<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?>
<rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	xmlns:slash="http://purl.org/rss/1.0/modules/slash/"
	>

<channel>
	<title>Shadowhunters Online | Iris Hallewell | Nástěnka přátel</title>
	<link>https://shadowhunters.online/profil/irishallewell/activity/friends/</link>
	<atom:link href="https://shadowhunters.online/profil/irishallewell/activity/friends/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<description>Zdroj aktivity pro přátele Iris Hallewell&#039;s .</description>
	<lastBuildDate>Mon, 15 Jun 2026 01:10:57 +0200</lastBuildDate>
	<generator>https://buddypress.org/?v=</generator>
	<language>cs</language>
	<ttl>30</ttl>
	<sy:updatePeriod>hourly</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>2</sy:updateFrequency>
	
						<item>
				<guid isPermaLink="false">4364fc5f180d01ae5ff85508cf4f0fa1</guid>
				<title>Lyria píše nástěnku: Noc v Spovedelnici 
Goticko-rockový klub Spovedelnica v [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/46068/</link>
				<pubDate>Fri, 05 Jun 2026 19:36:54 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<div class="shm-activity-grid shm-activity-grid--count-1" data-shm-activity-grid data-shm-activity-media="[{&quot;type&quot;:&quot;image&quot;,&quot;url&quot;:&quot;https:\/\/shadowhunters.online\/wp-content\/uploads\/2026\/06\/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681.png&quot;}]"><button type="button" class="shm-activity-grid__button" data-shm-activity-media-index="0" data-shm-media-type="image"><img width="768" height="1152" src="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681-768x1152.png" class="shm-activity-grid__item" alt="" decoding="async" srcset="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681-768x1152.png 768w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681-200x300.png 200w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681-683x1024.png 683w, https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2026/06/20969f66-7e07-41d6-a36f-2ef91dcf9681.png 1024w" sizes="(max-width: 768px) 100vw, 768px" /></button></div><div class="shm-activity-text activity-inner is-collapsed" data-shm-readmore><div class="shm-activity-text__preview" data-shm-readmore-preview>Noc v Spovedelnici Goticko-rockový klub Spovedelnica v spodnom Manhattane vyzeral presne tak, ako sa volal. Staré vitrážové okná, cez ktoré nepresvitalo žiadne svetlo z ulice, steny obložené tmavým drevom, masívne kožené sedačky pripomínajúce spovednice a uprostred toho všetkého dunivá, ťažká basová linka, z ktorej vibrovali poháre na bare. Vzduch bol hustý od dymu, lacného parfumu a vône potu. Okolo pódia sa vlnila masa ľudí v čiernej koži, sieťovaných tričkách a s tmavým make-upom. A potom do tohto chrámu temnoty vtrhli oni dvaja. Raven mal v očiach ten zvláštny, sklenený lesk, ktorý mu do nich vliali vílie oriešky z lesa Fjoll. V jeho žilách nekoloval alkohol – kolovala v nich čistá, nefalšovaná eufória, ktorá kompletne vymazala akýkoľvek pud sebazáchovy. Lyria kráčala hneď vedľa neho. Vo svojich nových čiernych rifliach, červenom tielku a s namaľovanými krvavými slzami, ktoré jej stekali po lícach, vyzerala ako kráľovná tohto podsvetia. Bola stopercentne triezva, no her oči&hellip; <button type="button" class="shm-activity-readmore-link shm-activity-readmore-link--inline" data-shm-readmore-toggle>Číst více</button></div><div class="shm-activity-text__content" data-shm-readmore-content hidden><p>Noc v Spovedelnici<br />
Goticko-rockový klub Spovedelnica v spodnom Manhattane vyzeral presne tak, ako sa volal. Staré vitrážové okná, cez ktoré nepresvitalo žiadne svetlo z ulice, steny obložené tmavým drevom, masívne kožené sedačky pripomínajúce spovednice a uprostred toho všetkého dunivá, ťažká basová linka, z ktorej vibrovali poháre na bare. Vzduch bol hustý od dymu, lacného parfumu a vône potu. Okolo pódia sa vlnila masa ľudí v čiernej koži, sieťovaných tričkách a s tmavým make-upom.</p>
<p>A potom do tohto chrámu temnoty vtrhli oni dvaja.</p>
<p>Raven mal v očiach ten zvláštny, sklenený lesk, ktorý mu do nich vliali vílie oriešky z lesa Fjoll. V jeho žilách nekoloval alkohol – kolovala v nich čistá, nefalšovaná eufória, ktorá kompletne vymazala akýkoľvek pud sebazáchovy. Lyria kráčala hneď vedľa neho. Vo svojich nových čiernych rifliach, červenom tielku a s namaľovanými krvavými slzami, ktoré jej stekali po lícach, vyzerala ako kráľovná tohto podsvetia. Bola stopercentne triezva, no her oči iskrili divokosťou, ktorá bola tisíckrát nebezpečnejšia než akákoľvek ľudská droga.</p>
<p>„Povedala som ti, že to tu bude bomba!“ prekričala Lyria hrmenie gitár z reproduktorov a schmatla Ravena za ruku. Tentoraz sa neodtiahol. Vília mágia v ňom prebudila impulzívne zviera, ktoré chcelo len jedno – odviazať sa.</p>
<p>Vtrhli rovno na parket. Raven, ktorý by za normálnych okolností radšej stál v rohu s drinkom, sa zrazu premenil na kráľa chaosu. Jeho pohyby boli trhavé, divoké, poháňané neviditeľnou fárskou energiou. Lyria sa smiala na celé kolo. Hádzala hlavou, jej blond hriva lietala vzduchom a tancovala s ním v dokonalej synchrónii dvoch predátorov, ktorí práve ovládli revír.</p>
<p>Ostatní gotici sa začali sťahovať do kruhu a sledovali ich. Boli zvyknutí na kadečo, ale táto dvojica vyžarovala niečo reálne šialené. Keď pieseň gradovala, Raven vyskočil na jeden z masívnych drevených stolov, prevrátil pri tom tri poháre s absintom a zareval text piesne priamo do stropu.</p>
<p>„Geniálne!“ vykríkla Lyria, vyskočila na stôl hneď vedľa neho a poriadne dupla nohou, až drevo zaprašťalo. Prekrútila realitu s takým flegmatizmom, že keď k nim podišiel obrovský vyhadzovač, len sa naňho šibalsky usmiala, zoskočila priamo pred neho a zašepkala mu do ucha čistú pravdu o tom, čo by mu urobila s jeho loveckou dýkou. Chlap zbledol a cúvol.</p>
<p>Pre Ravena to bol signál k totálnemu odpáleniu zábran. Vílie jedlo mu v hlave prepínalo reality. Na sekundu sa mu zazdalo, že namiesto barmana vidí svojho mŕtveho exa, ale namiesto strachu len mávol rukou a zakričal: „Ešte jedno kolo pre všetkých!“ a hodil na bar hrsť pokrčených dolárov.</p>
<p>Zábava sa presunula k obrovskému baru z masívneho dubu. Hudba prešla do ťažkého, zmyselného rockového rytmu s výraznou basou. Raven sa oprel o bar a s úsmevom sledoval Lyriu. Chcel vidieť, čo urobí.</p>
<p>A Lyria nesklamala.</p>
<p>S dravým zábleskom v očiach vyskočila priamo na barový pult. Pár pohárov sa s cinkaním odkotúľalo, no nikto neriešil škody. Lyria sa začala vlniť do rytmu hudby. Jej pohyby boli mačacie, dravé, plné fárskej grácie, z ktorej sa smrteľníkom krútila hlava. Chytila okraj svojho červeného tielka a s vyzývavým pohľadom upretým priamo na Ravena ho pomaly pretiahla cez hlavu.</p>
<p>Klubom preletelo hlasné pískanie a krik. Pod tielkom nemala nič, len čistú, bledú pokožku dryády, na ktorej sa v neónovom svetle odrážali namaľované krvavé slzy. Lyria sa nenechala vyviesť z miery. Pokračovala v striptíze s takou istotou, akoby barové pulty boli jej prirodzeným prostredím odjakživa. Raven tlieskal, kričal a v tej chvíli bol v stave absolútnej extázy – vília mágia spojená s pohľadom na polonahú, divokú fáersku lovkyňu mu totálne zresetovala mozog.</p>
<p>Keď Lyria zoskočila z baru späť k nemu, schmatla svoje tielko, prehodila mu ho okolo krku a pritiahla si ho k sebe. „Tak čo, Hawk? Stále ťa desím?“ zasmiala sa mu priamo do tváre, dýchajúc rovnako rýchlo ako on. Potom si narýchlo pozbierala šaty a znova sa obleikla.</p>
<p>„Ty si&#8230; ty si úplný blázon!“ zareval Raven s obrovským úsmevom, schmatol ju okolo pása a zatočil s ňou uprostred tancujúceho davu.</p>
<p>Týmto sa však ich šialenstvo na bare ani zďaleka neskončilo. Raven, poháňaný stratou akýchkoľvek zábran, vyskočil na pult hneď za ňou. Schmatol z poličky celú nedopitú fľašu absintu, vylial z nej polovicu priamo na drevo baru a vytiahol z vrecka zapaľovač.</p>
<p>„Sleduj toto, Lyr!“ vykríkol a škrtol.</p>
<p>Barový pult vzbĺkol jasným modrým plameňom. Dav v klube šalel. Lyria namiesto toho, aby panikárila, nadšene vypskla. Ohňa sa nebála, dryáda v nej videla len čistú, divokú energiu. Začala tancovať priamo okolo horiacich kaluží alkoholu, pričom jej bosé nohy (topánky niekde po ceste stratila) míňali plamene len o milimetre. Raven sa k nej pridal, schmatol barovú fľašu so sódou a začal ju striekať do ohňa, čím vytváral syčiace oblaky pary, ktoré ich oboch zahaľovali do tajuplnej hmly.</p>
<p>V tom momente si Lyria všimla, že na konci baru sedí skupinka namyslených gotických rockerov s drahými koženými bundami, ktorí na nich pohŕdavo zazerali. Jeden z nich mal na hlave masívny, luxusný čierny cylinder.</p>
<p>„Páči sa mi tvoj klobúk!“ zakričala naňho Lyria. Chlapík len namyslene odfrkol a otočil sa jej chrbtom.</p>
<p>To nemal robiť. Lyria bleskovo prebehla po bare, ladne ako mačka sa zosunula rovno pred neho, jednou rukou mu strhla cylinder z hlavy a druhou mu vyliala jeho vlastný drink do rozkroku. Kým chlap vyskočil a začal nadávať, Lyria už bola na druhej strane klubu, vyskočila Ravenovi na chrbát, cylinder mu capla na hlavu a rehlila sa na celé kolo.</p>
<p>„Pristane ti viac, Hawk! Teraz sme králi tohto podniku!“</p>
<p>Raven sa s ňou na chrbte rozbehol priamo do VIP zóny, kde sedela miestna smotánka – partia zbohatlíkov, ktorí sa hrali na upírov. Raven, kompletne dezorientovaný fárskou mágiou, ktorá mu v hlave stále premietala preludy, treskol rukou po ich stole, prevrátil im vedierko s drahým šampanským a začal im s úplne vážnou tvárou vysvetľovať, že ich taktiky sú slabé a že by v Plants vs Zombies neprežili ani prvú vlnu na dvore.</p>
<p>Jeden z „upírov“ sa postavil a chcel Ravena udrieť, no Lyria okamžite zoskočila z jeho chrbta. Jej priateľský úsmev na sekundu zmizol a nahradil ho chladnokrvný pohľad lovkyne, ktorá v lese Fjoll odiera stalkerov z kože. Chytila chlapa za ruku, prudko mu ju skrútila za chrbát a pritlačila mu tvár o rozliaty stôl.</p>
<p>„Môj kamarát hovorí o záhradníctve, tak buď taký láskavý a počúvaj,“ povedala s medovo sladkým, no mrazivým hlasom.</p>
<p>Raven zatiaľ využil situáciu, schmatol zo stola otvorenú fľašu sektu, vyskočil na koženú sedačku a začal ju striekať všade okolo seba, akoby práve vyhral preteky Formuly 1. Celá VIP zóna bola ostriekaná lepkavým alkoholom.</p>
<p>Keď Lyria pustila omámeného chlapa, schmatla Ravena za ruku a obaja s divokým smiechom vybehli z VIP zóny späť medzi tancujúci dav. Boli v tom spolu. Žiadna manipulácia, žiadne zneužívanie – Lyria bola vo svojom živle, pretože konečne našla človeka, ktorý sa pod vplyvom jej domovského sveta dokázal odviazať na jej vlastnú úroveň. A to všetk bol len začiatok&#8230;</p>
<p>Dym, neónové blesky, horiaci bar, ukradnutý cylinder a basy, ktoré im pulzovali v hrudi – táto noc v Spovedelnici patril len im dvom a fárska mágia práve písala príbeh, na ktorý jeden z nich už nikdy nezabudne&#8230; a ten druhý si z neho nebude pamätať vôbec nič.</p></div></div>]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">3b6f50f6fa038e8af965dd9bfed45162</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise vytvořil</title>
				<link>https://shadowhunters.online/?p=55658</link>
				<pubDate>Thu, 01 Jun 2023 13:47:59 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<div class="sh-activity-blog-post">
                    <a class="sh-activity-post-thumbnail-link" href="https://shadowhunters.online/akce/nyc-pride-11-6-2023/">
                <img width="480" height="224" src="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2023/06/tumblr_psq7ofVF5K1vuvxf9o5_500.gif" class="sh-activity-post-thumbnail wp-post-image" alt="" loading="lazy" decoding="async" />            </a>
        
        <div class="sh-activity-post-content">
            <div class="sh-activity-post-title">
                <a href="https://shadowhunters.online/akce/nyc-pride-11-6-2023/">
                    NYC Pride 11.6.2023                </a>
            </div>

                            <div class="sh-activity-post-body">
                    <p>Názov: NYC Pride 2023 Dátum: 11.6.2023 Čas: Príchodové posty budú dostupné už ráno (InRPG – 12:00) Miesto: Manhattan Cieľová skupina: Ktokoľvek ------------------------------------ Ako každý rok od 1970 tak aj tento jún sa bude niesť v zmysle rovnosti, voľnosti a slobode prejavu. Tento rok bol v USA obzvlášť ťažký pre LGBTQ+ komunitu. Pride tak naďalej stojí a hlása problémy s ktorými sa musia všetci v tejto komunite popasovať. Či už ide o diskrimináciu zo strany verejnosti, alebo odoberanie práv, ktoré by štát mal ochraňovať. ------------------------------------- Pride tento rok je dostupný počas celého mesiaca jún. V meste bývajú rôzne workshopy, verejné prednášky, alebo party a festivaly. Hlavný pochod, ktorý sa však odohráva 11.6 a začína na 25. ulici na 5. Avenue pri…</p>
                </div>
                    </div>
    </div>]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">cd8e3a49368009c92cbcd74914c3e996</guid>
				<title>Jesse Warner se přidal k Civilové</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/4115/</link>
				<pubDate>Thu, 22 Dec 2022 23:28:29 +0100</pubDate>

				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">f15584fc0699177eec1f4efdda153c59</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise vytvořil</title>
				<link>https://shadowhunters.online/?p=39972</link>
				<pubDate>Wed, 15 Jun 2022 10:26:42 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<div class="sh-activity-blog-post">
                    <a class="sh-activity-post-thumbnail-link" href="https://shadowhunters.online/akce/nyc-pride-2022/">
                <img width="377" height="206" src="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2022/06/37ad5bf8ac4e44d1b4ee9e314c6fe82f.gif" class="sh-activity-post-thumbnail wp-post-image" alt="" loading="lazy" decoding="async" />            </a>
        
        <div class="sh-activity-post-content">
            <div class="sh-activity-post-title">
                <a href="https://shadowhunters.online/akce/nyc-pride-2022/">
                    NYC Pride 2022                </a>
            </div>

                            <div class="sh-activity-post-body">
                    <p>Hostiteľ: Mesto New York City Typ: Akcia Dátum: 26.6.2022 Čas: 10:00 (InRPG – 12:00) Miesto: Manhattan - 5. Avenue Cieľová skupina: Ktokoľvek Prvý pochod sa konal v roku 1970, vtedy sa pochybovalo, že tento protest za občianske práva a slobodu prejavu sa stane každoročným podujatím. Avšak práve opak je pravdou. V priebehu rokov sa jeho účel rozšíril o uznanie boja proti AIDS a o pripomínaní si tých, ktorých sme stratili v dôsledku choroby, násilia a zanedbávania. Pride Month sa síce už blíži ku koncu, avšak hrdosť nikdy neutícha. … Pochod sa začína na 25. ulici na 5. Avenue pri čom bude prechádzať okolo AIDS pamätníku a bude končiť na 7. Avenue. K dispozícií budú stánky s občerstvením, ktoré bude zaistené na…</p>
                </div>
                    </div>
    </div>]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">efd40a862e9048e7b3f211ceef1406ef</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise se přidal k Čarodějové</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3654/</link>
				<pubDate>Mon, 14 Mar 2022 14:30:50 +0100</pubDate>

				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">3756b037a3b2f7de0b85410d3ec75aea</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 1.1.2022
Oh, Bože. Moja hlava. Takto som si Silvester [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3819/</link>
				<pubDate>Sat, 01 Jan 2022 20:17:10 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p><b>1.1.2022</b><br />
Oh, Bože. Moja hlava. Takto som si Silvester nepredstavoval. Pootočím hlavou, aby som videl kto to vlastne so mnou leží v posteli. Pochybujem, že je to Darius. Ten má teraz úplne iné starosti. Absolútne iné. Trochu zaostrím na postavu vedľa seba a povzdychnem si.<br />
“Nevzdychaj.” Zašomre Richard hlasom umierajúcej kosatky.<br />
“Čo sa stalo?” Opýtam sa celkom podobným hlasom. Fakt si pamätám iba nejaké útržky. Čo je v podstate úspech pretože po rozlúčke so slobodou som mal úplne okno.<br />
“To keby som vedel…” Takto to vyzerá, keď slopete s bratom, ktorý je náchylný k strate pamäti rovnako ako vy. Pozriem sa okolo seba. Ono je asi dobre, že som svoj byt ešte neprenajal. Neviem kde by sme potom skončili. Otočím sa na chrbát a mám pocit, že sveter, v ktorom som zaspal je okolo mňa obmotaný asi trikrát. Vyzerá to tak, že sme sa sem nejako dostali, hodili sa na posteľ tak ako sme boli a zaspali sme.<br />
“Chcelo by to otvoriť okno.” Je tu smrad jak hovädo.<br />
“To chcelo…” Zahuhle&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3819"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3819/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">8c5bca7b58d153a1448ae6f18de21304</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise vytvořil</title>
				<link>https://shadowhunters.online/?p=33525</link>
				<pubDate>Thu, 11 Nov 2021 16:54:40 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<div class="sh-activity-blog-post">
                    <a class="sh-activity-post-thumbnail-link" href="https://shadowhunters.online/akce/oslava-comebacku-20-11-2021/">
                <img width="400" height="227" src="https://shadowhunters.online/wp-content/uploads/2021/11/08259569cc082a3eb5189bb5f2b36b78.gif" class="sh-activity-post-thumbnail wp-post-image" alt="" loading="lazy" decoding="async" />            </a>
        
        <div class="sh-activity-post-content">
            <div class="sh-activity-post-title">
                <a href="https://shadowhunters.online/akce/oslava-comebacku-20-11-2021/">
                    Oslava Comebacku 20.11.2021                </a>
            </div>

                            <div class="sh-activity-post-body">
                    <p>Hostiteľ: Zacharie D&#039;Amboise Typ: Akcia Dátum: 20.11.2021 Čas: 10:00 (InRPG – 21:00) Miesto: Brooklyn - Opustené skladisko Cieľová skupina: Dolnosveťania + civili so zrakom Sociálne siete manažéra a bývalého speváka dlho zívali prázdnotou a neaktivitou. Jediné čo na nich bolo možné nájsť bolo zúfale prosenie fanúšikov o akúkoľvek novú tvorbu. Ich prosby tak boli vyslyšané a po podozrivých nápisoch na bilbordoch a budovách, ktoré sa dali zahliadnuť všade po svete, si všetci spojili čo to znamená. Prichádza na svet nový album pod záštitou Lutetia Records. Dátum vydania je doposiaľ neznámy avšak spoľahlivý zdroj hovorí, že v decembri sa všetci môžu tešiť na novú hudbu. ... Po dlhej odmlke najvyšší čarodej Queensu na podnet oznámenia jeho nového albumu, pozýva všetkých dolnosveťanov na…</p>
                </div>
                    </div>
    </div>]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">18f10942782eecf258c6caf35726fea1</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 19.6.2021
Vytiahnem šanón hrubší než Biblia. A to hovo [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3815/</link>
				<pubDate>Sat, 19 Jun 2021 22:28:27 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>19.6.2021<br />
Vytiahnem šanón hrubší než Biblia. A to hovorím o oboch zákonoch. Vycvaknem z neho všetky euroobaly s dokumentami a začnem to triediť. Voľačo letí do skartovačky. Už som ju pár krát dal aj pod klimatizáciu, aby sa vychladila. Asi som mal papiere triediť priebežne. Ale na moju obranu, kopec vecí sa mi hodilo. Pozriem na vibrujúci mobil, či to náhodou nie je Darius. Lenže tam si prečítam iba asi tisícu správu od šéfa. Prevrátim oči, povzdychnem si a palcom swapnem na vymazanie. Myslel som, že ignorovanie práce bude ťažšie ale ono je to zatiaľ dosť jednoduché. Možno  by som sa mohol na online poradu pripojiť v pyžame. Áno! A zoberiem si to so Star Trekom. To by som mohol spraviť. Pár bonitných klientov presuniem do iných spoločností… Znovu mi zavibruje mobil. Automaticky to swapnem a robím si svoje ďalej. Čo budem ale robiť? Akože peňazí mám dosť lenže… byť bez práce? Nikdy som nebol bez práce. Vždy som pracoval. Navyše som to ešte nepovedal Dariovi. Kurva, ako mu po&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3815"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3815/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">d5fc40131c5e7c97ab2446e32a5d74b6</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 15.6.2021
Došľaka. Koľko už tu sedím a nechávam ten posra [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3369/</link>
				<pubDate>Tue, 15 Jun 2021 09:05:23 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>15.6.2021<br />
Došľaka. Koľko už tu sedím a nechávam ten posratý telefón zvoniť? Je toto vyhorenie? Grant vravel, že sa to môže stať. Vyhorel som? Fakt? Neviem sa prinútiť zdvihnúť ten hnusný telefón. Asi hodinu tu pozerám ako tupec do stola a nič nerobím. Vždy keď dnu nahliadne Linda, tak len ju rukou odoženiem. Ani na ňu neprehovorím! Iba mávnem rukou! Toto si to dievča ani nezaslúži. Celú noc som bol hore. Len som počúval ako Darius dýcha a snažil som sa zaspať. Lenže nič. Stále mi to išlo hlavou. Odkedy som sa rozprával s Triss a napadla mi pritom tá myšlienka, tak ma to nepustilo. A stále viac a viac to na mňa doliehalo. Zhlboka sa nadýchnem. Chce sa mi grcať. Strašne sa mi chce grcať a mám ešte k tomu pocit, že sa nezvládnem ani postaviť. Takto ešte sedím asi ďalšiu hodinu. Počuje veľmi zreteľne ruch, ktorý sa deje mimo mojej kancelárie. Počujem dokonca ako si Trevor už asi ôsmykrát strúha ceruzku. Francis si ticho poprdkáva a snaží sa to skryť za škrípanie stoličky. Amber&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3369"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3369/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">1c1eac6329921bd6dcf8c7627f9c7eb5</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 14.-15.2.2021
Nechám si na letisku odbaviť batožinu a ča [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3290/</link>
				<pubDate>Mon, 15 Feb 2021 13:20:58 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>14.-15.2.2021<br />
Nechám si na letisku odbaviť batožinu a čakám. Kúpim si mega predraženú kávu, ktorá ani nechutí tak ako by podľa jej ceny mala chutiť. Stále pohľadom odbieham ku vstupu. Že ja som s týmto súhlasil. Bla, bla, bla, si teraz vlkolak. Bla, bla, bla, musíš sa zoznámiť s rodinou z Chicaga. Bla, bla, bla, mal by si ich pozvať na svadbu osobne. Nasrať! Ani ich nepoznám. Babka pošle na narodky pohľadnicu, inak som ich videl naposledy na Richovej svadbe. Nikdy neprejavili nejaký záujem o nás. A už vôbec nie o mňa! Načo ich mám pozývať?! Robím to iba kvôli mame. Evidentne jej na tom záleží. Alebo ju skôr nebaví to bombardovanie z ich strany a chce to mať čo najskôr za sebou. Lenže kde kurva je?! Znova sa otočím ku vstupu. Napíšem jej asi päťdesiatu správu. Na pár z nich mi odpísala automatickou správou,  že sa ozve keď bude môcť. Jediné čo mi o rodine z Chicaga povedala bolo, že sú vlkolaci. Nejaká rodinná smečka. No, veľmi o rodine nie je zdieľna. Cítim ako mi mobil zavib&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3290"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3290/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">7537354e0bc6fdf387f1da8f854fbb3d</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 28.12.2020
“S tebou je nakupovanie horšie než s Nic [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3245/</link>
				<pubDate>Mon, 28 Dec 2020 07:11:41 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>28.12.2020<br />
“S tebou je nakupovanie horšie než s Nicole.” Poviem Jamesovi keď vylezie z kabínky. Na sebe má už ôsme gate a natŕča sa pred zrkadlom.<br />
“Pretože Nicole by si mohla kúpiť aj vreco na zemiaky a vyzerala by v ňom super. Nerobia mi tie kapsy divný zadok?” Otočí sa na mňa po radu. Ja som si medzitým spravil pohodlie na gauči, ktorý je priamo určený na to čo robím. Trpenie móresom nerozhodných zákazníkov butikov.<br />
“Chceš od svojho gay brata, aby sa vyjadroval k tvojmu zadku?”<br />
“Aspoň viem, že sa k nemu vyjadríš úprimne.”<br />
“To si mohol zobrať aj Josého. Ten zbožňuje nákupy.”<br />
“Nie, ten by ma rovno za ten zadok chytal. Tak čo myslíš?” Kritickým pohľadom prejdem Jamesovo pozadie a nespokojne mlasknem.<br />
“Tie kapsy sú divné.”<br />
“Že? Nie sú tu gate na môj zadok?”<br />
“Vravel som ti, že tie hnedé boli dobré.”<br />
“Nechcem hnedé gate.”<br />
“Prečo? V tých si mal pekný zadok.”<br />
“Preboha, nehovor o mojom zadku, že je pekný. Si môj gay brat, znie to divne.”<br />
“Celá táto konverzácia znie divne.”<br />
“Idem&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3245"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3245/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">91a9656b51088b78db721ecbd53eb670</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: 23.12.2020 
Ľudia New Yorku sú mi naďalej záhadou. Stále si v [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3211/</link>
				<pubDate>Wed, 23 Dec 2020 15:22:42 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>23.12.2020<br />
Ľudia New Yorku sú mi naďalej záhadou. Stále si však nie som istý z akého dôvodu tomu tak je. Možno je to množstvom ľudí samo o sebe, ale bolo pravdepodobné, že to bolo rôznorodosťou mesta. Je mi však naďalej bizarné, že mesto, ktoré je tak jednoducho odhadnuteľné malo tak záhadných ľudí. Avšak nedovolím si stále generalizovať všetkých obyvateľov New Yorku na základe jednej osoby. Mirjam Farwing mi aj napriek všetkému je naďalej záhadou, ktorá sa nie a nie rozlúštiť. Predstavujem si, že to musí mať podobne nakoľko som jej doposiaľ nedal podnet na to sa o mne čokoľvek dozvedieť. Ale všetko to bolo len.. podivné a na moje nešťastie dnešok tomu nepomohol. Ono už mi bolo známe, že Mirjam by svoju dohodu neporušila, ale jej odhodlanosť, ktorá hraničila s ľahkomyseľnosťou mi bola cudzia. </p>
<p>Do istej miery ma fascinuje jej prístup k veciam a jej nedbanlivosť k určitým veciam, ako napríklad ona sama. Možno sú všetky moje pozorovania chybné, ale.. Nie som si istý, fakt, ž&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3211"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3211/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">a5623bda02fcc6c70b4640a0b144fbb2</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 22.12.2020
Zbožňujem Vianoce. Teda neznášam ten stres oko [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3243/</link>
				<pubDate>Tue, 22 Dec 2020 19:25:01 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>22.12.2020<br />
Zbožňujem Vianoce. Teda neznášam ten stres okolo a to naháňanie sa a podobne. Ale inak ich zbožňujem. Navyše s tými vlkolačími zmyslami je úžasné ako nám byt voní po škorici, perníku a jablkách. Mohol by som spraviť vianočný punč. Nealkoholický. Možno to Darius ocení. Síce zajtra nebude nadšený, že obeháme celú rodinu v New Yorku, aby sme odniesli koláče a darčeky ale večer budeme iba sami dvaja. Dáme si večeru a pozrieme nejaký film. To bude relax. Aj keď mám z neho pocit, že by najradšej tie girlandy roztrhal. Ale to sa mi asi zdá. Vytiahnem sériu vianočných ponožiek a dám si tmavomodré so zelenými vetvičkami a vločkami. Na to, aby som si vedel perfektne vychutnať Vianoce musím ešte uzavrieť jednu dôležitú vec. Natiahnem na seba čierne nohavice. Rozhodne túto záležitosť nechcem ťahať do nového roka. Dám si bledošedú košeľu, ktorú zastrčím do nohavíc. Okej a teraz sveter. Chvíľu sa v nich prehrabujem až kým vytiahnem tmavomodrý, v ktorom sú striebornou niťou vyš&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3243"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3243/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">692d845767296b055b038667340ab8dc</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 14.12.2020
Fajn, včera ráno Darius vyrazil do Washingtonu. A [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3242/</link>
				<pubDate>Mon, 14 Dec 2020 00:36:00 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>14.12.2020<br />
Fajn, včera ráno Darius vyrazil do Washingtonu. Aj tak si myslím, že mohol ísť lietadlom. Aspoň by sa skôr vrátil. Alebo sa nechce skôr vrátiť. Možno si chce od New Yorku na chvíľu odpočinúť. Štyri dni to tu vydržíme bez neho. Ja to vydržím. Však to je nič. Aj tak mám čo robiť. Napríklad o tretej ráno čumieť do vydrbaného stropu a uvažovať nás tým, že Darius odišiel na štyri dni. Podrbaná lykantropia. Prečo Darius vie zaspať ako drevo a ja ani za toho pojebaného Boha neviem oko zažmúriť?! Zavrčím do tichej a tmavej miestnosti. Mám toho leda tak dosť. Aby som unikol samovytáčaciemu procesu, ktorý by viedol iba k tomu, že by som sa premenil a zbytočne by som sa zahryzol do nejakého nábytku, tak vyleziem z postele. V teplákoch a tričku… boha, ta dlážka je studená. Prejdem ku skrini a odtiaľ si vylovím nejaké teplé ponožky. Nie že by mi bola zima ale tak… nemám rád studenú dlážku. Idem na záchod. Akože dobre, byť vlkolak je celkom fajn. Hlavne teraz. Keď si praktic&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3242"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3242/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">358537b18d12ca2969fe613181fc89fb</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: Drahá Melina 
Dnes ti píšem, ako tvoj obchodní partner a nie [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3158/</link>
				<pubDate>Sat, 05 Dec 2020 14:20:33 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Drahá Melina<br />
Dnes ti píšem, ako tvoj obchodní partner a nie, ako človek, ktorého si si pred toľkými rokmi vzala pod krídla. Aj keď so ti za ten akt milosti doživotne zaviazaný, nie som schopný naďalej zatvárať oči pred tvojou bezočivosťou ohľadom obchodu na ktorom spoločne pečlivo pracujeme už cez stovku rokov. Viem, že tvoja predstava je od mojej odlišná, tak to bolo a pravdepodobne aj bude, ale žiadam len o drobnosť a to na malý moment potvoriť oči a zahliadnuť pravdu, ktorá pred tebou leží.<br />
Tvoje zabehnuté hodnoty ohľadom zisku ničia všetko čo si celý život budovala aj keď si to nechceš priznať. Obchod upadáva rovnako, ako záujem o čokoľvek čo ponúkame. Áno v niektorých krajinách sa omamným látkam naďalej darí, ale to sa nedá povedať o väčšine krajín západu. Naša doba sa posunula od sedemdesiatych rokov a ničiť ďalšie životy už nenosí úžitku. S tvojím plánom, ktorý je sám o sebe nereálny, by si nás dohnala len k bankrotu. Treba sa stiahnuť. Nie je potrebné sa nachádzať&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3158"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3158/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">f63249304440d08120d8035da9c56c14</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 19.10.2020. 
Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. S [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2920/</link>
				<pubDate>Mon, 19 Oct 2020 23:51:13 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>19.10.2020.<br />
Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. Skúsim sa pohnúť ale len čo to spravím tak sa ozve každá rana, každá modrina, v podstate každý kúsok tela. Zaskučím a ten zvuk sa odrazí od stien. Zároveň s tým to prebudí aj moje pľúca a rozkašlem sa. To ma donúti sa posadiť a vykašľať daľšiu spŕšku krvi. Už sa to stáva zvykom. A to vedomie ma znepokojuje. Ešte chvíľu čakám kým sa mi upokojí dych a až potom rozlepím oči. Pritom ako sa rozhliadam naokolo tak si utriem krvavú ruku do riflí. Tie sú už aj tak špinavé natoľko, že ďaľší fľak od krvi sa tam stratí. Kde to do hajzlu som? Malá, tmavá miestnosť s posteľou a mrežami. Ako cela. Je to cela. Kurva je to cela! Dobre… čo sa stalo? Stretol som Franka… rozprávali sme sa… dal mi nejaké sedatíva… a potom sa so svojim komplicom odniesli sem. Do nejakej cely! Mňa porazí. To som skončil zas v nejakej mafii?<br />
“Do hajzlu…” poviem si potichu. Teda skôr zaskuhrám. Odsuniem sa z miesta kde som spal a opriem sa chrbtom o stenu.&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2920"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2920/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>1</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">ccc872b9e2b354a336a645712a3d5f7e</guid>
				<title>Joshua Prescott zveřejnil nový komentář aktivity</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2920/#acomment-2921</link>
				<pubDate>Sat, 17 Oct 2020 23:54:36 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p><a href="https://shadowhunters.online/profil/jackheller/" rel="nofollow ugc">@jackheller</a> do kelu&#8230; zabudla som na označenie&#8230; fakt by sa hodila možnosť upravovať nástenky </p>
				<strong>Odpovědět na</strong> -
				<a href="https://shadowhunters.online/profil/joshuaprescott/" rel="nofollow ugc">Joshua Prescott</a> píše nástěnku 19.10.2020. 
Pomaly prichádzam k sebe. Ale že fakt pomaly. Skúsim sa pohnúť ale len čo to spravím tak sa ozve každá rana, každá modrina, v podstate každý kúsok tela. Zaskučím a ten zv [&hellip;]			]]></content:encoded>
				
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">39fa8a72c4b2e9d7ed974393110f5de2</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 14.-16.10.2020
Kedy toto skončí? A hlavne ako sa to s [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2909/</link>
				<pubDate>Fri, 16 Oct 2020 20:47:43 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>14.-16.10.2020<br />
Kedy toto skončí? A hlavne ako sa to skončí? Desím sa toho čo sa bude ešte len diať. Cítim ako lietadlo klesá a o chvíľu aj prudký náraz ako sa dostane na pristávaciu plochu. Znervózniem ešte viac. Pokiaľ je to vôbec možné. Rukou mi prejde ostrá bolesť keď ju stisnem v päsť ale iba zatnem zuby a držím ju tak. Dokiaľ to bolí tak žijem.<br />
“Vystupujeme, Joshua.” Konečne prehovorí Vladimir. Bože, ja ho tak nenávidím. Dúfam, že ten jeho ksicht zhnije v pekle.<br />
“A kde presne vystupujeme?” Len sa uchechtne a pozrie sa na Sergeja. Niečo si povedia po rusky a potom znova ku mne obráti pohľad. Odpoveď sa mi nebude páčiť. To viem na isto.<br />
“Vieš bolo by lákavé od tvojho fotra dostať kopec peňazí. Ako satisfakciu za tie roky v base.” Chytí ma pod krkom a stisne. Svoj ksicht priblíži k tomu môjmu tak blízko až sa mi robí zle z toho zápachu vodky a kubánskych dútnikov. Pohnem rukami a znovu, tak ako tisíc krát pred tým sa snažím oslobodiť ruky zo sťahovacej pásky. Tak ako tisíc&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2909"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2909/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>1</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e760d028061d4c02579b091de9cdf816</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 13.10.2020
Okej, tak trochu som to pos*al. Mal som si to viac [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2868/</link>
				<pubDate>Tue, 13 Oct 2020 22:15:18 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>13.10.2020<br />
Okej, tak trochu som to pos*al. Mal som si to viac premyslieť a nie hneď pri prvej príležitosti pred neho kľaknúť a žiadať ho o ruku. Bože, ja som taký idiot. Ešte keď viem, aký má na toto všetko názor a ja sa pred neho vytasím s prsteňom. Ale zas na druhú stranu… babča má dobrý vkus na prstene. Fakt je krásny. Možno som mu mal radšej povedať, že mám rakovinu. Lenže to by zas pokazilo to prijemné rande. Všetko je tak zle načasované. Pohreb, armáda, Jack, ja, Rose, ten chalan… Ezra? Jediné čo sa teraz podarilo bol ten kontrakt s ruskou akciovkou. Už sa len dojednajú posledné veci v podmienkach a ide sa podpisovať. Mohlo by to byť už budúci týždeň. Navrhnem Dariovi výlet do Moskvy? Možno by som si tým trochu vyžehlil ten večer. Vzali by sme aj decká a možno by to bolo fajn. Najskôr pozriem hotel a potom mu to navrhnem. Zatrúbim na debila pred sebou, ktorý evidentne spí keď má zelenú. Alebo čučí do mobilu. A potom takýto chumaji spôsobujú nehody. Odbočím smerom von&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2868"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2868/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e6fbe2895efb9dd7e51c077bd349de1e</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 28.09.2020
Ako sa to, sakra, mohlo stať?! Neunúvam sa ani v [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2839/</link>
				<pubDate>Tue, 29 Sep 2020 20:50:47 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>28.09.2020<br />
Ako sa to, sakra, mohlo stať?! Neunúvam sa ani vyzuť a rovno idem do kúpeľne pre uteráky. Komplet vytopená kuchyňa! Zastavím ešte prívod vody a idem sa pozrieť čo za katastrofu sa stalo. Myslel som, že suseda preháňa keď mi volala, že má na strope mokrý fľak. Vďaka bohu za to! Vytriem kus dlážky a s tým ako som vytočený na to už kašlem a otvorím komplet vytopenú skrinku. Vyhádžem do tej vody pár veci a nasúkam sa do nej tak, aby som videl príčinu vytopenia. Krásne sa na mňa usmeje prasknutá hadička. Sakra! Chcem sa postaviť ale pošmykne sa mi noha a skončím rovno v tej vode. Ako sa to vraví? Keď sa darí tak poriadne? Vylovím z gatí telefón a napíšem Dariovi čo sa stalo. Ráno môžem ísť zháňať novú batériu. Keďže som už mokrý tak z druhej skrinky vytiahnem náradie a pustím sa do demontovania pokazenej batérie. Ide mi to celkom od ruky. Len keby neboli všetko tak posrato pritiahnuté. Ozve sa zvonenie a ja to dvihnem bez toho, aby som sa pozrel na displej.<br />
“Prosí&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2839"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2839/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>1</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">f22bd9e1d3d848558177b8e0d7994316</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 4.8.2020
Dúfam, že Nicole príde čím skôr. Andromeda znova [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2458/</link>
				<pubDate>Fri, 07 Aug 2020 18:27:14 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>4.8.2020<br />
Dúfam, že Nicole príde čím skôr. Andromeda znova zakňučí a šťuchne do mňa ňufákom. Panebože, fakt by som rád s ňou vybehol von! Ale neviem sa ani z toho gauča pohnúť! Jednoznačne sme to prehnali. Vrhnúť sa na Daria keď bol spln bolo fakt nepremyslené ale ak by som mal byť k sebe úprimný&#8230; zopakoval by som to. Možno som masochista. Predsa len nebol vôbec jemný a mňa to celkom dosť bralo. Tá drsnosť. A že to aj bolelo. Budem rád ak sa ešte niekedy posadím. Mokrým ňufákom dostanem do oka.<br />
“Andromeda&#8230;”, skoro mi vrazí ňufák do pusy. Prekulím sa na bok a rátam do troch, že sa dvihnem. Jeden&#8230; dva&#8230; dva a pól&#8230; a ozvú sa kľúče v zámku.<br />
“Čus! Pre tvoje dobro verím, že máš dobrý dôvod na to vytiahnuť ma z postele.” V obývačke sa objaví Nicole. Vlasy ledabolo v ohone, na sebe nejaké krátke tričko ružovej farby a šedé, kárované nohavice s vysokým pásom. A každá ponožka iná. Či to má tak zámerne alebo omylom&#8230; neviem.<br />
“Čau Nico&#8230;”<br />
“No čo ty špuntík?” Zašušle na psa a&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2458"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2458/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">91d527cf357b8d5fec5d9728627b119a</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 2.7.2020
Konečne otváram dvere od svojho bytu. Byt je p [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2174/</link>
				<pubDate>Thu, 02 Jul 2020 19:07:31 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>2.7.2020<br />
Konečne otváram dvere od svojho bytu. Byt je prázdny a tichý, pretože som poprosil Nicole, aby si Andromedu na pár dní zobrala k sebe. Neprotestovala, za čo som bol skutočne vďačný. Zamknem za sebou a presuniem sa do izby, kde si vezmem na seba nejaké svoje oblečenie. Nie že by Dariova mikina bola nepohodlná&#8230; ale&#8230; bože&#8230; potrebujem premýšľať a ide to ťažko keď na sebe cítim jeho. Teda, nie priamo jeho ako jeho ale proste z tej mikiny je cítiť on. Zoberiem si modré tričko a šedé tepláky a skočím do sprchy, kde sa umyjem svojim sprchovým gélom. Dám na seba svoje oblečenie a keď si vyšúcham vlasy svojim uterákom tak sa konečne poriadne nadýchnem. Ale je mi to hovno platné lebo stále naňho myslím. Vyleziem z kúpeľne uložím sa na gauč. Zachumlám sa do deky, ktorú mám vždy pripravenú niekde na gauči. Je pravda, že je mi už omnoho lepšie po tých bylinkách a lektvaroch a neviem čom od Jacka. Skôr sa iba cítim psychicky unavený. Na konferenčnom stolíku so mnou vizuálne&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2174"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2174/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">73b8ccaa70e8c4f99bfc00508ac6c604</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 9.6.2020
Asi skapem. Neskutočne ma bolí slezina. Aj hlava. A [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/178/</link>
				<pubDate>Tue, 09 Jun 2020 10:31:49 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>9.6.2020<br />
Asi skapem. Neskutočne ma bolí slezina. Aj hlava. Aj žalúdok. Ale hlavne slezina. Rozlepím aspoň jedno oko a vidím svoj byt. Vďaka Bohu, že som vo svojom byte! Zavriem to svoje oko. Môj poondiaty mozog začne rekapitulovať. Pamätám si na Nuks. Je to super dievča. Myslím, že tam potom došiel jej frajer. Trošku viac sa schúlim na tom gauči a pritiahnem si bližšie deku. Och, Bože… bavili sme sa o komunizme, teleportu, dúhe a… čo je koška? Aj mračenie ma bolí. Pamätám si, že sa mi Nuks a jej frajer stratili v dave. A potom som sa o komunizmu a boľševizmu bavil s ďalšími ľuďmi. Preboha, prečo práve o tomto? Omg, prečo som mal vedro s vodou? Ježiš, ja som to vedro s vodou vrazil vyhadzovačovi do rúk a povedal som mu, že “to je pre teba baby”. Do Pandemonia nikdy nepôjdem. Pamätám si, že som potom išiel do ďalšieho podniku. A pil som ďalšiu vodku. Veľa vodky. Slopal som ju s nejakou partiou vysokoškolákov. Ani neviem čo to bol za podnik ale tiež tam nikdy nevkročím, pretože s&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-178"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/178/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">102833d1344aaad56eb91e455b6bfe7b</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 29.5.2020
Chuť ožrať sa je fakt veľká. Dokonca začína aj pre [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/176/</link>
				<pubDate>Fri, 29 May 2020 10:30:08 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>29.5.2020<br />
Chuť ožrať sa je fakt veľká. Dokonca začína aj prevyšovať strach z toho, že by som dostal slezinový záchvat. Zaklapnem notebook a odložím ho bokom. Tieto videokonferencie a podobne sú celom v pohode hlavne keď mi stačí si dať košeľu a inak môžem byť aj v trenkách. Teda… hodil som na seba aspoň rifle. Andromeda dobehne do izby a hodí na zem papuču.<br />
“Vážne? Zas? Tam máš kopec hračiek a ty mi furt berieš túto jednu papuču? Aha…” zoberiem spomínaný predmet a ukazujem jej kde všade sú hryzance a diery. “Vidíš ako si ju zničila? Aha, tu a tu. Je to normálne?” Pes zvedavo pozerá a mne až teraz dochádza, že sa s ním rozprávam. Fakt musím niečo so sebou robiť. Opiť sa do nemoty a ísť ďalej. Zrazu sa ozve klopanie a Andromeda sa rozbehne ku dverám a začne tam štekať. Skutočne s ňou musím ísť na cvičák. Prejdem ku dverám a odoženiem ju od nich. Keď ale otvorím dvere tak ostanem nechápavo hľadieť.<br />
“Joshua Clarence Prescott?” Opýta sa ma jeden z policajtov. Tvária sa vážne&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-176"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/176/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">976bc3c13e8767dc7e973a16953be5b8</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 23.5.2020
Nahnevane si zbalím veci na box. V preklade to [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/173/</link>
				<pubDate>Sat, 23 May 2020 10:27:49 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>23.5.2020<br />
Nahnevane si zbalím veci na box. V preklade to znamená, že chodím po byte a nadávam ako pohan. Dokonca aj Andromeda zaliezla radšej pod posteľ. Grrr! Mám v sebe toľko zlosti, že by som aj niečo rozbil! Načo sa niekto montuje do nášho rozchodu!? Ešte taký sprostý vtip s listom! A keď si pomyslím, že som sa z toho zosypal! Ďalšia dávka nadávok sa mi iba vyhrnie z úst a potom tresknem s dverami. Dole už ma čaká Richard. Pri nastupovaní nešetrím ani jeho dvere. Nasupene funím. Nemusím sa na brata ani pozrieť a viem, že má pozoruje. Našťastie bez slova vyrazí do telocvične. Chcem vybiť tu energiu. Potrebujem ju zo seba dostať!</p>
<p>Po rozcvičke sa dáme do párov. Je mi jedno s kým budem. Buď zmastím ja jeho alebo on mňa.<br />
“Tváriš sa ako keby si chcel niekoho zabiť.” Povie Richard s postaví sa oproti mne.<br />
“Možno aj chcem.” Odvrknem mu agresívne a pustíme sa do precvičovania. No čoskoro sa to medzi mnou a Richiem zvrhne na bitku. Vždy keď použijem niečo z toho čo má naučil Dari&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-173"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/173/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">e8e437ae7ac6c2173181ff7a5ee7164a</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 12.5.2020
Neviem ako posledné dni prebehli. Nepamätám si ic [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/172/</link>
				<pubDate>Tue, 12 May 2020 10:25:45 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>12.5.2020<br />
Neviem ako posledné dni prebehli. Nepamätám si ich. Všetko čo bolo nutné som robil automaticky. Prácu mám pravdepodobne iba vďaka mojej asistentke. Mám také tušenie, že od hladu som nezomrel tiež iba kvôli nej. O rozchode som povedal iba Nicole. Bola to hra na istotu, pretože som vedel, že to spoľahlivo roztrúsi po rodine. A tiež bola asi jediná, ktorej som sa vyplakal na rameno. V tomto je moja sestra najlepšia. Nič sa nepýtala. Nechcela nič vedieť. Len tam sedela. Tiež to bola ona, kto ma dotiahol k tomu zasranému psychiatrovi. Alebo psychológovia. Jednoducho ku Grantovi! Pýtal sa ma kopec debilných otázok. O pocitoch. O tom čo sa stalo. Čo je koho do toho ako sa cítim! Prudko predo mnou pristanú dva poháre zmrzliny. Zamrkám a … je to ako keby som sa prebral. Sedím na obede s Nicole, ktorá sa usadí oproti mne a odloží bokom svoj dojedený tanier, aby sa mohla pustiť do pohára. Pozriem sa čo mám vlastne ja na tanieri… je tam zas nejaký šalát. Pozriem znova n&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-172"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/172/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">8642271232b29c0364fa04ee0c0c581c</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 2.5.2020
Otvorím poloprázdnu chladničku. A nech pozerám, ako [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/168/</link>
				<pubDate>Sat, 02 May 2020 10:22:28 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>2.5.2020<br />
Otvorím poloprázdnu chladničku. A nech pozerám, ako pozerám tak nič navyše sa v nej nechystá objaviť. Čo už, pôjdem do obchodu. Hodil som už na seba konečne oblečenie… doteraz ho totiž nebolo treba. Až sa mi trochu nahrnie červeň do tváre, keď si spomeniem čo sme posledné dni stvárali.<br />
“Čo dnes budeme variť?” Húknem radšej na Daria, aby som svoju myseľ odlákal od toho sa naňho znova vrhnúť. Ako keby mi nestačilo to, ako má bolí celé telo. Nehovoriac o tom, že sedenie neprichádza do úvahy.<br />
“Steaky.” Dostanem odpoveď a usmejem sa. Hej, predstavím si Daria v kuchyni a moje srdce znova naberie rýchlejšie tempo.<br />
“Skočím si pre ten mobil, čo som z neznámeho dôvodu nechal doma a cestou späť sa zastavím v obchode. Za chvíľu prídem.” Zaškerím sa naňho a dám mu pusu. V tej ešte chvíľu zotrvám a mám čo robiť, aby som sa odlepil od neho. V duchu nad sebou zalomím rukami. Skutočne som ako v puberte. Vyrazím von, v rifliach, modrom tričku a čiernej mikine a zastavím si taxi. Musím&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-168"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/168/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">c5643cfb9d5b949b1e2b6ba67776c2b1</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 6-24.4.2020
Začalo to postupne. Najskôr ma škrabalo v hr [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/164/</link>
				<pubDate>Fri, 24 Apr 2020 09:58:33 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>6-24.4.2020<br />
Začalo to postupne. Najskôr ma škrabalo v hrdle a potom sa pridal kašel. Naivne som si vravel, že to bude z toho sava, ktoré tu vdychujem pri všetkom tom dezinfikovaní. Lenže… som sa cítil iba horšie. Zbalil som si teda pár vecí. Niečo mi aj tak ešte ostalo v byte na Manhattane. Prilepil som odkaz pre Dariusa a vypakoval som sa. Fakt nebudem riskovať, že to chytí. On by to zvládal horšie a to by som si skutočne neodpustil. Stále som si ale vravel, že to môže byť aj nejaké to prechladnutie. Zvyknem bývať v takomto období chorý. Do bytu som sa dostal už celkom v mrákotách. Ani si nepamätám ako som zapadol do postele. Sem tam som sa budil a potom bol zas mimo. Dokonca som Dariovi napísal SMS. Ale až druhý deň som si všimol, že je nejaká skomolená vďaka autokorektu ale na opravu som nemal už vôbec energiu.</p>
<p>S tým ako bežne prežívam chrípku som teda moc nepanikáril. Lenže keď teploty a bolesť svalov neustávali tak som začal byť celkom v obavách. A keď už sa mi aj horš&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-164"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/164/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">a2bf2a0304d28cc7f834fb8ef7ca4acf</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 29.3.2020
Som rád, že od dezinfikovania kľučiek a sky [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/161/</link>
				<pubDate>Sun, 29 Mar 2020 09:54:41 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>29.3.2020<br />
Som rád, že od dezinfikovania kľučiek a skypovania s klientmi ma vytrhol James. Ten má toho až nad hlavu a tak Anabel preváža medzi mnou, Richiem a prípadne aj sesternicou Josie. Šťastne som sa obliekol ako človek, do obyčajných riflí a trička s dlhým rukávom. Vonku to totiž vyzerá na celkom pekné počasie. Ale beriem si aj bundu. Teraz prechladnúť a dostať sa do nemocnice by bolo fakt naprd. Naštartujem auto a o chvíľu som u Josie. Býva v jednom prenajatom byte na Park Slope. Zazvoním a ani dlho nečakám kým sa otvoria dvere, a predo mnou stojí malá hnedovláska s veľkým kukučom. A rúškou na tvári cikcakových vzorov. Nadvihnem nad tým obočie.<br />
„Do kúpeľne, vydrhni si ruky a tvár.“ Povie miesto pozdravu drahá Josie a ide naspäť do obývačky z kadiaľ sa ozýva Anabelin smiech. Takže podľa pokynov vykonám všetko čo odo mňa chce a idem sa pozrieť čo to tam kutia. V obývačke ma prekvapí halda látok a šijaci stroj. Josie, teraz už bez rúšky, sa škerí od ucha k uchu.<br />
„Tak&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-161"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/161/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">4ff5dc94cd22ee70dda458a337d1b423</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 21.11.2019
Ráno sa zobudím polámaný ako keksík v zadnom vrec [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/160/</link>
				<pubDate>Thu, 21 Nov 2019 09:52:45 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>21.11.2019<br />
Ráno sa zobudím polámaný ako keksík v zadnom vrecku nohavíc. Nikam sa mi nechce ale potrebujem na chvíľu z tadiaľto vypadnúť inak už ma vážne porazí. Pomaly vstanem, spácham rannú hygienu a potom sa nejako navlečiem do oblečenia. Sakra, nech už mám zahojené tie rebrá, pretože je to na hovno keď sa nemôžem poriadne hýbať. Ale tá mastička od Dariusa funguje super. Jazva je úplne zacelená. Napíšem správu Nicole, že si prídem pre toho medveďa, ktorého mi kúpil Paul. Zabalím sa do tmavomodrej bundy a vypadnem z bytu.</p>
<p>Chytím si nejaký taxík, pretože na šoférovanie sa ešte vážne necítim. Taxikárovi nadiktujem adresu a znechutene sa pozriem na interiér auta. Preboha, tých žuvačiek tu je… radšej začnem sledovať ulicu za okienkom. Stále premýšľam nad tým čo sa stalo. Pretože celé je to naprd. Celá táto situácia je naprd. Ako mám sakra spracovať fakt, že Darius je vlkolak?! A ako mám spracovať informáciu, že zabil svojho prvého frajera?! Okej, v tomto už preháňam… techn&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-160"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/160/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">3c25ba377d3b8ffdd6ba1ec3119cb661</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 1.11.2019
Ako to len povedať. Strážiť deti počas kole [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/158/</link>
				<pubDate>Fri, 01 Nov 2019 09:51:20 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>1.11.2019<br />
Ako to len povedať. Strážiť deti počas koledovania je v pohode. Ale keď sú nadopované cukrom… to už tak v pohode nie je. Ani neviem kedy som prišiel k Dariovi. Zhodil som kostým princa a padol do postele ako kameň. Ráno som vstal o niečo neskôr. A cítim sa rozbitý ako cigánska hračka. Ale vstať musím, pretože potrebujem vybaviť jedno poistenie sesternici. Tak som teda vyrazil s tým, že som Dariovi sľúbil, že sa skoro vrátim. Chcem dneska niečo uvariť, prípadne aj upiecť. Ono, keď si spomeniem ako sme oslávili predhalloweensku noc tak … zopakoval by som si to. Možno dneska.<br />
Všetko som vybavil aj som sa z toho tešil, lebo mi ostal čas na nákup. Lenže pokazil to fakt, že mi niekto nabúral auto. Preliačené dvere na aute a aj blatník. V tomto New York neznášam! Ľudia tu totiž nevedia jazdiť. Neostávalo mi teda nič iné ako odviesť auto do servisu a ešte dám Dariovi vedieť, že sa zdržím. V kabáte, rifliach a ľahkom svetri šedej farby som nastúpil do toho svojho chudáka. Ce&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-158"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/158/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">7b3273eb3c8a1242b72990d83b65a28e</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 6.9.2019
Z ničoho nič ucítim vibrovanie. Automaticky moja ru [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/157/</link>
				<pubDate>Fri, 06 Sep 2019 09:49:01 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>6.9.2019<br />
Z ničoho nič ucítim vibrovanie. Automaticky moja ruka vystrelí k mobilu, aby som vypol budík. Ešte pred tým, než sa pustí akýkoľvek zvuk. Neznášam budíky. Pohodlnejšie sa zavŕtam do toho príjemne teplého objatia. Spokojne zavrním a doslova sa premáham, aby som rozlepil oči. Ale musím. Dofrasa, včera som mal mať home office. Miesto toho som sa naháňal po všetkých čertoch. Ale dnes nie! Dnes sa z práce odtrhnem! Len si zoberiem pár vecí, cestou sem nakúpim a potom upečiem nejaký ten koláč! Pomaly a neochotne sa vymotám z Dariových rúk. A hlavne potichu. Aby som ho nezobudil. A ešte potichšie opustím spálňu.</p>
<p>Vychystám sa do práce. Normálne si pripadám už ako ninja, keď sa snažím nerobiť hluk. Zaujímalo by ma kam Maha tak skoro zmizla? Asi bude ranné vtáča. Oholím sa, vyčistím si zuby. Tentoraz už svojou kefkou. Trochu som nervózny z toho, že ho tu nechávam samého. Rátal som s tým, že tu Maha bude. Ale tak Darius si vyrobil provizórnu slepeckú palicu, takže dúfam, že sa&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-157"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/157/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">983ce64602759b59791491738c16a886</guid>
				<title>Joshua Prescott píše nástěnku: 1.9.2019
Vstal som pomerne skoro ráno. Cítil som sa n [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/156/</link>
				<pubDate>Sun, 01 Sep 2019 09:46:01 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>1.9.2019<br />
Vstal som pomerne skoro ráno. Cítil som sa nevyspatý, nevrlý ale najviac asi celkom prázdny. Po predchádzajúcej noci sa ani nečudujem. Čert mi bol dlžný stretnúť Dariusa. Zlosť vo mne znovu vzkypela a tak som sa radšej prichystal k behu a vyrazil som do parku. Väčšinou mi to pomôže, aby som nepremýšľal ale tentoraz sa to nedalo. Čo si do kelu myslel? Nehovoriac o tom, že to bolo neskutočne drzé. Ale je pravda, že by som si mal nastaviť heslo. A keď som pritom… od rána mi Robin ani nenapísal. Čudovať sa tomu nemôžem. Ak by to bolo naopak, tiež by som sa neozval. Aspoň nie ako prvý. Ale naopak to nie je a ja sa aj tak nehodlám ozvať ako prvý. Zamračím sa a pridám do tempa. Je celkom svieži vzduch. Nebyť toho ako som rozhodený tak by som si to viac vychutnal.</p>
<p>Po dlhšej chvíli zastavím a kopnem do malého kamienka, ktorý odletí dakam preč. Chcel som ten vzťah ukončiť? Spotený a udýchaný ostávam stáť uprostred cestičky. Posledné dva roky už ten vzťah išiel aj tak d&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-156"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/156/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">5440d15551ff208534a3ffb43c87b0d7</guid>
				<title>Lyria píše nástěnku: 19.06.2019 Bolo už ráno ale slnko ešte nevyšlo. Lyria sed [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/87/</link>
				<pubDate>Wed, 19 Jun 2019 08:01:46 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>19.06.2019 Bolo už ráno ale slnko ešte nevyšlo. Lyria sedela na lavičke v centrál parku a čakala na Aegona, s ktorým si včera v Pandemoniu dohodla stretnutie a objednala si u neho niekoľko vecí. Nečakala dlho keď v prítmí zbadala jeho postavu ako sa k nej pomalí blíži. Ani si k nej neprisadol len jej rýchlo podal malý balíček a spitál sa ako a čo chce urobiť. V Rýchlosti mu vysvetlila svoj plán nechala si vysvetliť cestu na podzimný dvor a potom sa rozišli. Lyria sa vrátila do lesa Fjoll aby sa uistila že ju nikto nebude sledovať. Zastavila sa hlboko v tieni ihličnatých stromov a skontrolovala obsah balíčka ktorý jej dal Aegon. Bola to malá krabička v ktorej bola uložená fľaštička a jednoduchá medená obrúčka akú nosili stovky nízko postavených vílých žien po celej Faerii. /Duchovia dúfam že to bude fungovať./ Odišla na svoju čistinu a zbalila si veci o ktorých si myslela že ich bude potrebovať, potom sa prezliekla do šiat aké nosili slúžky na dvoroch a vydala sa na cestu k je&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-87"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/87/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">3bfc12aaf3856b2a3b7fd9762526fd95</guid>
				<title>Lyria píše nástěnku: 17.06.2019 Lyria kráčala tunelom už dávno nepoužívanej podze [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/86/</link>
				<pubDate>Mon, 17 Jun 2019 08:40:39 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>17.06.2019 Lyria kráčala tunelom už dávno nepoužívanej podzemnej dráhy. V tejto časti osvetlenie už dávno nefungovalo a tak ďakovala duchom že bez problémov vidí po tme. Tieto tunely boli prelezené démonmi a pri minulej návšteve dokonca stretla zavrhnutého. Vtedy mala šťastie že s ňou bol jeden jej známy a mal po ruke instantnú pikantnú polievku. Ešte stále sa musela smiať keď si na ten súboj spomenula. /Hmm, sľúbila som mu že mu kúpim novú polievku. Nesmiem na to zabudnúť./ Pripomenie si s úsmevom a pokračuje ďalej. Ide stredom tunela aby ju nemohlo prekvapiť nič čo by na ňu číhalo a chcelo na ňu zaútočiť zo zálohy. Mala na sebe oblečené kapsáčové nohavice z pevnej látky a vestu z rovnakého materiálu všetko čiernej farby. Obuté mala vysoké kanady a na chrbte niesla batoh do ktorého si uložila svoje lieky a ďalšie veci ktoré by mohla potrebovať. Ozbrojená bola vreckom z vílým prachom ktoré si ako vždy zavesila na krk aby ho vždy mala poruke. Okrem toho mala na vnútornej stra&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-86"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/86/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">6f4ef9e12ad270439819a953af8e6992</guid>
				<title>Lyria píše nástěnku: Únikovým východom sa dostali z tunelov. Bolo už tma ale na [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/85/</link>
				<pubDate>Mon, 20 May 2019 18:04:50 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Únikovým východom sa dostali z tunelov. Bolo už tma ale na ulici bolo stále dosť ľudí. /Dobre aspoň sa v dave stratíme keby nás chcel sledovať./ Krivo sa usmeje. Pozrie sa na lovkyňu vedľa nej ktorá práve stráca vedomie. Zachytí ju skôr než spadne na chodník prehodí si jej ruku cez plecia a vlečie ju čo najrýchlejšie preč. Ešte sa za nimi ozve výstrel a civil vedľa nej spadne k zemi s dierou v krku. /Čo to ten chlap nikdy nevzdá?/ Neveriaco zakrúti hlavou. Pridá do kroku a zapadne do najbližšej bočnej uličky. Tam položí dievča na zem a skontroluje ju nemá nijaké zranenia okrem pár škrabancov a priestrelu stehna kúsok nad kolenom ktorý silne krvácal. Prekliala sa za to že si zo sebou tento krát nezobrala nič na liečenie utrhla rukáv svojho trička a ranu zaškrtila ako najlepšie mohla. Normálne by sa o dievča nestarala ale tá mladá lovkyňa jej zachránila život a tak ju tu nemohla len tak nechať. /S tou nohou musím niečo vymyslieť lebo inak dlho nevydrží./ Zamračila sa, zdvihla&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-85"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/85/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">a4e8a389e31e60cc9696497f8cf747c2</guid>
				<title>Lyria píše nástěnku: Je doobeda slnko príjemne hreje na koži a New York žije sv [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/84/</link>
				<pubDate>Sat, 27 Apr 2019 14:53:08 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Je doobeda slnko príjemne hreje na koži a New York žije svojim životom ako vždy. Lyria sa opäť vydala do mesta, dnes opustila svoj zvyčajný hippe imagea a obliekla si jednoduché zelené tričko s dlhým rukávom a rifle. Od svojho stretnutia s Lovcom Tieňov doplnila arzenál svojich zbraní o nôž. Nosí ho na vnútornej strane ľavého predlaktia, stačí zájsť pravou rukou pod rukáv a rukoväť jej sama skočí do ruky. Víly prach je síce účinná zbraň ale má len obmedzený dosah a spôsob používania, je dobré mať aj zálohu. Prechádza ulicami a navštívi niekoľko obchodov s oblečením. Nemala peniaze na luxusné nákupy ale nakoniec sa jej podarilo kúpiť pekné biele šaty. Posledný krát sa obzrela v zrkadle. Šaty boli jednoduché siahali jej kúsok nad členky a s dlhým rukávom. Opasok mali tvorené niekoľkými stuhami. /Dúfam že sa večer budú páčiť./ Pomyslela si, rýchlo sa prezliekla, zaplatila a odišla z obchodu.<br />
Zamieri do pochybnej časti mesta, prejde niekoľko ulíc a nakoniec zahne do jednej ulice&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-84"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/84/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">f3eaf94c0b8874fa04da21f13d99a7d9</guid>
				<title>Lyria píše nástěnku: Práve sa zvečerievalo a nad Centrál parkom sa rozprestrel kr [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/83/</link>
				<pubDate>Sun, 21 Apr 2019 17:09:58 +0200</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>Práve sa zvečerievalo a nad Centrál parkom sa rozprestrel krásni ohniví západ slnka. Lyria posledných niekoľko hodín hrala v parku la Lutne. Teraz ju ale zloží vyberie si civilské peniaze ktorými poslucháči odmenili jej hru z misky pred sebou a odchádza k najvyššiemu Dubu v Centrál parku, bráne do svojho domova. Pri koreňoch Duba si kľakne na kolená a otvorí veko truhlice ktorú sem asi pred dvomi rokmi zahrabala tak aby nad zemou zostalo len veko a dala sa ľahko otvárať. Odloží dovnútra lutnu aj časť peňazí, truhlicu zatvorí jej veko starostlivo zamaskuje a odchádza do mesta. /Dnes chcem stihnúť ešte niekoľko vecí/ usmeje sa a zamieri von z parku.<br />
Je už tma keď asi o hodinu neskôr vstúpi do civilského baru v pochybnej časti mesta. Sadne si k baru objedná si sódu a Čaká. V bare je dosť ľudí väčšina je pri bare a popíja. Pri jednej zo zadných stien ale sedí muž skrytý v tieni, piva pred sebou sa takmer nedotkne a pozoruje dianie v lokále pozorným pohľadom. Netrvá to dlho a k&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-83"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/83/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">2b1b05e533793c76ad6d466d8f33ba5f</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: 29.8.1937 
Samotného ma ohromil fakt, že za včerajší deň [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3003/</link>
				<pubDate>Sun, 29 Aug 1937 22:13:27 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>29.8.1937<br />
Samotného ma ohromil fakt, že za včerajší deň som sa nezmohol na napísanie ani jediného slova. Musím však usúdiť, že tentokrát moja ľahkomyseľnosť má dostatočný dôvod na ospravedlnenie. Je však ťažké sa rozhodnúť, kde konkrétne by sa malo začať. Predsa len celodenné chodenie po pamiatkach Egypta ohromí kohokoľvek na to, aby zaspal omnoho skoršie, ako zvyčajne. Možno však ale jedným pozitívom, doposiaľ nikto na palube nepošiel. Ohromujúce všakže? Jeden by však očakával presný opak aj nevidiaci by bol schopný pocítiť nabitú atmosféru medzi obyvateľmi lode a fakt, že niektorý sú schopný zabiť človeka len jednoduchým lusknutím prstov je omnoho desivejšie, ako sa zdá. Zlá správa je fakt, že teraz sa v našej blízkosti nepohybujú len dve krvilačné beštie s menom žena, ale dokonca tri avšak uznávam Yanina zatiaľ neprejavila náznak agresie.. avšak podráždenia nám predstavila dostatočne.<br />
Dávam jej však za pravdu aj napriek silnej emočnej stránke Võ v prejavovaní odmie&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3003"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3003/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">12aaaa8af3682a7b7aaa20115914a664</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: 27.8.1937
Každý mladý človek uvíta príjemnú spoloč [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2953/</link>
				<pubDate>Fri, 27 Aug 1937 21:13:49 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>27.8.1937<br />
Každý mladý človek uvíta príjemnú spoločnosť na ktorú sa dalo príjemne pozerať. Radosť pre oči, ktoré sa tak aspoň na istý čas dokázali odvrátiť od krívd života, ktoré burcovali neistoty a strach. Práve preto som tak neskutočne obľuboval cesty s Võ. O jeho rysoch tváre a hladkej pokožke by moja maličkosť bola schopná písať ódy, možno aj symfónie, avšak na to je mi príliš blízky priateľ. A predsa moje umenie len tak niekomu nevenujem. Musím sa však priznať, že po posledných vetách asi ani sám o moje diela stáť nebude. Je to len jeho strata, všakže?<br />
Dovolenku som potreboval už nejaký ten rok a aj napriek tomu, že cesty sú mi bližšie, ako môj vlastný domov v ľúbostnom Paríži ubíjalo moju dušu len tak pochovávať v každodennej rutine života. Ako to jeden zvládol? Existovať len kvôli tomu, aby každý deň bol presnou kópiou toho predošlého? Postráda to predsa význam. Od čoho prežívame život, ak nie od toho, aby každá minúta života bola odlišná od tej predošlej? Nonsens&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2953"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2953/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">fb348e82a85692eaf95a3b2891a57fb2</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: 16.4.1912
Nikdy ma neprestane udivovať ľahkomyseľnosť ľud [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/2391/</link>
				<pubDate>Tue, 16 Apr 1912 11:01:55 +0100</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>16.4.1912<br />
Nikdy ma neprestane udivovať ľahkomyseľnosť ľudí. Už dávno mi bolo jasné, ako jednoducho dokáže niekomu do hlavy vstúpiť jeho ego. Predstavy o neporaziteľnosti pre nich boli vždy lákavé, avšak príde mi, že za posledné roky práve ich milovaná „nepotopiteľná loď“ potvrdila ich chyby. Je smutné koľko životov bolo stratených kvôli silným slovám, avšak.. Možno práve to bude štart nového pohľadu na svet. V ideálnom stave by zleteli na zem a uvedomili si, ako vysoko len môžu siahať. Asi však treba počkať kým sa sami poučia so svojich príbehov a nevrátia sa späť ku Babylonskej Veži. Akoby už tak vo svete nebolo dosť zmätku a nerovnosti všakže? Musím však priznať, že aj napriek ich neskutočnej sebaistote skladám im obdiv v ich vynaliezavosti. Áno, pravdepodobne zniem nesmierne cynicky v pohľade na ich konania, avšak musím priznať moju náklonnosť k ich kreativite. Ak im teda priznám výhru v niečom, rozhodne to bude v ich využívaní slov a umeleckého oka. Je len taká škoda, že&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-2391"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/2391/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
					<item>
				<guid isPermaLink="false">714978d3d15b3453494a6f47b3bade14</guid>
				<title>Zacharie D&#039;Amboise píše nástěnku: 17.12.1872
Aj napriek všetkému viem, že bytostne ne [&#133;]</title>
				<link>https://shadowhunters.online/nastenka/p/3236/</link>
				<pubDate>Tue, 17 Dec 1872 18:41:28 +0057</pubDate>

									<content:encoded><![CDATA[<p>17.12.1872<br />
Aj napriek všetkému viem, že bytostne neznášam hru na klavír. Rovnako, ako popieram fakt, že písanie denníku dáva akýkoľvek význam, alebo čo i len bonus v mojom živote. Jediné čo mi poskytuje je priestor na vyliatie svojich myšlienok, ktorý mi beztak nie je treba. Zdá sa niečo, ako písanie nôt a neustále vyučovanie, ako niečo po čom by jeden túžil? Dovolím si na túto otázku odpovedať. Nie. Práve toto je jedna z vecí v ktorých som pomerne zapálený avšak viem, že aj napriek všetkým okolnostiam, moje argumenty padnú v momente čo Melina vojde do miestnosti. Áno žijem pod jej krídlami posledných osem rokov avšak ešte stále som si nebol schopný navyknúť na spôsob života, ktorý vedieme. Áno na mieste by mala byť vďačnosť, ako skôr nechuť k požiadavkám, ktoré má avšak.. sám si nie som istý prečo? Áno príbeh o tom, ako si ma povšimla zakrádať sa ulicami si pamätám, ale jej štedrosť mi ešte dnes nezapadá do schémy jej charakteru.<br />
Viem, že niečo také by som nikdy nemal písať&hellip;<span class="activity-read-more" id="activity-read-more-3236"><a href="https://shadowhunters.online/nastenka/p/3236/" rel="nofollow ugc">Číst více</a></span></p>
]]></content:encoded>
				
									<slash:comments>0</slash:comments>
				
							</item>
		
	</channel>
</rss>