej na tom záleží. Alebo ju skôr nebaví to bombardovanie z ich strany a chce to mať čo najskôr za sebou. Lenže kde kurva je?! Znova sa otočím ku vstupu. Napíšem jej asi päťdesiatu správu. Na pár z nich mi odpísala automatickou správou, že sa ozve keď bude môcť. Jediné čo mi o rodine z Chicaga povedala bolo, že sú vlkolaci. Nejaká rodinná smečka. No, veľmi o rodine nie je zdieľna. Cítim ako mi mobil zavib…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 28.12.2020 “S tebou je nakupovanie horšie než s Nic […]

Mon, 28 Dec 2020 07:11:41 +0100

28.12.2020
“S tebou je nakupovanie horšie než s Nicole.” Poviem Jamesovi keď vylezie z kabínky. Na sebe má už ôsme gate a natŕča sa pred zrkadlom.
“Pretože Nicole by si mohla kúpiť aj vreco na zemiaky a vyzerala by v ňom super. Nerobia mi tie kapsy divný zadok?” Otočí sa na mňa po radu. Ja som si medzitým spravil pohodlie na gauči, ktorý je priamo určený na to čo robím. Trpenie móresom nerozhodných zákazníkov butikov.
“Chceš od svojho gay brata, aby sa vyjadroval k tvojmu zadku?”
“Aspoň viem, že sa k nemu vyjadríš úprimne.”
“To si mohol zobrať aj Josého. Ten zbožňuje nákupy.”
“Nie, ten by ma rovno za ten zadok chytal. Tak čo myslíš?” Kritickým pohľadom prejdem Jamesovo pozadie a nespokojne mlasknem.
“Tie kapsy sú divné.”
“Že? Nie sú tu gate na môj zadok?”
“Vravel som ti, že tie hnedé boli dobré.”
“Nechcem hnedé gate.”
“Prečo? V tých si mal pekný zadok.”
“Preboha, nehovor o mojom zadku, že je pekný. Si môj gay brat, znie to divne.”
“Celá táto konverzácia znie divne.”
“Idem…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 22.12.2020 Zbožňujem Vianoce. Teda neznášam ten stres oko […]

Tue, 22 Dec 2020 19:25:01 +0100

22.12.2020
Zbožňujem Vianoce. Teda neznášam ten stres okolo a to naháňanie sa a podobne. Ale inak ich zbožňujem. Navyše s tými vlkolačími zmyslami je úžasné ako nám byt voní po škorici, perníku a jablkách. Mohol by som spraviť vianočný punč. Nealkoholický. Možno to Darius ocení. Síce zajtra nebude nadšený, že obeháme celú rodinu v New Yorku, aby sme odniesli koláče a darčeky ale večer budeme iba sami dvaja. Dáme si večeru a pozrieme nejaký film. To bude relax. Aj keď mám z neho pocit, že by najradšej tie girlandy roztrhal. Ale to sa mi asi zdá. Vytiahnem sériu vianočných ponožiek a dám si tmavomodré so zelenými vetvičkami a vločkami. Na to, aby som si vedel perfektne vychutnať Vianoce musím ešte uzavrieť jednu dôležitú vec. Natiahnem na seba čierne nohavice. Rozhodne túto záležitosť nechcem ťahať do nového roka. Dám si bledošedú košeľu, ktorú zastrčím do nohavíc. Okej a teraz sveter. Chvíľu sa v nich prehrabujem až kým vytiahnem tmavomodrý, v ktorom sú striebornou niťou vyš…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 14.12.2020 Fajn, včera ráno Darius vyrazil do Washingtonu. A […]

Mon, 14 Dec 2020 00:36:00 +0100

14.12.2020
Fajn, včera ráno Darius vyrazil do Washingtonu. Aj tak si myslím, že mohol ísť lietadlom. Aspoň by sa skôr vrátil. Alebo sa nechce skôr vrátiť. Možno si chce od New Yorku na chvíľu odpočinúť. Štyri dni to tu vydržíme bez neho. Ja to vydržím. Však to je nič. Aj tak mám čo robiť. Napríklad o tretej ráno čumieť do vydrbaného stropu a uvažovať nás tým, že Darius odišiel na štyri dni. Podrbaná lykantropia. Prečo Darius vie zaspať ako drevo a ja ani za toho pojebaného Boha neviem oko zažmúriť?! Zavrčím do tichej a tmavej miestnosti. Mám toho leda tak dosť. Aby som unikol samovytáčaciemu procesu, ktorý by viedol iba k tomu, že by som sa premenil a zbytočne by som sa zahryzol do nejakého nábytku, tak vyleziem z postele. V teplákoch a tričku… boha, ta dlážka je studená. Prejdem ku skrini a odtiaľ si vylovím nejaké teplé ponožky. Nie že by mi bola zima ale tak… nemám rád studenú dlážku. Idem na záchod. Akože dobre, byť vlkolak je celkom fajn. Hlavne teraz. Keď si praktic…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 19.10.2020. Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. S […]

Mon, 19 Oct 2020 23:51:13 +0200

19.10.2020.
Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. Skúsim sa pohnúť ale len čo to spravím tak sa ozve každá rana, každá modrina, v podstate každý kúsok tela. Zaskučím a ten zvuk sa odrazí od stien. Zároveň s tým to prebudí aj moje pľúca a rozkašlem sa. To ma donúti sa posadiť a vykašľať daľšiu spŕšku krvi. Už sa to stáva zvykom. A to vedomie ma znepokojuje. Ešte chvíľu čakám kým sa mi upokojí dych a až potom rozlepím oči. Pritom ako sa rozhliadam naokolo tak si utriem krvavú ruku do riflí. Tie sú už aj tak špinavé natoľko, že ďaľší fľak od krvi sa tam stratí. Kde to do hajzlu som? Malá, tmavá miestnosť s posteľou a mrežami. Ako cela. Je to cela. Kurva je to cela! Dobre… čo sa stalo? Stretol som Franka… rozprávali sme sa… dal mi nejaké sedatíva… a potom sa so svojim komplicom odniesli sem. Do nejakej cely! Mňa porazí. To som skončil zas v nejakej mafii?
“Do hajzlu…” poviem si potichu. Teda skôr zaskuhrám. Odsuniem sa z miesta kde som spal a opriem sa chrbtom o stenu.…Číst více

Joshua Prescott zveřejnil nový komentář aktivity

Sat, 17 Oct 2020 23:54:36 +0200

@jackheller do kelu… zabudla som na označenie… fakt by sa hodila možnosť upravovať nástenky

Odpovědět na - Joshua Prescott píše nástěnku 19.10.2020. Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. Skúsim sa pohnúť ale len čo to spravím tak sa ozve každá rana, každá modrina, v podstate každý kúsok tela. Zaskučím a ten zv […]

Joshua Prescott píše nástěnku: 14.-16.10.2020 Kedy toto skončí? A hlavne ako sa to s […]

Fri, 16 Oct 2020 20:47:43 +0200

14.-16.10.2020
Kedy toto skončí? A hlavne ako sa to skončí? Desím sa toho čo sa bude ešte len diať. Cítim ako lietadlo klesá a o chvíľu aj prudký náraz ako sa dostane na pristávaciu plochu. Znervózniem ešte viac. Pokiaľ je to vôbec možné. Rukou mi prejde ostrá bolesť keď ju stisnem v päsť ale iba zatnem zuby a držím ju tak. Dokiaľ to bolí tak žijem.
“Vystupujeme, Joshua.” Konečne prehovorí Vladimir. Bože, ja ho tak nenávidím. Dúfam, že ten jeho ksicht zhnije v pekle.
“A kde presne vystupujeme?” Len sa uchechtne a pozrie sa na Sergeja. Niečo si povedia po rusky a potom znova ku mne obráti pohľad. Odpoveď sa mi nebude páčiť. To viem na isto.
“Vieš bolo by lákavé od tvojho fotra dostať kopec peňazí. Ako satisfakciu za tie roky v base.” Chytí ma pod krkom a stisne. Svoj ksicht priblíži k tomu môjmu tak blízko až sa mi robí zle z toho zápachu vodky a kubánskych dútnikov. Pohnem rukami a znovu, tak ako tisíc krát pred tým sa snažím oslobodiť ruky zo sťahovacej pásky. Tak ako tisíc…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 13.10.2020 Okej, tak trochu som to pos*al. Mal som si to viac […]

Tue, 13 Oct 2020 22:15:18 +0200

13.10.2020
Okej, tak trochu som to pos*al. Mal som si to viac premyslieť a nie hneď pri prvej príležitosti pred neho kľaknúť a žiadať ho o ruku. Bože, ja som taký idiot. Ešte keď viem, aký má na toto všetko názor a ja sa pred neho vytasím s prsteňom. Ale zas na druhú stranu… babča má dobrý vkus na prstene. Fakt je krásny. Možno som mu mal radšej povedať, že mám rakovinu. Lenže to by zas pokazilo to prijemné rande. Všetko je tak zle načasované. Pohreb, armáda, Jack, ja, Rose, ten chalan… Ezra? Jediné čo sa teraz podarilo bol ten kontrakt s ruskou akciovkou. Už sa len dojednajú posledné veci v podmienkach a ide sa podpisovať. Mohlo by to byť už budúci týždeň. Navrhnem Dariovi výlet do Moskvy? Možno by som si tým trochu vyžehlil ten večer. Vzali by sme aj decká a možno by to bolo fajn. Najskôr pozriem hotel a potom mu to navrhnem. Zatrúbim na debila pred sebou, ktorý evidentne spí keď má zelenú. Alebo čučí do mobilu. A potom takýto chumaji spôsobujú nehody. Odbočím smerom von…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 28.09.2020 Ako sa to, sakra, mohlo stať?! Neunúvam sa ani v […]

Tue, 29 Sep 2020 20:50:47 +0200

28.09.2020
Ako sa to, sakra, mohlo stať?! Neunúvam sa ani vyzuť a rovno idem do kúpeľne pre uteráky. Komplet vytopená kuchyňa! Zastavím ešte prívod vody a idem sa pozrieť čo za katastrofu sa stalo. Myslel som, že suseda preháňa keď mi volala, že má na strope mokrý fľak. Vďaka bohu za to! Vytriem kus dlážky a s tým ako som vytočený na to už kašlem a otvorím komplet vytopenú skrinku. Vyhádžem do tej vody pár veci a nasúkam sa do nej tak, aby som videl príčinu vytopenia. Krásne sa na mňa usmeje prasknutá hadička. Sakra! Chcem sa postaviť ale pošmykne sa mi noha a skončím rovno v tej vode. Ako sa to vraví? Keď sa darí tak poriadne? Vylovím z gatí telefón a napíšem Dariovi čo sa stalo. Ráno môžem ísť zháňať novú batériu. Keďže som už mokrý tak z druhej skrinky vytiahnem náradie a pustím sa do demontovania pokazenej batérie. Ide mi to celkom od ruky. Len keby neboli všetko tak posrato pritiahnuté. Ozve sa zvonenie a ja to dvihnem bez toho, aby som sa pozrel na displej.
“Prosí…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 4.8.2020 Dúfam, že Nicole príde čím skôr. Andromeda znova […]

Fri, 07 Aug 2020 18:27:14 +0200

4.8.2020
Dúfam, že Nicole príde čím skôr. Andromeda znova zakňučí a šťuchne do mňa ňufákom. Panebože, fakt by som rád s ňou vybehol von! Ale neviem sa ani z toho gauča pohnúť! Jednoznačne sme to prehnali. Vrhnúť sa na Daria keď bol spln bolo fakt nepremyslené ale ak by som mal byť k sebe úprimný… zopakoval by som to. Možno som masochista. Predsa len nebol vôbec jemný a mňa to celkom dosť bralo. Tá drsnosť. A že to aj bolelo. Budem rád ak sa ešte niekedy posadím. Mokrým ňufákom dostanem do oka.
“Andromeda…”, skoro mi vrazí ňufák do pusy. Prekulím sa na bok a rátam do troch, že sa dvihnem. Jeden… dva… dva a pól… a ozvú sa kľúče v zámku.
“Čus! Pre tvoje dobro verím, že máš dobrý dôvod na to vytiahnuť ma z postele.” V obývačke sa objaví Nicole. Vlasy ledabolo v ohone, na sebe nejaké krátke tričko ružovej farby a šedé, kárované nohavice s vysokým pásom. A každá ponožka iná. Či to má tak zámerne alebo omylom… neviem.
“Čau Nico…”
“No čo ty špuntík?” Zašušle na psa a…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 2.7.2020 Konečne otváram dvere od svojho bytu. Byt je p […]

Thu, 02 Jul 2020 19:07:31 +0200

2.7.2020
Konečne otváram dvere od svojho bytu. Byt je prázdny a tichý, pretože som poprosil Nicole, aby si Andromedu na pár dní zobrala k sebe. Neprotestovala, za čo som bol skutočne vďačný. Zamknem za sebou a presuniem sa do izby, kde si vezmem na seba nejaké svoje oblečenie. Nie že by Dariova mikina bola nepohodlná… ale… bože… potrebujem premýšľať a ide to ťažko keď na sebe cítim jeho. Teda, nie priamo jeho ako jeho ale proste z tej mikiny je cítiť on. Zoberiem si modré tričko a šedé tepláky a skočím do sprchy, kde sa umyjem svojim sprchovým gélom. Dám na seba svoje oblečenie a keď si vyšúcham vlasy svojim uterákom tak sa konečne poriadne nadýchnem. Ale je mi to hovno platné lebo stále naňho myslím. Vyleziem z kúpeľne uložím sa na gauč. Zachumlám sa do deky, ktorú mám vždy pripravenú niekde na gauči. Je pravda, že je mi už omnoho lepšie po tých bylinkách a lektvaroch a neviem čom od Jacka. Skôr sa iba cítim psychicky unavený. Na konferenčnom stolíku so mnou vizuálne…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 9.6.2020 Asi skapem. Neskutočne ma bolí slezina. Aj hlava. A […]

Tue, 09 Jun 2020 10:31:49 +0200

9.6.2020
Asi skapem. Neskutočne ma bolí slezina. Aj hlava. Aj žalúdok. Ale hlavne slezina. Rozlepím aspoň jedno oko a vidím svoj byt. Vďaka Bohu, že som vo svojom byte! Zavriem to svoje oko. Môj poondiaty mozog začne rekapitulovať. Pamätám si na Nuks. Je to super dievča. Myslím, že tam potom došiel jej frajer. Trošku viac sa schúlim na tom gauči a pritiahnem si bližšie deku. Och, Bože… bavili sme sa o komunizme, teleportu, dúhe a… čo je koška? Aj mračenie ma bolí. Pamätám si, že sa mi Nuks a jej frajer stratili v dave. A potom som sa o komunizmu a boľševizmu bavil s ďalšími ľuďmi. Preboha, prečo práve o tomto? Omg, prečo som mal vedro s vodou? Ježiš, ja som to vedro s vodou vrazil vyhadzovačovi do rúk a povedal som mu, že “to je pre teba baby”. Do Pandemonia nikdy nepôjdem. Pamätám si, že som potom išiel do ďalšieho podniku. A pil som ďalšiu vodku. Veľa vodky. Slopal som ju s nejakou partiou vysokoškolákov. Ani neviem čo to bol za podnik ale tiež tam nikdy nevkročím, pretože s…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 29.5.2020 Chuť ožrať sa je fakt veľká. Dokonca začína aj pre […]

Fri, 29 May 2020 10:30:08 +0200

29.5.2020
Chuť ožrať sa je fakt veľká. Dokonca začína aj prevyšovať strach z toho, že by som dostal slezinový záchvat. Zaklapnem notebook a odložím ho bokom. Tieto videokonferencie a podobne sú celom v pohode hlavne keď mi stačí si dať košeľu a inak môžem byť aj v trenkách. Teda… hodil som na seba aspoň rifle. Andromeda dobehne do izby a hodí na zem papuču.
“Vážne? Zas? Tam máš kopec hračiek a ty mi furt berieš túto jednu papuču? Aha…” zoberiem spomínaný predmet a ukazujem jej kde všade sú hryzance a diery. “Vidíš ako si ju zničila? Aha, tu a tu. Je to normálne?” Pes zvedavo pozerá a mne až teraz dochádza, že sa s ním rozprávam. Fakt musím niečo so sebou robiť. Opiť sa do nemoty a ísť ďalej. Zrazu sa ozve klopanie a Andromeda sa rozbehne ku dverám a začne tam štekať. Skutočne s ňou musím ísť na cvičák. Prejdem ku dverám a odoženiem ju od nich. Keď ale otvorím dvere tak ostanem nechápavo hľadieť.
“Joshua Clarence Prescott?” Opýta sa ma jeden z policajtov. Tvária sa vážne…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 23.5.2020 Nahnevane si zbalím veci na box. V preklade to […]

Sat, 23 May 2020 10:27:49 +0200

23.5.2020
Nahnevane si zbalím veci na box. V preklade to znamená, že chodím po byte a nadávam ako pohan. Dokonca aj Andromeda zaliezla radšej pod posteľ. Grrr! Mám v sebe toľko zlosti, že by som aj niečo rozbil! Načo sa niekto montuje do nášho rozchodu!? Ešte taký sprostý vtip s listom! A keď si pomyslím, že som sa z toho zosypal! Ďalšia dávka nadávok sa mi iba vyhrnie z úst a potom tresknem s dverami. Dole už ma čaká Richard. Pri nastupovaní nešetrím ani jeho dvere. Nasupene funím. Nemusím sa na brata ani pozrieť a viem, že má pozoruje. Našťastie bez slova vyrazí do telocvične. Chcem vybiť tu energiu. Potrebujem ju zo seba dostať!

Po rozcvičke sa dáme do párov. Je mi jedno s kým budem. Buď zmastím ja jeho alebo on mňa.
“Tváriš sa ako keby si chcel niekoho zabiť.” Povie Richard s postaví sa oproti mne.
“Možno aj chcem.” Odvrknem mu agresívne a pustíme sa do precvičovania. No čoskoro sa to medzi mnou a Richiem zvrhne na bitku. Vždy keď použijem niečo z toho čo má naučil Dari…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 12.5.2020 Neviem ako posledné dni prebehli. Nepamätám si ic […]

Tue, 12 May 2020 10:25:45 +0200

12.5.2020
Neviem ako posledné dni prebehli. Nepamätám si ich. Všetko čo bolo nutné som robil automaticky. Prácu mám pravdepodobne iba vďaka mojej asistentke. Mám také tušenie, že od hladu som nezomrel tiež iba kvôli nej. O rozchode som povedal iba Nicole. Bola to hra na istotu, pretože som vedel, že to spoľahlivo roztrúsi po rodine. A tiež bola asi jediná, ktorej som sa vyplakal na rameno. V tomto je moja sestra najlepšia. Nič sa nepýtala. Nechcela nič vedieť. Len tam sedela. Tiež to bola ona, kto ma dotiahol k tomu zasranému psychiatrovi. Alebo psychológovia. Jednoducho ku Grantovi! Pýtal sa ma kopec debilných otázok. O pocitoch. O tom čo sa stalo. Čo je koho do toho ako sa cítim! Prudko predo mnou pristanú dva poháre zmrzliny. Zamrkám a … je to ako keby som sa prebral. Sedím na obede s Nicole, ktorá sa usadí oproti mne a odloží bokom svoj dojedený tanier, aby sa mohla pustiť do pohára. Pozriem sa čo mám vlastne ja na tanieri… je tam zas nejaký šalát. Pozriem znova n…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 2.5.2020 Otvorím poloprázdnu chladničku. A nech pozerám, ako […]

Sat, 02 May 2020 10:22:28 +0200

2.5.2020
Otvorím poloprázdnu chladničku. A nech pozerám, ako pozerám tak nič navyše sa v nej nechystá objaviť. Čo už, pôjdem do obchodu. Hodil som už na seba konečne oblečenie… doteraz ho totiž nebolo treba. Až sa mi trochu nahrnie červeň do tváre, keď si spomeniem čo sme posledné dni stvárali.
“Čo dnes budeme variť?” Húknem radšej na Daria, aby som svoju myseľ odlákal od toho sa naňho znova vrhnúť. Ako keby mi nestačilo to, ako má bolí celé telo. Nehovoriac o tom, že sedenie neprichádza do úvahy.
“Steaky.” Dostanem odpoveď a usmejem sa. Hej, predstavím si Daria v kuchyni a moje srdce znova naberie rýchlejšie tempo.
“Skočím si pre ten mobil, čo som z neznámeho dôvodu nechal doma a cestou späť sa zastavím v obchode. Za chvíľu prídem.” Zaškerím sa naňho a dám mu pusu. V tej ešte chvíľu zotrvám a mám čo robiť, aby som sa odlepil od neho. V duchu nad sebou zalomím rukami. Skutočne som ako v puberte. Vyrazím von, v rifliach, modrom tričku a čiernej mikine a zastavím si taxi. Musím…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 6-24.4.2020 Začalo to postupne. Najskôr ma škrabalo v hr […]

Fri, 24 Apr 2020 09:58:33 +0200

6-24.4.2020
Začalo to postupne. Najskôr ma škrabalo v hrdle a potom sa pridal kašel. Naivne som si vravel, že to bude z toho sava, ktoré tu vdychujem pri všetkom tom dezinfikovaní. Lenže… som sa cítil iba horšie. Zbalil som si teda pár vecí. Niečo mi aj tak ešte ostalo v byte na Manhattane. Prilepil som odkaz pre Dariusa a vypakoval som sa. Fakt nebudem riskovať, že to chytí. On by to zvládal horšie a to by som si skutočne neodpustil. Stále som si ale vravel, že to môže byť aj nejaké to prechladnutie. Zvyknem bývať v takomto období chorý. Do bytu som sa dostal už celkom v mrákotách. Ani si nepamätám ako som zapadol do postele. Sem tam som sa budil a potom bol zas mimo. Dokonca som Dariovi napísal SMS. Ale až druhý deň som si všimol, že je nejaká skomolená vďaka autokorektu ale na opravu som nemal už vôbec energiu.

S tým ako bežne prežívam chrípku som teda moc nepanikáril. Lenže keď teploty a bolesť svalov neustávali tak som začal byť celkom v obavách. A keď už sa mi aj horš…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 29.3.2020 Som rád, že od dezinfikovania kľučiek a sky […]

Sun, 29 Mar 2020 09:54:41 +0200

29.3.2020
Som rád, že od dezinfikovania kľučiek a skypovania s klientmi ma vytrhol James. Ten má toho až nad hlavu a tak Anabel preváža medzi mnou, Richiem a prípadne aj sesternicou Josie. Šťastne som sa obliekol ako človek, do obyčajných riflí a trička s dlhým rukávom. Vonku to totiž vyzerá na celkom pekné počasie. Ale beriem si aj bundu. Teraz prechladnúť a dostať sa do nemocnice by bolo fakt naprd. Naštartujem auto a o chvíľu som u Josie. Býva v jednom prenajatom byte na Park Slope. Zazvoním a ani dlho nečakám kým sa otvoria dvere, a predo mnou stojí malá hnedovláska s veľkým kukučom. A rúškou na tvári cikcakových vzorov. Nadvihnem nad tým obočie.
„Do kúpeľne, vydrhni si ruky a tvár.“ Povie miesto pozdravu drahá Josie a ide naspäť do obývačky z kadiaľ sa ozýva Anabelin smiech. Takže podľa pokynov vykonám všetko čo odo mňa chce a idem sa pozrieť čo to tam kutia. V obývačke ma prekvapí halda látok a šijaci stroj. Josie, teraz už bez rúšky, sa škerí od ucha k uchu.
„Tak…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 21.11.2019 Ráno sa zobudím polámaný ako keksík v zadnom vrec […]

Thu, 21 Nov 2019 09:52:45 +0100

21.11.2019
Ráno sa zobudím polámaný ako keksík v zadnom vrecku nohavíc. Nikam sa mi nechce ale potrebujem na chvíľu z tadiaľto vypadnúť inak už ma vážne porazí. Pomaly vstanem, spácham rannú hygienu a potom sa nejako navlečiem do oblečenia. Sakra, nech už mám zahojené tie rebrá, pretože je to na hovno keď sa nemôžem poriadne hýbať. Ale tá mastička od Dariusa funguje super. Jazva je úplne zacelená. Napíšem správu Nicole, že si prídem pre toho medveďa, ktorého mi kúpil Paul. Zabalím sa do tmavomodrej bundy a vypadnem z bytu.

Chytím si nejaký taxík, pretože na šoférovanie sa ešte vážne necítim. Taxikárovi nadiktujem adresu a znechutene sa pozriem na interiér auta. Preboha, tých žuvačiek tu je… radšej začnem sledovať ulicu za okienkom. Stále premýšľam nad tým čo sa stalo. Pretože celé je to naprd. Celá táto situácia je naprd. Ako mám sakra spracovať fakt, že Darius je vlkolak?! A ako mám spracovať informáciu, že zabil svojho prvého frajera?! Okej, v tomto už preháňam… techn…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 1.11.2019 Ako to len povedať. Strážiť deti počas kole […]

Fri, 01 Nov 2019 09:51:20 +0100

1.11.2019
Ako to len povedať. Strážiť deti počas koledovania je v pohode. Ale keď sú nadopované cukrom… to už tak v pohode nie je. Ani neviem kedy som prišiel k Dariovi. Zhodil som kostým princa a padol do postele ako kameň. Ráno som vstal o niečo neskôr. A cítim sa rozbitý ako cigánska hračka. Ale vstať musím, pretože potrebujem vybaviť jedno poistenie sesternici. Tak som teda vyrazil s tým, že som Dariovi sľúbil, že sa skoro vrátim. Chcem dneska niečo uvariť, prípadne aj upiecť. Ono, keď si spomeniem ako sme oslávili predhalloweensku noc tak … zopakoval by som si to. Možno dneska.
Všetko som vybavil aj som sa z toho tešil, lebo mi ostal čas na nákup. Lenže pokazil to fakt, že mi niekto nabúral auto. Preliačené dvere na aute a aj blatník. V tomto New York neznášam! Ľudia tu totiž nevedia jazdiť. Neostávalo mi teda nič iné ako odviesť auto do servisu a ešte dám Dariovi vedieť, že sa zdržím. V kabáte, rifliach a ľahkom svetri šedej farby som nastúpil do toho svojho chudáka. Ce…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 6.9.2019 Z ničoho nič ucítim vibrovanie. Automaticky moja ru […]

Fri, 06 Sep 2019 09:49:01 +0200

6.9.2019
Z ničoho nič ucítim vibrovanie. Automaticky moja ruka vystrelí k mobilu, aby som vypol budík. Ešte pred tým, než sa pustí akýkoľvek zvuk. Neznášam budíky. Pohodlnejšie sa zavŕtam do toho príjemne teplého objatia. Spokojne zavrním a doslova sa premáham, aby som rozlepil oči. Ale musím. Dofrasa, včera som mal mať home office. Miesto toho som sa naháňal po všetkých čertoch. Ale dnes nie! Dnes sa z práce odtrhnem! Len si zoberiem pár vecí, cestou sem nakúpim a potom upečiem nejaký ten koláč! Pomaly a neochotne sa vymotám z Dariových rúk. A hlavne potichu. Aby som ho nezobudil. A ešte potichšie opustím spálňu.

Vychystám sa do práce. Normálne si pripadám už ako ninja, keď sa snažím nerobiť hluk. Zaujímalo by ma kam Maha tak skoro zmizla? Asi bude ranné vtáča. Oholím sa, vyčistím si zuby. Tentoraz už svojou kefkou. Trochu som nervózny z toho, že ho tu nechávam samého. Rátal som s tým, že tu Maha bude. Ale tak Darius si vyrobil provizórnu slepeckú palicu, takže dúfam, že sa…Číst více

Joshua Prescott píše nástěnku: 1.9.2019 Vstal som pomerne skoro ráno. Cítil som sa n […]

Sun, 01 Sep 2019 09:46:01 +0200

1.9.2019
Vstal som pomerne skoro ráno. Cítil som sa nevyspatý, nevrlý ale najviac asi celkom prázdny. Po predchádzajúcej noci sa ani nečudujem. Čert mi bol dlžný stretnúť Dariusa. Zlosť vo mne znovu vzkypela a tak som sa radšej prichystal k behu a vyrazil som do parku. Väčšinou mi to pomôže, aby som nepremýšľal ale tentoraz sa to nedalo. Čo si do kelu myslel? Nehovoriac o tom, že to bolo neskutočne drzé. Ale je pravda, že by som si mal nastaviť heslo. A keď som pritom… od rána mi Robin ani nenapísal. Čudovať sa tomu nemôžem. Ak by to bolo naopak, tiež by som sa neozval. Aspoň nie ako prvý. Ale naopak to nie je a ja sa aj tak nehodlám ozvať ako prvý. Zamračím sa a pridám do tempa. Je celkom svieži vzduch. Nebyť toho ako som rozhodený tak by som si to viac vychutnal.

Po dlhšej chvíli zastavím a kopnem do malého kamienka, ktorý odletí dakam preč. Chcel som ten vzťah ukončiť? Spotený a udýchaný ostávam stáť uprostred cestičky. Posledné dva roky už ten vzťah išiel aj tak d…Číst více