Shadowhunters Online | Jack Porter | Nástěnka

Jack Porter píše nástěnku: 12.4. 2023 Niekedy skutočne nenávidím svoju prácu. Ale obč […]

Thu, 18 May 2023 16:30:41 +0200

12.4. 2023

Niekedy skutočne nenávidím svoju prácu. Ale občas sa v nej dá spojiť príjemné s užitočným. Zapíšem si ešte posledné poznámky z prednášky a potom si tak ako ostatní, pobalím svoje veci a vyjdem z auly. Trochu pohýbem ramenami, pretože mi z toho sedenia stuhli. Bola to dlhá ale za to zaujímavá prednáška o vrahoch dvadsiateho prvého storočia. Niečo čo sa mi hodí k práci a aj k prednáškam, ktoré musím absolvovať na univerzite. A ako bonus… mi CIA uhradí celú cestu a pobyt v Baltimore. Len teda, nesmiem stratiť bločky. Hodil som na seba bielu košeľu, šedé nohavice a keďže je počasie stále pod psa tak aj hnedý kabát. S hnedou, koženou aktovkou tu fakt vyzerám ako nejaký profesor alebo biznismen, čo mi ani nevadí, pretože sa tu na mňa culia študentky a myslím, že aj nejakí študenti. Dvíha mi to ego. Tak sa teda pousmejem, zapadnem na toalety, ktoré oproti mojim študentským časom vyzerajú ako z luxusného hotela a… odfotím sa Jasonovi. Na moment si pripadám ako jedna…Číst více

Jack Porter vytvořil

Wed, 01 Feb 2023 15:26:49 +0100

Tréning

Datum: 4.2.2023 Typ: Quest Čas: 15:00 (InRPG – 12:00) – skoršie príchodové posty budú len dobré Miesto: Inštitút – Výcvikový Sál Cieľová skupina: Lovci ------------------------------------ Je potrebné si ujasniť pravidlá. Účasť je POVINNÁ, avšak informácie z akcie budú následne dostupné pre všetkých lovcov na nástenke. Pokiaľ však nie je možné sa dostaviť ospravedlníte sa mne (Gabriell), alebo Samanthe. Tréning bude štruktúrovaný jednoducho. Na prvom mieste bude predstavenie, nakoľko s mnohými sa nepoznáme. Ďalej prejdeme pravidlá, ktoré sa budú týkať všetkých a zodpovedajú sa potrebné otázky, ktoré sa objavia vo vzduchu. Spoločne vypracujeme každého zodpovednosti a predstavím aj nové zásady, ktorých sa bude každý držať. V druhej časti prejdeme ku tréningu, ktorý bude tentokrát prebiehať len v sále, do terénu sa budete môcť…

Jack Porter vytvořil

Wed, 07 Dec 2022 22:25:21 +0100

Vianočné trhy

Ho, ho, ho! Tak čo, stihli ste sa tento rok už konečne dostať na zoznam dobrých detí? Alebo vás znova bude pod stromčekom čakať uhlie? Tak či onak, je dobré si v tomto vianočnom zhone urobiť čas pre seba a svojich blízkych. Môžete si napríklad… zájsť na vianočné trhy! Newyorčania už sa predsa nemôžu dočkať kým sa otvoria stánky v Central parku. A kto by sa aj divil? Budu tam rôzne pochutiny, nejaké to varené vínko, bárs aké výrobky, vianočná muzika na každom kroku a pre tých najmenších tam budem aj Betlehem so živými zvieratkami. A samozrejme, ak ešte chcete Santa Clausovi na poslednú chvíľu povedať čo chcete pod stromček, tak budete mať príležitosť si mu sadnúť na kolienko. Nezabudnite…

Jack Porter vytvořil

Sat, 12 Nov 2022 22:37:27 +0100

BLACK FRIDAY!

Asi už si viacerí z Vás všimli, že stránky sú trochu rozvrzané. Navyše nám tu akosi upadá morálka a nováčikovia utekajú rýchlejšie než démon pred anjelským ostrím. Sad but true. Takže som sa rozhodla Vás trochu povzbudiť, rozaktívniť a možno aj máličko potešiť. Dávam BLACK FRIDAY na TRETIE POSTAVY!!! Lebo väčšina z Vás čo je aktívna a nezdrhla už má dve postavy, takže Vám dávam túto možnosť. Na oplátku očakávam šírenie dobrého mena Shadowhunters RPG, lákanie nováčikov a hlavne aktívne HRANIE S NOVÁČIKMI!!! Je mi jedno či toho nováčika dotiahne za uši alebo nohami napred... jednoducho hrajte, hrajte, hrajte a hrajte. A ideálne spamujte sociálne siete s reklamou na naše RPG, pretože vieme byť super komunita. A navyše keď tu…

Jack Porter se přidal k Civilové

Mon, 14 Mar 2022 07:26:44 +0100

Jack Porter zveřejnil nový komentář aktivity

Thu, 19 Nov 2020 09:14:26 +0100

Pokojne… Amanda by sa aj tak mala zmieriť s tým, že nemá doma Einsteinov ale deti ktoré jedia hlinu a omietku 🙂

Odpovědět na - Jack Porter píše nástěnku 28.6.2020 Ešte rozospato vleziem do sprchy a pustím na seba vodu. Nevyspal som sa. Zasa. Ostal na mne ten nepríjemný pocit, ktorý mávam po nočných morách. Je to horšie ako pot. Je to &# […]

Jack Porter píše nástěnku: 15.11.2020 Je mi zle ako psovi. Čo to je za rámus? Trochu s […]

Sun, 15 Nov 2020 09:08:52 +0100

15.11.2020
Je mi zle ako psovi. Čo to je za rámus? Trochu sa nadvihnem z vankúša a vidím ako mi blikoce mobil na nočnom stolíku. Jaj… ten hluk je zvonenie. Dočerta… prečo je všetko do oranžova? Dvihnem ten pekelný stroj a dám si ho k uchu.
“Noo…” Zniem ako polomŕtve zviera na sklonku života, ktoré už je zmierené so svojim biednym osudom. Aj sa tak cítim.
“Porter! Kde máte ten telefón?!”
“Pri uchu.” Bože… musí tak kričať? Dúfam že mám niečo na bolesť hlavy.
“Myslíte, že ste vtipný?!”
“Mám svoj zmysel pre humor…” Asi budem vracať.
“Tak si ten svoj zmysel pre humor strčte do riti a choďte do márnice!”
“Nikam nejdem. Beriem si dovolenku.” Takto zle mi nebolo od strednej.
“Porter! Nie sú ľudia, takže okamžite nech ste v márnici!” Šéf mi to zložil. Ešte dosť dlhú chvíľu ležím s telefónom na uchu. Mám pocit, že keď sa pohnem tak sa vo mne pohne aj žalúdok a… fuj, do toho sa mi nechce. Ale povinnosť je povinnosť. Tak sa opatrne pohnem a zaskučím. Strašne ma bolia nohy. Ani sa ne…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 28.6.2020 Ešte rozospato vleziem do sprchy a pustím na seba v […]

Sun, 28 Jun 2020 14:30:02 +0200

28.6.2020
Ešte rozospato vleziem do sprchy a pustím na seba vodu. Nevyspal som sa. Zasa. Ostal na mne ten nepríjemný pocit, ktorý mávam po nočných morách. Je to horšie ako pot. Je to … temnejšie. Neviem ako presne by som to definoval. Dokonca ani samotná voda nepomáha tomu, aby som sa zbavil toho pocitu. Ale sprchový gél by tomu mohol pomôcť. Vylejem ho na seba v štedrom množstve a celý sa napením. Je to lepšie. Nie o veľa ale aspoň niečo. Počujem ako sa dvere od kúpeľne otvoria a zasa zatvoria. Na moment ztuhnem a potom rýchlo chmatnem po sprchovom závese ale ten mi tesne frnkne pred rukou. Amanda.
“Ale, ale. Stále môžem kamoškám tvrdiť, že mám bráchu so sexy brušákmi.” Rukami si automaticky kryjem svoje najintímnejšie miesto.
“Sakra, Am, vráť mi ten záves.” Ona asi nemá potuchy o osobnom priestore.
“Prosím ťa. Nemáš nič čo som nevidela.” Mávne ledabolo rukou a pustí záves.
“Je to divné.” Nastavím záves tak ako bol.
“Ty s tým narobíš…” Počujem ako sa usadí na záchod..…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 24.6.2020 Zapadol som do rutiny. Niet sa čomu čudovať. Už som […]

Wed, 24 Jun 2020 21:45:35 +0200

24.6.2020
Zapadol som do rutiny. Niet sa čomu čudovať. Už som tu vyše dvoch týždňov a to je tak akurát doba na vytvorenie si nejakého stereotypu. Keď je pekné počasie tak využívam bazén ako svoje útočisko. Prípadne leňoším na terase s nejakou knihou. Chodím na fyzioterapie. Musím priznať, že s Emily sme si celkom padli do noty. Bavia nás rovnaké knihy. Máme radi podobnú hudbu. Nebyť toho, že mám plnú hlavu Jasona tak by som si dal povedať. Možno jediné čo je na nej zlé, je ten divný zlozvyk s ohrýzaním nechtov. Niekedy… dobre, skôr často ma to vytáča ale mlčím. Som gentleman. Ďalšou mojou rutinou sa stalo cvičenie s Aaronom. Tak ako som mu povedal… poriadne som ho doriadil v ringu. Je síce pravda, že druhý deň som sa nevedel postaviť na nohu ale stálo to za to. Ten pocit, že to mám ešte v sebe je na nezaplatenie. A nie je to tým, že by mi Lyria pošramotila ego. Chápem, že je to víla a má viac sily než ja. Takže to bola nevyrovnaná bitka. Lenže… očití svedkovia boli akur…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 18.6.2020 „Vyzeráš hrozne. Niečo ťa bolí, zlatko?“ Pozriem […]

Thu, 18 Jun 2020 22:14:05 +0200

18.6.2020
„Vyzeráš hrozne. Niečo ťa bolí, zlatko?“ Pozriem na mamu a potom na otca. Obaja ma sledujú starostlivo. Ani sa nedivím. Videl som sa v zrkadle s tými kruhmi pod očami. Zoberiem si toust a zahryznem sa doňho.
„Jack, vieš, že nám môžeš povedať čokoľvek.“ Začne pre zmenu otec.
„Som v pohode.“ Odpoviem keď dojem sústo a ohryznem si ďalšie. Od tej nočnej prechádzky ulicou som sa poriadne nevyspal. Stále sa mi vracia ten sen. Vlastne je to mix všetkých mojich nočných mor, kde je Jason mučený alebo zabitý. „Podáš mi prosím džús?“ Opýtam sa mami v chabej snahe zmeniť tému. Pravdepodobne to funguje lebo mi ho podá a viac sa nepýta. Ani otec. Takže zvyšok raňajok prebehne v tichosti. Vonku je fakt krásne. Znova teda pokúšam svoje šťastie na slniečku ale tentokrát sa už natriem. Aj keď je mi to prd platné, keďže pehy sa mi už vyhodili. Emily s tou svojou fyzioterapiou je ako ako kúzelnica. Dokonca mi paranoidne napadlo, že by mohla byť čarodej. Na poslednom sedení som si ju t…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 15.6.2020 Ťažko sa mi dýcha. Cítim okolo seba horúčavu. Cítim […]

Mon, 15 Jun 2020 22:02:01 +0200

15.6.2020
Ťažko sa mi dýcha. Cítim okolo seba horúčavu. Cítim ako sa ma dotýkajú plamene. Je to tu ako v pekle. Všetko zničené. Všetko od krvi. Sám som celý od krvi. Nedokážem sa viac pozerať na tie zohavené telá a tak skloním hlavu. Lenže ma za bradu chytí Heatman a donútim ma ju znova dvihnúť.
„Nemá to cenu. Podvoľ sa.“ Trhnem sebou a cítim ako sa mi putá zaryjú do zápästí. Cítim ako zosilnie jeho stisk na mojej čeľusti. Lomcuje mnou hnev a bezmocnosť. Bolesť ma zasahuje zo všetkých krvácajúcich rán.
„Nikdy.“ Zachrapčím. Dokonca ani svoj hlas nespoznávam. Ako keby som nekonečne dlho kričal a môj hlas nebol zvyknutý na normálne rozprávanie. Zasmeje sa mi priamo do ucha. Z toho zvuku mi prejde po chrbte mráz.
„Slnko pohltí temnota, mesiac bude zahalený v krvi svojich obetí. Hviezdy budú padnú k zemi, tak ako deti anjelov. Budú sa brodiť vo vlastnej krvi, ktorá sa vsiakne do pôdy a tá sa stane neúrodnou. Temnota si zoberie späť to čo jej patrí, Jack. Ver mi. Chceš byť na víťazn…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 12.6.2020 Emily je milá. Celkom zábavná. Schopná fyz […]

Fri, 12 Jun 2020 21:55:05 +0200

12.6.2020
Emily je milá. Celkom zábavná. Schopná fyzioterapeutka. A je pravda, že máme niečo spoločné. Obom je nám trápne, že nám mami dohodli rande. Takže nakoniec to bol príjemný obed. Celé som to prežil iba vďaka tomu, že som natretý pantenolom od hlavy až po päty. Vlastne sme sa pri fyzioterapii s Emily celkom pobavili na tom, že chytám farbu zrelej paradajky. Teda… ona sa bavila. Ja som si zhrozene uvedomil, že mi na nose a ramenách vyskočili pehy. Síce velice hrkútala nad tým aké to je roztomilé a chutné… ale ja nechcem byť roztomilý a chutný! Som policajný vyšetrovateľ. Riešim vraždy. K tomu som tajný agent CIA. Nemôžem byť roztomilý a chutný! To nespadá do mojej profesie!
„Super je, že nemáš potrhané šľachy ale aj tak to budeš zajtra cítiť. Skús sa aj napriek tomu rozhýbať.“
„Dobre, skúsim to. Takže o dva dni?“ Na potvrdenie sa opýtam a vysúkam sa z jej auta.
„Hej, o dva dni. Čao.“ Tiež sa s ňou rozlúčim a zavriem jej dvere od auta. Emily odfrčí preč a ja sa…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 11.6.2020 Aklimatizácia prebehla úspešne. Aspoň myslím. Po t […]

Thu, 11 Jun 2020 21:51:04 +0200

11.6.2020
Aklimatizácia prebehla úspešne. Aspoň myslím. Po tom čo ma Amanda z lietadla odviezla k rodičom a tam ma nechala napospas ich večnému horekovaniu nad tým, že by som mal skončiť s políciou, som mal chuť nastúpiť do prvého auta čo išlo okolo domu a odviezť sa späť do New Yorku. Asi by som to spravil ale malo to dva háčiky… Prvý bol, že by som sa s tým kolenom asi ani k ceste nedostal. Druhý bol v tom, že každý kto by ma naložil do auta by musel potom čeliť Marii Porterovej. A to nikto nechcel. Po dvoch dňoch už bol ale doma pokoj. Asi za to mohol fakt, že mama bola šťastná, že ma má doma. Od ránu sa okolo mňa motala a obskakovala ma… až mi to bolo blbé. Predsa len, je mi skoro tridsať. Väčšinu času sa starám sám o seba. Takže, aby som jej aspoň trochu unikol, využil som toho tepla vonku. Hodil som sa do plaviek, vymotal sa z obväzov a ortéz a pracne som sa dostal do bazénu. Otec mi pomohol. Ignoroval som fakt, že tá voda je ešte celkom studená. To mi tiež vravel…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 8.6.2020 „V tomto rozhodne neopustím nemocnicu. Zvládnem to […]

Mon, 08 Jun 2020 21:49:01 +0200

8.6.2020
„V tomto rozhodne neopustím nemocnicu. Zvládnem to bez toho.“
„Brácho, o tomto s tebou nebudem diskutovať.“
„Ani ja s tebou nebudem diskutovať. Odnes to!“ Zvýšim hlas. Amanda si nasupene dupne nohou a tvrdohlavo drží nemocničný vozík. Do toho ma nedostane.
„Rameno máš v popruhu, koleno v ortéze a k tomu polámané rebrá. Nebudem sa pozerať na tú komédiu ako sa nadrapuješ s barlami.“ Odfrknem si a poposadnem na posteli. Na sebe rifle, čierne tričko s dlhým rukávom a spomenuté miesta v tmavomodrých ortézach.
„Prosím ťa, ten kus k autu dôjdem aj bez barlí.“ Aby som svoje slová podporil tak sa dvihnem na nohy a vydám sa preč. Už po asi piatich pajdavých krokoch je mi jasné, že k autu nedôjdem. A Amanda ako keby to vedela tak ide za mnou s tým vozíkom. Nie, rozhodne si do toho nesadnem, takže pokračujem v ceste ďalej. Ten jej naštvaný výraz cítim v zátylku. Ignorujem ju. Lenže to koleno sa ignorovať moc nedá a do toho cítim aj rebrá.
„Tak čo hrdina? Nasadneš?“ Opýta sa…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 5.6.2020 V dome mojich rodičov bola vždy cítiť škorica. Tepl […]

Fri, 05 Jun 2020 00:30:25 +0200

5.6.2020
V dome mojich rodičov bola vždy cítiť škorica. Teplo a škorica. Aj teraz ju cítim. Je tu vždy veľa svetla ale najmä je tu kľud. Ak by to bolo možné, tak by som sa kúpal vo svetle. Predsa len… kde je svetlo, tam nie je tma… nie? Sedím na obyčajnom gauči s kvetovanou textíliou. Pamätám si ako sme sa s otcom snažili tento kus nábytku dostať do domu. Koľko mi bolo? Osemnásť alebo devätnásť? Prejdem rukou po látke. Cítim jej textúru a je mi známa a pritom aj neznáma. Zvláštne.
“Čo je na konci dúhy?” Otočím sa za tým tenkým hláskom. Heather sedí v kresle, v ruke má plyšového jednorožca a pozerá na mňa tými svojimi hnedými kukadlami. Zamračím sa. Kde sa stratila tá detskosť, ktorá tam vždy bola. “Ujo Jackie, čo je na konci dúhy?” Hovorí mi to takým trpezlivým tónom. Ako keď vysvetľovala Baxtrovi, že papuče žrať nesmie. Sedela pri ňom hodinu s papučou v ruke. A ten veľký retríver ju počúval s vyplazeným jazykom. Čo je na konci dúhy?
“Hrniec zlata, myšička. Hrniec zlat…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 31.5.2020 Celú noc som nespal. Bol som navlečený v plnej zb […]

Sun, 31 May 2020 00:27:37 +0200

31.5.2020
Celú noc som nespal. Bol som navlečený v plnej zbroji. Kričali po mne. Hádzali po mne veci. Niektorí odvážlivci ma aj napadli. Áno, policajná brutalita je realita v tejto krajine. Častokrát sa nestotožňujem s činmi mojich kolegov. Som zástancom toho, aby sa konflikty riešili pokojne a bez zbytočného násilia. Keď ale proti mne ide niekto s roxorovou tyčou tak k brutalite prechádzam aj ja. Bola to skutočne dlhá noc. S príchodom na stanicu som zo seba zhodil všetko to ochranné oblečenie. Len to mi trvalo asi pól hodinu. Hlavou mi iba prebehne myšlienka, ako by sa Jasonovi páčilo rozopínať všetky tie popruhy a dávať dole všetky chrániče a púzdra?
“Ty sa škeríš?”
“Nie.” Odpoviem kolegovi a svoje kútiky úst zrovnám do rovnej linky a dodatočne sa naňho ešte zamračím. Jeho úškrn to ale nezmaže. Všetka energia, ktorú som počas pár dní voľna získal je preč. Cítim sa ešte vyčerpanejšie než pred tým. Zoberiem si od kolegyne kávu a kopnem ju do seba. Skoro ju ale obrátim späť d…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 18.1.2017 Túto miestnosť poznám až priveľmi dobre. Veľk […]

Wed, 18 Jan 2017 00:22:12 +0100

18.1.2017
Túto miestnosť poznám až priveľmi dobre. Veľká. Chladná. Vysoké stropy, na ktorých sú neónové lampy. Večne svietiace lampy. Ten magor by ich mohol už konečne vypnúť. Nenávidím to tu. Nenávidím tú miestnosť. Nenávidím jeho. Ťažko sa mi dýcha, tak skláňam hlavu. Zas. Zas som pripútaný ku kovovej stoličke. Pyžamo mám nasiaknuté vlastnou krvou. Na tele mám otvorené rany, ktoré bolia. Cítim tú bolesť. Vystreľuje mi do každého kúsku tela. Chcem sa pohnúť ale nemôžem, keďže som pevne priviazaný. Chcem kričať. Od bolesti. Hnevu. Zúfalstva. Strachu… ale ani to nemôžem. Moje ústa sa otvárajú, snažím sa kričať ale žiadny zvuk zo mňa nevychádza. Nič. Ticho. Všade je posraté ticho. Vzdávam svoju snahu o krik, pretože je to márne. Nikto ma nepočuje. Nikto ma nezachráni. Viem to. Som úplne bezbranný a ten pocit ma ničí. Porazene skláňam hlavu, pretože nič iné robiť nemôžem. Nemám už ani žiadnu nádej. Je to ako keby sa vyčerpala, ako keby mala svoje dno. A ja som na tom dne.…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 23.12.2016 Než som nastúpil do CIA tak mi bolo jedno či st […]

Fri, 23 Dec 2016 22:08:46 +0100

23.12.2016
Než som nastúpil do CIA tak mi bolo jedno či strávim Vianoce doma, niekde s priateľmi alebo jednoducho v práci. Lenže po tom čo som tam začal pracovať tak priateľov značne ubudlo, práca sa stala neskutočnou depresiou a ja som sa do nej prepadal. A keď som videl akého zla sú ľudia schopný uvedomil som si aké mám vôbec šťastie, že mám milujúcu rodinu. Takže nie som workoholik a na sviatky chodím domov, do Memphisu. Z New Yorku to trvá asi tak tri a pol hodiny lietadlom. Takže teraz čakám na otca na letisku, aby ma vyzdvihol. A čakám tu už hodinu a pol. Už som uvažoval, že si zoberiem taxík, lenže mama mi hneď v telefóne vynadala s tým, že nič také si volať nebudem. Nechápem tú jej averziu ale nebudem sa s ňou hádať deň pred Štedrou večerou. Rozhliadnem sa okolo, sledujem ako sa niektoré skupinky ľudí vítajú a iné ronia slzy na rozlúčku. Je to malé letisko ale aj tak je tu celkom frmol. No na New York to nemá. Prekliaty New York. To čo sa tam teraz deje je na zbláznen…Číst více

Jack Porter píše nástěnku: 15.11.2016 Strašne rád by som si zapálil. A aj by som to as […]

Tue, 15 Nov 2016 20:21:27 +0100

15.11.2016
Strašne rád by som si zapálil. A aj by som to asi spravil. Bohužiaľ, v priestoroch nemocnice je to prísne zakázané a to isté platí aj v tejto časti. Je tu chlad a pochmúrna atmosféra ale čo iné by sa dalo očakávať od pitevni. V kapse ma svrbí krabička cigariet. Pozriem sa na hodiny. Už tu vlastne mali byť. Toto je tá časť práce, ktorú vyslovene nenávidím. Nevadí mi miesto činu, drogový brloh alebo bordel. V tejto chvíli je čokoľvek lepšie než ukázať mŕtve telo rodičom. Každý krát si želám, aby keď sa naňho pozrú, šťastne si oddýchli s tým, že to nie je ich dieťa. Lenže úprimne, koľko krát sa to stalo? Možno dvakrát alebo trikrát za celú dobu čo to robím. Už počujem kroky a hlasy. V jednom z nich spoznávam patológa, s ktorým som mal už tú česť. Zhlboka sa nadýchnem toho nemocničného vzduchu, ktorý je ešte k tomu nasýtený pachuťou smrti. Ide sa do práce. Z poza rohu vyjde doktor a za ním ide manželský pár. Prezriem si ich a mimovoľne si narovnám čierny kabát. Muž j…Číst více